PODZEMNÉ VODY V OBLASTI TISOVSKÉHO KRASU

Transcription

1 PODZEMNÉ VODY V OBLASTI TISOVSKÉHO KRASU GROUNDWATER IN THE AREA OF TISOVEC KARST Silvia Vojtková, Rastislav Vojtko, Peter Malík ABSTRACT Hydrogeological settings of the area of Tisovec Karst are described within this paper, according to the classification of individual lithostratigraphical units due to specific groundwater runoff from spring discharges. Deeper groundwater circulation takes place mainly in the Middle-Upper Triassic carbonates of the Silica nappe. The most prospective resource of groundwater with high qualitative features, but the most vulnerable one, is to be found in the subrgroup of the Silica nappe carbonates (Carbonate complex). Groundwater outflow from the Gutenstein and Wetterstein limestones and dolomites and Dachstein and Tisovec limestones of the Silica nappe is concentrated mainly to three important karstic springs Teplica, Periodická vyvieračka and Pod hradom, which exceed the discharge of 20.0 l.s -1. KEY WORDS Tisovec Karst, Muráň nappe, hydrogeological structures, specific groundwater runoff, regional hydrogeology KĽÚČOVÉ SLOVÁ Tisovský kras, muránsky príkrov, hydrogeologické štruktúry, merný odtok podzemných vôd, regionálna hydrogeológia ÚVOD Hydrogeologickým pomerom Tisovského krasu s.s. a masívu Kučelach nebola v minulosti venovaná väčšia pozornosť. Najviac prác o študovanom území publikoval Kámen v 50-tych a 60-tych rokoch XX. storočia, ale podzemná voda a opis hydrogeologických pomerov vystupovali v jeho prácach ako vedľajší produkt popri prezentácii výsledkov jeho speleologických prieskumov. Oproti veľkej pozornosti hydrogeológov, ktorá bola počas viacerých dekád venovaná susednej Muránskej planine (Kullman a Gazda 1980, Kullman, 1989, Kullman, 1990, Kullman ml., 1986, Lukaj et al., 1996, Witkowski et al., 1997, Kullman et al., 1997, Švasta et al., 2004) sa Tisovskému krasu venovala iba okrajová pozornosť. Komplexné hydrogeologické mapovanie do mapových podkladov v mierke 1 : tohto územia bolo realizované S. Wiesengangerovou a R. Vojtkom v rámci zostavovania diplomovej práce rokoch 1998 a 1999 (Wiesengangerová, 2000). Autorka tu okrem hodnotenia hydrogeologických pomerov územia, obehu a režimu podzemných vôd v rámci vyčlenených litostratigrafických jednotiek vypracovala účelovú hydrogeologickú mapu Tisovského krasu v mierke 1 : spolu s textovými vysvetlivkami. Predmetné dielo bolo zostavené podľa vtedajšej metodiky zostavovania základných hydrogeologických máp v mierke 1: (Malík a Jetel, 1994), ktorá do značnej miery odpovedá v súčasnosti platnej Smernici Ministerstva životného prostredia SR pre zostavovanie základných hydrogeologických máp v mierke 1 : , resp. metodike Malík et al. (2003). Táto mapa bola pre účely publikovania v časopiseckej forme zjednodušená a je na obr. 2a a 2b. PRÍRODNÉ POMERY Geomorfologické pomery Pojem Tisovského krasu sa prvý raz dostal do povedomia odbornej verejnosti zásluhou Lukniša (1948), ktorý načrtol jeho geomorfologický vývoj. Vyčlenil ho ako najzápadnejší výbežok Muránskej planiny, nachádzajúci sa západne od rieky Rimava. V zmysle práce Vojtka (1999) však okrem Tisovského krasu s. s. zaraďujeme v tomto článku do územia Tisovského krasu s. l. aj oblasť tzv. Kučelašskej trosky vzhľadom na jej identickú geologicko-tektonickú stavbu. Celková plošná Mgr. Silvia Vojtková Veternicová 5, Bratislava; s.vojtkova@gmail.com Mgr. Rastislav Vojtko, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave; Prírodovedecká fakulta; Katedra geológie a paleontológie; Mlynská dolina, pavilón G, Bratislava 4; vojtko@fns.uniba.sk RNDr. Peter Malík, CSc. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra; oddelenie hydrogeológie a geotermálnej energie, Mlynská dolina 1, Bratislava; peter.malik@geology.sk 139

2 rozloha územia je 38,04 km 2. Najvyšším vrchom v oblasti Tisovského krasu s. s. je Kášter (975 m n. m.) a najvyšším bodom Kučelašskej trosky je vrch Kučelach (1141 m n. m.). Najnižšie položené miesta skúmanej oblasti sú v intraviláne južnej časti mesta Tisovec (400 m n. m.), v doline Rejkovského potoka (400 m n. m.) a v doline Bôrového potoka (425 m n. m.). Územie je budované výraznými horskými chrbtami a hlboko zarezanými tiesňavovitými dolinami. Morfologicky je dané územie značne členité, podľa Lukniša (1972) sa územie nachádza v dvoch výškových stupňoch: (I.) nízke vysočiny (od 300 do 800 m n. m.) a (II.) stredovysočiny (od 800 do m n. m.). Geomorfologický vývoj Tisovského krasu je odrazom tektonickej stavby, litologického zloženia a pôsobiacich exogénnych a endogénnych geologických činiteľov. Krasové javy Tisovský kras je jedným z najvýraznejšie skrasovatených území Západných Karpát. Krasové procesy sa sústreďujú hlavne do oblastí, ktoré sú tvorené karbonátmi silicika muránskeho príkrovu. V týchto karbonátoch je však proces krasovatenia veľmi rozdielny, v závislosti na homogenite chemického zloženia a pórovitosti predovšetkým vápencov. Podľa povrchových pozorovaní najmenej podliehajú skrasovateniu