ANALÝ ZA NÁ ZOROV ABSOLVENTOV VYSOKÝ CH ŠKÔ L POMOCOU ASOCIAČ NEJ ANALÝ ZY ANALYSE OF SUGGESTIONS OF THE GRADUATES BY USING ASSOCIATION ANALYSE

Transcription

1 ANALÝ ZA NÁ ZOROV ABSOLVENTOV VYSOKÝ CH ŠKÔ L POMOCOU ASOCIAČ NEJ ANALÝ ZY ANALYSE OF SUGGESTIONS OF THE GRADUATES BY USING ASSOCIATION ANALYSE PROKEINOVÁ Renáta (SR) ABSTRACT The main goal of paper is oriented on analyse of the suggestion of graduates in Slovakia. The answer sheet was basic tool of research and actual base for acquiring primery resources. Research was realized at universities in Bratislava, Presov and Kosice in We have used analyze of association at the examination of relations and dependencies between qualitative characters. We have specified input data and arranged results of sorting to pivot tables. We have verified existence of dependencies between characters through the use of Chi quadrate test of square kontingention. We would be able to express independencies between characters by using association coefficients of reliability. The conlusion was based on realised analyses, that strong independence exists between kind of university and motivation of graduates to businnes, between increase of qualification and region, and also between age and good-will to migrate for a job. KEY WORDS graduate, analyse of association, unemployment, apllication of graduates, measure of dependencies Ú VOD Strata zamestnania alebo jej hrozba je jednou z najvážnejší ch situá cií v živote človeka a jeho rodiny. Nezamestnanosť je vážny ekonomický problé m, ale zá roveň i sociá lny indiká tor, lebo je spojený s taký mi spoločenský mi javmi, ako je zlé mentá lne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť atď. Výrazne zasahuje do života ľudí a mnohí sa ocitnú mimo ekonomickej aktivity. Problé m nezamestnanosti na Slovensku, a zvlášť nezamestnanosti absolventov vysoký ch škôl, je aktuá lnou té mou našich ekonó mov. Na základe prebiehajúcich spoločenský ch zmien dochá dza k zmená m na trhu prá ce. Absolventi vysoký ch škôl sú nútení prispôsobiť sa trhové mu prostrediu do požadovanej miery. Vzniknuté problé my musia riešiť nielen po teoretickej, ale aj po praktickej strá nke. Keďže ani jedna škola nemôže svojich absolventov naučiť všetké mu, musia sa individuá lne prispôsobiť trhové mu prostrediu a naučiť sa, ako daný problé m vyriešiť samostatne. Najdôležitejšou úlohou v procese rozvoja vzdelanosti na Slovensku je pripraviť mladú generá ciu pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti 21. storočia, iný mi slovami vytvoriť predpoklady, aby mladá generá cia bola konkurencieschopná na formujúcom sa globá lnom trhu, predovšetký m v porovnaní s krajinami Euró pskej únie. Hlavný cieľ príspevku bol zameraný na analý zu názorov absolventov vysoký ch škôl. Ná zory absolventov sme považovali za dôležité. Absolventov vysoký ch škôl môžeme považovať za nový pracovný potenciá l a tiež za hybnú silu ekonomiky krajiny. MATERIÁ L A METÓ DY Zá kladný m nástrojom prieskumu a súčasne základom pre získanie primá rnych zdrojov bol dotazník. Otá zky v dotazníku boli formulované tak, aby súviseli s cieľom a umožňovali

