ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR)

Transcription

1 ALKOHOLIZMUS A DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (PROTIALKOHOLICKÝ OBZOR) 34, 1999, 4, s PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ A MLÁDEŽE V ROKOCH PREDBEŽNÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU ESPAD NA SLOVENSKU NOCIARA. Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, Bratislava riadi tetka: JUDr. Pánisová Z. Súhrn Štúdia prezentuje náčrt celkovej epidemiologickej situácie od roku 1994 do r vzhtadom na liečených drogovo závislých pacientov na Slovensku, vrátane odhadu trendov. Uvedené sú výsledky prieskumov u žiakov základných a študentov stredných škôl so škálami TDA 1, 2 (Tabak, Drogy, Alkohol) z roku 1994 a TAD 1, 2 z roku Prvý prieskum v roku 1994 sa vykonal na vzorke a v r na vzorke žiakov vo veku 11 až 14 rokov; druhý v roku 1994 na vzorke študentov stredných škôl a v roku 1998 na vzorke študentov vo veku 15 až 17 rokov. Všetky tieto prieskumy boli celonárodné a vzorky pokryli všetky kraje na Slovensku - tri v roku 1994, osem v roku 1998, ako aj prislušné okresy. Porovnania predtým získaných a súčasných údajov ukázali u detí a mládeže na Slovensku zhoršenie problému s legálnymi, ako aj nelegálnymi drogami. Užívanie a spoločenská akceptácia legálnych drog ako je alkohol a tabak bola vysoká aj pri prieskumoch v roku 1994 a ich prevalencia sa ešte zvýšila, pričom v roku 1998 sa užívali častejšie mäkké i tvrdé drogy. Najmä užívanie marihuany zaznamenalo u teenagerov explozívny nárast. Rozdiely medzi pohlaviami vzhladom na alkohol a tabak boli v roku 1998 omnoho menšie a ich konzumácia u dievčat podstatne vzrástla. Podobné trendy sa potvrdili aj v opakovaných školských prieskumoch ESPAD v Bratislave a tiež na celom Slovensku. Napokon sa uvádza aj krátky prehlad výsledkov dvoch pilotných štúdií pred prieskumom ESPAD 1995 a ESPAD 1999, ktoré svedčia o rozsiahlom náraste užívania legálnych i nelegálnych drog u 16-ročných študentov stredných škôl, čo potvrdzujú i predbežné výsledky získané porovnaním ESPAD 1995 a ESPAD 1999 v celoštátnom meradle vo vekovom rozsahu rokov. K l ú č o v é s lov á: epidemiológia - indikátory - Pompidou Group - prvé a opakované liečby - školské prieskumy - prevalencia - legálne a nelegálne drogy - ESPAD-TDA 203

2 NOC IAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Nociar A.: SURVEYS ON ALCOHOL, TABACCO AND DRUGS IN CHILDREN AND YOUTH AT AND PRELIMINARY RESULTS OF ESPAD SURVEY IN SLOVAKIA Summary The study presents an outline of overall epidemiologic situation from 1994 to 1998 with res pe ct to treated drug dependent patients in Slovakia, including estimation of trends. Then repeated surveys results with scales TDA l, 2 from 1994 and TAD l, 2 from 1998 (Tobacco, Drugs, A1cohol) in elementary school pupils and secondary school students are presented. The first survey in 1994 was carried out with a sample of and in 1998 with a sample of l 065 pupils aged II to 14; the second one survey used a sample of secondary school students in 1994 and 1025 students aged 15 to 17 in AII these surveys were nation-wide and samples cover ed all region s of Slovakia - three in 1994, eight in 1998, and also respective districts. Previous with recent data comparisons had shown both legal and illegal drugs problem worsening in children and youth of Slovakia. Usage and social acceptance of legal drugs such as alcohol and tobacco were high in 1994 surveys and their prevalence was even higher, while both soft and hard drugs were used more frequently in Especially marijuana use had shown an explosive growth in teenagers. Gender differences with respect to alcohol and tobacco were much smaller in 1998, and consumption in girls had grown substantially. Similar trends were confinned also in repeated ESPAD school survey s in Bratislava and also in whole Slovakia. Finally, short overview of results from two pilot studies before ESPAD 1995 and ESPAD 1999 surveys suggested extensive growth of both legal and illegal drugs consumption in 16 years old secondary school students, confirmed by preliminary results received from nation -wide comparison of ESPAD 1995 and ESPAD 1999 in whole age range of years. Key w o r ds : Epidemiology - indicators - Pompidou Group - First and repeated tre atments - school surveys - prevalence - legal and illegal drugs - ESPAD - TDA Prieskumy u žiakov ZŠ a študentov SŠ tvoria len časť dát potrebných na opis celkovej situácie v drogách. Možno to znázorniť rôznymi úrovňami epidemiologicky relevantných dát, od najnižšieho k extrémnemu rozsahu problému s užívaním drog a k drogovej závislosti. Znamená to, že epidemiologické dáta o celom drogovom probléme zbierame na rôznych úrovniach, pričom ani jedna z nich sama osebe neposkytne úplný obraz o celkovom rozsahu užívania drog v populácii vo všetkých úrovniach problému. Popula čné a školské prieskumy nezachytia bud nijakú, alebo len vermi nepatrnú časť drogovo závislých a len o niečo viac problémových užívaterov - pri tejto časti spektra drogového problému teda nejde o odhady prevalencie (na ktoré sa používajú úplne iné postupy). Je dôležité si to uvedomiť aj preto, aby sa výsledky prieskumov neinterpretovali zle a ich význam sa nenadsadzoval: napr. 25 % celoživotná pre valencia užívania marihuany u 17-ročných neznamená vôbec 1/4 závislej mládeže. Ojedinelá či náhodná skúsenosť s drogou nemusí znamenať ani rekreačné užívanie, nieto problém s drogou a už vôbec nie závislosť - čo sú indikátory, ktoré sleduje osobitný informačný systém v rámci zdravotníctva o liečených drogovo závislých pacientoch. 204

