MIESTO KONTROLY A JEHO SÚVIS S MANŢELSKOU SPOKOJNOSŤOU A MANŢELSKÝMI INTERAKCIAMI

Transcription

1 TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE, FILOZOFICKÁ FAKULTA, Katedra psychológie MIESTO KONTROLY A JEHO SÚVIS S MANŢELSKOU SPOKOJNOSŤOU A MANŢELSKÝMI INTERAKCIAMI MIRIAM ĎURIGOVÁ ŠVOČ

2 Abstrakt Ďurigová, Miriam: Miesto kontroly a jeho súvis so spokojnosťou v manţelstve a manţelskými interakciami. - Trnavská univerzita v Trnave, Filozofická fakulta, katedra psychológie. Vedúci práce: Mgr. Peter Halama, PhD. Trnava: FF TU, 2009, 34 s. V práci sú skúmané súvislosti medzi spokojnosťou v manţelstve, manţelským a všeobecným miestom kontroly a manţelskými interakciami na vzorke 47 manţelských párov. Na základe teórie boli stanovené hypotézy o tom, ţe jednotlivci a páry s vnútorným miestom manţelskej kontroly budú v manţelstve spokojnejší neţ jednotlivci a páry s vonkajším manţelským miestom kontroly, všeobecné a manţelské miesto kontroly budú spolu signifikantne korelovať a manţelské miesto kontroly bude spoľahlivejším prediktorom manţelskej spokojnosti neţ všeobecné miesto kontroly. Korelačná a regresná analýza viedla k potvrdeniu hypotéz. Súčasne boli skúmané dve výskumné otázky: Ktoré partnerské interakcie budú súvisieť s manţelskou spokojnosťou? Aké druhy interakcií súvisia s vnútorným miestom manţelskej kontroly? Ukázalo sa, ţe iné interakcie korelujú so spokojnosťou v manţelstve aj s miestom kontroly u muţov (napr. stretávanie sa s priateľmi) a iné u ţien (napr. rozhovor o zaujímavých myšlienkach). Kľúčové slová: Manţelská spokojnosť. Manţelské miesto kontroly. Všeobecné miesto kontroly. Manţelské interakcie.

3 Obsah Obsah... 3 Úvod Miesto Kontroly (Locus of Control) Vznik a definícia pojmu Je vnútorné miesto kontroly lepšie ako vonkajšie? Je miesto kontroly všeobecný alebo situačne podmienený konštrukt? Manţelské miesto kontroly Manţelstvo Charakteristika manţelstva Výskum sobášnosti a rozvodovosti Spokojnosť v manţelstve Východiská a realizácia výskumu Výskumný problém a ciele výskumu Hypotézy a výskumné otázky Charakteristika výskumného súboru Výskumné nástroje Dotazník sociodemografických údajov Nowicki-Strickland škála vnútorného a vonkajšieho miesta kontroly (ANSIE) Kansaská škála manţelskej spokojnosti (KMS) Dotazník manţelských interakcií Škála manţelského miesta kontroly Priebeh výskumu Analýza hypotéz a výskumných otázok Diskusia Záver Zoznam bibliografických odkazov:

4 Úvod Skúmanie manţelského vzťahu so všetkými jeho špecifikami má v psychológii pomerene dlhú tradíciu. V minulosti, najmä v čase stúpajúcej vlny rozvodovosti, sa skúmali faktory, ktoré spôsobujú nezhody v manţelstve, a ovplyvňujú jeho deteriorizáciu a zánik. V súčasnosti sa stále častejšie objavujú štúdie, ktoré sa zaoberajú výskumom spokojnosti v dobre fungujúcich manţelstvách. Ich cieľom je, aby výsledky výskumu mohli byť aplikované do psychologickej praxe. Na tento smer psychologického výskumu manţelstva chceme nadviazať v našej práci. Budeme skúmať spokojnosť v manţelstve v súvislosti s manţelskými interakciami a s miestom kontroly (Locus of Control) ako ho definoval Julian Rotter. Miesto kontroly skúma spôsob akým si človek vysvetľuje dianie vo svojom ţivote. Rozlišuje dve základné moţnosti: buď jednotlivec chápe to, čo sa s ním a v jeho ţivote deje ako dôsledok vlastného konania a snahy alebo ako dôsledok okolností, na ktoré nemá vplyv. Prvú moţnosť označil Rotter za vnútorné miesto kontroly, druhú za vonkajšie miesto kontroly. Pri objasňovaní teórie miesta kontroly sa zaoberáme aj niektorými dilemami, ktoré vznikli pri jeho skúmaní. Medzi inými je to otázka všeobecnosti ale špecifickosti miesta kontroly vzhľadom na konkrétne ţivotné situácie a okolnosti. Ktorá vznikla ako reakcia na skutočnosť, ţe pôvodné nástroje na meranie všeobecného miesta kontroly prinášali často nejednoznačné aţ rozporuplné výsledky. Boli teda vyvinuté nové škály a umoţnili skúmať miesto kontroly v špecifických situáciách, ktoré prinášali omnoho validnejšie výsledky. V osemdesiatych rokoch bol vyvinutý nástroj na meranie miesta kontroly v manţelstve s názvom Miller Marital Locus of Control Scale (MMLOC). Odvtedy bol pouţitý vo viacerých štúdiách a priniesol mnoho zaujímavých výsledkov. V roku 1999 Myers a Booth vytvorili skrátenú verziu tejto škály, ktorú pouţívame v našom výskume. V druhej kapitole sa zaoberáme problematikou manţelského spoluţitia. Manţelstvo chápeme ako jednu z najdôleţitejších inštitúcií v spoločnosti. Manţelstvo má mnoho funkcií. Z výskumov vyplýva, ţe ţivot v dobre fungujúcom manţelstve je pre jednotlivca najuspokojujúcejší a v mnohých smeroch najprospešnejší moţný spôsob ţivota. 4

5 V psychologickom výskume manţelstva sa za najdôleţitejšie oblasti, ktoré vplývajú na vzťah povaţujú sociálne prostredie (prokreačná rodina z ktorej partneri pochádzajú, spoločenská klíma, ), osobnostné vlastnosti kaţdého z partnerov a spôsob, akým sa k sebe navzájom správajú, teda manţelské interakcie. V tretej časti zameranej na výskum chceme, ako sme uţ naznačili, prispieť k poznaniu dobre fungujúceho manţelstva a ponúknuť výsledky, ktoré by boli relevantné pre prax. V našom výskume sa zameriavame na rozdiely v spokojnosti s manţelstvom vzhľadom na manţelské miesto kontroly a manţelské interakcie. V prvom rade si kladieme otázku či manţelia s vnútorným manţelským miestom kontroly sú vo vzťahu spokojnejší neţ manţelia s vonkajším miestom kontroly. Keďţe doteraz nebol riadne preskúmaný vzťah medzi všeobecným miestom kontroly a manţelským miestom kontroly v súvislosti so spokojnosťou v manţelstve, zaoberáme sa vo výskumnej časti aj touto otázkou. Do tretice skúmame moţnosť, ktorú naznačili Miller, Lefcourt a Ware (1983), ţe manţelské miesto kontroly by mohlo byť mediátorom medzi spokojnosťou v manţelstve a manţelskými interakciami. 5

