ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

Transcription

1 ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Stavebná fakulta Katedra geodézie Jozef Sroka ZVISLOSŤ, SADANIE A NÁKLON VYSOKÉHO KOMÍNA ZÁVEREČNÁ PRÁCA Vedúci záverečnej práce: Doc. Ing. Jozef Štubňa, CSc. Žilina Jún 2008

2 ANOTÁCIA Predmetom tejto práce je meranie posunov vysokého komína. Pri vodorovných posunoch je to zhodnotenie zvislosti objektu a pri zisťovaní zvislých posunov je predmetom učenie sadania (poklesu) a náklonu osi komína. Na základe meraných vodorovných smerov sa pomocou pretínania napred zo smerníkov vyhodnotila zvislosť komína. Podkladom pre určenie sadnutia komína a náklonu jeho osi sú prevýšenia merané metódou veľmi presnej nivelácie. Práca obsahuje číselné a grafické vyjadrenie vodorovných a zvislých posunov ako aj vyhodnotenie presnosti ich určenia. Subject of this work is measuring of changing position of high object (chimney). In changes in the horizontal position it is evaluation of uprightness and in changes in the vertical position it is assignation of centripetal fault and the tilt of its axle. Evaluation of uprightness is based on measured horizontal directions which are neccesary to calculate the position of observed points. The background to determine the centripetal fault and the tilt of axle are excesses measured using highly accurate levelling. This work includes numeric and graphic expression of changes in horizontal and vertical position with evaluation of the accuracy of their determination.

3 ČESTNÉ PREHLÁSENIE Čestne prehlasujem, že záverečnú prácu na tému,,zvislosť, sadanie a náklon vysokého komína som vypracoval samostatne pod odborným vedením konzultanta a vedúceho práce Doc. Ing. Jozefa Štubňu, CSc. Podpis :... Jozef Sroka

4 POĎAKOVANIE Za trpezlivosť, odbornú pomoc, cenné rady, pripomienky a čas venovaný mojej práci ďakujem konzultantovi a vedúcemu záverečnej práce Doc. Ing. Jozefovi Štubňovi, CSc., ktorý ma viedol a usmerňoval počas práce. Moje poďakovanie v neposlednom rade patrí tiež všetkým, ktorí mi pomohli pri meraní a všetkým, ktorí ma pri práci podporovali.

5 OBSAH ÚVOD MERANIE POSUNOV A PRETVORENÍ STAVEBNÝCH OBJEKTOV VŠEOBECNÉ ÚDAJE O KOMÍNE Technické parametre komína Uskutočnené etapy merania ZVISLOSŤ OSI KOMÍNA Princíp metódy Postup terestrických prác pri určení zvislosti Založenie vzťažného bodového poľa metóda GPS Výškové usporiadanie pozorovaných bodov Meranie vodorovných a zvislých uhlov Spracovanie výsledkov merania Výpočet stredných chýb meraných smerov Výpočet súradníc pozorovaných bodov Výpočet stredných súradnicových chýb Vyhodnotenie zvislosti komína SADANIE (POKLES) KOMÍNA Postup prác a metodika merania Sieť vzťažných bodov Rozmiestnenie a stabilizácia podrobných výškových bodov Výškové zameranie objektu a spracovanie výsledkov Popis metódy merania a prístrojového vybavenia Posúdenie výškovej stability vzťažných bodov Výškové zmeny (posuny) pozorovaných bodov Posúdenie sadania pozorovaných bodov NÁKLON OSI KOMÍNA Spracovanie výsledkov merania - určenie veľkosti náklonu Postup vyrovnania výškových zmien pozorovaných bodov...33

6 5.1.2 Výpočet vyrovnaných hodnôt konštánt x, y, z Určenie náklonu osi komína...37 ZÁVER...38 POUŽITÁ LITERATÚRA...39 ZOZNAM PRÍLOH...41

7 ÚVOD Tak, ako neustále rastúci počet obyvateľov našej spoločnosti, aj globálny rozvoj priemyslu, vedy a techniky prináša so sebou vyššie nároky na kapacity v oblasti energie ako takej. Jednou z týchto oblastí je dodávka tepla do bytových jednotiek, domov, či priemyselných objektov. V uplynulých desaťročiach aj mesto Žilina prešlo obdobím, kedy spoločnosť zabezpečujúca dodávku tepla (dnes Žilinská teplárenská, a.s.) pristúpila k technickým opatreniam. Tieto opatrenia v podobe výstavby nového komína s výškou 190 m boli dôsledkami prirodzeného rozvoja našej spoločnosti. Dôležitým faktorom vynucujúcim si tieto opatrenia bol samozrejme negatívny vplyv prevádzky na životné prostredie, ktorý sa výstavbou komína so sústavou filtrov a odlučovačov stal vyhovujúcim pre všetky kritériá ochrany životného prostredia. Pri inžinierskych stavebných objektoch, ako sú vysoké atypické konštrukcie (napr. aj vysoké komíny), priehrady, mosty, vysoké železničné násypy, chladiarenské veže atómových elektrární, turbogenerátory a iné, je potrebné zabezpečiť pravidelné sledovanie ich polohy v priestore. Vynucuje si to zložitosť ich konštrukčných postupov, stavebných prvkov a materiálov hlavne čo sa týka ich celkovej hmotnosti. Veľká hmotnosť týchto objektov môže spôsobiť ich posuny alebo pretvorenia (deformácie), ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť hlavne v lokalitách s nestabilným geologickým podložím. Deformácie tvaru alebo zmena polohy takýchto objektov môžu byť príčinou ich havarijného stavu. Pravidelné meranie posunov a deformácií týchto objektov sa preto vykonáva z dôvodu overenia ich stability, ktorá je nevyhnutnou súčasťou ich prevádzkovej spôsobilosti. Kontrolné (etapové) merania posunov a pretvorení sa majú uskutočňovať v rôznych alebo pravidelných časových intervaloch, v závislosti od rýchlosti výstavby, druhu objektu, veľkosti pozorovanej zmeny a pod. Na meranie sa používajú rôzne fyzikálne metódy. Najvýznamnejšiu úlohu v tejto problematike plnia geodetické metódy merania, ktoré svojou presnosťou vyhovujú daným požiadavkám. Aplikáciou geodetických metód merania posunov a pretvorení sa zaoberá inžinierska geodézia. Napriek dôležitosti etapových meraní posunov a pretvorení sa často stretávame aj s objektmi, u ktorých sa tieto merania nevykonávajú dlhé časové obdobia v porovnaní s platnými predpismi a normami. Sledovanie posunov jedného z takýchto objektov je predmetom tejto práce.