3 Schéma 1. Spektrum zberu dát o drogách Drogovo závislí IiliIi Problematic\á o Rekreační o Experimentujúci IO Spracovanie a grafika: A. Nociar, ÚU DIS Schéma 2. Inštitucionálne a organizačné usporiadanie IS v rámci MZ SR InfonnaCný systém MZ SR (Mi riste~tvo zdra,",tnctw) Zdravotnícky InformaCný syst'm (z I S) Ustav zdra,",lrockp, itlormácii a štatistiky (uzi$) Wormačný systém lwieny. epidemiológie a mikrobiológie (StálnO zdra,",tné.:.stavy) WonnaČfl)' systém miristerstva zdravotnictva (ako jedného z.:.stred"ych orgánov štálnoj správy) o Spracovanie a grafika: l. ~teliar, ÚZ I ~ V nasledujúcom texte je podaný stručný prehlad drogovej situácie z hľadiska ZIS, (Šteliar, 1999), ako aj podiel druhého z týchto dvoch hlavných subsystémov Informačného systému (IS) MZ SR na tých prieskumoch, ktoré sú hlavnou témou tohto príspevku. Pritom ponecháme bokom ostatné dôležité indikátory, ktorých prehľad je uvedený len pre orientáciu. 205

4 MU ESP AD NA SLOVENSKU Indikátory abúzu drog podla Pompidou Group Rady Európy l. Prvé a opakované liečby p o d ľa veku, pohlavia, drogy, typu liečby, regiónu, atď. 2. Chorobnosť vo vzťahu k drogám a) Hospitalizácie pre ochorenia s drogami súvisiace. b) Hepatitídy typu B a C u drogovo závislých. c) Non-fatálne prípady intoxikácií alebo predávkovania. 3. AIDS a HN u drogovo závislých. 4. Úmrtia súvisiace s drogami. 5. Počty prípadov a osôb vo vyšetrovacej väzbe kvôli drogám. 6. Súdne a väzenské dáta. a ) Kriminalita súvisiaca s drogami. b) Odsúdenie a uväznenie kvôli drogám. 7. Počty zachytení a množstvo zachytených drog. 8. Cena a čistota nezákonných drog na úrovni užívateľa. 9. Údaje z populačných prieskumov. 10. Údaje zo školských a študentských prieskumov. ll. Etnografické dáta a iné indikátory, odhady prevalencie (Nociar, 1998a). I. Situácia na Slovensku z hladiska liečených drogovo závislých Problémy súvisiace s drogami sa na Slovensku začali výraznejšie prejavovať až po roku 1991, pričom počet liečených drogovo závislých osôb v pomere k počtu obyvateľov ešte stále nie je príliš veľký (graf 1), i keď popri stagnácii v Bratislave v ostatných regiónoch narastá. Graf l. Počty drogovo závislých podľa miesta bydliska (na 100 tisíc obyvateľov) : kraje v r I'" 16.) 173., Á 1996 ~ i l?..! t i ~!-,.. I j ľ. 1: o Zdroj údajov ÚZIŠ O Spracovanie a grafika: ÚV ms pri GS VM DZ KD 206

5 NOCIAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ A MLÁDEŽE V ROKOCH PREDBEŽNÉ VÝSLEDKY PRIESKU Odkedy sa používa nová hlásenka o drogovej závislosti, počty liečených pacientov dvojnásobne vzrástli od roku 1994 (graf 2). Graf 2. Počty liečených drogovo závislých pacientov na Slovensku v rokoch HOO id Zdroj údajov ÚZIŠ CI Spracovanie a grafika: ÚU ms Hlavné faktory na individuálnej úrovni: prevláda rizikový spôsob intravenózne ho podávania drog, najmä heroínu (graf 3), a stále mierne rastie počet liečených závislých od heroínu, ktorých bolo v r vyše 75 %. Graf Trendy v spôsoboch aplikácie primárnej drogy (v %), roky ,4 69,7 60 "n,t >0 40 JO ' ,3 16,8 Injekčn e O Fajčením II Jed. I Pitie Č u chan i e Iné, nezn. 1J,1 '"'- - _ 11,9 _ _ 8,3-1,4 _.. _ - - lj.6 10,) -:- -:- r. :.-:-... 7" -:-.l~. : -: : : r-:..,': 7,6 7,7 11,9. n., O.> CI Zdroj údajov ÚZIŠ O Spracovanie a grafika: OO DIS pri GS VM DZKD n.6 16, 1 207

6 NOC IAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Priemerný vek liečených drogovo závislých je nízky, prevažná časť má od 18 do 24 rokov, a nízky je i vek prvého kontaktu s primárnou drogou (graf 4). Graf 4. Vekové zloženie liečených drogovo závislých, Slovenská republika Spolu: 892 Ä - "\ ",. S lf), \ \ + lnjekčne Fajčením A Jed. I Pitie Č u cha n ie Ä Iné, nezn. 400 \, :-") "\-ek _':'1 ' _:i: - -~~-.~_-:_ <: Zdroj údajov ÚZlŠ IO Spracovanie a grafika: ÚU OIS pri GS VM OZKO Hlavné faktory na úrovni Slovenska: rýchla a trvalá zmena typu hlavnej primárnej drogy z inak bežne dostupných prchavých inhalátov (do roku 1992) na nelegálnu drogu - heroín (zvrat nastal v rokoch ) Graf 5. Pacienti li eče ní pre závislosť od heroínu alebo inhalátov: Slovensko Heroín O lnhaláty ~ IO Zdroj údajov ÚZIŠ IO Spracovanie a grafika: ÚU ms pri GS VM OZKO 208

7 Do roku 1995 sa problémy sústreďovali prevažne do Bratislavy, ale od r nastal presun drogového problému na celé územie (graf 6). Graf 6. Liečení drogovo závislí podla miesta bydliska, Bratislava a zvyšok Slovenska: Z\~io k Slo oc05k: o Bratislava Zvyšok Slovenska 1998 "do' ~ 932 Hrol"''' ' o Zdroj údajov ÚZIŠ <o Spracovanie a grafika: ÚU DIS pri GS VM DZKD Šírenie drogového problému na celé územie Slovenska sa zretelne prejavilo: napr. kým v r bolo len 35 % závislých od heroínu liečených v zariadeniach mimo Bratislavy, v rokoch 1995 až 1996 sa tieto percentá zvýšili na 47 %, resp. 60 %. Chronifikácia drogového problému s čoraz väčšou prevahou opakovanej liečby pri relatívne konštantnom náraste prvýkrát liečených DZ na celoslovenskej úrovni (graf 7 ). Graf 7. Pomer prvý raz a opakovane liečených pacientov na Slovensku: roky o Zdroj údajov ÚZI~ <o Spracovanie a grafika: ÚU DIS pri GS VM DZKD 209