wettersteinské a gutensteinské dolomity, ktoré málokedy vytvárajú podzemné krasové formy a len v obmedzenej miere povrchové formy najmä skalné ihly a bralká (Goštanová, Javorina a Kášter). Mierne sú skrasovatením ovplyvnené wettersteinské a gutensteinské vápence, v ktorých sú pomerne dobre vyvinuté povrchové krasové javy, najmä skalné bralá, ihly, lokálne obmedzene škrapy a závrty. Horninami veľmi náchylnými na procesy krasovatenia sú predovšetkým dachsteinské, tisovské a steinalmské vápence. Vystupujú najmä južne od potoka Furmanec a viažu sa na ne takmer všetky povrchové aj podzemné krasové javy. Najznámejšie je skrasovatené územie Suchých dolov, kde sú veľmi dobre vyvinuté všetky formy krasu. Klimatické pomery Po klimatickej stránke patrí severozápadná časť hodnoteného územia do chladnej oblasti a juhovýchodná časť do oblasti mierne teplej (Atlas SSR, 1980). Teplotné pomery sú určované predovšetkým insoláciou, nadmorskou výškou a reliéfom, ktorý spolu s výškovými rozdielmi plní funkciu rozdeľovateľa teplôt. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bola pre stanicu Telgárt (901 m n.m.) v období rokov 1968 až 2000 priemerná ročná teplota vzduchu na úrovni 4,95 C. Priemerné ročné úhrny zrážok na území Tisovského krasu možno odvodzovať od zrážkomerných staníc Tisovec (390 m n.m.) a Pohronská Polhora (637 m n.m.). SHMÚ pre tieto stanice uvádza priemerné ročné zrážkové úhrny o veľkosti 822 mm, resp. 803 mm (pre pozorované obdobie rokov ). Hydrologické pomery Celá oblasť Tisovského krasu patrí do povodia Slanej. Najvýznamnejším povrchovým tokom je tu Rimava, ktorá odvodňuje severnú a východnú časť študovaného územia. V centre mesta Tisovec sa na toku Rimavy nachádza vodomerná stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu s katalógovým číslom 7830 (Rimava Tisovec). Plocha povodia nad stanicou je 73,92 km2 a dĺžka toku 11,65 km. Maximálne prietoky sú obvykle v mesiacoch marec apríl a minimálne v septembri a októbri (Bolfík et al., 1990). Ďalším významnejším vodným tokom je potok Furmanec, ktorý preteká centrálnou časťou Tisovského krasu a v intraviláne mesta Tisovec sa vlieva do Tisovskej Rimavy. Priemerné hodnoty mesačných prietokov Rimavy na stanici 7830 Tisovec za roky podľa meraní SHMÚ sú uvedené v Tab. 1. Tab. 1: Priemerné hodnoty mesačných prietokov Rimavy na stanici 7830 Tisovec v hydrologických rokoch 1964 až 1997 (v m 3.s -1, podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu) Tab. 1: Mean monthly discharges of the Rimava river on the 7830 Tisovec station in hydrological years of (in m 3.s -1, according to the Slovak Hydrometeorological Institute data) Hydrologické číslo stanice Plocha povodia [km 2 ] XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X ,92 0,642 0,653 0,485 0,675 1,272 1,608 1,267 0,995 0,659 0,494 0,441 0,609 STRUČNÁ GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Plošné rozšírenie základných geologických jednotiek, budujúcich územie Tisovského krasu, je prehľadne znázornené na obr. 1. V podloží územia Tisovského krasu kompletne vystupuje kráľovohoľský komplex veporika tvorený najmä granitoidmi, na ktorom sa bezprostredne v paraautochtónnej pozícii nachádza federátska obalová sekvencia. Stratigraficky je federátska obalová sekvencia vyvinutá v rozpätí perm až vrchný trias, pričom triasové karbonátové členy sú tu 140

3 PODZEMNÁ VODA zachované len sporadicky. Súvislý karbonátový sled sa nachádza len západne od Kučelašskej trosky. V nadloží federátskej obalovej sekvencie je lokálne zachovaný príkrov gemerika reprezentovaný ochtinským súvrstvím. Pravdepodobný je i možný výskyt meliatika vo vrte TV-10 a na povrchu v oblasti Suchých Dolov západne od Tisovca (Vojtko, 1999; 2000). Geologické práce Bieleho a Papšovej (1983), Havrilu (1997) a Vojtka (2000) priniesli zmenu názorov na stratigrafiu muránskeho príkrovu. Na základe týchto skutočností bola celá spodná časť muránskeho príkrovu od steinalmských vápencov smerom nadol odčlenená a podmienečne zaradená do turnaika (Vojtko, 2000), pričom jej tektonické postavenie nie je doteraz spoľahlivo vyriešené. Bolo tu preukázané stratigrafické rozpätie spodný Obr. 1: Základné geologické jednotky územia Tisovského krasu Fig. 1: Basic geological units on the Tisovec karst territory 141 XIV 2/2008 trias vrchný doger. Sedimentácia začína spodnotriasovými pestrými ílovitými bridlicami (bodvasilašské vrstvy), ktoré postupne prechádzajú do slienitých bridlíc až slieňovcov (sinské vrstvy). V spodnom anise sedimentácia začína gutensteinskými vápencami a dolomitmi, nad ktorými sú vyvinuté steinalmské rífové vápence. Sedimentárny záznam v ladine až spodnom karne je prevažne reprezentovaný tmavými rohovcovými vápencami. V ich nadloží sa nachádzajú norické a pravdepodobne aj rétske svetlosivé vápence, na ktorých ležia tektonicky redukované šošovky jurských sedimentárnych členov reprezentovaných tmavosivymi až čiernymi liasovými slieňovcami a červenými hľuznatými vápencami. Najmladšie horniny tejto sekvencie sú zelené rádiolarity (Vojtko, 2003).