8 Základné prvky, ktoré sa určujú pri vysokých konštrukciách ako je aj tento vysoký železobetónový komín sú: - zvislosť osi komína - sadanie komína - náklon komína Na určenie zvislosti osi komína bola použitá metóda pretínania napred zo smerníkov. Určenie sadania a náklonu bolo vykonané na základe presnej nivelácie. Výsledkom prác sú číselné hodnoty a grafické znázornenie odchýliek vlastnej osi komína od zvislice (sledovanie zvislosti), sadnutia (poklesu) komína a náklonu jeho osi vrátane rozboru presnosti použitých meračských metód. Výsledky sledovania zvislosti osi a náklonu komína reprezentujú zmenu polohy pozorovaných bodov v horizontálnom smere a hodnoty sadania pozorovaných bodov vzhľadom na základné meranie charakterizujú ich posun v smere vertikálnom.

9 1. MERANIE POSUNOV A PRETVORENÍ OBJEKTOV Posun je charakterizovaný ako priestorová zmena polohy stavebného objektu, alebo jeho časti, oproti polohe v základnej alebo predchádzajúcej etape merania. Pretvorenie (deformácia) je zmena tvaru stavebného objektu, alebo jeho časti oproti polohe v základnom alebo predchádzajúcom etapovom meraní. Pri voľbe metodiky merania posunov a pretvorení stavieb musíme rozlišovať, čo spôsobuje a akým spôsobom vznikajú priestorové zmeny objektu. To znamená, že rozlišujeme či ide o javy, ktoré vznikajú ako prirodzený dôsledok konsolidácie postaveného objektu v daných geologických pomeroch, alebo či ide o meranie posunov a pretvorení, ktoré sú výsledkom určitého experimentu, akým môže byť napríklad zaťažovacia skúška. S meraním posunov a pretvorení sa stretávame tiež aj u funkčných objektov, medzi ktoré patria napr. vysoké násypy, priehradné telesá, obilné silá, televízne stožiare, atypické výškové konštrukcie (napr. vysoké komíny, chladiarenské veže atómových elektrární) atď. Cieľom etapových meraní je objasniť kinematiku zosuvných a poklesových procesov, ktoré vznikajú hlavne v dôsledku povrchovej a hlbinnej antropogénnej činnosti súvisiacej s umelými stavbami a ťažbou minerálov. Meranie posunov a pretvorení objektov sa uplatňuje aj v experimentálnom výskume. Tu sa meranie vykonáva na zmenšenom modeli stavebného objektu, na ktorom sa v laboratórnych podmienkach testuje napr. vplyv zaťaženia na objekt a pod. Model musí byť vyhotovený z ekvivalentného materiálu ako projektované stavebné dielo [1]. Meranie posunov a pretvorení ako aj zosuvných procesov môžeme vykonávať geodetickými metódami, a to v relatívnych a absolútnych hodnotách. Meraním sa dá priestorovo v diskrétnej forme postihnúť celý zložitý priebeh vývoja posunov a pretvorení pozorovaného objektu. Problematika sa zjednodušuje, ak sa meranie vodorovnej a zvislej zložky uskutočňuje oddelene. Voľbu metódy merania podmieňuje tvar a priebeh posunov, resp. pretvorení v závislosti na čase [1]. Základné pojmy z terminológie merania posunov a pretvorení stavebných objektov [2]: Pozorovaný bod je bod na objekte alebo na jeho časti, ktorý slúži na určovanie posunov alebo pretvorení. Poloha a hustota pozorovaných bodov, počet a miesta stabilizácie trvalých meracích zariadení sa volí tak, aby bolo možné určiť posuny a pretvorenia pozorovaného objektu. Materiál, tvar a povrchová úprava meračských

10 značiek na stabilizáciu a označenie pozorovaných (aj vzťažných) bodov musí zaručovať ich trvanlivosť po dobu ich merania. Použité meračské značky musia jednoznačne označovať pozorované body a umožňovať meranie stanovených veličín. V odôvodnených prípadoch je dovolené upraviť vhodné časti stavebných konštrukcií (nity, skrutky, zvislé hrany stĺpov a pod.) a využiť ich ako meračské značky. Vzťažný bod je polohovo alebo výškovo určený bod, ktorý je obyčajne súčasťou vzťažnej sústavy. Poloha vzťažných bodov pri meraní absolútnych posunov sa volí mimo vplyv stavebnej činnosti alebo mimo oblasť pôsobenia iných vplyvov, ktoré by mohli priamo ovplyvniť ich stabilitu. Vzťažná sústava je súbor vybraných bodov, úsečka, rovina, súradnicový systém alebo výškový systém, ktoré sú vo vzájomnom matematickom vzťahu. K tejto sústave sa vzťahuje priestorová poloha meraných bodov, posuny alebo pretvorenia pozorovaných objektov v daných etapách meraní. Obyčajne sú definované na základe podmienky vyplývajúcej z metódy najmenších štvorcov (MNŠ): * * = min., (1.1) kde * sú posuny vzťažných bodov vzhľadom na vzťažný systém, použité na jeho aproximáciu. Na vytvorenie vzťažnej sústavy sa použijú všetky vzťažné body, ktoré nezmenili svoju polohu. Základné meranie je meranie východiskového stavu v základnej etape, na ktoré sa vzťahujú posuny alebo pretvorenia zistené pri etapových meraniach. Etapové meranie je opakované meranie posunov a pretvorení stavebných objektov v intervaloch stanovených v projekte merania. Meranie posunov je potrebné začať v čase, keď je poloha východiskového stavu vzťažnej sústavy bezpečne definovaná, t. j. musíme počítať s určitým časom potrebným na konsolidáciu stabilizácie vzťažných bodov, najneskôr pri začiatku stavebných prác a v priebehu posunov a pretvorení. Časový priebeh meraní sa riadi projektom merania a je uvedený v Slovenskej technickej norme (STN ) [2].