8 Do problému s drogami sa dostávajú predovšetkým mladí od 18 do 24 rokov, pričom sa závislými stávajú v mieste bydliska už vo všetkých regiónoch Slovenska (graf 8). Graf 8. Drogovo závislí podľa miesta bydliska. Kraje v SR v rokoch I~,)U IDOl' ,.,.? J t J J. IO Zdroj údajov ÚZIŠ '" f J ~ >! IO Spracovanie a grafika: úu DlS pri GS VM DZKD r ~ Graf 9. Prvé a opakované liečby drogovo závislých v ôsmich krajoch Slovenska podľa miesta trvalého bydliska v roku O Prvýkrát liečení IiiII Opakované lie čb y ~ OO ,. g, ~ ~ J. ~ f ' ~,~. ::o? T ~.! J. 1- ľ 1- J. l 109 <o Zdroj údajov ÚZIŠ O Spracovanie a grafika: ÚU DlS pri GS VM DZKD 210

9 Platilo to najmä pre Bratislavu, kde bol v rokoch najnižší priemerný vek liečených, napr. kým v roku 1996 to bolo 18 a štvrť roka, v ostatných regiónoch to bolo 20 a viac rokov. Vekový priemer liečených však pomaly začal vzrastat, lebo čoraz viac drogovo závislých sa lieči opakovane, t. j. drogový problém sa po deviatich rokoch aj u nás začína chronifikovať (Nociar, 1998b). Zostáva už len dodať, že uvedený vznik pripadov závislosti priamo v regiónoch mimo Bratislavy sa odzrkadlil i v opačnom pomere prvýkrát a opakovane liečených (graf 9). Je zaujímavé, že napriek očakávaniu nie je všade okrem Bratislavy viac prvých liečeb. Napriklad v Košiciach a v Žiline je ich tiež menej ako opakovaných. Možno to vysvetľovat dvomi faktormi, a to dlhším trvaním drogového problému a začiatkom jeho chronifikácie tak isto ako v Bratislave, kde je jednoznačná prevaha opakovaných liečeb. Na druhej strane vysvetlenie spočíva aj v nedobudovaní lôžkových častí CPLDZ tam, kde sú potrebné, najmä v Žiline, čím sa nemôže poskytnút plná stredno a dlhodobá starostlivosť a liečby sa v regióne začínajú nadmerne opakovať, možno len pre ich (zdravotníkmi nezavinenú) nedotiahnutosť. Posledne uvedené dáta vybraté zo ZIS ukazujú, že podrobné poznanie epidemiologickej situácie nie je hračka pre technokratov, ale malo by sa používat na vyhodnocovanie potrieb a na účelné rozhodovanie o rozdeľovaní toho mála zdrojov, ktoré zdravotníctvo má. V tomto zmysle je otázne, či treba investovať do stále nových zariadení, alebo treba analyzovať existujúce a pri rozdeľovaní prostriedkov dbať skôr na nadväznosť a kontinuitu zdravotnej starostlivosti a nie na strihanie pások, či slávnostné otvárania alebo sponzorské reklamy. II. Situácia na Slovensku z hladiska školských prieskumov K užívaniu a abúzu spoločensky akceptovaných drog ako je alkohol a tabak sa teda po roku 1989 najprv v Bratislave a neskôr na celom Slovensku postupne pridáva celá škála nelegálnych drog, najmä však heroín a marihuana. Túto napr. v roku 1994 aspoň raz v živote vyskúšalo 11 % osemnásťročných študentov stredných škôl na Slovensku, avšak dvakrát viac, a to 22 %, ich v tom istom roku bolo v Bratislave (Nociar, 1995). Dostávame sa tým k opakovaným školským i populačným prieskumom, ktoré ukázali zvyšujúci sa rozsah skúseností s nelegálnymi drogami, viac postihnutých osôb z rodín, pracovísk aj zo susedstiev, aj rast pocitu ohrozenia drogami v celkovej populácii (graf 10). Ukazuje sa, že tendencia k nárastu množstva drogovo závislých v bezprostrednom okolí, tak ako to vníma dospelá populácia i mládež, sa oproti roku 1996 zastavila. Autori správy o tomto treťom prieskume z roku 1998 to pripisujú možno i väčšej opatrnosti respondentov pri výpovediach o takejto chúlostivej problematike (podľa ÚVVM ŠÚ SR, 1998). Dôležité je tiež, že v rozpätí dvoch rokov skoro dvakrát toľko občanov užilo aspoň raz v živote niektorú z nelegálnych drog (tab. 1), i keď, podobne ako pri predchádzajúcich výsledkoch, tento nárast už, zdá sa, nebude pokračovať (ÚVVM ŠÚ SR, 1998). 211

10 Graf 10. Rozší renosť drogovej závislosti v našom bezprostrednom okolí (v %): roky , Pozná zánslého z okruhu pracon sk,l ~ 8,.- ' 6 r- 8 8 ', r- r-.::; " Suhor SR.\ Iladei SR Pozn~ ú\"islcho z okruhu pn.ile1'oy " II " EJ lI!II1998,,-L- Subor SR.\ IJadci SR ~ (ládei Slavy Poz n.i zánslého z okruhu bydliska Ll Ll ~ Su b", S R \ 11.d.. i SR Subor SR.\ nidá SR o Zdroj dál ÚVVM pri ŠÚ SR <CI Spracovanie a grafika: ÚV DrS Tabuľk a 1. Prieskum verejnej mienky: porovnanie štúdií Droga l a viackrát v živote % % % Trend Skupiny Zdroj Súbor SR Rast Občania vo (1400 osôb) (odhad bol (odhad bol (odhad je cca stab.98 veku Ústav pre cca 228 tisíc) cca 389 tisíc) rovnaký) a viac rokov výskum Mládež SR Rast Občania vo verejnej (920 osôb) (odhad bol (odhad bol (odhad je cca stab.98 veku mienky pri cca 121 tisíc) cca 239 tisíc) rovnaký) rokov Štatistic- Ml ádež Rast Obča nia vo kom úrade Bratislavy (odhad bol (odhad bol (odhad je cca stab.98 veku Slovenskej (300 osôb) cca 14 tisíc) cca 27,5 rovnaký) republiky rokov tisíc) To isté platí aj pre Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách (ESPAD), kde porovnanie údajov za roky 1995 a 1996 ukázalo prudký nárast celoživotnej prevalencie, zatiaľ čo v roku 1998 už nastala určitá stabilizácia rozsahu konzumácie legálnych, ako aj nelegálnych drog u študentov stredných škôl v Bratislave (Nociar, 1998a). 212