6 1 Miesto Kontroly (Locus of Control) 1.1 Vznik a definícia pojmu V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v psychológii začali intenzívne skúmať príčiny ľudského správania. Ako píše Lefcourt (1992) v tomto období vzniklo viacero prác, ktoré sa zaoberali motiváciou, potrebami a vnútornými hnacími silami s cieľom vysvetliť javy ako napríklad úzkosť, zlyhanie, úspech, deviantné správanie, V takejto klíme vznikla teória miesta kontroly (Locus of Control), ktorou sa budeme v práci zaoberať. Pojem miesto kontroly operacionalizoval v roku 1966 Julian Rotter. Koncept bol odvodený z atribučnej teórie, podľa ktorej je správanie určované tým, ţe jednotlivec očakáva určité špecifické posilnenie, pričom hodnota tohto posilnenia je u kaţdého jednotlivca individuálna. (Zuckerman, Gerbasi, 1977). Rotter vo svojej klasickej definícii miesto kontroly opisuje takto: Keď subjekt vníma po nejakom svojom konaní posilnenie, ako nezávislé na tom čo spravil, potom je v našej kultúre toto posilnenie typicky vnímané ako dôsledok šťastia, náhody, osudu, ako dôsledok činnosti iných významných ľudí, alebo ako nepredvídateľné vzhľadom na komplexnosť síl, ktoré človeka obklopujú. Ak jednotlivec takto interpretuje udalosti, označujeme to ako presvedčenie o vonkajšom (externom) mieste kontroly (external locus of control). Ak jednotlivec vníma udalosť ako závislú na jeho správaní, alebo jeho relatívne stálej charakteristike, označujeme to ako presvedčenie o vnútornom (internom) mieste kontroly (internal locus of contorl). (in Fournier, Jeanrie, 2003, str. 140). Zjednodušene by sa to dalo vysvetliť takto: ak je človek presvedčený, ţe udalosti v jeho ţivote sú dôsledkom jeho konania, hovoríme o vnútornom mieste kontroly, ak si naopak myslí, ţe to, čo sa mu deje je dôsledkom okolností, na ktoré nemá vplyv, jedná sa o vonkajšie miesto kontroly. Vnútorné a vonkajšie miesto kontroly sú pritom dva extrémne póly jedného kontinua. Miesto kontroly sa ihneď stalo veľmi skúmaným konštruktom a jeho popularita, ako trošku prekvapene poznamenáva Lefcourt (1992), trvá podnes - štyri desaťročia po vzniku tohto pojmu. Za ten čas boli preukázané zaujímavé rozdiely medzi jednotlivcami 6

7 s vnútorným a vonkajším oblastiach ţivota. miestom kontroly v mnohých psychológmi skúmaných 1.2 Je vnútorné miesto kontroly lepšie ako vonkajšie? Odpoveď na túto otázku nie je celkom jednoznačná. Bolo zistené, ţe jednotlivci s vnútorným miestom kontroly majú sklon jednať aktívnejšie, v prípade výskytu problému vyhľadávajú o ňom informácie, sú vytrvalejší a viac orientovaní na výsledok neţ ľudia s vonkajším miestom kontroly. Vnútorne orientovaní ľudia sú častejšie príslušníkmi strednej a vyššej vrstvy (Dorzbach, in Nowicki), často dosahujú lepšie akademické výsledky a lepšie výsledky pri riešení problémov (Remainis; Ramirez; demahy tamtieţ) neţ ľudia s vonkajším miestom kontroly. Externalita sa zase spája s niţšou spokojnosťou so ţivotom (Kolarčik, 2004/2005), s vierou v konšpiračné teórie (Abalakina-Paap et al., 1999), s niţším mnoţstvom informácií o probléme a s tým súvisiacou horšou schopnosťou nájsť a uplatniť vhodné spôsoby riešenia problému (Seeman, Evans in Lefcourt, 1992). Tieto a mnoho ďalších zistení poukazujú na to, ţe jednotlivcom s vnútorným miestom kontroly sa ţije akosi ľahšie a spokojnejšie. Rotter (in Fournier, Jeanrie, 2003) však upozorňuje na prílišné zjednodušovanie v tomto smere. Uvádza príklad o človeku s interným miestom kontroly, ktorý sa domnieva, ţe má udalosti pod kontrolou. Môţe sa však vyskytnúť situácia, v ktorej stratí kontrolu. Tento človek si to neprizná, a takto sám seba chráni pred pocitom zlyhania. V takomto prístupe, ako je zrejmé, nie je nič pozitívne Je miesto kontroly všeobecný alebo situačne podmienený konštrukt? Pôvodne bolo miesto kontroly koncipované tak, aby vysvetlilo generalizovaný spôsob správania sa, alebo postoj, ktorý je charakteristický pre daného jednotlivca v kaţdej situácii, a ktorý sa počas ţivota nemení. Preto, najmä v prvých rokoch skúmania miesta kontroly, vznikali škály, ktoré obsahovali otázky týkajúce sa predovšetkým názorov a postojov jednotlivca vo všeobecných situáciách. 7

8 S pokračujúcim skúmaním sa však ukazovalo, ţe ak sa miesto kontroly chápe situačne, teda ak je špecificky zaostrené na jednu konkrétnu oblasť ţivota, má oveľa vyššiu prediktívnu a výpovednú hodnotu a výraznejšie korelácie so závislými premennými. Nakoniec v roku 1989 aj Rotter pripustil, ţe istá špecificita existuje, a ţe všeobecnosť špecifickosť miesta kontroly je skôr záleţitosťou miery (Fournier, Jeanrie, 2003). Postupne vznikali škály, ktoré slúţili na zisťovanie špecifického miesta kontroly v konkrétnych situáciách. Skúmali sa súvislosti miesta kontroly so zdravotným stavom, zotavovaním sa z choroby či operácie, s pracovnou pozíciou či nezamestnanosťou, so ţivotnou spokojnosťou, s podávaním výkonu a samozrejme s fungovaním v medziľudských vzťahoch. Autori nových špecifických škál na zisťovanie miesta kontroly často vychádzali z uţ existujúcich atribučných modelov. 1.4 Manţelské miesto kontroly Súvislosti medzi miestom kontroly a manţelstvom sa skúmali uţ tesne po etablovaní pojmu miesto kontroly. Uvádzame výsledky niektorých štúdií, ktoré sa zaoberali všeobecným miestom kontroly a spokojnosťou v manţelstve: Mlott a Lira (1977) zistili, ţe v nestabilných manţelstvách sú ţeny viac externe orientované neţ ich manţelia, Bugaighis et al. (1983) vyskúmali, ţe čím je vyššie vnútorné miesto kontroly u manţelky, tým je väčšia spokojnosť v manţelstve, Dimitrovsky, Schapira-Beck, Itskowitz (1994) na vzorke izraelských ţien tesne pred svadbou aj tesne po nej zistili pozitívnu signifikantnú koreláciu medzi vonkajším miestom kontroly a depresivitou, a po svadbe negatívnu signifikantnú koreláciu medzi vonkajším miestom kontroly a spokojnosťou v manţelstve. Vo všetkých štúdiách však boli korelácie dosť nízke a výsledky nejednoznačné. Keď začali vznikať prvé škály orientované špecificky na jednu oblasť ţivota, Lefcourt s kolegami vytvorili v roku 1983 škálu Miller Marital Locus of Control Scale na meranie manţelského miesta kontroly (Lefcourt). Pri overovaní škály MMLOC participanti s vonkajším miestom kontroly v skúmanom súbore vyjadrili menšiu spokojnosť so svojim manţelstvom, menej preţívanej intimity vo vzťahu. Súčasne bola medzi partnermi zistená väčšia diskrepancia v posudzovaní úrovne intimity (Miller, Lefcourt, Ware, 1983). Ďalej bola zistená pozitívna korelácia medzi 8

9 vnútorným miestom kontroly a spokojnosťou a negatívna korelácia medzi vnútorným miestom kontroly a konfliktami (Myers, Booth, 1999). Miller et al. (1986) sledovali interakcie partnerov pri riešení beţných konfliktných situácií v manţelstve a zistili, ţe partneri s vnútorným miestom kontroly riešili problémy priamejšie a aktívnejšie, komunikovali efektívnejšie, ľahšie dosiahli svoj cieľ a boli v manţelstve spokojnejší neţ partneri s vonkajším miestom kontroly. 9