11 2. VŠEOBECNÉ ÚDAJE O KOMÍNE 2.1 Technické parametre komína Niekoľko technických údajov o komíne nám pomôže priblížiť si jeho predstavu. Celkový pohľad na vysoký komín je zachytený na obr Celková výška komína je približne 190 m. Zo stavebného hľadiska môžeme konštrukciu tohto objektu rozdeliť na niekoľko častí. Celá nadzemná časť komína je pevne ukotvená do kruhového železobetónového základu o priemere 24 m, ktorého hrúbka je 3,5 m (obr. 2.2). Nadzemnú časť konštrukcie tvorí železobetónový driek (plášť), ktorého priemer v spodnej časti je 15 m, vo vrchnej časti 6 m. Železobetónový driek tvorí nosnú konštrukciu pre tepelnú a kameninovú výmurovku (obr. 2.3). Hmotnosť celej konštrukcie vrátane základu je približne 6000 ton, z toho ocele je 120 ton. Betonáž plášťa trvala od do ŽELEZOBETÓNOVÝ DRIEK OCHRANNÝ NÁTER TEPELNÁ VÝMUROVKA KAMENINOVÁ VÝMUROVKA Obr. 2.3 Konštrukčné vrstvy komína

12 Obr. 2.1 Celkový pohľad na komín

13 ,35 m ± 336,70 m -2,50 m Obr. 2.2 Kruhový základ komína 2.2 Uskutočnené etapy merania Základné meranie sadania a náklonu sa uskutočnilo Kontrolné merania sa začali vykonávať neskoro až po dobudovaní komína, čiže sadanie základovej dosky nebolo zachytené. V nasledujúcich rokoch ( ) boli realizované ďalšie etapové merania sadania a odklonu od zvislice, pričom ich časové rozostupy sa predlžovali. V roku 1982 boli vykonané dve etapové merania, v roku 1983 jedna etapa, v roku 1984 jedna etapa, v roku 1986 jedna etapa a napokon v roku 1987 jedna etapa. Ako už bolo povedané, aj napriek tomu, že vykonávanie kontrolných etapových meraní posunov pri takýchto objektoch je nevyhnutné pre overenie ich stability a prevádzkovej spôsobilosti, meranie posunov tohto komína nebolo vykonávané počas doby 20 rokov od poslednej etapy v roku Počas tejto dlhej prestávky etapových meraní došlo pochopiteľne k viacerým stavebným či terénnym úpravám, čo sa odrazilo hlavne na počte zničených vzťažných bodov. Došlo aj k zasypaniu troch pozorovaných bodov, ktoré bolo treba odkopať a dodatočne zamerať. Vlastné etapové meranie bolo vykonané v decembri 2007 a v máji 2008.

14 3. ZVISLOSŤ OSI KOMÍNA Postup výstavby železobetónového plášťa komína je po stavebnej stránke zložitý a technicky náročný proces. Pri stavebných prácach pôsobí veľa faktorov, v dôsledku ktorých je veľmi ťažké zachovať ideálnu projektovanú zvislosť osi komína, aj napriek tomu, že pri výstavbe sú striktne dodržiavané určité technologické postupy. Pôsobenie týchto faktorov sa prejaví v odchýlkach medzi skutočnou osou a projektovanou osou (zvislicou). Tieto odchýlky musia vyhovovať určitej tolerancii, v medziach ktorej sa nevyskytujú predpoklady narušenia stability tohto objektu. Sledovanie zvislosti osi komína je vlastne sledovanie vodorovných posunov zvolených pozorovaných bodov Princíp metódy Na meranie vodorovných posunov existujú viaceré geodetické metódy. V tejto práci som zvolil metódu pretínania napred zo smerníkov, ktorá sa svojou presnosťou radí medzi najpresnejšie metódy. Princíp tejto metódy spočíva v určení pravouhlých súradníc pozorovaných bodov v súradnicovom systéme S-JTSK alebo v lokálnom súradnicovom systéme Pozorované body sú výškovo rozložené vo vhodne zvolených horizontálnych rovinách (horizontoch), pričom teoreticky reprezentujú geometrický stred vodorovného priečneho rezu plášťom komína v danom horizonte. Je však dôležité pripomenúť, že meranie sa vykonáva na okrajové body priečneho rezu plášťa komína, ktoré slúžia na určenie polohy jeho stredu pozorovaného bodu. Súradnice pozorovaných bodov sú premietnuté do horizontu najnižšie položeného bodu a ich vodorovná poloha je vyjadrená vzhľadom k tomuto bodu. Veľkosť odchýlky od zvislice prechádzajúcej najnižším bodom vyjadrujú polohové vektory pozorovaných bodov. 3.2 Postup terestrických prác pri určení zvislosti Pre zameranie pozorovaných bodov v daných horizontoch bolo nutné vytvoriť sieť polohových vzťažných bodov. Túto vzťažnú sieť tvoria tri polohové body 5001, 5002, 5003, stabilizované geodetickými klincami (obr. 3.2). Na určenie polohy vzťažných bodov v súradnicovom systéme S-JTSK bol použitý systém globálneho určenia polohy GPS. Po stabilizácii vzťažných bodov sa začalo meranie smerov medzi orientačným bodom a pozorovanými bodmi. Meranie vodorovných smerov sa vykonalo zo všetkých

15 troch vzťažných bodov. Týmto spôsobom sme získali dve kombinácie výpočtu, ktoré sú potrebné k presnejšiemu a kontrolnému určeniu súradníc jednotlivých pozorovaných bodov Založenie vzťažného bodového poľa metóda GPS Súradnice vzťažných bodov boli určené metódou GPS. Na meranie bol použitý GPS prijímač ProMark ΙΙ firmy Ashtech. Tento prijímač môže súčasne spracovávať C/A kód a fázu na frekvencii L1 z dvanástich družíc systému GPS NAVSTAR a WAAS/EGNOS [4]. Pre vlastné meranie je podstatná polohová presnosť (presnosť určenia súradníc), ktorá je pri statickej metóde charakterizovaná hodnotou 5 mm + 1 ppm. Dĺžka observácie na vzťažných bodoch pri statickej metóde bola približne 45 min. Meranie sa vykonávalo súčasne tromi aparatúrami postavenými na vzťažných bodoch. Výstupom z GPS merania sú geocentrické súradnice (X,Y,Z), ktoré sa vzťahujú k elipsoidu WGS- 84. Tieto prevedieme transformáciou na rovinné pravouhlé súradnice v S-JTSK a nadmorské výšky vo výškovom systéme Bpv. Transformované rovinné súradnice v S- JTSK a nadmorské výšky vzťažných bodov sú uvedené v tabuľke 3.1. Súradnice vzťažných bodov Bod Y [m] X [m] H [m] O , , , ,86 348, , ,59 351, , ,99 362,43 Tabuľka Výškové usporiadanie pozorovaných bodov Pri meraní vodorovných uhlov boli pozorované body rozložené po výške komína v piatich horizontoch, ktorých rozmiestnenie je znázornené na obr Horizonty sú zvolené tak, aby pri meraní uhlov bolo možné presné cielenie na ľavý a pravý okraj komína. Preto boli pozorované body zvolené v horizontoch, v ktorých sa nachádza rozhraničenie farieb náteru alebo kruhový mostík okolo komína. Z dôvodu zástavby v okolí komína nebolo možné zvoliť nižšie položený horizont ako horizont bodu K5.