4 Najvrchnejšou príkrovovou tektonickou jednotkou v Tisovskom krase je silicikum. Silicikum je tvorené nemetamorfovanými sedimentárnymi horninami s celkovou hrúbkou do 800 m. Sedimentárny záznam hornín silicika reprezentovaného muránskym príkrovom je od anisu po lias. Najspodnejším stratigrafickým členom sú vrchnoanisské steinalmské vápence, na ktorých ležia ladinské wettersteinské vápence a dolomity. Vrchný trias je reprezentovaný mohutným súborom tisovských, furmaneckých a dachsteinských vápencov, v ktorých sa nachádzajú neptunické dajky liasových vápencov, najmä na vrchu Goštanová (Vojtko l.c.). V oblasti Tisovského krasu s. s. a Kučelašskej trosky sú v eróznych zvyškoch v okolí sedla Zbojská (725 m n. m.) a na Magnetovom vrchu (964 m n. m.) zachované paleogénne sedimenty podtatranskej skupiny, ktoré sú tvorené tmavými slienitými ílovcami, pieskovcami a zlepencami. Geologická stavba Tisovského krasu je ešte komplikovaná miocénnou tektonikou, počas ktorej došlo k vývoju tisovského intruzívneho komplexu. Na jeho stavbe sa podieľajú subvulkanické telesá andezitov a dioritov (Vojtko l.c.). Najmladšími sedimentmi v oblasti sú kvartérne uloženiny, tvorené prevažne aluviálnymi naplaveninami v okolí väčších vodných tokov. V obmedzenej miere sú vyvinuté deluviálne sedimenty, nachádzajúce sa najmä v oblasti Rejkovskej doliny. Tektonika Tisovského krasu s. s. a Kučelašského masívu je veľmi komplikovaná so zložitou evolúciou jednotlivých zlomových štruktúr. Tektonický charakter študovanej oblasti bezprostredne ovplyvňovali dva regionálne významné zlomy muránsky a tisovský zlom ktoré sa vo východnej časti Tisovského krasu navzájom pretínajú. Veľmi významné pre usmerňovanie obehu podzemných vôd sú poklesové zlomy smeru ssv.- jjz., ktoré prechádzajú blokom Tisovského krasu a rozčleňujú ho do štruktúr nepravidelnej priekopovej prepadliny s maximom zaklesnutia v oblasti Suchých dolov (Wiesengangerová, 2000). HYDROGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA TISOVSKÉHO KRASU Na základe geologickej stavby môžeme v území Tisovského krasu vyčleniť nasledovné hydrogeologické celky a ich časti, ktoré sa líšia fyzikálnymi vlastnosťami hornín, charakterom obehu a režimu a i fyzikálnochemickými vlastnosťami podzemných vôd: veporské kryštalinikum a tisovský intruz. komplex klastický sedimentárny komplex: federátska obalová sekvencia (perm spodný trias) dobšinská skupina (karbón) turnaikum (spodný trias) karbonátový komplex: federátska obalová sekvencia (str. vrchný trias) turnaikum (stredný trias vrchný doger) silicikum (stredný trias spodná jura) podtatranská skupina (stredný paleogén) kvartérne sedimenty Hydrogeologická charakteristika litostratigrafických jednotiek Jednotlivé litostratigrafické jednotky, resp. hydrogeologické celky sme s výnimkou kvartérnych sedimentov hodnotili na základe štatistického spracovania počtov a výdatností zdokumentovaných prameňov, ktoré ich odvodňujú. Jedine pri hodnotení kvartérnych sedimentov sme mohli vychádzať z vyhodnotenia troch hydrogeologických vrtov, ktoré sa nachádzajú približne 500 m za hranicami skúmaného územia v južnej časti mesta Tisovec (Tůma, 1965). Na základe ich výdatností (0,032 do 0,3 l.s -1 ) a príslušných znížení hladiny podzemných vôd v týchto vrtoch sme (podľa Jetela, 1985) vypočítali indexy prietočnosti T Y pri veľkosti ich mediánu 1, m 2.s -1. Veporské kryštalinikum a tisovský intruzívny komplex Veporské kryštalinikum a tisovský intruzívny komplex sú na študovanom území zastúpené len okrajovo. Horninové prostredie kryštalinika a intruzívneho komplexu sme zaradili do jedného hydrogeologického celku na základe ich takmer rovnakých fyzikálno-chemických vlastností a analogického typu puklinovej priepustnosti. Hydrogeologický význam málo priepustného kryštalinika je predovšetkým vo funkcii nepriepustnej bariéry pre pohybujúce sa krasové podzemné vody. Tento hydrogeologický celok je v skúmanej oblasti charakterizovaný relatívne veľkým počtom málo výdatných prameňov (33 prameňov), ktoré sú rozptýlené na ploche 4,98 km 2, ako aj absenciou sústredených výverov podzemných vôd (Tab. 2). Klastický sedimentárny komplex V rámci hydrogeologického celku klastického sedimentárneho komplexu sme na základe rozdielneho stupňa metamorfózy a rozličného litologického zloženia vyčlenili tri podcelky: sedimentárne horniny turnaika (spodný trias) sedimentárne horniny dobšinskej skupiny (karbón) sedimentárne horniny federátskej obalovej sekvencie (perm spodný trias) Sedimentárne horniny turnaika tvoria pestré pieskovce a bridlice bodvasilašských vrstiev (v legende obr. 2a, 2b ako TBV) a slieňovce, bridlice, lokálne slienité vápence sinských vrstiev (TSV). V rámci hodnoteného územia majú plošné rozšírenie 2,34 km 2 s celkovou sumárnou výdatnosťou 3,08 l.s -1 z 22 prameňov, pričom 17 z nich sa viaže na bodvasilašské a 5 na sinské 142

