3D súradnicové systémy pre spracovanie meraní geodetickými totálnymi stanicami (GTS)

Transcription

1 cta Montanistica Slovaca Ročník 3 (1998), 2, D súradnicové systémy pre spracovanie meraní geodetickými totálnymi stanicami (TS) abriel Weiss 1 3D coordinate systems for processing measurements performed by total stations This contribution to topic of 3D netpoints determination using geodetic total stations deals with the 3D coordinate systems needed for measuring and its processing. The following systems are treated: astronomical station system (SS), geodetical station system (SS), local geodetic system (LS) and the reference (ellipsoidcentric) system (RES), from that SS is for realization of measurements and LS, RES are for processing and computation of 3D coordinates of the points determined. Key words: geodetic total stations, 3D measurements, 3D cartesian systems, computing 3D coordinates. Úvod Z rôznych stanoviskových, topocentrických a geocentrických 3D súradnicových systémov (Heck, 1987; Hora, 1990; Melicher, 1993), v ktorých sa môžu riešiť úlohy 3D geodézie na spracovanie meraní geometrických prvkov, súradníc absolútnych i relatívnych vykonaných TS-ami na topografickom povrchu, je nutné resp. vhodné použiť nasledujúce 3D systémy: - stanoviskový astronomický systém (SS), resp. stanoviskový semiastronomický systém (SSS), - stanoviskový geodetický systém (SS) resp. stanoviskový semigeodetický systém (SSS), - lokálny geodetický (topocentrický) systém (LS), - referenčný elipsoidocentrický systém. V ďalšom uvedieme stručnú definíciu a charakteristiku týchto 3Dsystémov, ktorých polohu v priestore ako i prakticky použiteľné transformačné spojenia s použitím geometrických prvkov (P) medzi bodmi, súradnicových rozdielov relatívnych súradníc (RS) i absolútnych súradníc (S) pri spracovaní TS meraní, ukazujú obr. 1 a 2. Obr.1. Poloha 3D systémov v priestore. Obr.2. Transformačné spojenia medzi 3D systémami. 1 Doc.Ing. abriel Weiss, CSc., Katedra geodézie a geofyziky F BER Technickej univerzity v Košiciach, Košice, Park Komenského 19 (Recenzovali: Doc.Ing. Michal Badida, CSc. a Doc.Ing. Vojtech Lukovíny, CSc. Revidovaná verzia doručená ) 167

2 Weiss: 3D súradnicové systémy pre spracovanie meraní geodetickými totálnymi stanicami (TS) Stanoviskový astronomický a semiastronomický systém Stanoviskový astronomický karteziánsky systém (SS) je 3D systémom na určitom stanovisku - bode B i, v ktorom sa vykonávajú všetky uhlové dĺžkové a výškové (trigonometricky) merania, resp. merania RS a S bodového poľa. Obr.3. 3D karteziánsky systém SS i. Obr.4. eometria zámernej roviny Bi B j v SS i. Začiatok SS je definovaný meračskou značkou bodu B i, os ( Z i ) je identická so smerom siločiary tiaže v bode B i, t.j. so zvislicou t i smerujúcou k astronomickému zenitu (obr. 3) realizovanou pri meraniach zvislou osou urovnaného meracieho prístroja (TS), os (X i ) je identická so smerom na astronomický sever S (s astronomickým meridiánom) a os (Y i ) je ľavotočivo ortogonálna k osi (X i ) (smeruje na východ). Rovina ρ i kolmá k t i je stanoviskovou astronomickou (pravou) horizontálnou rovinou identickou, resp. rovnobežnou s vodorovným kruhom prístrojov, v ktorej sú merané (od určitého orientačného referenčného smeru B i B r, ktorého orientácia je daná azimutom ir ) vodorovné smery ψ rji, resp.uhly ω jik = ψ rk- ψ rj,.... Na bode B i sú ďalej z P merateľné zenitové uhly Z m ij, t.j. astronomické (merané) zenitové uhly, ktoré na ďalšie výpočty sú upravené na hodnoty Z ij, šikmé (priestorové) vzdialenosti D ij medzi bodmi B i a B j, d ij stanoviskové vodorovné vzdialenosti v rovine ρ i odpovedajúce D ij (obr.4), ktoré sú prístrojovým počítačom určené podľa d ij = D ij sinz ij (1) a stanoviskové astronomické trigonometrické prevýšenia V ij medzi bodmi B i a B j, tiež prístrojovým počítačom určené podľa V ij = D ij cos Z ij. (2) Uhol θ ij je zložka zvislicovej odchýlky θ i na bode B i vo zvislej rovine zámery na bod B j. Na základe meraných, resp. počítaných a upravených P: D ij, d ij, Z ij, ω ij, pri voľbe (zapnutí) m súradnicového režimu merania a automatickej úpravy priamo meraných veličín D ij, Z m ij, TS poskytuje (počíta) počíta priamo RS bodu B j vzhľadom k B i v systéme SS i C ij = C j - C i = X = D ij sin Z ij cos ( ir + ω rij ) D ij sin Z ij sin ( ir + ω rij ) (3) D ij cos Z ij kde uhol ir + ω rij je astronomický azimut zámery B i B j. Karteziánsky systém SSS i v bode B i je z hľadiska svojho začiatku a orientácie osi (Z i S ) (Z i ) identický so systémom SS i jedine sa líši od SS i definíciou osi (X i S ) a tiež prirodzene aj osi (Y i S ) (obr.5). Os ( X i S ) je definovaná terestricky, a to priemetom zámery z bodu B i na vhodný bod B r bodového poľa do roviny ρ i, od ktorej zámery merané uhly ω rij S ω rij sú v SSS i stanoviskovými smerníkami á ij S ω rij S na vyjadrenie karteziánskych súradníc ostatných bodov vzhľadom k B i podľa (analogicky vzťahom (3) ) C S ij = C S j - C S i = X S = D ij sin Z S ij cosб ij sinz S ij sin б ij cosz ij (4) 168