11 NOCIAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Skutočnosť, že drogovo závislí sa začali objavovať už od roku 1991 v psychiatrickej praxi i v bývalých protialkoholických ambulanciách, nás spolu s MUDr. Ivanom Novotným, vtedajším riaditeľom CPLDZ v Bratislave, viedli už v roku 1992 k úsiliu zmapovať situáciu na drogovej scéne so zreteľom na žiakov, študentov a učiteľov, ako súčasť preventívnej stratégie (Novotný, Nociar, Tvarožková, 1993; Nociar, 1994). Tieto prvé prieskumy boli dosť nekoordinované, no napriek tomu sa za finančnej podpory dnes už neexistujúcej Nadácie Droga a Ty získali v rámci Národného centra podpory zdravia v rokoch výsledky opisujúce situáciu krajiny práve v čase, kedy azda okrem ďalšej Nadácie Fília, ktorá uskutočnila zase aspoň regionálny prieskum prevzatou zahraničnou metódou (a po štyroch rokoch ho aj zopakovala), naozaj nikto sa nepokúsil ani len zmapovať nič z vývoja na drogovej scéne s ohľadom na deti a mládež, pravda, okrem sféry liečby a oficiálneho štatistického výkazníctva, kde koniec-koncov mládež tvorí väč š inu liečených drogovo závislých. Pre opakované prieskumy sa použili krátke škály TDA l, 2, 3 (Sabak, Drogy, Alkohol - 1: pre žiakov, 2: pre študentov, 3: pre učiteľov ), ktoré som zostavil a obsah ich konečný ch verzií pre roky som vždy skonzultoval s MUDr. I. Novotným. Po dohode s vtedajšou riaditeľkou CINDI na Slovensku MUDr. A. Egnerovou, ako aj s MUDr. J. Novákovou zo Štátneho zdravotného ústavu (ŠZÚ SR) sme potom celoslovensky použili TDA l a TDA 3, pričom sme spolu s MUDr. I. Novotným a za účasti pracovísk zapojených do programu CINDI ukončili prieskum u stredoškolákov škálou TDA 2. Prieskumy o alkohole, tabaku a drogách u žiakov ZŠ a študentov SŠ 1. Prvý prieskum na základných školách sa vykonal v roku 1993 ako súčasť projektu "Škola bez alkoholu, nikotínu a drog" 18-položkovou škálou TDA 1. Údaje boli spracované pod ľa pohlavia a veku u vyše žiakov. Škálu som doplnil na 27 položiek a prieskum sme zopakovali na jeseň roku 1994 u väčšej vzorky (Nociar, Krajčík, Nováková, 1995). Porovnali sa skupiny II - 14 ročných a výsledky boli pre spoločné otázky oboch verzií škály nasledovné: 1. Dospelý mu/jej už niekedy ponúkol alkohol, (graf ll); 2. šampanské od rodiča na novoročný prípitok, (graf 12); 3. rodičia a starí rodičia sú fajčiari, (graf 13); 4. skúsiva už vyfajčiť jednu cigaretu, (graf 14); 5. ochutnava už pivo - víno -liehoviny, (graf 15a, b, c); 6. priemerný vek pri prvom užití legálnych drog, (graf 16); 7. pripiva si alkoholom na kamarátskej oslave, (graf 17); 8. dava by sa prehovoriť na fajčeníe marihuany, (graf 18). 213

12 NOC IAR A. / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Graf 11. Dospelí mu/jej už niekedy ponúkol alkohol 7" Ov roku 1994 iii v roku (' 3u l " Graf 12. Šampanské od rodiča na novoročný prípitok 1IH..I 90 Ov rol,,'u 1994 I!I!!IV roku u 60 3" ::! IJ lh 1 t roč n l 11 mcni 13 roč ni 1.1 roč n i 214

13 NOCIAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Graf 13. Rodičia a stari rodičia sú fajčiari 6') O v roku 1994 V roku 1998 ~8.6,,, ::!9.8 :!9.5 JO 10 O lte.ti s u~ ou c Graf 14. Skúsilla UŽ vyfajčiť jednu cigaretu." ino DV roku 1994!!!!IV roku ,5 71,5 60 JO toč n i 12 ročni 13 rotni I. meni 215

14 Graf I5a. OchutnalJa už niekedy pivo D V roku III V roku 1998." 9 1, ~ 8S 8" 75 7" ti roč n. 1 ~ roč ní 13 meni I ~ rotní Graf 15b. OchutnalJa UŽ niekedy víno o áno DV roku 1994 III V roku 1998 I VO 90) ,3 85, oo SO -IO J O ~ O IO I I toč ní 11 roční 13 roční l ~ roční 216

15 Graf 15c. Ochutnal/a už niekedy liehoviny 'o ano D V roku 1994 III V roku 1998 Graf 16. Priemerný vek pri prvom užití legálnych drog medzi 11 - l4-ročnými žiakmi ZŠ o ino 10,8 IM 10.6 DV roku 1994 II1II V roku ,7 IO... 10,2 IO , roční 12 roční 13 roč ni 1..& colní 217

16 Graf 17. Pripil/a si alkoholom na kamarátskej oslave "D ino D V roku 1994 I!Ill V roku 1998 ' Ol ,1 30 1" 11 roční 1 ~ roč n í 13 rotní 1-' roč ní Graf 18. Dal/a by sa prehovoriť na fajčenie marihuany 11 D V roku 1994 CB V roku l " 11 roční ) 1 roční 13 roční I.. ročni 2. Prieskum na stredných školách bol vykonaný v roku 1994 škálou TDA 2 a ú daje sa spracovali rovnako ako v TDA 1 u študentov SŠ vo veku rokov; a škálou TAD 2 u študentov SŠ vo veku rokov na jeseň 1998 (Nociar, 1998c). 218

17 Výsledky ukázali jednoznačný nárast vo vacsme porovnávaných položiek týkajúcich sa tak legálnych, ako aj nelegálnych drog, predovšetkým však marihuany (graf 19). Neveľmi povzbudzujúce sú aj dosť rozšírené pozitívne postoje k legalizácii ( ďal šie grafy). Graf 19. Porovnanie 16-ro č n ých študentov stredných škôl pri tej istej otázke z TDA 2 (1994, 1998) a ESPADu (1995, 1996) ( vyfajčil/a si už aspoň l cigaretu z marihuany?) o 16-ro č ni : SK Dl 16-roč ni : BA l et.ct,'>'), 1?95 1? Graf 20. Výsledky v rokoch u ročných študentov SŠ na Slovensku: Marihuana 'o ino 60 D TDA TAD '8,? J O OO,o Kamarir/ ka fa, č. ~ llnhu.nl b~' mih byť \'111 /. by zl \ \fll ~ ll / iii.(i ;""O t.srom maohuanu na prc:dal legalizáciu dro~ IcJnu 219