10 2 Manželstvo 2. 1 Charakteristika manţelstva V celej západnej kultúre, ktorá je vystavaná na antickej a ţidovsko-kresťanskej tradícii bolo manţelstvo vţdy chápané ako právny zväzok jedného muţa a jednej ţeny. A aj napriek súčasným snahám niektorých skupín zrovnoprávniť iné formy spoluţitia s manţelstvom si manţelstvo stále zachováva svoje jedinečné postavenie a jedinečné úlohy. Tieto úlohy napĺňa nie len v spoločnosti ako celku ale aj v ţivotoch jednotlivcov. Na manţelstvo moţno pozerať z rôznych hľadísk: z legislatívneho, sociologického, psychologického, historického, náboţenského a mnohých iných. Naša legislatíva chápe manţelstvo ako:...zväzok muţa a ţeny, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manţelstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manţelstva je vytvoriť harmonické a trvalé ţivotné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. ( 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine,, str. 271) A ďalej sa píše: Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. (Čl. 1, tamtieţ). Ak chápeme zákon ako spoločenskú normu, ktorá prešla legislatívnym konaním, potom opierajúc sa o znenie tohto zákona, môţeme chápať manţelstvo ako jeden z najdôleţitejších pilierov našej spoločnosti. Sociológia jasne definuje rodinu ako základnú bunku spoločnosti a zároveň definuje aj funkcie rodiny: reprodukčnú, výchovnú, emocionálnu, ekonomickú a socializačnú. Sú to veľmi dôleţité úlohy, ktoré v plnej miere nie je schopná zabezpečiť ţiadna iná inštitúcia. Základnou časťou rodiny je manţelstvo. V súčasnosti je však veľmi často skloňovaným výrazom kríza manţelstva a kríza rodiny. Ako to teda je? Je manţelstvo ešte stále hodnotou, teda niečo, po čom sa túţi? 2.2 Výskum sobášnosti a rozvodovosti Skúsme otázku poloţenú v predchádzajúcej podkapitole zodpovedať pomocou štatistických údajov. 10

11 Na základe štatistických údajov vidíme, ţe celkový trend sobášnosti na Slovensku je od roku 1989 klesajúci. Na druhej strane stúpa početnosť iných foriem partnerského spoluţitia (porovnaj Fialová et al., 2000; Katerniková; Podmanická, 2007). Aj napriek tomuto vývoju väčšina ľudí podľa výskumov vyjadruje, ţe ich snom a ideálom je ţiť v trvalom a pevnom manţelskom vzťahu. Napríklad aţ 90% Američanov vyjadrilo zámer jedného dňa uzavrieť manţelstvo. Avšak, viac ako polovica manţelstiev v USA sa končí rozvodom. Po piatich rokoch od rozvodu opäť vstúpi do manţelstva 77% ţien a 84% muţov. Ale 60% znovu zosobášených sa po určitom čase opäť rozvedie (Martin, Bumpass in Rosen-Grandon, Myers, Hattie, 2004). Z výskumu Českého štatistického úradu v roku 1993 sa dozvedáme, ţe takmer tri štvrtiny respondentov označilo manţelstvo za najdôleţitejšiu vec na svete. V roku 1997 v Českej republike z 1294 respondentov vo veku rokov plánovalo manţelstvo v najbliţších rokoch uzavrieť 59% ţien a 54% muţov (Fialová et al., 2000). Čo sa týka rozvodovosti, na Slovenku pozorujeme jej dlhodobý nárast. V roku 2006 bolo ukončených rozvodom manţelstiev (Podmanická, 2007). Pre lepšiu predstavu je to akoby sa zo všetkých sobášov uzavretých v roku 2006 rozviedlo 54%. Jedným z dôleţitých faktorov, ktorý mladých ľudí odrádza od uzavretia manţelstva, je práve vysoká rozvodovosť. Ako zistili Wagner a Weiß (2006) priemerný efekt prenosu rozvodu z rodičov na dieťa v Európe je takmer 60%. Z hľadiska zníţenia rozvodovosti je teda dôleţité, aby deti ţili v stabilnom manţelstve svojich rodičov a aby tak mali dobrý vzor pre budovanie vlastného vzťahu. Preto je skúmanie faktorov, ktoré ovplyvňujú spokojnosť v manţelstve jednou z kľúčových oblastí psychologického skúmania manţelského vzťahu Spokojnosť v manţelstve Dobre fungujúce manţelstvo je dôleţité nie len zo spoločenského hľadiska. Je to aj veľmi významný faktor osobného šťastia či pohody. Manţelstvo, najmä to kvalitné, poskytuje partnerom sociálnu a emocionálnu oporu, napĺňa potrebu intimity, umoţňuje a podporuje ich osobnostný rast. 11

12 V psychologickom výskume boli skúmané mnohé charakteristiky kvalitného manţelstva. Za najdôleţitejšie moţno pokladať stabilitu manţelstva, spokojnosť v manţelstve, prispôsobenie sa a manţelské šťastie. Tu chceme upozorniť na rozdiel medzi stabilitou manţelstva a kvalitou manţelstva. Stabilita manţelstva podľa Spaniera (in Young 2004) hovorí o tom, ako dlho manţelstvo trvá a akým spôsobom manţelstvo skončí. Stabilné manţelstvo je dlhoročné a končí prirodzenou smrťou jedného z partnerov, prípadne oboch. Kvalita manţelstva vypovedá o tom, ako počas svojej existencie manţelstvo funguje, ako ho manţelia vnímajú a ako ich toto fungovanie ovplyvňuje. Spokojnosť v manţelstve je jednou z charakteristík kvality vzťahu (Schumm, Bollman, Jurich, 1998). Manţelská spokojnosť prispieva podľa Thomasa (1990) k celkovej ţivotnej spokojnosti viac neţ akákoľvek iná oblasť ľudského ţivota. Pri vymedzení pojmu spokojnosť v manţelstve si pomôţeme definíciou Plaňavu, Rajmicovej a Blaţkovej (2003), ktorí ju chápu ako výsledok emocionálne kognitívneho bilancovania, ktoré vyjadruje subjektívne preţívanie. Keď skúmame spokojnosť, hľadáme odpovede na otázky s čím a do akej miery sú ľudia spokojní. Rhyne (1981) uvádza, ţe spokojnosť v manţelstve je ovplyvnená najmä interpersonálnymi charakteristikami vzťahu ako sú priateľstvo, záujem, spoločne trávené chvíle... Výsledky výskumu Plaňavu, Rajmicovej a Blaţkovej (2003) poukazujú na fakt, ţe isté konkrétne interakcie výrazne korelujú so spokojnosťou v manţelstve. Autori vysvetľujú svoje zistenia v cirkulárnom zmysle, teda tak, ţe správanie, ktoré je prejavom manţelskej spokojnosti tým, ţe sa uskutočňuje spätne posilňuje spokojnosť. Podobné vysvetlenia zistenej súvislosti medzi spokojnosťou a intimitou vo vzťahu ponúkajú aj Sanderson a Cantor (2001). Uvádzajú, ţe partneri, s vyššími intímnymi cieľmi sú spokojnejší preto, ţe sa aktívne zapájajú do interakcií, ktoré pomáhajú zvyšovať intimitu vo vzťahu. A keďţe stúpa úroveň intimity stúpa aj ich spokojnosť. Viacerí autori, (porovnaj Glenn, 1990, Young, 2004) zdôrazňujú, ţe stále chýbajú štúdie, ktoré by sa zaoberali príčinami a dôsledkami kvalitného manţelstva a poukazujú na potrebu intenzívnejšie skúmať zdravý manţelský vzťah a jeho charakteristiky. 12