5 Tab. 2: Charakteristiky prameňov hydrogeologického celku veporského kryštalinika a tisovského intruzívneho komplexu Tab. 2: Veporic crystalline and Tisovec intrusive complex hydrogeological unit springs characteristics celkový merný odtok Hydro- Počet Q prameňov Horninový Σ Q prameňov odtok plocha z prameňov geologický prametyp index ňov [l.s -1 z prameňov [km 2 ] q ] [l.s -1.km -2 ] orv muránske ortoruly brv biotitické ruly ,73 gv granitoidy vcelku 17 4,57 6,73 7,01 3,99 1, ,16 atk andezity 2 0,28 0,28 0,78 0,36 0,28 dtk diority ,21-0,28 vrstvy. Na sledovanom území sa nenachádzajú sústredené vývery podzemných vôd z týchto hornín s výdatnosťou, ktorá by bola väčšia ako 1,00 l.s -1. Napriek vysokému počtu prameňov na malej ploche (2,34 km 2 ) ide o súvrstvia slabo až veľmi slabo priepustné. Sedimentárne horniny dobšinskej skupiny sú na študovanom území odvodňované len jedným prameňom s výdatnosťou 0,21 l.s -1. Tento je viazaný na hámorské súvrstvie (GH), ktoré je tvorené bridlicami, pieskovcami a zlepencami. Celková rozloha tohto hydrogeologického podcelku je len 0,74 km 2 a merný odtok podzemných vôd vo forme prameňov je potom 0,28 l.s -1.km -2. Z hľadiska tektonickej pozície sa klastické sedimenty federátskej obalovej sekvencie nachádzajú najnižšie, priamo na kryštaliniku veporika. Sú tvorené verfénskym (FV), lúžňanským (FL) a rimavským súvrstvím (FR). Všetky súvrstvia s výnimkou rimavského sú prevažne slabo až veľmi slabo priepustné, na čo poukazuje aj malá výdatnosť prameňov a nízke hodnoty merného odtoku podzemných vôd vo forme prameňov. Rimavské súvrstvie tvorené arkózovými pieskovcami a zlepencami je odvodňované len štyrmi prameňmi s celkovou výdatnosťou 1,58.l.s -1 z plochy 0,31.km 2. Vo federátskej obalovej sekvencii bolo celkovo zdokumentovaných 16 prameňov o sumárnej výdatnosti 2,96.l.s -1, čo predstavuje merný odtok z prameňov 1,23.l.s -1.km -2. Celkový odtok podzemných vôd prameňmi z hydrogeologického celku klastického sedimentárneho komplexu je 6,25 l.s -1. Tento bol zdokumentovaný z 39 prameňov vystupujúcich na ploche 5,49 km 2. Priemerná hodnota merného odtoku podzemných vôd vo forme prameňov z tohto hydrogeologického celku je potom 1,14 l.s -1.km -2. Na základe týchto hodnôt možno povedať, že horniny hydrogeologického celku klastického sedimentárneho komplexu majú nízku odvodňovaciu kapacitu, resp. slabú schopnosť akumulovať a viesť významnejšie množstvá podzemných vôd (Tab. 3). Tab. 3: Charakteristiky prameňov hydrogeologického celku klastického sedimentárneho komplexu Tab. 3: Hydrogeological unit of the clastic sedimentary complex springs characteristics Hydrogeologický index horninový typ počet prameňov Q prameňov Σ Q prameňov celkový odtok z prameňov plocha [km 2 ] merný odtok z prameňov q [l.s -1.km -2 ] Federátska obalová sekvencia 6,25 FR rimavské súvrstvie 4 1,58 1,58 0,31 5,04 FL Lúžňanské súvrstvie 11 1,07 1,07 2,96 1,45 0,74 FV verfénske súvrstvie 1 0,31 0,31 0,65 0,48 Dobšinská skupina (gemerikum) GO ochtinské súvrstvie ,04 0,21 GH hámorské súvrstvie 1 0,21 0,21 0,70 0,28 Turnaikum TBV bodvasilašské vrstvy 17 2,70 2,70 1,95 1,39 rt ryolitové pyroklastiká , TSV sinské vrstvy 5 0,38 0,38 0,39 0,96 143

6 Karbonátový komplex Hydrogeologický celok karbonátového komplexu je najrozsiahlejšou jednotkou na študovanom území. Z celkovej plochy Tisovského krasu s. l. (38,04 km 2 ) zaberá 64 %, teda 24,22 km 2. Odvodňuje ho 140 prameňov s celkovou výdatnosťou 275,53 l.s -1 (Tab. 4). Tvorený je strednotriasovými až vrchnotriasovými a spodnojurskými karbonátmi, ktoré na základe ich rozdielnej tektonickej príslušnosti a litologického zloženia rozdeľujeme do troch hydrogeologických podcelkov. Sú to: karbonátový komplex silicika (str. trias spod. jura) karbonátový komplex turnaika (str. až vrchný trias) karbonátový komplex federátskej obalovej sekvencie (stredný až vrchný trias) Silicikum Karbonáty silicika sú hlavným kolektorom podzemných vôd v celom karbonátovom komplexe, resp. v celom Tisovskom krase s. l. Z plochy 20,45 km 2 sú odvodňované 102 prameňmi so sumárnou výdatnosťou 248,87 l.s -1, čo predstavuje 86,12 % z celkovej výdatnosti 213 prameňov v Tisovskom krase s. l. Všetky karbonáty silicika sú stredno a vrchnotriasového veku okrem krinoidových vápencov (vj1s), ktoré sú jurského veku (lias). Tieto vápence sú najmladšie a nachádzajú sa len v oblasti vrchu Goštanová na ploche 0,01 km 2, pričom v rámci hodnoteného územia nie sú odvodňované ani jedným prameňom a môžeme ich hodnotiť iba na základe analógie s ostatnými vápencami muránskeho príkrovu. V podloží týchto vápencov sa nachádzajú vrchnotriasové dachsteinské a tisovské vápence (vt3s), ktoré sú chemicky najčistejšie a preto je na ne viazaná aj podstatná časť povrchových a podzemných krasových javov. Majú najväčšie plošné rozšírenie v celom Tisovskom krase (8,00 km 2 ). Zo štrnástich krasových vyvieračiek nachádzajúcich sa v študovanej oblasti sú v nich situované tri. Najvýdatnejšou krasovou vyvieračkou z dachsteinských a tisovských vápencov (ale aj celého Tisovského krasu) je Teplica, ktorá má priemernú výdatnosť 73,49 l.s -1 (pozorované obdobie až ). Ďalšou vyvieračkou je Bôrová vyvieračka s jednorazovo dokumentovanou výdatnosťou 7,90 l.s -1 a vyvieračka