2 respondentom jasné a stručné odpovede. Prieskum bol realizovaný na univerzitá ch v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach v roku Dosiahnutie cieľa stanovené ho v príspevku sme realizovali štatistický mi analý zami údajovej základne. Názory absolventov vysoký ch škôl na Slovensku sme hodnotili pomocou asociačnej analý zy. Pri skúmaní vzť ahov a závislostí medzi kvalitatívnymi znakmi sme využili asociačnú analý zu. Vstupné údaje sme roztriedili a výsledky triedenia sme usporiadali do tzv. kontingenčný ch tabuliek. Existenciu závislosti medzi znakmi sme overovali pomocou Chí kvadrá t testu štvorcovej kontingencie. Pri skúmaní zá vislosti medzi dvoma kvalitatívnymi znakmi je potrebné najprv overiť, či možno hovoriť o závislosti medzi skúmaný mi kvalitatívnymi znakmi alebo ich treba považovať za nezá vislé. Ak je medzi sledovaný mi znakmi závislosť, znamená to, že sa v štatistickom súbore aspoň niektoré varianty prvé ho znaku vyskytujú pri tých štatistický ch jednotká ch, ktoré majú súčasne určité varianty druhé ho znaku častejšie ako pri tých štatistický ch jednotká ch, ktoré dané varianty druhé ho znaku nemajú. Chí kvadrá t test štvorcovej kontingencie je založený na porovná vaní empirický ch a teoretický ch početností pre každú kategó riu sledovaný ch znakov. Testovacie krité rium pre overovanie nulovej hypoté zy H 0, predpokladajúcej nezá vislosť medzi daný mi kvalitatívnymi znakmi, vypočítame podľa nasledovné ho vzť ahu: χ 2 = ( E ) 2 ij Tij r c (1) i= 1 j= 1 ij kde r predstavuje počet kategó rii prvé ho znaku, s počet kategó rii druhé ho znaku, E ij reprezentuje zistenú početnosť v i-tom riadku a j-tom stĺpci a T ij teoretická početnosť v i-tom riadku a j-tom stĺpci, ktorú vypočítame podľa už vopred stanovené ho vzorca. Nulová hypoté za H 0 tvrdí, že medzi daný mi kvalitatívnymi znakmi nie je závislosť. Alternatívna hypoté za H 1 je opak H 0, že existuje zá vislosť medzi uvažovaný mi kvalitatívnymi znakmi. Kritická hodnota χ 2 tab je α- kvantil χ 2 testu so stupňami voľnosti (r-1).(s-1). Ho nezamietame, ak je vypočítaná hodnota testovacieho krité ria χ 2 < χ 2 tab, kde χ 2 tab je tabuľková hodnota ná jdená pri (r-1).(s-1) stupňoch voľnosti. Prostredníctvom koeficientov asociá cie spoľahlivosti sme mohli kvantifikovať zistenú nezá vislosť medzi skúmaný mi znakmi. Existuje niekoľko mier. Nezá vislosť medzi znakmi sme hodnotili pomocou Cramerovho koeficienta, ktorý vypočítame podľa vzť ahu: 2 χ V = (2) min r 1 * s 1 * T {( ) ( )} n 00 kde χ2 reprezentuje hodnotu testovacieho krité ria Chí kvadrá t testu štvorcovej kontingencie, r predstavuje počet kategó rii prvé ho znaku, s počet kategó rii druhé ho znaku a n 00 predstavuje počet pozorovaní. Nadobúda hodnoty medzi nulou a jednou. Pre tabuľku 2 x 2 nadobúda hodnoty medzi mínus jedna a jedna. Čím je jeho hodnota bližšia k nule, tým je vyšší stupeň nezá vislosti medzi skúmaný mi znakmi. Na meranie intenzity závislosti, resp. nezá vislosti nominá lnych znakov sme použili tzv. lambda miery. Pre nedostatok priestoru sa detailnej formulá cii mier závislostí venovať nebudeme. Všeobecné formulá cie a postupy výpočtu mier závislostí sú uvedené v zdrojoch: viď Stehlíková (5). Všetky analý zy boli realizované prostredníctvom tabuľkové ho procesora MS Excel. VÝ SLEDKY A DISKUSIA Reprezentatívnosť výberové ho súboru podľa pohlavia, veku, formy štúdia a druhu univerzity bola overovaná použitím Chí kvadrá t testu dobrej zhody na základe porovnania s