13 3 Východiská a realizácia výskumu 3.1 Výskumný problém a ciele výskumu V našej práci sa zaoberáme miestom kontroly, partnerskými interakciami a súvislosťami týchto premenných so spokojnosťou v manţelstve. V predchádzajúcich kapitolách sme sa venovali kaţdej z týchto premenných. V prvej kapitole sme popísali skúmanie vzťahu miesta kontroly a manţelstva ako prebiehal v čase a prišli sme aţ k vývinu metodiky skúmania manţelského miesta kontroly pomocou MMLOC a MLOC. V druhej kapitole sme sa venovali manţelskému spoluţitiu a zisteniam, ktoré vyplývajú z jeho psychologického skúmania, pričom sme hlavný dôraz kládli na zistenia ohľadom spokojnosti v manţelstve. Vo výskumnej časti práce sme si stanovili za cieľ zistiť, či rozdielna orientácia miesta kontroly súvisí so spôsobom a frekvenciou manţelských interakcií, a či tieto premenné súvisia s manţelskou spokojnosťou. Ako uvádzame vyššie, podobný výskum, avšak zameraný na interakcie súvisiace s riešenie problémov vykonali Miller et al. (1986) V závere ich práce autori uvádzajú domnienku, ţe pozornosť jedného z manţelov k druhému a ich sklon jednať na základe získaných informácií by mohla byť spojená s tým, či vnímajú manţelské interakcie ako kontrolovateľné a seba ako zodpovedných za výsledky týchto interakcií. Miesto kontroly môţe byť cenným pomocníkom a môţe prispieť k porozumeniu tomuto procesu. (tamtieţ, str. 276). Inšpirovaní ich výskumom a tieţ výskumom Plaňavu, Rajmicovej a Blaţkovej (2003) chceme spojiť tieto dva prístupy a zistiť najmä aké konkrétne spôsoby správania súvisia so spokojnosťou a či existuje nejaký súvis medzi týmito interakciami a miestom kontroly. Ďalej budeme skúmať súvislosť medzi všeobecným a manţelským miestom kontroly, nakoľko sme sa pri štúdiu literatúry nestretli s tematicky podobným výskumom. Dokonca ani autori škály na meranie manţelského miesta kontroly tieto otázky nepreskúmali. Radi by sme porovnali výsledky zistené pouţitím dotazníka manţelského miesta kontroly s výsledkami získanými pouţitím dotazníka všeobecného miesta kontroly a zaplnili tým medzeru vo výskume. 13

14 3. 2 Hypotézy a výskumné otázky Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických zistení sme sformulovali nasledujúce hypotézy. poznatkov a vedecko-výskumných Hypotézy H 1: Jednotlivci s vnútorným manţelským miestom budú v manţelstve spokojnejší neţ jednotlivci s vonkajším manţelským miestom kontroly. H 2 : Jednotlivci s interným všeobecným miestom kontroly budú internejší v manţelskom mieste kontroly, jednotlivci s externým všeobecným miestom kontroly budú externejší v manţelskom mieste kontroly. H 3 : Manţelské miesto kontroly bude so spokojnosťou súvisieť výraznejšie neţ všeobecné miesto kontroly. Pomocou výskumných otázok chceme zase prebádať problematiku, ktorá ešte nie je výskumne a teoreticky dobre podloţená. Otázky O 1: Ktoré partnerské interakcie budú súvisieť s manţelskou spokojnosťou pozitívne a ktoré negatívne? O 2 : Aké druhy interakcií súvisia s vnútorným miestom manţelskej kontroly? 3. 3 Charakteristika výskumného súboru V našom výskume participovalo 47 manţelských párov, ktoré sme kontaktovali buď osobne alebo prostredníctvom spoločných známych. Kaţdý manţelský pár obdrţal dva dotazníky s rovnakým identifikačným číslom, s informovaným súhlasom a s inštrukciou, aby dotazníky vypĺňali samostatne. Deskriptívne ukazovatele nášho súboru sú zhrnuté v Tabuľke č. 1 a č. 2 14

15 Tabuľka č. 1: Deskriptívne ukazovatele v skúmanom súbore 1 Dĺţka manţelstva (v rokoch) Počet detí min 0,7 M 16,06 min 0 M 2,54 max 41 SD 1,16 max 8 SD 1,41 Tabuľka č. 2: Deskriptívne ukazovatele v skúmanom súbore 2 Pohlavie N Vek (v rokoch) Vierovyznanie(%) Najvyššie vzdelanie Ţena 47 VŠ Bez Min 24 M 39,1 RK 91,5 45,7% maturity SŠ Max 64 SD 10,66 At 8,5 4,30% 50,0% Muţ 47 VŠ Bez Min 24 M 41,31 RK 91,3 46,7% maturity SŠ Max 67 SD 11,05 At 8,2 6,70% 46,7% M a Ţ 94 VŠ Bez Min 24 M 40,18 RK 91,4 46,2% maturity SŠ Max 67 SD 10,86 At 8,3 5,50% 48,4% 3. 4 Výskumné nástroje Za účelom výskumu sme vytvorili batériu dotazníkov, ktorá obsahovala viacero nástrojov. Pre kaţdý manţelský pár bola dvojica dotazníkov na prvej strane označená rovnakým identifikačným číslom prideleným náhodne. Prvá strana obsahovala informovaný súhlas, respektíve prosbu o pomoc pri výskume, podmienky účasti vo výskume a informácie o spôsobe spracovania dotazníkov. Potom nasledovali: 1. Dotazník sociodemografických údajov, 2. Nowicki-Strickland škála vnútorného a vonkajšieho miesta kontroly (Adult Nowicki Strickland Internal External Inventory) (ANSIE) 3. Kansaská škála manželskej spokojnsti (Kansas Marital Satisfaction Scale) (KMS) 4. Dotazník manželských interakcií 15

16 5. Skrátená verzia Millerovej škály manželského miesta kontroly (MLOC) Jednotlivé nástroje merania v nasledujúcich podkapitolách bliţšie popíšeme a zdôvodníme ich pouţitie v našej práci Dotazník sociodemografických údajov Okrem poďakovania a úvodných inštrukcií k vyplneniu dotazníkov nástroj obsahuje poloţky zamerané na zistenie základných sociodemografických údajov (pohlavie, vek, počet detí, vierovyznanie, vzdelanie, ) Nowicki-Strickland škála vnútorného a vonkajšieho miesta kontroly (ANSIE) Autormi Adult Nowicki Strickland Internal External Control Scale (ANSIE) sú Nowicki a Duke (1974). ANSIE patrí k škálam, ktoré merajú všeobecné miesto kontroly. Keďţe dovtedy existujúce metódy merania miesta kontroly boli pomerne zloţité, ANSIE bola ako nástroj skonštruovaná tak, aby bola vhodná aj pre respondentov s niţším neţ vysokoškolským vzdelaním (Lefcourt). Dotazník obsahuje 40 jednoduchých otázok. Formy odpovede sú áno alebo nie v závislosti od toho, či sa respondent s danou otázkou súhlasí. Táto škála má dva varianty: pre tých respondentov, ktorí študujú na vysokej škole (C), a pre tých, ktorí, na vysokej škole neštudujú a neštudovali (NC). Keďţe nám sa dostala do rúk verzia C, niektoré otázky sme preformulovali tak, aby boli vhodné pre dospelú pracujúcu populáciu. Polovica poloţiek v dotazníku je koncipovaná externe, druhá polovica interne. Pri vyhodnocovaní dotazníkov sa za odpovede externého charakteru započítal jeden bod. Celkové skóre dotazníka teda vyjadruje mieru vonkajšej orientácie miesta kontroly daného respondenta Kansaská škála manželskej spokojnosti (KMS) The Kansas Marital Satisfaction Scale (KMS) bola skonštruovaná v roku 1977 Schummom, Bollmanom a Jurichom (1998). Spokojnosť je v nej chápaná ako jedna z dimenzií kvality vzťahu. Škála sa zameriava na tri dôleţité oblasti spokojnosti v manţelstve. 16