Tisovec v meste s jednorazovo dokumentovanou výdatnosťou 2,78 l.s -1. Celkovo je na vrchnotriasové vápence viazaných 29 prameňov, ktoré majú priemernú výdatnosť 3,14 l.s -1. Druhým plošne najrozšírenejším súvrstvím sú vrchnotriasové wettersteinské dolomity (dt3s). Dolomity sa oproti vápencom všeobecne pokladajú za menej priepustné a v tomto prípade ani pramene z nich nedosahujú také koncentrované výdatnosti. Táto skutočnosť bola potvrdená aj hydrogeologickým mapovaním, keď tu bolo vymapovaných a dokumentovaných 24 prameňov s celkovou výdatnosťou 12,06 l.s -1. Sú to väčšinou pramene s menšou výdatnosťou, ktorej priemerná hodnota dosahuje 0,50 l.s -1. Posledným vrchnotriasovým súvrstvím silicika sú kryštalické vápence a dolomity (vdt3s) nachádzajúce sa uprostred wettersteinských dolomitov. Vyskytujú sa len na jz. svahu vrchu Pacherka na rozlohe 0,02 km 2 a z tohto súvrstvia v tejto oblasti podzemné vody na povrch nevystupujú. Najdôležitejším kolektorom podzemných vôd silicika sú strednotriasové steinalmské a wettersteinské vápence (vt2s). Plošne síce nie sú najrozšírenejšie, zaberajú plochu 5,98 km 2, ale je na ne viazaný najväčší počet prameňov. Podzemné vody vystupujú na povrch v 45 prameňoch, čo je viac ako 20 % z celkového počtu, so sumárnou výdatnosťou 141,70 l.s -1. Je na ne viazaných 7 krasových vyvieračiek. Najväčšou z nich je Vyvieračka vo Furmanci s jednorazovo dokumentovanou výdatnosťou cca 50 l.s -1, ktorá vyviera priamo do aluviálnych sedimentov v dne potoka Furmanec. Ostatné krasové vyvieračky tohto súvrstvia sú uvedené podľa veľkosti jednorazovo dokumentovaných výdatností: vyvieračka Pod hradom (23,03 l.s -1 ), Periodická vyvieračka (20,50 l.s -1 ), Čertova vyvieračka (10,00 l.s -1 ), Občasná vyvieračka (5,20 l.s -1 ), Strieborná vyvieračka (3,17 l.s -1 ) a Bánovská vyvieračka (2,15 l.s -1 ). V podloží steinalmských a wettersteinských vápencov sa nachádzajú strednotriasové gutensteinské vápence a dolomity muránskeho príkrovu (vdt2s). Tieto sú odvodňované 4 prameňmi, ktorých celková výdatnosť je 4,00 l.s -1. Turnaikum V karbonátovom komplexe turnaika sa nachádzajú tri od seba odlišné litologické typy hornín. Báza karbonátového komplexu turnaika je tvorená tektonickými brekciami a rauvakmi (TTB), ktoré majú krasovo-puklinovú priepustnosť. Bol v nich zdokumentovaný len jeden prameň s výdatnosťou 2,91 l.s -1. Stredná časť turnaika je tvorená gutensteinskými vrstvami (vdt2t), v ktorých však pri hydrogeologickom mapovaní nebol zaznamenaný ani jeden prameň. Najrozšírenejšími horninami turnaika sú vápence stredného a vrchného triasu (vt2-3t) s celkovou rozlohou 2,82 km 2. Vyznačujú sa takisto krasovo-puklinovým typom priepustnosti a nachádza sa v nich 21 prameňov, ktoré dosahujú spolu výdatnosť 8,68 l.s -1. Jurské členy tejto tektonickej jednotky sa vyskytujú len sporadicky, plošne sú veľmi málo rozšírené a z hydrogeologického hľadiska nemajú žiadny význam. Federátska obalová sekvencia Karbonátový komplex federátskej obalovej sekvencie južného veporika je tvorený tuhárskou sukcesiou 144

7 (FT - rauvaky, dolomity a vápence). Aj keď jeho plošné rozšírenie je relatívne malé (0,84 km 2 ) na jeho území sa nachádza 16 prameňov s celkovou výdatnosťou 15,07 l.s -1, čo predstavuje merný odtok podzemných vôd vo forme prameňov o veľkosti 17,84 l.s -1.km -2 (Tab. 4). Podtatranská skupina Paleogénne sedimenty podtatranskej skupiny zaberajú na hodnotenom území plochu len 0,17 km 2. Hutianske súvrstvie eocénneho veku (PSHS), ktoré tu vystupuje, je prevažne tvorené tmavými ílovcami a lokálne aj polohami pieskovcov a zlepencov. Podzemné vody vystupujú na povrch len prostredníctvom jedného prameňa s jednorazovo dokumentovanou výdatnosťou 0,16 l.s -1. Merný odtok hutianskeho súvrstvia, vypočítaný na základe výdatnosti prameňa a plochy územia, ktoré prameň odvodňuje, je potom 0,94 l.s -1.km -2. Priepustnosť tohto súvrstvia môžeme hodnotiť ako nízku, aj vzhľadom na prítomnosť v ňom prevládajúcich ílovcov (Tab. 5). Kvartérne sedimenty Kvartérne sedimenty Tisovského krasu sú tvorené dvoma základnými litologickými typmi. Prvý typ je charakterizovaný deluviálnymi hlinito-štrkovitými sedimentmi prevažne pleistocénneho veku (dqp). Tieto Tab. 4: Charakteristiky prameňov hydrogeologického celku karbonátového komplexu Tab. 4: Hydrogeological unit of the carbonatic complex hydrogeological unit springs characteristics hydrogeologický index horninový typ počet prameňov Q prameňov Σ Q prameňov celkový odtok z prameňov plocha [km 2 ] merný odtok z prameňov q [l.s -1.km -2 ] Federátska sekvencia FT tuhárska sukcesia 16 15,07 15,07 15,07 0,84 17,84 Turnaikum TTB tektonické brekcie a rauvaky 1 2,91 2,91 0,09 30,86 vdt2t gutensteinské vrstvy ,59 0,02 - vt2-3t vápence T ,68 8,68 2,82 3,08 Silicikum (muránsky príkrov) vdt2s gutensteinské vápence a dolomity. 