16 Č. HORIZONTU POLOMER [m] VÝŠKA HORIZONTU [m] 1 3,11 185,0 2 3,12 168,9 3 3,22 132,9 4 3,60 85,4 5 4,82 41,6 ± 0, 00 Obr. 3.1 Rozloženie horizontov pozorovaných bodov Meranie vodorovných a zvislých uhlov Po stabilizácii vzťažných bodov sme pristúpili k meraniu vodorovných uhlov. Meranie uhlov pri zisťovaní posunov a deformácií si vyžaduje použitie presných meračských prístrojov. V našom prípade bol na meranie použitý sekundový teodolit Zeiss THEO 010 A (v.č.: ) so strednou chybou meraného smeru m = 12 cc ψ. Prístroj má koincidenčný spôsob čítania uhlov. Meranie bolo vykonané dňa za slnečného počasia. Meranie vodorovných uhlov bolo prevedené na troch bodoch (5001, 5002, 5003) stabilizovaných pre tento účel v okolí objektu. Po úprave prístroja na stanovisku sme

17 nastavili počiatočné čítanie na orientačný bod O, ktorý pre všetky tri stanoviská predstavuje vykrývač na kopci Dubeň. Následne sme merali vodorovné uhly v dvoch polohách ďalekohľadu a v dvoch skupinách, pričom v každom horizonte (obr. 3.2) sme odčítali uhol na ľavom aj pravom okraji plášťa komína. To je potrebné pre výpočet vodorovných uhlov prislúchajúcich geometrickým stredom plášťa komína v daných horizontoch, ktoré získame aritmetickým priemerom z uhlov prislúchajúcich ľavému a pravému okraju plášťa komína. Pre zistenie približnej výšky jednotlivých horizontov sme na stanovisku 5001 zamerali aj zvislé (zenitové) uhly. Namerané hodnoty ako aj výpočet redukovaných uhlov sa nachádzajú v prílohe č.2 Zápisník meraných uhlov. 3.3 Spracovanie výsledkov merania Výpočet stredných chýb meraných smerov Charakteristikou presnosti merania vodorovných uhlov resp. smerov na jednotlivých vzťažných bodoch je stredná chyba meraného smeru vyjadrená vzťahom: 2 = v i mψ, (3.1) s ( s 1) ( n 1) kde vi = ψ ψ (3.2) i s počet skupín n počet vodorovných smerov Výpočet stredných chýb meraných smerov pre jednotlivé stanoviská je prevedený v prílohe č.3 - Stredné chyby meraných smerov. Ich hodnoty sú uvedené v tabuľke 3.2. Stredné chyby meraných smerov Stanovisko m ψ [cc] , , ,5 Tabuľka 3.2 Všeobecne presnosť meraných smerov môžeme vyjadriť strednou kvadratickou chybou stanovísk: m ψ, ktorú vypočítame ako kvadratický priemer stredných chýb mψ z n m ψ m = n 2 ψ = 11,6 cc (3.3)

18 3.3.2 Výpočet súradníc pozorovaných bodov Východiskové údaje pre výpočet súradníc pozorovaných bodov predstavujú súradnice vzťažných bodov a orientácie (O) (tabuľka 3.1) a vypočítané uhly ω i medzi orientáciou a pozorovanými bodmi (tabuľka 3.3), ktoré boli získané výpočtom z meraných vodorovných smerov. Vodorovné uhly pozorovaných bodov Stanovisko Smer na ω i [ g ] O 0,0000 1, ,4883 K1 74,3282 1, ,4911 K2 74,3287 1, ,4918 K3 74,3211 1, ,4836 K4 74,3027 1, ,4759 K5 74,2921 1, ,4883 Tabuľka 3.3 Výpočet súradníc bol prevedený podľa vzorcov pre pretínanie napred zo smerníkov [5], pričom súradnice pozorovaných bodov (K1-K5) sú vypočítané ako aritmetický priemer z dvoch trojuholníkov Ι. a ΙΙ. (obr. 3.2, tabuľka 3.4, 3.5): x x ( y y ) ( x x ) tgσ x2 = x23 = (3.4) tgσ 13 tgσ 23 x x ( y y ) ( x x ) tgσ = 13 = (3.5) tgσ 13 tgσ 23 y x 3 3 = y + x tgσ = y + x tgσ 1 = x + x = x x (3.6) Tabuľka 3.4 Súradnice pozorovaných bodov Bod Y[m] X[m] K , ,340 K , ,326 K , ,291 K , ,163 K , ,125

19 O 5001 (2) O ω i K i (3) Ι. O ω i ΙΙ (1) ω i M 1: Obr. 3.2 Znázornenie polohy orientácie, vzťažných bodov a určovaného bodu Výpočet stredných súradnicových chýb Súradnice pozorovaných bodov sú vypočítané z dvoch trojuholníkov Ι. a ΙΙ. (obr. 3.2), čiže stredné chyby súradníc m Y a m X vypočítame z rozdielov priemerných súradníc a súradníc vypočítaných z jednotlivých trojuholníkov (tabuľka 3.5): Ι ΙΙ Ι ΙΙ Yi = myi = myi = Yi Yi = Yi Yi m (3.7) Ι ΙΙ Ι ΙΙ Xi = mxi = mxi = X i X i = X i X i m (3.8)

20 Strednú súradnicovú chybu pre každý pozorovaný bod K i vypočítame: m XY i 2 2 ( mxi + myi ) = (3.9) 2 Tabuľka 3.5 Výpočet stredných súradnicových chýb Bod [m] Ι. ΙΙ. Priemer m Y /m X [cm] m XY [cm] K1 Y , , ,800 0,2 X , , ,340 0,4 0,3 K2 Y , , ,832 0,1 X , , ,326 0,3 0,2 K3 Y , , ,841 0,5 X , , ,291 1,1 0,8 K4 Y , , ,850 0,1 X , , ,163 0,2 0,2 K5 Y , , ,801 0,6 X , , ,125 1,4 1,1 Presnosť určenia súradníc môžeme všeobecne vyjadriť pomocou strednej kvadratickej súradnicovej chyby m XY : m XY = m n 2 XY = 0,6 cm, (3.10) kde n=5 je počet pozorovaných bodov. 3.4 Vyhodnotenie zvislosti komína Zvislosť komína budeme vyhodnocovať vzhľadom k zvislici, ktorá prechádza cez najnižšie položený bod K5. Súradnice ostatných pozorovaných bodov sa premietnu do horizontu bodu K5. Veľkosť polohových odchýliek teda vyjadrujú polohové vektory pozorovaných bodov vzhľadom k bodu K5 (obr. 3.3). Na základe porovnania polohových odchýliek so strednou kvadratickou súradnicovou chybou m XY môžeme určiť, či sa jedná o skutočné odchýlky, alebo sú dané polohové odchýlky v rámci presnosti určenia súradníc pozorovaných bodov. Pri tom môžu nastať tri prípady: 1. Ak p < m XY, môžeme s teoretickou istotou predpokladať, že nedošlo k posunu,