17 Prvou oblasťou je spokojnosť s manţelstvom, druhou spokojnosť so vzťahom s manţelom/manţelkou a treťou spokojnosť s manţelom/manţelkou ako s partnerom. To, ţe medzi týmito oblasťami existujú pojmové rozdiely zdôraznili Spanier a Cole (in Crane, Middleton, Bean, 2000). Prvá otázka ohľadom spokojnosti s manţelstvom je zameraná na inštitucionálnu stránku vzťahu, druhá viac na oblasť intimity a tretia na spokojnosť s tým ako manţel/manţelka napĺňa svoju partnerskú sociálnu rolu z hľadiska partnerských povinností. Respondenti odpovedajú na otázky tak, ţe zakrúţkujú číslo na škále od 1 do 7, pričom jednotka vyjadruje úplnú/extrémnu nespokojnosť, sedmička úplnú/extrémnu spokojnosť. Jednotlivec tak môţe dosiahnuť minimálne 3 a maximálne 21 bodov. Vyššie skóre referuje o vyššej spokojnosti v manţelstve. KMS efektívne rozlišuje medzi jednotlivcami, ktorí sú v manţelstve spokojní a tými, ktorí spokojní nie sú. Autori KMS uvádzajú, ţe v nenarušených manţelstvách je u muţov priemerné skóre 18,3 (SD = 2,85), u ţien 17,97 (SD = 3,00) (Schumm, Bollman, Jurich, 1998). Crane, Middleton a Bean (2000) zistili, ţe skóre 17 je rozlišovací bod medzi spokojnými a nespokojnými jednotlivcami a pármi. Keďţe KMS je stručný dotazník, často sa pouţíva ako alternatíva k dlhším škálam zameraným na meranie manţelskej spokojnosti, a to najmä vtedy, ak je batéria dotazníkov väčšia a poloţiek v iných dotazníkov je pomerne veľa. To je prípad nášho výskumu, a to je jeden z dôvodov, prečo sme si zvolili na meranie spokojnosti v manţelstve práve KMS Dotazník manželských interakcií Dotazník manţelských interakcií bol vytvorený pre potreby tejto práce a obsahuje 26 poloţiek. Pri jeho tvorbe sme čerpali z nasledujúcich testov manţelskej spokojnosti: Dyadic Adjustment Scale (Spanier, 1976), Comprihensive Marital Satisfaction Scale (Blum, Mehrabian, 1999) a Index of Marital Satisfaction (Hudson, 1993). Poloţky mapujú rôzne oblasti manţelského spoluţitia, napr: názory, prejavy náklonnosti, trávenie voľného času, komunikáciu, deľbu práce, Respondenti posudzovali ako často sa jednotlivé spôsoby správania vyskytujú v ich partnerskom spoluţití. Moţnosti odpovede sú od 1 (vôbec nesúhlasím, nášho vzťahu sa to netýka, nikdy sa tak nedeje) po 5 (úplne súhlasím, je to výstiţné, deje sa tak vţdy). 17

18 Aby sme do istej miery predišli haló efektu, a tieţ aby sme zabránili sériovým odpovediam, polovicu poloţiek sme formulovali pozitívne (napr. Rozprávame sa o zaujímavých myšlienkach, ktoré napadnú mňa alebo partnera. ) a druhú polovicu negatívne (napr. Nedokáţeme sa pokojne porozprávať o ničom. ) Škála manželského miesta kontroly Autormi Marital Locus of Control Scale (MLOC) sú Myers a Booth, (1999). Škála je zameraná na zistenie manţelského miesta kontroly a obsahuje dvadsať poloţiek. MLOC je odvodená z Miller Marital Locus of Control Scale (MMLOC) (Miller, Lefcourt, Ware, 1983). Cieľom oboch týchto nástrojov je zisťovať či respondenti vnímajú udalosti a stav ich manţelstva ako výsledok ich vlastného úsilia či schopností alebo skôr ako dielo náhody alebo šťastia. Respondenti sa k poloţkám mohli vyjadriť na päť stupňovej škále Likertovho typu od 1 ( úplne súhlasím ) po 5 ( vôbec nesúhlasím ) v závislosti od toho, nakoľko sa s vyjadrením stotoţňovali. Odpovede na externe formulované otázky boli skórované reverzne, takţe pri sčítaní bodov vyššie skóre znamenalo vyššiu internalitu. Miller et al. píšu, ţe meranie miesta kontroly týmto špecifickým dotazníkom je viac asociované so spokojnosťou v manţelstve neţ merania všeobecnými nástrojmi na zistenie miesta kontroly (Miller et al. in Camp, Ganong, 1997). Keďţe dotazník sme mali k dispozícii len v pôvodnej anglickej verzii, bol zabezpečený nezávislý spätný preklad do angličtiny Priebeh výskumu Celkovo sme v období medzi koncom februára a začiatkom apríla rozdali 75 párov dotazníkov, z ktorých sa nám vrátilo vyplnených 47 párov dotazníkov, čo predstavuje návratnosť 63%. V niektorých dotazníkoch chýbali údaje, ale vzhľadom na malý počet respondentských párov sme do analýzy napokon zaradili aj tie. Chýbajúce údaje boli štatisticky spracované ako chýbajúce hodnoty ( missing values ). 18

19 4 Analýza hypotéz a výskumných otázok H 1 : Jednotlivci s vnútorným manželským miestom budú v manželstve spokojnejší než jednotlivci s vonkajším manželským miestom kontroly. Pri testovaní tejto hypotézy sme najprv skúmali ako náš súbor vyzerá z hľadiska spokojnosti v manţelstve a z hľadiska manţelského miesta kontroly Priemerná spokojnosť s manţelstvom bol v našom súbore 17,66 bodov (SD = 0,27). Vzhľadom na maximálny počet bodov 21 môţeme konštatovať, ţe jednotlivci v našom súbore sú s manţelstvom vo všeobecnosti spokojní. Výsledky prezentujeme v Tabuľke 1. Tabuľka č 3: Deskriptívne ukazovatele spokojnosti v súbore manţelov Ţeny Muţi Spolu M 17,83 17,49 17,66 SD 2,36 2,79 2,65 min max Zhodu v spokojnosti u muţov a u ţien v tom istom páre sme testovali pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu. Bola zistená stredne silná asociácia na úrovni 0,518 (p = 0,000). Keď sme rozdelili súbor podľa čísla 17, ktoré ako rozlišovací bod medzi spokojnými a nespokojnými jednotlivcami a pármi navrhujú Crane, Middleton a Bean (2000), zistili sme, ţe skóre menej ako 17 bodov dosiahlo 9 ţien (19,1%) a 17 muţov (36,2%), ktorých sme označili ako nespokojných. Za spokojných podľa tohto kritéria sme označili 38 ţien (80,9%) a 30 muţov (74,8%). Získané výsledky pre názornosť prezentujeme v Grafe č