18 NOCIAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Graf 21. Výsledky v r u ročných študentov SŠ na Slovensku: Tabak (> ano D IDA IIlITAD ,.& 9"." 7" 6" " ro Jr, IO' Falci I _:? d~nnc alebo h,t, 1-2 za mcstac alebo \"Iac CIgareta pair; k chlapon Karn:uálb falcl pravldelnt Graf 22. Výsledky v r u ročných študentov SŠ na Slovensku: Alkohol J5 32,3 D IDA ~ TAD JO \5 \0 O bčas.de plť s kamani Imi Povedali muhtl. ie akos I I" lcklo z rodmy pije torko, Canzino a rahk a Cigareta po \ ' ~-učonni pnn:h plie žc mu/ic) IO uz \'adi pa ln k däme Výsledky porovnania rokov ukázali nárast v užívaní legálnych drog akými sú tabak a alkohol, ako aj nelegálnych drog. 220

19 Graf23. Porovnanie odpovedí v r u študentov SŠ na Slovensku podla veku (vy fajčil/a už as p oň 1 marihuanu ) D TDA II! TAD ~ ,7 l S.5 I" 15 mi ni 16 mini 17 roč m Graf 24. Porovnanie odpovedí v r u študentov SŠ na Slovensku podla veku ( faj čí pravidelne 1-2 cigarety denne) 0'0 ano. 0 D TDA2- J994 IIITAD2- J998 35,5 H ~, I ; IO t>-roeni 1 6- točni J7 -roenl 221

20 NOC IAR A. / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Graf 25. Porovnanie odpovedí v r u študentov SŠ na Slovensku podľa veku (povedali mu/jej, že priveľa pije)." 13 DTDA2-I994 IiITAD J7.8 Jo) :0:5 ~3, I 'ú I; I " 15 -rocol 1 6 roč ni 17-rocni ESPAD Prvé koordinačné stretnutie krajín, ktoré prejavili záujem o prieskum ESPAD (Európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách), bolo v Štrasburgu počas 10. stretnutia epidemiologických expertov pri Pompidou Group Rady Európy. Tu sa rozhodlo šesť krajín pre s poločný prieskum u študentov stredných škôl vo veku 16 rokov. Správa o tejto štúdii sa predniesla v roku 1994 na kongrese ICAA v Prahe a neskôr sa viaceré krajiny so záujmom o tento typ prieskumu u mladých ľudí stretli za podpory Pompidou Group v Istanbule. ESPAD sme použili v roku 1995 u ročných na 17 gymnáziách, 26 priemyslovkách, 42 stredných odborných učilištiach. Preklad a adaptáciu ESPAD som vykonal i s použitím nezávislého spätného prekladu do angličtiny, aby sme sa vyhli posunu významu otázok. (Nociar a kol., 1996). ESPAD z roku 1995 mal 218 otázok, z toho 140 základných pre všetky zúčastnené krajiny, 67 ľubovoľných, ktoré možno zaradiť aj vypustiť a11pridaných, ktoré sme použili iba u nás (pasívne fajčenie, konzumácia alkoholu a fajčenie u rodičov aj u učiteľov ). Výsledky zo Slovenska sa neskôr zaradili do medzinárodnej porovnávacej štúdie (Hibell a kol., 1997), na ktorej sa zúčastnilo 26 štátov z celej Európy. Treba ešte pripomenúť, aj vzhľadom na rozličné pokusy odkopírovať časti alebo celý text dotazníka ESP AD a vykonávať ním prieskumy na lokálnej úrovni, že bolo treba dodržiavať presný postup inštrukcie, metodiku výberu, zácvik na podávanie dotazníka, možnosti odpovedí podávajúceho študentom, anonymitu pre študentov vo 222

21 NOCIAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ forme poskytnutia prázdnej obálky na vloženie a zalepenie ESPADu, postup podávajúceho pri kódovaní triedy, školy atď. Uvádzam to najmä preto, že v predchádzajúcich rokoch sa objavili viaceré lokálne pokusy o prieskum danou metódou, čomu sa nedá zabrániť. Musím tu však upozorniť na opakovane potvrdenú internú dohodu medzinárodného tímu výskumníkov ESPAD, že takéto lokálne prieskumy (aj v iných krajinách) je možné tolerovať, no bez dodržania uvedených postupov nemajú právo používať logo Rady Európy, ani sa označovať ako prieskum ESPAD, pretože ich výsledky budú neporovnateľné s dvoma medzinárodnými prieskumami ESPAD v roku 1995 a Výsledky V prieskume ESPAD z roku 1995 bolo spracovaných celkovo dotazníkov (4516 chlapcov, dievčat ) ; pričom z ročníka 1979, ktorý mal v čase prieskumu 16 rokov, bolo študentov. Zber údajov sa odohral pred Veľkou nocou, aby sme vylúčili skreslenie v pití alkoholu za posledných tridsať dní (Erbanová, Nociar, Nováková a kol., 1996). Graf 26. Porovnanie stredoškolských študentov z Bratislavy a Slovenska - ESPAD ,9 ~O 15 18, 1 Marihuana Olnhaláty Trankvil. o Heroín OLSD Kokaín O Amfetam. O Extáza I I,JO I O ,9 ~. ~ Bntisla,-a: nic:ked)' skúsil dmgu Slo\'cnsko: niekedy skúsil drogu Bra osla\'a; za pos l. rok Slo\'enskoza poslrok Braosla\'a: posl. mesmc Slm'ensko: poslmesl,'c o Zdroj údajov ŠZÚ SR, ÚZY, NCPZ, DaY O Spracovanie a grafik a: ÚU Dl S Celkové výsledky ukázali, že jednoznačne dominuje marihuana u chlapcov aj dievčat. Na druhom mieste u chlapcov boli prchavé látky, u dievčat sedatíva alebo hypnotiká, kým tretie miesto u oboch pohlavi zaujala kombinácia alkoholu s tabletkami. 223