21 2. Ak m XY p 2 m XY, nemôžeme s istotou uvažovať so skutočným posunom, 3. Ak p > 2 m XY, môžeme s istotou povedať, že došlo k posunu. Grafické znázornenie (obr. 3.3) priemetov pozorovaných bodov osi komína (K1- K4), ktoré sú premietnuté do horizontu bodu K5 je prevedené na základe rozdielov ich súradníc vzhľadom k tomuto bodu (tabuľka 3.6). Tabuľka 3.6 Relatívne súradnice pozorovaných bodov, veľkosť polohových odchýliek p Bod y [m] x [m] p [cm] K1 0,002-0,215 21,5 K2-0,030-0,201 20,3 K3-0,040-0,165 17,0 K4-0,049-0,038 6,2 K5 0,000 0,000 0,0 +Y K5 [0;0] K4 +X Q = 21,5 cm K3 K2 K1 M 1:2 Obr. 3.3 Grafické znázornenie pozorovaných bodov

22 Vzhľadom na to, že hodnoty posunov všetkých pozorovaných bodov presahujú hodnotu 2 m XY, môžeme považovať všetky polohové odchýlky za skutočné. Odklon Q od zvislice je vyjadrený polohovým vektorom bodu K1 (najvyšší horizont) vzhľadom k bodu K5 (obr. 4.3). Takto určená hodnota Q sa značne líši od hodnoty náklonu Q = 6,7 cm získanej z vyrovnaných hodnôt výškových zmien pozorovaných výškových bodov (kap ), pretože pri jej určení sme predpokladali zvislosť osi komína, tak ako je to zobrazené na obr. 5.4.

23 4. SADANIE (POKLES) KOMÍNA Jednou zo zložiek posúdenia správania sa objektu v priestore je posúdenie posunov resp. deformácií vo vertikálnom smere, pri ktorom sledujeme výškové rozdiely. Pod pojmom sadanie resp. sadnutie rozumieme zmenu nadmorských výšok pozorovaných bodov umiestnených na komíne vzhľadom k základnému meraniu alebo predošlému etapovému meraniu. Za základné meranie sadania a náklonu považujeme prvé meranie vykonané po celkovom dobudovaní komína. Po ukončení výstavby sa približná hmotnosť komína odhaduje na 6000 ton. Táto obrovská hmota, ktorá tlačí na základovú dosku, môže spôsobiť statické zmeny (sadanie). Sadnutie sa môže prejaviť v dôsledku tlakov základovej dosky pôsobiacich na podložie. Vplyvom účinkov týchto síl dochádza k rôznym zmenám v podloží, napr. stláčaniu a vytláčaniu podkladovej zeminy, čím môže byť spôsobená zmena polohy celého objektu. 4.1 Postup prác a metodika merania Princíp zisťovania posunov a pretvorení spočíva v porovnaní výsledkov zo základného merania s výsledkami jednotlivých etapových meraní. Meranie sa vykonáva zo siete vzťažných bodov, ktoré tvoria výškovú vzťažnú sústavu. Najskôr sa vykoná zameranie tejto siete, potrebné pre posúdenie výškovej stability vzťažných bodov. Tieto body sú východiskové pre výškové zameranie pozorovaných bodov umiestnených na komíne. Prevýšenia podrobných bodov sú určené vzhľadom na body vzťažnej siete, čiže charakterizujú vzájomnú výškovú polohu pozorovaných bodov a vzťažných bodov. Absolútne zvislé posuny (výškové zmeny) pozorovaných bodov sa vzťahujú na vzťažnú sústavu vytvorenú obyčajne z 5 až 6 vzťažných bodov a nie len na jeden zo vzťažných bodov [2]. Porovnaním a analýzou výsledkov zo základného a etapového merania zistíme hodnoty výškových posunov na pozorovaných bodoch. Na základe týchto hodnôt vieme posúdiť, či je poloha objektu stabilná alebo došlo k sadnutiu objektu. 4.2 Sieť vzťažných bodov K výškovému zameraniu objektu bolo potrebné vybudovať vzťažnú sieť výškových bodov F1 až F6, ktoré sú rozmiestnené a stabilizované na objektoch a budovách v areáli závodu (obr. 4.1). V dôsledku značného časového rozostupu od posledného etapového merania (približne 20 rokov) sa tri z týchto bodov ukázali ako zničené (F2, F3, F5).

24 To znamená, že pre vlastné etapové meranie bol k dispozícii len minimálny možný počet vzťažných bodov (F1, F4, F6), ktorý je potrebný na overenie stability siete vzťažných bodov pre meranie posunov a deformácií. Poloha vzťažných bodov sa volí mimo priamy vplyv stavebnej činnosti alebo mimo oblasť pôsobenia iných vplyvov, ktoré by mohli priamo ovplyvniť ich stabilitu. Počet vzťažných bodov sa volí podľa vyžadovanej presnosti, významu stavby a veľkosti objektu [2]. 4.3 Rozmiestnenie a stabilizácia podrobných výškových bodov Výšky pozorovaných bodov boli určené v základnom aj v ostatných etapových meraniach. Pozorované výškové body P11 až P18 sú pravidelne rozmiestnené po obvode komína (obr. 4.2). Je potrebné, aby tieto body boli pevne stabilizované, čo sa zabezpečilo zabetónovaním oceľovej tyče dĺžky 0,25 m do plášťa komína, na ktorú bola privarená oceľová guľôčka pre položenie nivelačnej laty pri meraní. Stabilizácia je zachytená na obr Vzhľadom na terénne úpravy, ktoré boli prevedené počas dlhého obdobia, v ktorom sa sledovanie objektu nevykonávalo, sme pri rekognoskácii našli len päť z ôsmich podrobných bodov (P11, P12, P13, P14, P15). Dva pozorované body (P17, P18) boli zahrnuté pod povrchom v hĺbke cca 0,30 m. Bod P16 sa nachádzal pod vrstvou asfaltu. Na náš podnet boli tieto body odkopané a vykonalo sa ich dodatočné zameranie. P14 P13 P15 P12 P16 P11 P17 P12 P11 P18 P17 P16 P18 Obr. 4.2 Rozmiestnenie pozorovaných výškových bodov

25 ROZVODNÉ F4 OBJEKTY Lúčna ulica STARÉ TRAFO F2 F3 ADMIN. NOVÝ KOMÍN STARÝ KOMÍN BUDOVY VRÁTNICA NADZEMNÉ POTRUBIE F5 F6 F1 VÝSYPNÍK SKLÁDKA UHLIA VJAZD VCHOD Žilina Martin (Ul. Košická) VJAZD Obr. 4.1 Rozmiestnenie vzťažných bodov v areáli závodu