20 Graf č. 1: Počet spokojných muţov a ţien v súbore po rozdelení skóre podľa čísla Ženy Muži Spokojní jednotlivci Nespokojní jednotlivci Skóre manţelského miesta kontroly sa v našej vzorke pohybovalo v rozmedzí od 50 do 83 bodov, pričom priemerná hodnota bola 66,99 bodov (SD = 6,79). U ţien bolo priemerné skóre v dotazníku 67,56 (SD = 6,56). Hodnoty sa pohybovali z rozmedzí od 52 do 82 bodov. Muţi dosiahli skóre v rozmedzí od 50 do 83 bodov a ich priemerné skóre bolo 66,41 bodov (SD = 7,05). Ţeny v našom súbore dosahujú v priemere o 1,15 bodov vyššie skóre v dotazníku MLOC neţ muţi. Keďţe vyššie skóre v dotazníku znamená vnútornejšiu orientáciu, môţeme povedať, ţe ţeny v našom súbore sú o niečo internejšie orientované neţ muţi. Štatisticky významný rozdiel sa nepotvrdil. Aby sme našu vzorku rozdelili na vnútorne a vonkajškovo orientovaných, inšpirovali sme sa prácou Campa a Ganonga (1997), ktorí rozdelili skúmaných jednotlivcov na základe mediánu. Hodnota mediánu v našom súbore je u muţov aj u ţien 67. Tých, ktorí dosiahli hrubé skóre menej ako 67 sme označili ako externe orientovaných, ostatných sme označili ako interne orientovaných. Aby sme lepšie porozumeli súvislosti medzi spokojnosťou v manţelstve a manţelským miestom kontroly, pouţili sme Pearsonov korelačný koeficient. Z výsledkov vyplýva (ako vidíme v Tabuľke č. 4), ţe manţelské miesto kontroly koreluje so spokojnosťou u muţov (r = 0,355, p = 0,020) a v celom súbore (r = 0,302, p = 0,004), ale nie u ţien. Pearsonove korelačné koeficienty indikujú stredne silnú súvislosť. 20

21 Tabuľka č. 4: Korelácie medzi spokojnosťou v manţelstve a MLOC podľa pohlavia MLOC Pohlavie Ţ M M a Ţ Spokojnosť 0,230 0,355 0,302 Sig. p = 0,128 p = 0,020 p = 0,004 Keďţe sme zistili, ţe manţelské miesto kontroly koreluje so spokojnosťou u muţov a v celej vzorke, ale nie u ţien, rozhodli sme sa našu hypotézu skúmať pre kaţdé pohlavie zvlášť a napokon pre muţov a ţeny spoločne. Najprv sme otestovali normalitu rozloţenia, ktorá nebola zachovaná. Preto sme ďalej pouţili Mann Whitneyho U test. Pretoţe hypotéza č. 1 je jednosmerná, vypočítanú signifikanciu sme vydelili dvomi. Naša hypotéza sa potvrdila v celom súbore (U = -2,59, p = 0,050) na hladine významnosti 5%, u muţov ( U = - 2,53, p = 0,006) na hladine významnosti 1% a napokon aj u ţien ( U = -1,70, p = 0,045) na 5% - nej hladine významnosti, aj keď dosť tesne. Na záver konštatujeme, ţe manţelia, manţelky aj manţelské páry s vnútorným miestom manţelskej kontroly sú v manţelstve spokojnejší neţ manţelia, manţelky a manţelské páry s vonkajším miestom kontroly. H 2 : Jednotlivci s interným všeobecným miestom kontroly budú internejší v manželskom mieste kontroly, jednotlivci s externým všeobecným miestom kontroly budú externejší v manželskom mieste kontroly. Uţ pri skúmaní prvej hypotézy sme si náš výskumný súbor rozdelili z hľadiska manţelského miesta kontroly podľa mediánu na jednotlivcov s vnútorným miestom kontroly a vonkajším miestom kontroly. Tu sme si ho charakterizovali a rozdelili z hľadiska všeobecného miesta kontroly. Hrubé skóre všeobecného miesta kontroly označuje mieru externality. Priemerné skóre v našej vzorke bolo 12,90 (SD = 4,12), pričom hodnoty sa pohybovali v rozpätí od 4 do 22. Na rozdiel od manţelského miesta kontroly sa vo všeobecnom mieste kontroly ţeny javia 21

22 ako externejšie (M = 13,15; SD = 4,26, rozpätie 6-22) oproti muţom (M = 12,66; SD = 4,00; rozpätie 4-22). Rozdiel nie je štatisticky významný. Súbor sme opäť rozdelili podľa hodnoty mediánu (u ţien dosiahol hodnotu 14, u muţov 12) na externe a interne orientovaných Aby sme preskúmali našu hypotézu, najprv sme pristúpili k testovaniu normality, a to zvlášť u muţov, zvlášť u ţien a v celom súbore. Normalita sa potvrdila, takţe ďalej sme pre všetky skupiny vypočítali Levenov test a Studentov t-test. Keďţe sa jedná o jednostrannú hypotézu zistenú signifikanciu sme vţdy vydelili dvomi. Pri testovaní skupiny ţien sa naša hypotéza potvrdila (t = -2,64, p = 0,006) na 1% - nej hladine významnosti. Hypotéza sa potvrdila aj v súbore muţov (t = -2.20, p = 0,017) na 5% - nej hladine významnosti a v celom súbore (t = 2,704, p = 0,004) na 1% nej hladine významnosti. Konštatujeme, ţe interné miesto všeobecnej kontroly u muţov, u ţien aj v celom súbore štatisticky signifikantne súvisí s interným miestom manţelskej kontroly a externé miesto všeobecného miesta kontroly štatisticky signifikatne súvisí s externým manţelským miestom kontroly. Pozrime sa ešte na veľkosť korelácií všeobecného a manţelského miesta kontroly. Všeobecné a manţelské miesto kontroly súvisí na úrovni stredne silnej asociácie. U ţien koreluje najviac (r = 0,514, p = 0,000), u muţov najmenej (r = 0,365, p = 0,016). Výsledky vidíme v Tabuľke č. 5. Tabuľka č. 5: Korelácie medzi LOC a MLOC podľa pohlavia MLOC Pohlavie Ţ M M a Ţ LOC 0,514 0,365 0,427 Sig. 0,000 0,016 0,000 22

23 H 3: Manželské miesto kontroly bude so spokojnosťou súvisieť výraznejšie než všeobecné miesto kontroly Ako sme zistili pri skúmaní prvej hypotézy, manţelské miesto kontroly korelovalo signifikantne pozitívne so spokojnosťou u muţov (r = 0,355, p = 0,020) a v celom súbore (r = 0,302, p = 0,004), ale nie u ţien (r = 0,230, p = 0,128). Hypotéza, ţe interné miesto kontroly súvisí so spokojnosťou sa potvrdila u muţov u ţien aj u párov. Všeobecné miesto kontroly nekorelovalo štatisticky významne so spokojnosťou v manţelstve ani u muţov, ani u ţien ani v celej vzorke. Výsledky prezentujeme v Tabuľke č. 6. Tabuľka č. 6: Korelácie medzi spokojnosťou a LOC podľa pohlavia LOC Pohlavie M Ţ M a Ţ Spokojnosť 0,007-0,133-0,550 Sig p = 0,960 p = 0,371 p = 0,600 Vzhľadom na to, ţe manţelské miesto kontroly signifikantne súvisí so spokojnosťou v manţelstve a vzhľadom na veľmi nízke korelácie, všeobecného miesta kontroly so spokojnosťou v manţelstve konštatujeme, ţe hypotéza č. 3 je potvrdená. O 1 : Ktoré partnerské interakcie budú súvisieť s manželskou spokojnosťou pozitívne a ktoré negatívne? Na zodpovedanie otázky č. 1 sme pouţili Pearsonov korelačný koeficient. Hľadali sme štatisticky významné korelácie medzi spokojnosťou a interakciami zvlášť pre muţov, zvlášť pre ţeny a napokon pre celý skúmaný súbor. Pre lepší prehľad ponúkame Tabuľku č. 7. Vzhľadom na jej veľkosť sme ju umiestnili do Prílohy. Z týchto výsledkov vidíme, ţe oveľa viac štatisticky významných korelácií medzi spokojnosťou a interakciami bolo zistených u muţov neţ u ţien. (Domnievame sa, ţe veľký 23