3 cta Montanistica Slovaca Ročník 3 (1998), 2, Obr.5. 3D karteziánsky systém SSS i. Obr.6. 3D karteziánsky systém SS i. Systém SSS i je teda možné považovať za topografický variant systému SS i, v ktorom miesto astronomických azimutov ij sú použité stanoviskové smerníky σ ij S. Tento systém je realizovaný pri každom meraní geodetickým prístrojom, keď sa nad (pod) bodom umiestni do meracej polohy. Stanoviskový geodetický a semigeodetický systém Stanoviskový geodetický karteziánsky systém (SS i ) resp.stanoviskový semigeodetický systém (SSS i ) je na stanovisku B i definovaný podobne ako SS i a SSS i. Začiatok SS i v bode B i je spoločný so začiatkom SS i, os (Z i ) je identická s normálou n i (obr. 6) v bode B i k použitej referenčnej ploche (referenčný elipsoid, guľa), os (X i ) je identická so smerom na geodetický sever S (s geodetickým meridiánom) a os (Y i ) je ľavotočivo ortogonálna k osi (X i ) (smeruje na východ). Rovina ρ i je kolmá k normále n i, t.j. vytvára stanoviskovú geodetickú, zdanlivo horizontálnu (kvázihorizontálnu) rovinu, v ktorej sa vodorovné uhly ω jik zo SS i zobrazia veľkosťami ω jik. Ostatným geometrickým veličinám zo SS i v systéme SS i odpovedajú: geodetické zenitové uhly Z ij, (obr.7), identické šikmé dĺžky D ij (priestorové dĺžky sú invariantné voči súradnicovým systémom), geodetické trigonometrické prevýšenia V ij = D ij cosz ij vzhľadom k ρ i a stanoviskové kvázihorizontálne dĺžky d ij = D ij sinz ij v rovine ρ i. Polohu bodu B j je možné aj v SS i, t.j. vzhľadom k B i vyjadriť karteziánskymi RS C ij = C j - C i = X = D ij sinz ij cos (α ij + ω rij ) = D ij sinz ij cosα ij D ij sinz ij sin (α ij + ω rij ) D ij sinz ij sinα ij (5) Z i D ij cosz ij D ij cosz ij kde uhol α ij + ω rij je geodetický azimut zámery B i B j. Obr.7. eometria zámernej roviny B i B j v SS i. Obr.8. 3D karteziánsky systém SSS i. 169