26 Obr. 4.3 Stabilizácia pozorovaných výškových bodov 4.4 Výškové zameranie objektu a spracovanie výsledkov Realizácia vlastného merania pozostávala z dvoch krokov. Prvým bolo zameranie bodov vzťažnej sústavy (F1, F4, F6) a následné posúdenie ich výškovej stability. V druhom kroku sme vykonali meranie na výškové podrobné body komína. Výstupom spracovania nameraných údajov je určenie hodnoty sadania komína. Sadnutie (pokles) charakterizuje bod s najmenšou výškovou zmenou (posunom) Popis metódy merania a prístrojového vybavenia Na zameranie výškovej polohy vzťažných bodov a následné zameranie podrobných výškových bodov bola použitá metóda geometrickej nivelácie. Pri zisťovaní výškových zmien bodov takých objektov, ako je vysoký komín a pod., sa používa často metóda geometrickej nivelácie podľa zásad veľmi presnej nivelácie (VPN). Veľmi presná nivelácia si vyžaduje použitie presných meračských prístrojov a pomôcok. V našom prípade sme na meranie použili dva nivelačné prístroje Zeiss Ni 007. Bola použitá nivelačná lata s invarovým stupnicovým pásom s 0,5 cm delením. Zvislosť laty bola zabezpečená urovnaním krabicovej libely. Z hľadiska presnosti, eliminácie systematických je výhodné používať len jednu latu [2].

27 Meranie sa z časových dôvodov vykonávalo naraz dvoma prístrojmi. Dĺžky zámer na prestavové body sa pohybovali podľa podmienok v rozmedzí m, pri meraní podrobných bodov na komíne okolo 10 m. Napojenie výškového merania podrobných bodov na sústavu vzťažných bodov bolo realizované cez body F6 P Posúdenie výškovej stability vzťažných bodov Ako už bolo uvedené, vzhľadom na dlhú dobu, počas ktorej sa merania sadania a náklonu na tomto komíne nevykonávali, boli narušené podmienky vybudované k účelu pravidelného merania a sledovania tohto objektu. V dôsledku toho sa zo šiestich vzťažných výškových bodov zachovali len tri. Posúdenie stability vzťažných bodov sa vykoná na základe vzájomného porovnania meraných prevýšení v základnom meraní s prevýšeniami medzi týmito bodmi odmeranými v poslednom etapovom meraní. Tieto rozdiely prevýšení h ij porovnávame s dvojnásobkami ich stredných chýb m hij (jednoduchý test nameranej výškovej zmeny). V prípade, že pri niektorom zo vzťažných bodov dôjde k prekročeniu kritickej hranice z väčšiny zostávajúcich bodov, považujeme ho za nestabilný a nepoužijeme ho na vytvorenie vzťažnej priamky [2]. Po výškovom zameraní sa vykonal výpočet prevýšení medzi vzťažnými bodmi, ktorého prevedenie obsahuje príloha č.1 Zápisník meraných prevýšení. Rozdiel prevýšení zistených v základnom meraní h ij a prevýšení z porovnávanej etapy merania (vlastného merania) h ij vyjadríme vzťahom: h = h h (4.1) i j i j i j Aplikáciou zákona hromadenia stredných chýb [2] odhadneme strednú chybu rozdielu prevýšení v tvare: m = m 2, (4.2) hij 0 R i j kde m 0 je základná stredná chyba meraného prevýšenia (jej veľkosť je určená podľa spôsobu merania, použitých prístrojov a pomôcok, dĺžky zámer) a R ij je dĺžka nivelačného oddielu medzi dvoma vzťažnými bodmi v km. Pri porovnávaní hodnôt h ij a m hij môžu nastať tri prípady: 1. Ak h ij < m hij, môžeme s teoretickou istotou predpokladať, že nedošlo k posunu,

28 2. Ak m hij h ij 2m hij, nemôžme s istotou uvažovať o posune, 3. Ak h ij > 2m hij, môžeme s istotou povedať, že došlo k posunu. Posúdenie výškovej stability je obsiahnuté v tabuľke 4.1. Hodnoty h ij, ktoré presahujú strednú chybu m hij sú v tabuľke označené hviezdičkou. Dvoj a viacnásobné prekročenie hodnoty m hij je označené dvoma hviezdičkami [2]. Stabilita vzťažných bodov December m o = 1 mm 2007 F1 F6 F4 h'ij[m] 1, ,66708 F1 hij[m] 1, ,66376 hij[mm] -4,16** -3,32** m hij [mm] 0,40 0,72 2R[km] -1,80740 F6 0,160-1, ,84* 0,60 Tabuľka 4.1. F4 0,520 0,360 Z hodnôt uvedených v tabuľke 4.1 vyplýva, že rozdiely prevýšení medzi bodom F1 a bodmi F4 a F6 viacnásobne prekračujú hodnotu dvojnásobku ich strednej chyby. To preukazuje, že tieto rozdiely nie sú v rámci hodnôt charakterizujúcich presnosť merania a teda svedčia o tom, že na vzťažnom bode F1 došlo k posunu. Preto bod F1 nie je možné použiť na vytvorenie vzťažnej sústavy Výškové zmeny (posuny) pozorovaných bodov Prevýšenia by sa nemali vzťahovať k jednému pevnému bodu, ale k vzťažnej sústave vytvorenej z viacerých vzťažných bodov. Výpočet prevýšení pozorovaných bodov nebolo možné vyrovnať vzhľadom na vzťažnú priamku, pretože na jej vytvorenie nemáme k dispozícii dostatočný počet vzťažných bodov, ktoré nezmenili svoju polohu. V tabuľke 4.2 je uvedený prehľad hodnôt sadania komína zo všetkých etapových meraní, ktoré sa vzťahujú k základnému meraniu z Z vlastného etapového merania sme získali prevýšenia pozorovaných bodov P11 P18, vypočítané vzhľadom

29 k vzťažnému bodu F6. Hodnoty prevýšení sa nachádzajú v poslednom stĺpci tabuľky 4.2. Tabuľka 4.2 Prehľad výškových zmien h v jednotlivých etapových meraniach h = h - h Bod P11-0,37-3,82-5,73-6,18-7,43-8,14-16,92 P12-0,24-3,34-5,08-5,21-6,32-7,3-15,43 P13-0,05-2,64-4,14-4,12-5,14-6,13-13,53 P14 0,13-2,65-4,48-4,06-5,04-5,71-13,31 P15 0,07-2,78-4,32-4,38-5,34-5,9-14,81 P16-0,09-3,22-5,77-5,32-6, ,05 P17-0,36-3,76-6,17-6,38-7,77-8,61-15,09 P18-0,45-3,41-6,26-6,12-8,91-9,76-20,23 Presnosť určenia výškovej zmeny (posunu) m P = 0,5 mm h...prevýšenie z etapového merania h...prevýšenie zo základného merania P 15 P 16 P 17 Základné meranie P 14 P 18 h P 13 P 12 P 11 P 15 P 16 Etapové meranie P 14 P 17 P 13 P 18 P 12 P 11 Obr. 4.4 Zmena výškovej polohy pozorovaných bodov