22 Údaje podľa veku ukázali rast užívania legálnych drog alkoholu a tabaku jeden a viac ráz za posledných tridsať dní (napr. kým u 15-ro čných vypilo alkohol jeden a viac ráz 42 % a zapálilo si 22,7 %, u 18 ročných si už vypilo 70,4 %, zafajčilo 34,8 % za posledný mesiac. (Pri predchádzajúcich 12 mesiacoch, alebo vôbec niekedy v živote, sú percentá nad 90). A s približovaním sa k dospelosti vzrastá aj frekvencia užívania oboch týchto legálnych drog. Nenašli sme podstatné rozdiely medzi týmito legálne dostupnými drogami (pri užití jeden a viac ráz za 30 dní) v závislosti od regiónu, čo poukázalo na známu skutoč no sť všeobecného akceptovania, zdomácnenosti alkoholu i tabaku na Slovensku. Nepriaznivé je, že toto možno konšta tovať aj o ďal ších drogách, či už tradičn ýc h, ako prchavé inhaláty či sedatíva a hypnotiká, alebo novších, akou je marihuana. Údaje ESPADu z roku 1995 odzrkadľujú vtedajšiu epidemiologickú situáciu (graf 26), s koncentráciou drog v hlavnom meste, kým na zvyšku Slovenska bol problém drog v čase prieskumu menej pritomný. Situácia sa však veľmi rýchlo zmenila v roku 1996, keď sme zaznamenali výskyt li eče nýc h drogovo závislých v ďal ší ch mestách, predovšetkým v Žiline, Košiciach, ale i v Trnave a v Pie šťa noch. Zaujímavé, no i nebezpečné je, že toto šírenie sa týka vlastne iba nových drog ako je marihuana, heroín alebo extáza. Prchavé inhaláty ako napr. toluén, či sedatíva ako u ž známe staré drogy, sú v rôznych častiach krajiny pritomné prakticky rovnako. Inými slovami, u nových, dovtedy nepoznaných drog sa začala ich domestifikácia. Na ilustráciu: rozdiely v krajoch sa vyrovnávajú pri marihuane. Graf 27. Vyfajčil už v živote aspoň jednu cigaretu z marihuany (14-17 ročn í) '" % lo," - ':0 - u,a - 19,",,, 13,", r- I O,': r- 12,1 - ' 0 ~ : '. - - ' 0 o Zdroj dát : Štátny zdravotný ústav SR ". -, - ~ ;' ~ IO Spracovanie a grafika: úu DIS Má to svoj výraz o. i. aj v tom, že mnohí mladí ľudia pokladajú napr. marihuanu alebo extázu za málo návykové, resp. úplne neškodné a ich postoj je jasne pre legalizáciu takýchto tzv. "ľahký ch " drog. Už ani nevraviac o tom, že postoje voči alkoholu a tabaku sú u väčšiny mladých ľudí pozitívne, o čom svedčí ich časté a stále narastajúce užívanie. 224

23 Graf 28. Fajčenie u stredoškolských študentov z Bratislavy. Výsledky v ESPAD podra pohlavia, apríl 1995, december 1996, april 1998, ročník o Fajčenie chlapcov minulých 30 dní: jeden a viac ráz Fajčenie dievčat minulých 30 dní: jeden a viac ráz H. '" J8, 2 }(,.7 H 'O H,J 20 IO Poznámka: Y r bol priemer na Slovensku u chlapcov 36,3 % a u d ievča t 22,8 % <o Zdroje: GS YM DZKD, ÚZY, NCPZ, ŠZÚ SR, hl. m. B. Spracovanie a grafika: ÚU Dl S Opakované prieskumy ESPAD u študentov bratislavských stredných škôl ukázali, že pitie alkoholu je stále vermi frekventované u chlapcov od 14 do 18 rokov, no čo je nepriaznivé, je až príliš časté aj u mladých di evčat (hoci je tu rozdiel v množstve a frekvencii pitia s tým, že chlapci toho vypijú viac a pijú častejšie ). Graf29. %.. Alkohol u stredoškolských študentov z Bratislavy. Výsledky v ESPAD podra pohlavia april 1995, december 1996, april 1998, ročník o Pitie chlapcov minulých 30 dní: jeden a viac ráz II Pitie dievčat minulých 30 dní: jeden a viac ráz ".1 Chl.ptl 19'H Chhpc II?96 Chl. pc,i?98 Du n:"' 1?9; D,,,, n;.n 1996 D.," C.,. 199" Poznámka: Y r bol priemer na Slovensku u chlapcov 60,7 % a u d i e vča t 53,4 % <o Zdroje: GS YM DZKD, ÚZY, NCPZ, ŠZÚ SR, hl. m. B. <o Spracovanie a grafika: ÚU DIS pri GS YM DZKD 225

24 NOC IAR A. / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Ak si však všimneme nárast fajčenia u dievčat od 14 do 18 rokov, je zrejmé, že tu už skutočne nie je čosi v poriadku, pretože ide práve o obdobie pred fertilným vekom u mladých žien. Nárast fajčenia o viac ako 13 % v krátkom období jedného roka, kedy sa dievčatá dostali na úroveň svojich rovesníkov, a potom potvrdenie toho nárastu aj po dvoch rokoch, je vlastne ozajstným mementom pre zdravie slovenskej mládeže po roku Alkohol a tabak podľa vzoru rodičov ani mladí neberú ako drogy, ale skôr ako prijemné spestrenie života, pretože koniec-koncov väčšina rudí nikdy skutočne nespozná pravé negatíva a problémy týchto dvoch akoby odjakživa zdomácnených a legalizovaných drog. Drog, ktoré sa stali tak výhodným zdrojom prijmov štátov, že skoro každý štát na svete sa stal ich oficiálnym distribútorom a výbercom poplatkov za ne. Opakované prieskumy ESPAD sa vykonali v rokoch 1995, 1996 a 1998 v Bratislave, pričom v roku 1995 išlo iba o výber z národnej vzorky. Výsledky boli nasledovné: Graf 30. Prieskum ESPAD - stredné školy v Bratislave (% študentov, ktorí uviedli, že aspoň raz užili uvedené drogy) apríl 1995, december 1996, apríl 1998, ročník " Chlapci 98 li Chlapci 96 o Chlapci 95 lo 1. " IU " '" " lsd.h.lu_ "no""n ~' Io.: oluin."mitllm;nr e Zdroje: GS YM DZKD, ÚZY, NepZ, ŠZÚ SR. hl. m. B. O Spracovanie a grafika: OO DIS pri GS VM DZKD Čo sa týka porovnania výsledkov opakovaných prieskumov ESPAD v Bratislave ukázalo sa, že trend nárastu, ktorý bol evidentný medzi 1995 a 1996 sa v roku 1998 mierne už pribrzdil a teda rozsah drogového problému sa už pravdepodobne stabilizuje a v budúcnosti už bude iba oscilovať okolo dosiahnutých výsledkov. Napriek tomu je zrejmé, že po heroíne začíname byť svedkami nástupu nových syntetických drog, predovšetkým extázy a ďal šíc h stimulancií amfetamínového typu (graf 32). 226