4 Weiss: 3D súradnicové systémy pre spracovanie meraní geodetickými totálnymi stanicami (TS) Karteziánsky systém SSS i je tiež identický so systémom SS i až na definíciu osi (X ), resp.(y ) (obr.8). j v tomto prípade táto os je definovaná dvojicou bodov B i (začiatok systému SSS i ) a vhodným ďalším bodom B r bodového poľa. Od osi (X i ) merané smery ψ ij, resp.uhly ω S rij ω rij sú S v tomto systéme stanoviskovými smerníkmi á ij ω S rij na vyjadrenie karteziánskych RS ostatných bodov vzhľadom k B i podľa C S j = C S j - C S i = X S = D ij sin Z S ij cos б ij sin Z ij sin б ij cos Z ij. (6) j systém SSS i je možné považovať za určitý variant systému SS i, v ktorom pre polohové vyjadrenie bodov vzhľadom k stanovisku B i miesto geodetických azimutov α ij sú použité stanoviskové smerníky á ij S. Lokálny geodetický systém Lokálny geodetický systém (LS) je 3D karteziánskym topocentrickým systémom pre určitú vybranú množinu bodov (bodové pole lokálnej geodetickej siete) na topografickom povrchu a je definovaný nasledovne. Začiatok LS volí užívateľ (zriaďovateľ LS) v jednom vhodnom, tzv. referenčnom bode B 0 bodového poľa (obr.9), os (Z L ) je identická s normálou n 0 v bode B 0 k použitej referenčnej ploche, os (X L ) sa fyzicky determinuje bodom B 0 a ďalším vhodným bodom B r na topografickom povrchu tak, že priemet zámery B 0 B r do roviny ρ 0 L prechádzajúcej bodom B 0 a kolmej na n 0 tvorí os (X L ). Os (Y L ) je definovaná ortogonálne k osi (X L ) najčastejšie v ľavotočivom zmysle. Dvojicou bodov môže byť však determinovaná aj os (Y L ) a potom os (X L ) je definovaná kolmo k (Y L ). Pri 2D spracovaní lokálnej siete sa z LS použije len "polohová" rovina ρ 0 L s osami (X L ) a (Y L ), v ktorej sa body B j budú určovať dvojrozmerne. Obr.9. Lokálny geodetický systém. Obr.10. Referenčný (elipsoidocentrický) systém RES. RS Priestorová poloha bodov B j aj v tomto systéme je vzhľadom k B 0 definovaná karteziánskymi C L 0j = C L j - C L L 0 = X = D 0j sin Z L L 0j cos б 0j sin Z L L 0j sin б 0j. (7) L Z 0j cos Z 0j Referenčný (elipsoidocentrický ) systém 3D referenčný systém (RES) je definovaný vzhľadom na použité referenčné teleso pre geodetické a kartografické účely, ktorým je (z geometrického hľadiska) dvojosí rotačný elipsoid (pre ČR a SR je to Besselov referenčný elipsoid [Böhm,1979,1981; Daniš,1980; Vykutil, 1982]). Začiatok RES je v strede elipsoidu S (obr.10), os (Z R ) je identická s osou rotácie elipsoidu, os (X R ) je 170

5 cta Montanistica Slovaca Ročník 3 (1998), 2, priesečnica geodetického elipsoidického rovníka (R) so základným nultým geodetickým meridiánom (M ) idúcim cez referenčný poludníkový bod reenwich [Cimbálník, 1996,1997; Torge, 1980; Vaníček et al.,1968], os (Y R ) je pravotočivo ortogonálna k osi (X R ). V RES sa používajú dva druhy súradníc na vyjadrenie 3D polohy bodov na topografickom povrchu: - karteziánske súradnice C RK, - krivočiare geodetické súradnice C R. Poloha bodu B i na topografickom povrchu v RES môže byť teda definovaná súradnicami RK C i = X RK Y 8) Z i alebo elipsoidickou geodetickou šírkou, dĺžkou a výškou R C R i = ϕ λ (9) h i Záver Súčasné typy geodetických totálnych staníc sú najkvalitnejšími univerzálnymi terestrickými prístrojmi na meranie a výpočty potrebných veličín pri určovaní bodov a pre špeciálne inžinierske účely. Umožňujú získať priamym meraním alebo výpočtom celý rad veličín, ktoré sú potrebné, resp. užitočné pre splnenie cieľov merania a tým výrazne zvyšujú efektívnosť ich použitia. Efektívnosť meraní značne zvyšujú aj možnosti rôznych výpočtov v prístrojovom počítači in situ, pracujúcom väčšinou s operačným systémom MS DOS a umožňujúcom nielen výpočty so štandardnými "zabudovanými" programami, ale aj s programami zostavenými užívateľom pre svoje bežné alebo zvláštne potreby. Literatúra Böhm, J. et al.: Vyšší geodézie I., II. ČVUT, Praha, 1979, Cimbálník, M. et al.: Vyšší geodézie I., II. ČVUT, Praha,1996, Daniš, M. et al.: Matematická kartografia. SVŠT, Bratislava, Heck, B.: Rechenverfahren und uswertemodelle der Landesvermessung. Karlsruhe, Wichmann, Hora, L.: Vyšší geodézie. ČVUT, Praha, Melicher, J. et al.: eodetická astronomie a základy kozmickej geodézie. lfa, Bratislava, Torge, W.: eodesy. W. ruyter, Berlin, Vaníček, P. & Krakiwsky, E.J.: eodesy: The Concepts. North Holland, msterdam, Vykutil, J.: Vyšší geodezie. Kartografie, Praha,