30 4.4.4 Posúdenie sadania pozorovaných bodov Zo zistených výškových zmien pozorovaných bodov možno usúdiť, že sa jedná o nerovnomerné sadanie komína (výškové zmeny bodov rozmiestnených po obvode komína majú rôznu veľkosť obr. 4.4). Vzhľadom na skutočnosť, že výšková poloha bodov P16, P17, P18 mohla byť zmenená (body boli zahrnuté pri úpravách terénu v okolí komína), považujeme ich prevýšenia určené vo vlastnom etapovom meraní za východiskové hodnoty pri nasledujúcich etapových meraniach. Sadanie (pokles) komína teda charakterizuje hodnota najmenšej výškovej zmeny - posun bodu P14. Tabuľka 4.3 Hodnoty sadania pre jednotlivé etapy merania Sadanie komína h Etapa h [mm] 0-2,6-4,1-4,1-5,0-5,7-13,3 Sadanie komína je vyjadrené najmenej sadnutým pozorovaným bodom - P14 0, sadanie [mm] -5,0-10,0-15,0 Obr. 4.5 Vývoj a veľkosť sadania komína

31 5. NÁKLON OSI KOMÍNA Pri vysokých stavebných objektoch vplyvom ich obrovskej hmotnosti, ktorá vyvoláva tlak na základovú dosku, dochádza k statickým zmenám v podloží, ktoré sa prejavia na pozorovaných bodoch ako posuny, ktorými vyjadrujeme sadanie objektu. V predchádzajúcej časti bolo povedané, že sa jedná o nerovnomerné sadnutie (pokles) objektu, ktoré pochopiteľne vyvoláva aj náklon jeho osi. 5.1 Spracovanie výsledkov merania - určenie veľkosti náklonu Podkladom pre určenie náklonu osi komína sú výškové zmeny pozorovaných bodov určené vzhľadom k základnému meraniu, ktoré sú uvedené v poslednom stĺpci tabuľky 4.2. Vzhľadom na to, že pozorované body sú rozmiestnené po obvode kruhového plášťa komína a ich výškové zmeny majú rôznu veľkosť, je vhodné použiť na vyrovnanie výškových zmien pozorovaných bodov aproximáciu bodového radu funkciou trigonometrickej rady (harmonická analýza) [3]. Z tohto vyrovnania určíme veľkosť náklonu osi komína ako priemet polohového vektora, čiže vzdialenosť medzi stredom spodnej časti a stredom vrchnej časti komínovej rúry Postup vyrovnania výškových zmien pozorovaných bodov Aproximáciou bodového radu funkciou trigonometrickej rady v tomto prípade rozumieme vyrovnanie výškových zmien pozorovaných bodov sínusoidou. Bodový rad zobrazíme v pravouhlom súradnicovom systéme (obr. 5.1). Na os x vynesieme vzdialenosti A i pozorovaných bodov po obvode komína od zvoleného bodu (P14). Na os y vynesieme hodnoty výškových zmien h = l i (tabuľka 5.1). Tabuľka 5.1 Vstupné hodnoty vyrovnania výškových zmien. Bod A i [mm] l i [mm] P14 0,00-13,31 P ,55-14,81 P ,09-12,05 P ,64-15,09 P ,18-20,23 P ,73-16,92 P ,28-15,43 P ,82-13,53

32 li [mm] Bodový rad Ai [mm] Obr. 5.1 Priebeh bodového radu Vyrovnanie spočíva v určení približných hodnôt konštánt rovnice vyjadrujúcej priebeh krivky sínusoidy: L = x + y sin( A z) (5.1) i i Metódou vyrovnania sprostredkujúcich meraní MNŠ určíme opravy dx, dy, dz k približným hodnotám x 0, y 0, z 0, ktoré odčítame z grafu [3]: x = x 0 + dx, y = y 0 + dy, z = z 0 + dz (5.2) Funkciu (3.1) rozvinieme do Taylorovho radu s členmi rozvoja: l sin( ) δl = x0 + y0 Ai 0, i δli = 1, = ai = sin( Ai z0 ), δx δy 0 z δli δz = b = y sin( A ) 0 i 0 i z 0 (5.3), li = l li Pretvorené rovnice opráv sú v tvare: v = dx + a dy + b dz + l i (5.4) i i i V maticovom zápise: v = A x + l, (5.5)

33 v1 v2 v =, M v8 1 1 A = M 1 a a M a b1 b2, M b 8 dx x = dy, dz l1 l2 l = M l8 Vektor opráv neznámych koeficientov je: x = -(A T A) -1 A T l = -N -1 A T l (5.6) Vypočítanými hodnotami (3.2) spresníme odčítané hodnoty z grafu a opakujeme vyrovnanie. Vyžadovanú presnosť určenia konštánt môžeme limitovať porovnaním dvoch po sebe vykonaných výpočtov. Za vyrovnané hodnoty konštánt x, y, z považujeme hodnoty z druhého opakovania výpočtu (rozdiely opráv z druhého a tretieho výpočtu majú zanedbateľné hodnoty): x = x 1 + dx 1, y = y 1 + dy1, z = z 1 + dz1 (5.7) Výpočet vyrovnaných hodnôt konštánt x, y, z sinusoidy Približné hodnoty konštánt odčítané z obr. 5.2 sú: x0 = 15mm, y = 0 8mm, z = 0mm 0 0 A i x 0 P 14 P 15 P 16 P 17 P 13 y 0 P 11 P 12 P 18 l i [mm] Obr. 5.2 Približné hodnoty x 0, y 0, z 0 Pri výpočte použijeme substitúciu: 2 t = π ( Ai z 0 ), kde P (5.8) P = A 13 A 14 (5.9)