25 NOCIAR A / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Graf 31. Prieskum ESPAD - stredné školy v Bratislave (% študentiek, ktoré uviedli, že asp oň raz užili uvedené drogy) apríl 1995, december 1996, apríl 1998, l ročník D i evčatá 98,; IiiiiI Diev čatá 96 O D i evčatá 95 :! I,6 ll,:! ',' >,5 ;,6 ',' ',I l,' l, ' M.,ih",,". hd. Prc h é ",k ~ S",da l;'. b.. " <o Zdroje: GS YM DZKD, ÚZY, NCPZ, SZÚ SR, hl. m. B, <o Spracovanie a grafika: ÚU DlS pri GS YM DZKD Graf 32. ESPAD Študenti stredných škôl v Bratislave jar , 16-ro č ní (n = 223; n = 764) " ~1.1 Bratislava 98 Bratislava 95 " ',I.\I onhu ono.h.. " p"t.. " 'nl,. tur XdU" ". Ih.o.., LSD. 1" "'011 1 "':o h." I'll' ""!lkt \ ,.. <o Zdroje: GS YM DZ KD, ÚZY, NCPZ, SZÚ SR, hl. m. B. O Spracovanie a grafika: ÚU DlS 227

26 NOC IAR A. / PRIESKUMY O ALKOHOLE, TABAKU A DROGÁCH U DETÍ Predbežný odhad výsledkov ESPAD 1999 z pilotnej štúdie a porovnanie s pilotnou štúdiou z roku 1995 V roku 1995 to bolo 89 študentov SŠ, v roku študentov vo veku okolo 16 rokov. Výsledky v roku 1995 sa príliš nelíšili od celého súboru a predpokladám, že to ani dnes nebude inakšie. Trendy po štyroch rokoch v tých istých položkách ukazujú mimoriadny nárast užívania najmä pri marihuane, ako aj jej pozitívne vnímanie. Pri legálnych drogách je situácia podobná. Graf 33. Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 89) a ESPAD 1999 (n = 100) u študentov stredných škôl (vy fajčenie aspoň 1 a viac cigariet z marihuany u ročných) o Ino,. OESPAD9S.ESPAD99.j) Zdroj udajov: GS YM DŽKD, ÚZY, NCPZ,ŠZÚ SR, hl. m. B. O Spracovanie a grafika: ÚU DIS Graf 34. Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 89) a ESPAD 1999 (n = 100) u študentov stredných škôl (celoživotná prevalencia niektorých drog u ročných ) " n" OESPAD 95 I' IiIIIIESPAD99 I' I" :\n.. bohk i E Xliu H c: ro in Tunknll ze ry :\lkohol+ubleiy ro Zdroj udajov: GS YM DŽKD, ÚZY, NCPZ};ZÚ SR, hl. m. B. O Spracovanie a grafika: ÚU DlS 228

27 Graf 35. Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 89) a ESPAD 1999 (n = 100) u študentov stredných škôl (tri drogy jeden a viackrát za 30 dní u ročných ) o ESPAD95 III ESPAD Tabak.\Ikohol.\ Ianhuana <o Zdroj údajov: NCPZ. GS VM OZK O O Spracovanie a grafika: ÚV OIS Graf 36. Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 89) a ESPAD 1999 (n = 100) u študentov stredných škôl (vnímané riziko občasného fajčenia marihuany u ročných ) 7" 60 o ESPAD95!im ESPAD 99 úu,7 50 JO l' O Zdroj údajov: NCPZ. GS VM OZKO <o Spracovanie a grafika: ÚV DlS 229

28 Graf An, ),,, Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 89) a ESPAD 1999 (n = 100) u študentov stredných škôl ( dosť a velmi lahká dostupnosť drog u ročných ) 38 38," o ESPAD95 IJj!ESPAD 99 I" I"",,, 1. :' 1>.. halu -.-\ mfc:umln ~ Tnnknh u:n Hcro in :'\ Iauhuana Prchavi Inhality o Zdroj udajov: NCPZ, GS VM DZKD cl Spracovanie a grafika: ÚV DIS Na porovnanie ešte uvádzam pre prax dôležité prvé výsledky získané pri predbežnom spracovaní dát z ESPAD 1999 pre Slovensko v porovnaní s dátami ESPAD 1995, a to v rovnakom členení ako predchádzajúcich päť grafov, ktoré porovnali dve pilotné štúdie z rokov 1995 a Aj keď trendy sú menej výrazné, čo je odzrkadlením faktu, že na strednom a najmä na východnom Slovensku je drogový problém stále ešte menej rozsiahly ako na západnom Slovensku, predsa len sú jednoznačné a svedčia o preníkaní nelegálnych drog na celé územie štátu, ako aj o tom, že všade neustále stúpa i konzumácia legálnych drog u mládeže. Graf 38. Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 8 295) a ESPAD 1999 (n = 7 975) na Slovensku u študentov stredných škôl -. 11In o ( vyfajčenie jeden a viac cigariet z marihuany u ročných) o ESPAD 95 ESPAD99 l i I " C: d oil\ o tnc: o Zdroj udajov: NCPZ, GS VM DZKD z. 30 dni O Spracovanie a grafika: ÚU DIS 230

29 Graf 39. Porovnanie štúdií ESPAD 1995 (n = 8 295) a ESPAD 1999 (n = 7 975) na Slovensku u študentov stredných škôl (celoživotná prevalencia niektorých drog u ročných). '. ano o ESPAD 95 I!l!iIESPAD99 12 I " LSD. halu cmog EXfiza Heroín T n. n k nhúf~ IO Zdroj údajov: NCPZ. GS VM OZKO CI Spracovanie a grafika: ÚV OIS Graf 40. Porovnanie pilotných štúdií ESPAD 1995 (n = 8 295) a ESPAD 1999 (n = 7 975) na Slovensku u študentov stredných škôl (tri drogy jeden a viackrát za 30 dní u ročných) o ESPAD 95 I!iIIESPAD99 <ol I O IO Zdroj údajov: NCPZ. GS VM OZKO CI Spracovanie a grafika: ÚV OIS Treba si v plnej nahote uvedomi ť fakt, že mladí ľudia sa už dnes pohybujú v prostredí, ktoré začína byť plné ponúkaných drog. Svedčia o tom záchyty veľkých množstiev marihuany (aj jej čoraz častejšie domáce pestovanie), heroínu, ale aj ne- 231