3 aktuá lnymi údajmi Štatistickej ročenky vypracovanej Štatistický m úradom SR o vysoký ch školá ch v školskom roku 2002/2003. Výsledok testu potvrdil reprezentatívnosť výberové ho súboru, čo je zá kladný m predpokladom pre realizá ciu ď alší ch analý z. Problé m nezamestnanosti mladý ch ľudí nie je len problé mom Slovenska, ale aj Euró py a celé ho sveta. V súčasnom období vychá dzajú z vysoký ch škôl populačne silné ročníky, ktorý ch cieľom je nájsť vhodné zamestnanie vo vyštudovanom odbore a uplatniť sa v ňom. Pre limitujúci rozsah príspevku sa budeme venovať len niektorý m otá zkam nášho dotazníka. Ťažkou otá zkou ako vyriešiť svoj problé m so zamestnaním sa musí zaoberať asi každý čerstvý absolvent vysokej školy. V našom prieskume má taký to problé m takmer 64% absolventov. Z celkové ho počtu opý taný ch respondentov na otá zku Ak nemáš zamestnanie, ako vyriešiš svoju situáciu? sa rozhodlo 23% respondentov poberať sociá lnu dá vku. Podľa nové ho zá kona o sociá lnych dá vkach, musia mať absolventi viac ako 25 rokov, aby vôbec mohli poberať sociá lnu dávku. Hľadať zamestnanie v zahraničí sa rozhodlo 30% respondentov. Zaistenú prá cu v zahraničí má už 5% opý taný ch. Zvýšiť podnikateľské rady by chcelo 22% respondentov. Iný m spôsobom sa snaží hľadať si zamestnanie asi 20% respondentov. V dotazníku sa nachá dza samostatná časť venovaná absolventom, ktorí chcú podnikať. Podnikanie má viacero foriem a na otá zku Akú formu podnikania by uprednostnili, odpovedali daní respondenti jednoznačne. Živnosť je pre nich momentá lne najvhodnejšia forma podnikania. Otá zkou Chceš začať podnikať vo vyštudovanom odbore? sme chceli vedieť, či si budúci podnikatelia už vyjasnili v akom smere, by chceli začať podnikať. Nepatrný ch 11% chce podnikať vo vyštudovanom odbore a väčšina 89% nemá záujem podnikať vo svojom odbore. Naše vysoké školy produkujú veľmi málo budúcich podnikateľov. A z toho neveľké ho percenta iba 1/8-ina by chcela podnikať vo vyštudovanom odbore. Zdá sa, že aj v podnikateľskej sfé re platí to, čo pre ostatné rezorty. Vysoké školy nereagujú na dopyt na trhu, alebo reagujú len veľmi pomaly. Testovali sme vplyv druhu univerzity na motivá ciu respondentov podnikať vo vyštudovanom odbore, t.j., či existuje medzi sledovaný mi znakmi zá vislosť, resp. nezá vislosť. Medzi názormi respondentov a druhom vyštudovanej univerzity bola preuká zaná štatisticky vý znamná nezá vislosť. Najviac respondentov, ktorí by chceli podnikať vo svojom vyštudovanom odbore, vychá dzajú zo Slovenskej poľnohospodá rskej univerzity a zo Slovenskej technickej univerzity. Väčšina respondentov plá nuje podnikať vo vyštudovanom odbore, čo je pozitívny fakt pre vysoké školy na Slovensku. Dalo by sa povedať, že vysoké školy začínajú produkovať aj budúcich podnikateľov. Po zistení nezá vislosti sme ď alej testovali koeficienty asociá cie a koeficienty zá vislosti nominá lnych znakov. Medzi skúmaný mi znakmi existuje vysoký stupeň nezá vislosti, čo sa prejavilo v hodnote Cramerovho koeficienta V = 0, Hodnota je blízke nule a vyjadruje nezá vislosť skúmaný ch znakov. Pre každú zistenú nezá vislosti sme tiež počítali interval spoľahlivosti. Pre λ a je (-0,82059, 0,82059) a pre λ b je (-0,81185, 0,829331). Ak sa dva intervaly spoľahlivosti prekrý vajú, tak sa štatisticky preukazne nelíšia. Pre danú nezá vislosť sa intervaly spoľahlivosti prekrý vajú pre λ a aj λ b, teda sa štatisticky preukazne nelíšia. Z celkové ho počtu respondentov na otá zku Ako si našiel/našla zamestnanie? odpovedalo 34% respondentov, že prá cu si našlo prostredníctvom zná meho. Fakt, že je to najvyšší percentuá lny podiel, svedčí o popularite tohto spôsobu. Na Slovensku patrí k bežný m prostriedkom získania prá ce. Ď alšie možnosti sú zobrazené v grafe 1. Ná rodný úrad prá ce ako spôsob hľadania si prá ce neoznačil žiaden respondent.