24 počet korelácií interakcií a spokojnosti v celej vzorke je z veľkej časti ovplyvnené výraznými koreláciami v muţskej vzorke.) O týchto výsledkoch budeme ďalej diskutovať. V druhom kroku sme chceli zistiť akú časť spokojnosti v manţelstve môţeme vysvetliť prostredníctvom jednotlivých interakcií. Preto sme pristúpili k pouţitiu metódy regresnej analýzy. Keďţe neboli dostupné predchádzajúce výsledky z podobne komplexného výskumu, pouţili sme metódu Stepwise. Táto metóda najprv vytriedi tie poloţky, ktoré so závislou premennou nekorelujú a nezávislé premenné, ktoré zostanú, usporiada podľa významnosti. Interakcie boli označené ako nezávislé premenné, spokojnosť sme povaţovali za závislú premennú. Vo vzorke muţov so spokojnosťou korelovali interakcie v prvých troch modeloch negatívne, preto ďalej píšeme o (ne)spokojnosti v manţelstve. V prvom modeli prítomnosť nudy predikuje (ne)spokojnosť v manţelstve na 48,5% (R = 0,696, R 2 = 0,485). Po pridaní neschopnosti pokojne sa porozprávať, teda keď berieme do úvahy druhý model, dokáţeme (ne)spokojnosť vysvetliť na 60,9% (R = 0,781, R 2 = 0,609). Tretí model obohatený o hádanie sa vysvetľuje (ne)spokojnosť na 66,9% (R = 0,818, R 2 = 0,669). Výsledky sú prezentované v Tabuľke č. 8. Tabuľka č. 8: Modely regresnej analýzy prediktorov spokojnosti v skupine muţov Číslo modelu Interkcie zahrnuté v modeli Beta t sig R R2 1 Náš spoločný ţivot je nudný - 0,696 6,132 0,000 0,696 0,485 2 Náš spoločný ţivot je nudný - 0,616 6,008 0,000 0,781 0,609 Nedokáţeme sa pokojne pozhovárať - 0,362 3,531 0,001 3 Náš spoločný ţivot je nudný - 0,484 4,462 0,000 0,818 0,669 Nedokáţeme sa pokojne pozhovárať - 0,343 3,567 0,001 S partnerkou sa hádame - 0,280 2,604 0,013 U ţien (viď Tabuľka č. 9) ako prvá premenná vystupuje Dáme si bozk/pusu., ktorá vysvetľuje spokojnosť v manţelstve na 36,6% (R = 0,605, R 2 = 0,366). Druhý model s pridaním poloţky Rozprávame sa o zaujímavých myšlienkach, ktoré napadnú mňa/partnera. vysvetľuje 42,6% manţelskej spokojnosti ţien (R = 0,675, R 2 =0,426). 24

25 Tabuľka č.9: Model regresnej analýzy prediktorov spokojnosti v skupine ţien Číslo modelu Interkcie zahrnuté v modeli Beta t sig R R2 1 Dáme si bozk/pusu 0,605 4,686 0,000 0,605 0,366 2 Dáme si bozk/pusu 0,512 4,032 0,000 0,675 0,455 Rozprávame sa o zaujímavých myšlienkach 0,312 2,455 0,019 Z Tabuľky č. 10 vidíme, ţe pri skúmaní celej vzorky v modeli číslo jedna bozk/pusa vysvetľuje 35,8% spokojnosti v manţelstve (R = 0,598, R 2 = 0,358). V modeli číslo dva bozk/pusa a neschopnosť pokojne sa o veciach pozhovárať vysvetľujú 44,5% (R = 0,667, R 2 = 0,445). Tretí model, do ktorého je oproti druhému pridaná ešte neprítomnosť nudy v spoločnom ţivote, vysvetľuje 55,1% manţelskej (ne)spokojnosti (R = 0,715, R 2 = 0,551). Tabuľka č.10: Model regresnej analýzy prediktorov spokojnosti v celej vzorke Číslo modelu Interkcie zahrnuté v modeli Beta t Sig R R2 1 Dáme si bozk/pusu 0,598 6,715 0,000 0,598 0,358 2 Dáme si bozk/pusu 0,478 5,321 0,000 0,667 0,445 Nedokáţeme sa pokojne porozprávať - 0,320 3,560 0,000 3 Dáme si bozk/pusu 0,276 2,624 0,010 0,715 0,511 Nedokáţeme sa pokojne porozprávať - 0,320 3,770 0,000 Náš spoločný ţivot je nudný - 0,326 3,253 0,002 Opäť vidíme rozdiely v poloţkách, ktoré vysvetľujú najviac manţelskej spokojnosti, vzhľadom na pohlavie. U muţov sú to v prvom rade neprítomnosť nudy, pokojný rozhovor a zriedkavé hádanie sa, u ţien zase častý bozk a zdieľanie zaujímavých myšlienok. V celej vzorke ide akoby o zlúčenie modelov zo vzorky muţov a ţien. Najvýznamnejšie interakcie, keď berieme do úvahy celý pár sú pobozkanie, pokojný rozhovor a neprítomnosť nudy. O 2 : Aké druhy interakcií súvisia s vnútorným miestom manželskej kontroly? Aby sme odpovedali na otázku č. 2, zisťovali sme súvis medzi manţelským miestom kontroly a interakciami pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu. Opäť sme hľadali 25

26 rozdiel v interakciách charakteristických pre muţov, ţeny a páry zvlášť. Výsledky sú prezentované v Tabuľke č. 11. Tabuľka č. 11: Korelácie medzi partnerskými interakciami a MLOC pre muţov, ţeny a celý súbor Interakcie Pohlavie Signifikancia Muţi Ţeny Spolu Máme podobné náboţenské cítenie a názory 0,389 0,140 0,211 p = 0,010 p = 0,360 p = 0,048 Čo sa týka práce v domácnosti väčšinou je to na mne -0,340-0,125-0,217 p = 0,026 p = 0,412 p = 0,042 Hádka končí, keď ja ustúpim -0,390-0,063-0,193 p = 0,010 p = 0,682 p = 0,072 Máme spoločné ciele 0,317 0,248 0,279 p = 0,038 p = 0,101 p = 0,009 Radšej robím veci sám/sama neţ s partnerom/kou 0,095-0,325-0,207 p = 0,544 p = 0,029 p = 0,053 Rozprávame sa o zaujímavých myšlienkach 0,184 0,294 0,241 p = 0,237 p = 0,050 p = 0,024 Stretávame sa so spoločnými kamarátmi 0,234 0,209 0,225 p = 0,131 p = 0,167 p = 0,035 Náš spoločný ţivot je nudný 0,250 0,239 0,233 p = 0,106 p = 0,113 p = 0,029 Podobne ako pri prvej otázke aj tu sa ukazuje, ţe miesto kontroly súvisí u muţov a u ţien s rozličnými spôsobmi interakcie. U ţien sa prejavujú ako dôleţité tie interakcie, ktoré sa hovoria o vzájomnosti vo vzťahu, u muţov sú to interakcie orientované skôr na konkrétnu činnosť a na ţivotné smerovanie. O tom, čo môţe spôsobovať rozdielnu dôleţitosť interakcií u muţov a u ţien diskutujeme. 26