30 priame správy o čoraz ľahšej dostupnosti celého spektra tvrdých drog, vrátane "disko" drog. Nie je možné, aby sme si robili ilúzie o tom, že sa stane zázrak a mladí zrazu "dostanú rozum" a drogy jednoducho odmietnu. Musíme sa zmieriť aj s tým, že určitá časť mladých ľudí pre rôzne pričiny drogy bra ť bude a je len realistické, ak všestranne podporime to, čo ich v tom nebude pod porovať. Nie strašením, represiou a zákazmi, ale presnými a pravdivými informáciami o drogách a ponukou alternatív a takého spôsobu života a trávenia voľného čas u, ktorý bude potl áčať potrebu hradania náhradných spôsobov života. Graf 41. Porovnanie štúdií ESPAD 1995 (n = 8 295) a ESPAD 1999 (n = 7 975) na Slovensku u študentov stredných škôl (vnímané riziko občasného fajčenia marihuany u ročných ) ", o ESPAD 95 Ili!':IESPAD99 ;~.6,, Sw:dnt " Zdroj údajov: NCPZ, GS VM DZKD <o Spracovanie agratika: ÚU DlS Graf 42. Porovnanie štúdií ESPAD 1995 (n = 8 295) a ESPAD 1999 (n = 7 975) na Slovensku u študentov stredných škôl Oo.nO ( dos ť a veľmi ľahká dostupno sť drog u ročných ) o ESPAD95 III ESPAD 99 ~ 5,6 '" Eui za LSD II halu -.\mfcum iny T ra nk\'lh zi~' Heroín CI Zdroj údajov: NCPZ, GS VM DZKD Manhua na <o Spracovanie a gratika: ÚV DlS Puh,\,t Inh,lity 232

31 Závery Údaje v prvej časti štúdie poukázali na dôležitosť zavedenia jednotného systému hlásenia drogovej závislosti, kompatibilného so systémom používaným v krajinách EÚ, pre sledovanie rôznych indikátorov i trendov zneužívania, abúzu a závislosti od drog. Päťročné porovnania indikátorov sledovaných u liečených drogovo závislých v rámci ZIS ukázali jednoznačne rast drogového problému, dominanciu heroínu, rozšírenie spektra drog, stále ešte prevládajúci rizikový spôsob podávania primárnej drogy, postupný nárast priemerného veku a tým aj chronifikáciu drogového prob lému. Porovnania podľa krajov ukázali od roku 1996 už úplne zreteľne prenikanie nelegálnych drog do celej krajiny z pôvodného centra problému, hlavného mesta Bratislavy - a to tak pri porovnaniach podľa miesta liečby, ako i pri porovnaniach podľa trvalého miesta bydliska, či už pri celkovom počte liečených drogovo závislých, alebo pri porovnávaní prvých verzus opakovaných liečeb. Prehľady školských prieskumov u žiakov ZŠ i študentov SŠ a ich porovnania po období štyroch rokov ukázali taktiež neveľmi potešiteľný nárast počtu detí a mládeže, u ktorých možno konštatovať užívanie legálnych drog, ako sú alkohol a tabak, ako aj experimentovanie s nelegálnymi drogami, predovšetkým však s marihuanou. Údaje získané opakovaním európskeho školského prieskumu ESPAD od roku 1995 do 1999 tak na úrovni hlavného mesta, ako i na úrovni celej krajiny, ukázali nárast počtu experimentujúcich, prípadne drogy rekreačne užívajúcich študentov stredných škôl. I keď sa zdá, že na úrovni hlavného mesta Bratislavy sa už nárast vcelku stabilizoval, relatívny rozsah drogového problému je značný, a čo sa týka ostatných regiónov Slovenska, najmä dvoch východoslovenských krajov, možno ešte stále očakávať obdobný rast, ako bol zaznamenávaný v Bratislave v opakovaných štúdiách s ESPAD v rokoch Literatúra Erbanová, K. - Nociar, A - Nováková, J. a kol.: ESPAD - Európsky školský prieskum o alkohole a drogách. Čiastková záverečná správa. ÚZY, Bratislava, 1996, 49 s. Hibell, B. - Andersson, B. - Bjarnason, T. - Kokkeui, A - Morgan, M. - Narusk, A : The 1995 ESPAD Report. Alcohol and Other Drug Use Among Students in 26 European Countries. Modin Tryck AB, Stockholm, 1997,294 s. Nociar, A : The occurence of Smoking, Alcohol and Drug Use Among School Children and Youth: Population Survey Before a Preventive Program Implementation. Prednesené na sympóziu: First International Prevention Policy Symposium and Biennial NationaVInternational Conference of the RADAR Network , San Juan, Portoriko Nociar, A: Fajčenie, alkohol a drogy u žiakov základných a stredných škôl v Bratislave a na Slovensku: prehtadová štúdia. In: Acta Hygienica Epidemiologica et Microbiologica, SZÚ Praha, 1995, s Nociar, A : City Report. Bratislava (1996 data). Joint Pompidou Group/UNDCP Project: Extension of the Multi-city Network to Central and Eastern Europe. Council of Europe, Strasbourg, 1998a, 42 s. Nociar, A: National report on the Drug Situation in the Slovak Republic. European Commission and eesvmsdp, Amsterdam, 1998b, 80 s. Nociar, A : Alkohol, fajčenie a užívanie drog u detí a mládeže. ÚZY, Bratislava, 1998c, 22 s. 233

32 Nociar, A - Krajčík, J. - Erbanová, K. - Nováková, J.: Výsledky európskeho školského prieskumu ESPAD na Slovensku. Prednesené na vedecko-metodickej konferencii "Výchova k zdraviu a zdravému životnému štýlu". Nitra, Nociar, A - Krajčík, J. - Nováková, J.: Výsledky prieskumu Tabak - drogy - alkohol na základných školách na Slovensku. Prednesené na vedeckej konferencii XXIII. dni zdravotnej výchovy Ivana Stodolu v Piešťanoch Novotný, I. - Nociar, A: School without alcohol, tobaeco and drugs: preventive project and target population survey in Slovakia. Abstracts from 38 1h &21" International Institutes on the Prevention and Treatment of Alcoholism and Drug Dependence. Prague, 1994, s. 180 Novotný, I. - Nociar, A - Tvarožková, A : Výsledky prehladovej štúdie u detí a mládeže; projekt "Škola bez alkoholu, nikotínu a drog"; a boj proti fajčeniu na Slovensku. Prednášky pre riaditeľov bratislavských základných a stredných škôl. Seminár o drogách na CPLDZ v Bratislave, dňa Šteliar, l.: Current status of Reporting System on Treatment Demands in Slovakia. Prednesené na seminári: "Extension of the First Treatment Demand Indicator from City to the National Level in the Countries of Central and Eastern Europe". Bratislava, Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR: Roz ší renosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou. Bratislava, 1998, 69 s. Do redakcie prišlo dňa : Adresa autora: PhDr. Nociar A., CSc., Kolískova 10, Bratislava 234