34 Hodnoty konštánt rovnice sinusoidy z prvej etapy výpočtu: x1 = x0 + dx = 15 + ( 0,39255) = 15,39255 y1 = y0 + dy = 8 + ( 5,86777) = 2,13223 z = z + dz = 0 + ( 0,22130) = 0, (5.10) Postup vyrovnania opakujeme so spresnenými konštantami x 1, y 1, z 1, ku ktorým určíme opravy dx 1, dy 1, dz 1. Koeficienty matice A sú vypočítané v tabuľke 5.2. Výpočet koeficientov rovníc opráv v druhej etape vyrovnania Tabuľka 5.2. Bod A i -z 0 t i a i =sin(t i ) y 1.sin(ti) l 1 =x 1 +y 1 sin(t i ) b i =-y 1 cos(t i ) l=l 1 -l i P14 0,00 0,00 0,00 0,00-15,39-8,00-2,08 P ,55 0,90 0,78 1,67-13,73-4,99 1,08 P ,09 1,80 0,97 2,08-13,31 1,78-1,26 P ,64 2,69 0,43 0,93-14,47 7,21 0,62 P ,18 3,59-0,43-0,93-16,32 7,21 3,91 P ,73 4,49-0,97-2,08-17,47 1,78-0,55 P ,28 5,39-0,78-1,67-17,06-4,99-1,63 P ,82 6,28 0,00 0,00-15,39-8,00-1,86 Z rovnice (5.6) vypočítame opravy dx 1, dy 1, dz 1 a z rovníc (5.7) dostaneme vyrovnané hodnoty konštánt vyrovnávacej krivky sínusoidy: x = x z = z 1 y = y dx + dz 1 + dy Vektor opráv v: 1 1 = 15, ( 5,3 10 = 2, ( 2, ) = 15,39255 ) = 2,13223 = 0, ( 0,83031) = 1,05162 (5.11) v = Ax + l (5.12) Vyrovnané hodnoty výškových zmien: 13,31 0,31 13,62 14,81 + 2,19 12,62 12,05 1,66 13,71 15,09 0,97 16,06 L = l + v = + = 20,23 + 2,32 17,91 16,92 0,95 17,87 15,43 0,53 15,96 13,53 0,09 13,62 mm (5.13)

35 Výpočet stredných chýb: v T v 15,1280 Jednotková stredná chyba σ 0 = = = 1, 74 mm (5.14) ( n 3) 5 Stredné chyby konštánt funkcie sínusoidy σ x, σ y a σ z vypočítame zo vzťahov: σ σ x y σ 0 Q = 1,74 = xx σ 0 Q =1,74 = yy 0,1286 = 0,62 mm 0,2857 = 0,93 mm σ z = zz σ 0 Q =1,74 0,0503 = 0,39 mm T Q = (A A) 1 0,1286 = 0 0, , , ,0503 (5.15) Na základe vyrovnaných výškových zmien znázorníme priebeh vyrovnávacej krivky (obr. 5.3) L i[ m m ] Ai[mm] Bodový rad Vyrovnávacia krivka Obr. 5.3 Priebeh vyrovnávacej krivky sínusoidy

36 Určenie náklonu osi komína Náklon charakterizuje veľkosť odklonu osi vrchnej časti komína od osi spodnej časti komína (obr. 5.4) Smer náklonu je približne v smere spojnice bodov P14 P18 od bodu P14 k bodu P18. Presný smer náklonu je v smere od bodu S1 (od P14 k P15 v dĺžke po obvode 1,94 m) do bodu S2 (od P18 k P11 v dĺžke po obvode 1,94 m) (obr. 5.4). Určenie hodnoty náklonu vychádza z určenia výškového rozdielu najnižšie a najvyššie položeného bodu, ktorý vypočítame z max. a min. hodnoty poradnice sínusoidy: h = L 18 L 15 = -5,29 mm Q P14 S1 P13 P15 H P12 P16 r h P11 S2 P17 P18 Obr. 5.4 Nerovnomerné sadanie a vyvolaný náklon, vyznačenie smeru náklonu osi Náklon Q vypočítame z podobnosti trojuholníkov zo vzťahu (5.15): H = 189,98 m r = 7,537 m h = 0,00529 m h Q = H = 66,7 mm (5.15) r

37 Hodnoty náklonu osi komína v jednotlivých etapových meraniach Tabuľka 5.3. Etapa Náklon osi komína Q Q [mm] 7,4 17,1 27,6 31,1 45,2 46,0 66,7 0, ,0-20,0 náklon [mm] -30,0-40,0-50,0-60,0-70,0-80,0 Obr.5.5 Vývoj náklonu

38 ZÁVER Stavebné objekty ako je 190 m komín teplárne v Žiline sú projektované na niekoľko desaťročí prevádzky. Aby komín bol schopný plniť svoj účel počas takejto dlhej doby, je nutné vykonávať kontrolné etapové merania, ktorými sa môže predísť skutočnosti, že sa objekt dostane do havarijného stavu. Jeho funkčnosť môže narušiť napr. značná zmena jeho polohy - napr. v dôsledku nestabilného podložia alebo vplyvu zemetrasenia (Žilina leží v oblasti možného zemetrasenia), ktorá môže v konečnom dôsledku spôsobiť katastrofu. Pri tejto práci som sa však presvedčil, že objekt nie je práve vzorným príkladom vykonávania pravidelných etapových meraní, keďže posledné meranie bolo vykonané približne pred 20 rokmi. K možnosti kontinuálneho naviazania predchádzajúcich etáp merania je potrebné vytvorené podmienky na účely merania posunov zachovávať. To znamená zachovať a udržiavať vzťažné a pozorované body, ktoré boli vybudované k tomuto účelu. Ak sa rušia objekty, na ktorých sa tieto body nachádzajú, je potrebné vybudovať náhradné body. Vzhľadom na dôležitosť týchto bodov je potrebné sa k ich zachovaniu stavať ohľaduplne. Pri novej zástavbe, rekonštrukcii objektov a pod. je nutné zohľadňovať všetky zariadenia (teda aj zariadenia pre geodetickú činnosť) a zložky vybudované pre funkčnosť a spoľahlivú prevádzku celého závodu. Pri tejto práci som získal veľa teoretických aj praktických poznatkov, ktoré súvisia s geodetickou činnosťou, či už ide o meranie v teréne alebo spracovanie výsledkov. Prínosom pre mňa bolo hlavne bližšie oboznámenie sa s podmienkami, v ktorých vykonávajú geodeti svoju prácu.

39 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BITTERER, L.: Geodézia, 5. vyd. ES-ŽU. 2003, 340 s. [2] CEBECAUER, D. BITTERER, L. ŠTUBŇA, J. HODÁS, S.: Inžinierska geodézia v dopravnom staviteľstve, 1. vyd. EDIS ŽU, 1998, s. [3] BITTERER, L.: Vyrovnávací počet, 1. vyd. EDIS ŽU, 2006, s. [4] PISCA, P.: Globálne navigačné systémy, 1. vyd. EDIS ŽU, 2005, 46 s. [5] BITTERER, L.: Geodézia ΙΙΙ Geodetické bodové polia, 2. vyd. EDIS ŽU, 2005, s.

40 ZOZNAM PRÍLOH Príloha č.1 Zápisník meraných prevýšení Príloha č.2 Zápisník meraných uhlov Príloha č.3 Stredné chyby meraných smerov