4 Graf 1 Spôsoby hľadania si zamestnania 24% 8% 35% 24% pracovné agentúry inzeráty v novinách inak 9% známy inzeráty na Internete Na otá zku Ktoré kritérium bolo pre teba najdô ležitejšie pri výbere zamestnania? bolo ponúknutý ch 6 možností, z ktorý ch si respondenti mohli vybrať iba jednu možnosť. Najdôležitejšie krité rium bolo pre 48% respondentov uplatnenie v odbore, pre 27% ľudí bol dôležitý odborný rast a tretí najdôležitejší faktor boli platové podmienky. Na ostatné dôvody reagoval veľmi malý počet respondentov. Otá zkou Zvyšuješ si kvalifikáciu? sme chceli zistiť, aká je úroveň zvyšovania si kvalifiká cie u respondentov. Z celkové ho počtu opý taný ch 68% respondentov potvrdilo, že si zvyšuje kvalifiká ciu. 32% opý taný ch priznalo, že si kvalifiká ciu nezvyšuje. Otá zka bola segmentovaná na odpovede typu á no/nie. Ď alej sa potom rozvíjala len pre odpoveď á no, kde boli pre respondenta ponúknuté možnosti zvyšovania si kvalifiká cie. Zo 68% respondentov zvyšujúcich si kvalifiká ciu je najviac tý ch, ktorí študujú odbornú literatúru (31% opý taný ch), 27% respondentov navštevuje jazykové kurzy a 13% študuje na doktorandskom štúdiu. Len 8% respondentov študuje ď alšiu vysokú školu a na rovnakej úrovni 7% sú ďalšie formy zvyšovania kvalifiká cie ako stáž, navštevovanie seminá rov a iné formy. Očaká vali sme, že pri zvyšovaní si kvalifiká cie bude mať vplyv kraj, vek, prípadne forma štúdia. Asociačnou analý zou bol potvrdený vplyv geografické ho hľadiska, ktorý môžeme sledovať v grafe 2. Ná sledne sme testovali koeficienty asociá cie a koeficienty závislosti nominá lnych znakov. Medzi skúmaný mi znakmi existuje vysoký stupeň nezá vislosti, čo sa prejavilo aj v hodnote Cramerovho koeficienta V=0, Hodnota koeficienta je blízka nule a vyjadruje nezá vislosť skúmaný ch znakov. Pre každú zistenú nezá vislosti sme tiež počítali interval spoľahlivosti. Pre λ a je (-0,5392, 0,539199) a pre λ b je (-0,16763, 0,910765). Intervaly spoľahlivosti sa prekrý vajú pre λ a aj λ b, teda sa štatisticky preukazne nelíšia. Graf 2 Zá vislosť medzi zvyšovaním si kvalifiká cie a krajom 20% 15% 10% 5% 0% PO BA BB KE NR TN TT ZA nezvyš uje zvyš uje

5 Otá zka Si ochotný/á dochádzať za prácou? sleduje hranice, kam až sú ľudia ochotní zájsť za prá cou. Z celkové ho počtu opý taný ch len 23% nie je ochotný ch dochá dzať do zamestnania nad minimá lnu hranicu v kilometroch. Najväčšiu skupinu 36% tvoria respondenti, ktorí sú ochotní dochá dzať do vzdialenosti 20 km od miesta bydliska. Pri tvorbe dotazníka bolo 20 km stanovený ch ako hranica okresu. 20% respondentov je ochotný ch cestovať za prá cou aj za hranice okresu. Poslednou skupinou sú ľudia, pre ktorý ch nie je problé mom dochá dzať aj do vzdialenosti väčšej ako 50 km. Túto skupinu predstavujú ľudia pracujúci predovšetký m v Bratislave. V súčasnosti už vzdialenosti nie sú veľký m problé mom, ale napriek tomu určitý m limitom sú financie vynakladané na cestovanie. Testovali sme vplyv veku na ochotu dochá dzať do zamestnania, t.j., či existuje medzi sledovaný mi znakmi závislosť. Medzi vekom respondentov a ochotou dochá dzať do zamestnania bola preuká zaná štatisticky vý znamná nezá vislosť, ktorú vidíme na grafe 3. Graf 3 Zá vislosť medzi vekom respondentov a ochotou dochá dzať do zamestnania 25% 20% 15% 10% 5% 0% nie do 20 km od 20 do 50 km nad 50 km rokov