4 4,00 4,00 275,11 0,20 19,66 vt2s wettersteinské a steinalmské 9 28,84 vápence ,86 141,70 5,98 23,68 vdt3s kryštalické vápence a dolomity ,02-248,87 dt3s wettersteinské 24 12,06 12,06 6,24 1,93 dolomity vt3s 13 11,21 dachsteinské, tisovské vápence 16 79,90 91,11 8,00 11,39 vj1s vápence Goštanovej ,01-2,84 20,45 3,05 12,17 Tab. 5: Charakteristiky prameňov hydrogeologického celku Podtatranskej skupiny Tab. 5: Hydrogeological unit of the Subtatras group springs characteristics merný Q celkový hydro- počet odtok prameňov z prameňov [km 2 z prameňov Σ Q prameňov odtok plocha geologický horninový typ prameňov ] index [l.s -1 q ] [l.s -1.km -2 ] PSHS hutianske súvrstvie 1 0,16 0,16 0,16 0,16 0,17 0,94 sedimenty tvoria terasovité akumulácie len lokálne v Rejkovskej doline, kde ich hrúbka nepresahuje 3 m. Stredná hodnota ich koeficienta prietočnosti bola stanovená odhadom v rozmedzí až m 2.s -1 (Tůma, 1965). Druhý litologický typ kvartérnych sedimentov je oveľa významnejší a rozšírenejší, tvorený je fluviálnymi sedimentmi potokov a riek (fqh). V Tisovskom krase však majú vodné toky len svoje horné pramenné časti, a preto nevytvárajú významnejšie hrubšie akumulácie fluviálnych sedimentov. Ich hrúbka dosahuje v južnej časti mesta Tisovec maximálne 3,5 m. Prevládajú tu najmä hlinito-štrkovito-piesčité málo 145

8 PODZEMNÁ VODA priepustné sedimenty (Tůma l.c.). Čerpacie skúšky preukázali nízku priepustnosť kvartérnych sedimentov, hodnoty čerpaných výdatností vrtov boli od 0,032 do 0,3 l.s-1 a vypočítaná hodnota mediánu koeficientu prietočnosti z týchto vrtov je 1, m2.s-1. XIV 2/2008 OBEH A REŽIM PODZEMNÝCH VÔD Tisovský kras rozdeľujeme na podklade jeho geologickej a tektonickej stavby do dvoch hydrogeologických štruktúr sú to: (A) hydrogeologická štruktú- Obr. 2a:Schematická hydrogeologická mapa Tisovského krasu západná časť Fig. 2a: Schematic hydrogeological map of the Tisovec karst western part 146

9 Obr. 2b:Schematická hydrogeologická mapa Tisovského krasu východná časť Fig. 2b: Schematic hydrogeological map of the Tisovec karst eastern part 147

10 ra Tisovského krasu s. s. a (B) hydrogeologická štruktúra Kučelašského masívu, ktoré sú (obr. 1) uzavretými hydrogeologickými štruktúrami podľa klasifikácie Kullmana (1990). Podzemné vody týchto hydrogeologických štruktúr sú teda doplňované iba infiltráciou zrážkových vôd a evidovateľným prítokom povrchových vôd z územia mimo štruktúr. Odvodňované sú v plnom rozsahu prameňmi alebo povrchovými tokmi, bez skrytých prestupov podzemných vôd z okolitých hydrogeologických štruktúr. Je u nich možná evidencia všetkých vôd vstupujúcich i vystupujúcich z hydrogeologických štruktúr meraním výdatnosti prameňov a prietokov povrchových tokov. Hydrogeologický celok veporského kryštalinika a tisovského intruzívneho komplexu tvorí ohraničenie krasovo-puklinovým vodám po obvode hydrogeologických štruktúr Tisovského krasu s.s. a Kučelašského masívu i v ich podloží a zároveň ich od seba oddeľuje. Spolu s hydrogeologickým celkom klastického sedimentárneho komplexu tvoria málo priepustné podložie hydrogeologickému celku karbonátového komplexu, vyznačujúcemu sa krasovo-puklinovým charakterom priepustnosti a schopnosťou sústrediť a viesť významné množstvá podzemných vôd do koncentrovaných prirodzených výstupov. V nadloží karbonátového komplexu je lokálne zachovaný celok podtatranskej skupiny a kvartérnych sedimentov, ktorý je však len slabo vyvinutý a relatívne málo priepustný. Podzemné vody viazané na kryštalinikum a intruzívny komplex vystupujú na povrch vo forme málo výdatných prameňov s priemernou výdatnosťou 0,17 l.s -1. Pramene sú charakteristické nízkou mernou elektrickou vodivosťou, ktorej priemerná hodnota dosahuje 184 μs.cm -1, čo poukazuje na plytký charakter obehu podzemných vôd a nízky obsah rozpustených látok. Teplotné charakteristiky prameňov sú rozdielne a závisia od typu prameňa. Sutinovo-puklinové pramene s veľmi plytkým obehom majú v letnom období zvyčajne teplotu vyššiu ako 10,0 C a teplota prameňov s hlbším obehom (vrstvové, puklinové) sa pohybuje od 7,0 do 10,0 C. V severnej časti Tisovského krasu s. l., v masíve Magnetového vrchu a Pacherky sa nachádza niekoľko opustených banských diel, ktoré majú významnú akumulačnú i komunikačnú funkciu. Pri hydrogeologickom mapovaní boli zdokumentované tri výtoky banských vôd vytekajúcich priamo zo zavalených štôlní. Tieto výtoky majú silné oranžové zafarbenie, ktoré je spôsobené vylúhovaním hornín bohatých na železo, pravdepodobne zvetrávaním ložísk železných rúd. Ich priemerná merná elektrická vodivosť je 527 μs.cm -1 a priemerná teplota 9,2 C. Hlavným kolektorom podzemných vôd v Tisovskom krase sú strednotriasové až vrchnotriasové vápence a dolomity silicika, reprezentovaného muránskym príkrovom. Podzemné vody sú tu viazané na krasovopuklinový typ priepustnosti hostiteľských hornín, vykazujú známky hlbšieho obehu s priemernou hodnotou mernej elektrickej vodivosti 475 μs.cm -1. Smer prúdenia podzemných vôd bol jednoznačne preukázaný len v oblasti Suchých dolov, nachádzajúcej sa v centrálnej časti hodnoteného územia (obr. 1). Oblasť Suchých dolov je odvodňovaná smerom na ssv. do doliny Furmanca prostredníctvom vyvieračky Teplica, čo bolo potvrdené farbiacimi skúškami na štyroch ponoroch (Kámen, 1959, 1963). Významnými vodárensky zachytenými prameňmi sú tu Teplica (priemerná výdatnosť 73,49 l.s -1 ) a Periodická vyvieračka (20,50 l.s -1 ). Periodická vyvieračka je známa aj ako jeden z dvoch intermitentných prameňov na území Západných Karpát, s osciláciou výdatnosti cca od 2,0 do 70,0 l.s -1 v periódach o dĺžke trvania cca 45 minút (Kámen, 1953; Kullman, 1956; Padúch, 1998; Michalko a Vojtková, 2003). V hydrogeologickej štruktúre Kučelašského masívu predpokladáme prúdenie podzemných vôd smerom od Čertovho ponoru k Čertovej vyvieračke. Usudzujeme tak na základe porovnateľného množstva vody vchádzajúceho do ponoru a vytekajúceho vo vyvieračke. Kvartérne sedimenty dosahujú v hodnotenom území veľmi malé hrúbky a pre akumuláciu podzemných vôd sú takmer bez významu. Najlepšie vyvinutú nivu má riečka Rimava v oblasti mesta Tisovec, kde jej šírka dosahuje maximálne 600 m. Hrúbka kvartérnych sedimentov nepresahuje 3,5 m, čo bolo potvrdené tromi hydrogeologickými vrtmi T-1 až T-3 (Tůma, 1965). MINERÁLNE VODY V oblasti Tisovského krasu s. s. a Kučelašského masívu sa nevyskytujú žiadne minerálne vody. Najbližšie vyvierajúca minerálna voda je od hodnoteného územia vzdialená cca m a nachádza sa na východnom okraji mesta Tisovec na južných svahoch vrchu Strelnica. Tento prameň s názvom Šťavica je viazaný na muránsku zlomovú líniu, ktorá tvorí rozhranie medzi muránskymi ortorulami a spodnotriasovými federátskymi kremencami a bridlicami. V súčasnosti je upravený v altánku, pričom sú snahy o jeho záchyt prostredníctvom vrtných prác. Šťavica je prírodná minerálna voda stolová, slabo mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, vápenato-horečnatá kyselka, hypotonická, studená (Rebro, 1968). LITERATÚRA Atlas SSR, kolektív autorov, Slovenská akadémia vied, BIELY, A. a PAPŠOVÁ, J. 1983: Vrchnotriasové vápence Dudlavej skaly (Horehronské podolie). Geol. Práce, Spr., 79,

11 BOLFÍK, J. et al., 1990: Gemer Malohont 1 (Príroda). Monografia, Osveta, Martin, 760 s. HAVRILA, M. 1997: Vzťah hronika a silicika. Manuskript archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, Bratislava, 31 s. JETEL, J. 1985: Metody regionálního hodnocení hydraulických vlastností hornin. ÚÚG, Praha, 147 s. KÁMEN, S. 1953: Periodická vyvěračka a Jezerní jeskyně u Tisovce. Československý kras, 6, KÁMEN, S. 1959: Pokus s farbením Teplice. Slovenský kras, 2, KÁMEN, S. 1963: Príspevok k poznaniu hydrologických pomerov muránskeho a tisovského krasu. Slovenský kras, 4, KULLMAN, E. 1956: Hydrogeologické pomery niektorých lokalít v oblasti Malých Karpát a Muránskej plošiny (Periodická vyvieračka, Teplica). Manuskript Archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, 60 s. KULLMAN, E. a GAZDA, S. 1980: Základný hydrogeologický výskum Muráňskej Planiny. Záverečná správa. Manuskript Archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, arch. č , 146 s. KULLMAN, E. 1989: Hydrological balances in fissure-karst hydrogeologic structures. Západné Karpaty, séria hydrogeológia a inžinierska geológia, 8, Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, s KULLMAN, E. 1990: Krasovo-puklinové vody. Karst-fissure waters. Geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, 184 s. KULLMAN, E., st., KISSANE. S., ŠALAGA, I., 1997: Evaluation of Groundwater Resources in Slovakia. PHARE Project No. EU/95/WAT/31. PM Consulting Engineers. Manuskript. Mininisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 459 s. KULLMAN, E. ml., 1986: Ocenenie zásob podzemných vôd južnej a juhovýchodnej časti Muránskej planiny, prináležiacej povodiu Slanej. Manuskript Archív Hydrofondu, FZ LUKAJ, M., HELMA, J., CICMANOVÁ, S., MALÍK, P., KOMOŇ, J., KOLAČNÁ, Z. 1996: Muránska planina J a JZ časť, stav k , vyhľadávací hydrogeologický prieskum. Manuskript Archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, arch. č , 226 s. LUKNIŠ, M. 1948: Tisovský kras. Československý kras 1/4, Brno, LUKNIŠ, M. 1972: Slovensko II, Príroda. Monografia, Obzor, Bratislava, 920 s. MALÍK, P. a JETEL, J. 1994: Metodika zostavovania hydrogeologických máp v mierke 1 : Manuskript Archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, 48 s. MALÍK, P., JETEL, J., ŠVASTA, J. 2003: Metodika zostavovania základných hydrogeologických máp v mierke 1 : , Geologické práce, Správy 108, ISSN , Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s MICHALKO, J. a VOJTKOVÁ, S. 2003: Environmentálne izotopy v podzemnej vode prameňov Periodická vyvieračka a Teplica v Tisovskom krase. Podzemná voda, Vedecký a odborný časopis SAH a SK IAH, Bratislava, IX. / 2003 č. 1, s , ISSN PADÚCH, F. 1998: Zaujímavosti hydrologického režimu Periodickej vyvieračky v Tisovci. Práce a štúdie 57, SHMÚ, Bratislava, REBRO, A. 1968: Rekonštrukcia minerálneho prameňa Šťavica v Tisovci. IGHP Žilina, Manuskript archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, arch. č , 6 s. ŠVASTA, J., SLANINKA, I., MALÍK, P., VOJTKOVÁ, S., VOJTKO, R. 2004: Základná hydrogeologická a hydrogeochemická mapa Muránskej planiny v mierke 1 : Manuskript archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava. TŮMA, W. 1965: Správa o hydrogeologických prieskumných prácach na lokalite Tisovec, okres Rimavská Sobota. Vodné zdroje Prešov, Manuskript archív odboru Geofondu ŠGÚDŠ Bratislava, arch. č , 6 s. VOJTKO, R. 1999: Geológia a tektonika Tisovského krasu a okolia. Diplomová práca, Manuskript archív Katedry geológie a paleontológie PRIF UK, Bratislava, 77 s. VOJTKO, R. 2000: Are there tectonic units derived from the Meliata-Hallstatt trough incorporated into the tectonic structure of the Tisovec Karst? (Muráň karstic plateau, Slovakia). Slov. Geol. Mag., 6, 4, VOJTKO, R. 2003: Štruktúrna analýza zlomov a geodynamický vývoj strednej časti Slovenského rudohoria. PhD. Práca, Manuskript archív Katedry geológie a paleontológie PRIF UK, Bratislava, 91 s. WIESENGANGEROVÁ, S. 2000: Hydrogeologické pomery Tisovského krasu. Diplomová práca, Manuskript archív Katedry hydrogeológie PRIF UK, Bratislava, 102 s. WITKOWSKI, A., BÍM, M., MALÍK, P., VRANA, K., KULLMAN, E., FENDEK, M., FENDEKOVÁ, M. 1997: PHARE PROJECT EC/90/WAT/11b "Master plan for drinking groundwater protection in fissure and karst-fissure rock environment". Final report. Manuskript, Archív Ministerstva životného prostredia SR, 363 s., anglicky. SUMMARY Geologically, Tisovec karst is built by granitoid rocks of the Veporic crystalline basement, the Federata cover cover sequence, the Turnaic and the Silica units, the Subtatras group and the Tisovec intrusive complex, as classified by Vojtko (1999). Based on these geological settings, with specific properties of different units, following hydrogeological units were delineated: Veporic crystalline and Tisovec intrusive complex, Clastic sedimentary complex, Carbonate complex, Subtatric group and Quaternary sediments. The hydrogeological character of the Quaternary sediments has been evaluated by means of method described by Jetel (1985) an average transmisivity T [m 2.s -1 ]; for Quaternary sediments this value was assessed on the basis of discharge and drawdown date of pumping tests on three boreholes located under the city of Tisovec. The hydrogeological character of the other hydrogeological units was expressed by specific groundwater runoff q [l.s -1.km -2 ], based on documented discharges of springs. 149

12 Granitoid rocks, metamorphic rocks, the Neogene volcanites form the Veporic crystalline basement and the Tisovec intrusive complex form a common hydrogeological unit, which covers 4.98 km 2 of the study area, where 33 springs (Tab. 1) were documented. The groundwater circulation here takes place mainly in the shallow subsurface zone. In the Tab. 2, specific groundwater runoff from arcosis, quartzites, shales and conglomerates of the clastic sedimentary complex, are shown with the average value of 1.14 l.s -1.km -2. Both of these units were assessed only partially, as they are located on the margins of the Tisovec karst. These hydrogeological units form important aquicludes under the water-saturated beds of the Triassic carbonate rocks complex. The Carbonate complex is the most important hydrogeological unit, suitable for groundwater accumulation, built by limestones and dolomites of the Middle to Upper Triassic. Hydrogeological unit of the Carbonate complex can be divided into three subgroups. The main aquifer in this complex, also the main aquifer in the whole area of interest, is formed by the Silica nappe carbonates, mainly Gutenstein & Wetterstein limestones and dolomites and Dachstein & Tisovec limestones. They occupy the area of km 2 and are drained by 102 springs with total documented momentary discharge of l.s -1. The specific groundwater runoff from springs is then l.s -1.km -2 (Tab. 3). The biggest karstic springs in this subgroup and also in the whole Tisovec Karst are Teplica (average discharge of l.s -1 ), Periodická vyvieračka (momentary discharge l.s -1 ), Pod Hradom (momentary discharge l.s -1 ). The second subgroup is formed by carbonates of the Federata cover sequence, where we mapped 16 springs with total discharge of l.s -1. Carbonate rocks of the Turnaic complex do not show such a hydrogeological behaviour as previous subgroups of the Carbonate complex. They are located mainly in the southern part of the study area. We have registered here the total momentary discharge of l.s -1 in 22 springs. The average temperature of springs in the whole Carbonate complex is 9.8 C and the average specific electric conductivity of groundwater is 418 μs.cm -1, as the groundwater circulation takes place in greater depths. Quaternary fluvial and deluvial sediments are insignificant in terms of groundwater accumulation. Their thickness is only up to 3.5 m (Tůma, 1965). Groundwater yields of pumping test realized on three boreholes in the Rimavica stream alluvia did not exceed 0.3 l.s -1. The most prospective resource of high quality groundwater, but the most vulnerable one, is the subrgroup of Silica nappe carbonates of the hydrogeological unit of the Carbonate complex. 150