rokov rokov Pri testovaní koeficientov asociá cie a koeficientov zá vislosti nominá lnych znakov sme zistili, že medzi skúmaný mi znakmi existuje vysoký stupeň nezá vislosti. Prejavilo sa to aj v hodnote Cramerovho koeficienta V = 0, Hodnota koeficienta vyjadruje nezá vislosť skúmaný ch znakov. Interval spoľahlivosti pre λ a je (-0,51496, 0,51496) a pre λ b je (-0,51191, 0,518012). Intervaly sa prekrý vajú pre λ a aj λ b, teda sa štatisticky preukazne nelíšia. Takmer 35% respondentov z celkové ho počtu opý taný ch odpovedalo, že chce pracovať mimo Slovensku. Na otá zku V zahraničí majú mladíľudia rôzne pracovné príležitosti. Tvoja práca v zahraničíbude: z 205 respondentov 60% si našlo vhodnú prá cu v zahraničí zodpovedajúcu vzdelaniu. Takmer 40% opý taný ch bude pracovať v zamestnaní, ktoré nezodpovedá vysokoškolské mu vzdelaniu. Dôvodom tejto situá cie môže byť otvorenie pracovné ho trhu po vstupe Slovenska do Euró pskej únie a taktiež uzná vanie slovenský ch diplomov v zahraničí. Poslednou otá zkou v dotazníku Prečo mladí ľudia odchádzajú pracovať do zahraničia? sme sa chceli dozvedieť niečo o motivá cii mladý ch ľudí k odchodu do zahraničia. Graf 4 udá va preferencie jednotlivý ch možností podľa dôležitosti.

6 Graf 4 Dôvody odchodu mladý ch ľudí do zahraničia iné prac.ponuka užiť si odborné skúsenosti ž ivot. skúsenosti novákrajina peniaze jazyk 0% 20% 40% 60% 80% 100% najdô lež itejš ie dô lež ité najmenej dô lež ité ZÁ VER K ná zorom na uplatnenie absolventov v praxi sme sa orientovali z dôvodu aktuá lnosti problematiky na Slovensku. Spracovaním údajov získaný ch vyhodnotením dotazníka sme dospeli k pozoruhodný m vý sledkom. Príspevok bol realizovaný za účelom hlbšieho preskúmania nezá vislosti názorov a zistenie intenzity nezá vislosti absolventov vysoký ch škôl. Medzi skúmaný mi znakmi sme zistili veľmi silnú nezá vislosť. Príspevkom sme chceli pouká zať na dôležitosť vytvá rania vzť ahov medzi pracovný m trhom a vysoký mi školami na Slovensku, pričom je potrebné takto získané informá cie zhodnotiť a vyvodiť následné opatrenia, ktoré prispejú k spokojnosti zamestná vateľov aj absolventov a tý m aj k lepšej prosperite celé ho pracovné ho systé mu. Zá verom môžeme skonštatovať, že výsledky nášho príspevku poskytli zaujímavý obraz o absolventoch vysoký ch škôl na Slovensku, ich ná zory, preferencie, skúsenosti. KĽÚ ČOVÉ SLOVÁ absolvent, asociačná analý za, nezamestnanosť, uplatnenie absolventov, miery zá vislosti LITERATÚ RA 1. KULČÁKOVÁ, Marta Výskum trhu: Dotazník a postup pri jeho tvorbe. 11. vydanie. Bratislava: SOFA. 1994, s , ISBN Štatistická ročenka SR Bratislava: VEDA, 2003, s. ISBN OECD, Review of the economic s trend and appeals in the area of politics. In: Economic rewievs OECD Slovak republic. Paris: Organisation for economic cooperation and development, 2004, s.50-53, ISBN SRNÁ KOVÁ, Ľubomíra Uplatňovanie absolventov vysoký ch škôl. In: Ústav informá cií a prognó z školstva [online]. 2003, [cit ]. Dostupné na internete: < 5. STEHLÍKOVÁ, Beáta Štatistická analý za kvalitatívnych dát: Testy nezá vislosti znakov. 1.vydanie. Nitra: SPU, 2005, s.56-58, ISBN KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Renáta Prokeinová, Katedra štatistiky a operačné ho výskumu, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Tr. A.Hlinku 2, Nitra, renata.prokeinova@fem.uniag.sk