27 5 Diskusia Prvý výsledok, ktorý nás pri skúmaní hypotézy č. 1 prekvapil, bolo zistenie, ţe v našom súbore boli ţeny spokojnejšie neţ muţi. Nejedná sa o štatistický významný rozdiel, preto ho nebudeme ďalej interpretovať. Len chceme zdôrazniť, ţe toto zistenie je v rozpore s mnohými inými výskumami, ktoré zistili, ţe muţi sú v manţelstve signifikantne spokojnejší neţ ţeny (Plaňava, Rajmicová Blaţková, 2003; Vágnerová 2007; Bouchard, Lussuer, Sabourin, 1999 a ďalší). Nestretli sme sa ani s jedným kontradiktórnym výsledkom výskumu. Najvýraznejšie korelovala spokojnosť s manţelským miestom kontroly v skupine muţov (r = 0,302), menej uţ v celej vzorke (r = 0,355). V skupine ţien sme signifikantnú koreláciu nezistili. Keď sme pristúpili k inferenčnému skúmaniu, naša hypotéza, ţe jednotlivci s vnútorným miestom kontrolu budú v manţelstve spokojnejší bola potvrdená v celej vzorke (U = -2,59), ale aj u muţov ( U = - 2,53) a u ţien ( U = -1,70,). Tieto výsledky sa zhodujú so zistením Myersa, Bootha (1999), Campa a Ganonga (1997), Millera, Lefcourta, Warea (1983), ţe respondenti s vnútorným manţelským miestom kontroly sú v manţelstve spokojnejší. V druhej hypotéze sme si stanovili za úlohu preskúmať či a ako silno spolu súvisia manţelské miesto kontroly a všeobecné miesto kontroly. Predpokladali sme, ţe nájdeme signifikantné asociácie medzi vnútorným manţelským miestom kontroly a vnútorným všeobecným miestom kontroly a rovnako aj medzi vonkajším manţelským a vonkajším všeobecným miestom kontroly. Vychádzali sme pri tom z faktu, ţe všeobecné miesto kontroly, tak ako bolo definované Rotterom, je povaţované za osobnostnú charakteristiku, ktorá sa prejavuje nezávisle na situácií (in Lefcourt). Manţelské miesto kontroly môţeme chápať ako istú nadstavbu nad všeobecným miestom kontroly, ktoré svojou konceptualizáciou umoţňuje skúmať manţelstvo hlbšie, ale z toho istého uhlu pohľadu ako všeobecné miesto kontroly. 27

28 Takţe napriek tomu, ţe sme pouţili na meranie všeobecného a manţelského miesta kontroly rôzne meracie nástroje (MLOC a ANSIE) skonštruované rôznymi autormi, očakávali sme pomerne silné asociácie medzi výsledkami týchto dvoch testov. Naše očakávania sa potvrdili, a to v skupine ţien (t = -2,64) a v celej vzorke (t = 2,704) na hladine významnosti 1% a v skupine muţov (t = -2,20) na hladine významnosti 5%. Očakávali sme, ţe aj korelačné koeficienty medzi manţelským a všeobecným miestom kontroly budú vysoké, avšak zistené korelácie sa pohybovali len na úrovni strednej asociácie. U ţien sme zaznamenali najsilnejší súvis (r = 0,514), nasledovali páry (r = 0,427) a napokon muţi (r = 0,365). Naše zistenie by bolo vhodné ďalej skúmať, a potvrdiť súvislosti manţelského miesta kontroly s inými nástrojmi na meranie všeobecného miesta kontroly (napr. s Rotterovou I-E škálou). Tretia hypotéza, v ktorej sme predpokladali, ţe manţelské miesto kontroly bude so spokojnosťou v manţelstve súvisieť výraznejšie neţ všeobecné miesto kontroly sa taktieţ potvrdila. V nami skúmanej vzorke sme pouţitím Pearsonovho korelačného koeficientu totiţ nezistili ţiadne signifikantné súvislosti medzi spokojnosťou a všeobecným miestom kontroly. Keď sa pozrieme na výsledky predchádzajúcich prác, ktoré hľadali súvislosti medzi všeobecným miestom kontroly a manţelskou spokojnosťou, napr. na výskumy, ktoré uskutočnili Mlott a Lira (1977), Bugaighis et al. (1983), či Dimitrovsky, Schapira-Beck a Itskowitz, (1994), zistíme, ţe ich závery sú nejednoznačné. Ţiadna z týchto prác nepotvrdila súvislosť medzi spokojnosťou v manţelstve a miestom kontroly v celej výskumnej vzorke, a ani u oboch pohlaví zvlášť. Ich hypotézy sa potvrdili len v skupine ţien. Do budúcnosti odporúčame pri skúmaní manţelstva pouţívať ako alternatívu k testom všeobecného miesta kontroly test manţelského miesta kontroly: buď pôvodný nástroj (Miller, Lefcourt a Ware 1983) alebo skrátenú verziu, ktorú vytvorili Myers a Booth (1999). A to hlavne z toho dôvodu, ţe obe tieto škály obsahujú poloţky zamerané na situácie, ktoré s manţelstvom priamo súvisia a výroky, ktoré sa týkajú názorov a náhľadov na manţelstvo. Získané dáta sú teda relevantnejšie pri skúmaní manţelského vzťahu, a tým 28

29 pádom lepšie štatisticky spracovateľné. Výsledky majú väčšiu výpovednú hodnotu a môţu byť prínosom pre prax. V ďalšej časti našej práce sme skúmali otázku ktoré manţelské interakcie budú so spokojnosťou súvisieť pozitívne a ktoré negatívne. Keďţe sme predpokladali isté rozdiely medzi interakciami, ktoré budú spojené so spokojnosťou u muţov a u ţien, skúmali sme spokojnosť a interakcie pre kaţdé pohlavie zvlášť. K interakciám, ktoré boli vzhľadom na vyššiu spokojnosť významné pre muţov aj pre ţeny, patrili spoločný smiech (r = 0,525; r = 0,356), pobozkanie sa (r = 0,520; r = 0,402), spolupráca na niečom (r = 0,290; r = 0,428), rozhovor o zaujímavých myšlienkach (r = 0,597; r = 0,468) a existencia rovnakých cieľov (r = 0,363; r = 0,376). U muţov so spokojnosťou naviac pozitívne korelovala zhoda v narábaní s financiami (r = 0,305), spoločne trávený voľný čas (r = 0,328), dobre fungujúci sexuálny ţivot (r = 0,517), a existencia spoločných priateľov (r = 0,626). Všetky tieto interakcie korelovali so spokojnosťou stredne silno. Keď porovnáme naše výsledky s výskumom, ktorý uskutočnili v roku 2003 v Českej republike Plaňava, Rajmicová a Blaţková nachádzame niekoľko podobností a niekoľko rozdielov. V ich ani v našom výskume so spokojnosťou štatisticky významne nesúvisí to, kto z manţelov rozhoduje o dôleţitých veciach. Na druhej strane ako štatisticky významné sa v oboch výskumoch ukazujú poloţky spoločne sa zasmejeme, dáme si pusu/bozk (v ich výskume pobozkanie a objatie) a rozhovor o zaujímavých myšlienkach (v ich výskume rozhovor o pocitoch a starostiach). Rozdiely vidíme najmä v tom, ţe v ich výskume so pokojnosťou u ţien korelovala aj spokojnosť so sexuálnym spoluţitím, s narábaním s rodinnými financiami a so spôsobom ako manţelia trávia voľný čas (či spolu alebo kaţdý zvlášť), v našom súbore však tieto korelácie u ţien neboli významné. Korelácia medzi spokojnosťou a sexuálnym ţivotom v našom výskume bola u ţien takmer nulová (r = 0,017), v ich výskume bola pomerne vysoká (r = 0,527), dokonca vyššia neţ v súbore muţov. Treba dodať, ţe v ich výskume bol počet skúmaných párov cca 6500, zatiaľ čo v našom len

30 Interakcia, ktorá so spokojnosťou v manţelstve korelovala najnegatívnejšie u muţov aj u ţien bola prítomnosť nudy vo vzťahu (r = -0,661; r = -0,522). Druhá interakcia, ktorá negatívne korelovala so spokojnosťou u oboch pohlaví bola neschopnosť pokojne sa o niečom pozhovárať (r = - 0,514; r = -0,409). U ţien ešte ako významná interakcia vystupovalo to, ak manţel po hádke odišiel z domu (r = -0,368) a u muţov nesúlad v ţivotnej filozofii (r = -0,364), to, ak veci robili radšej sami neţ s partnerkou (r = -0,310, p = 0,034), ak radšej sami oddychovali (r = -0,289), ak sa s partnerkou hádali (r = -0,512) a ak si liezli na nervy (r = -0,483). Pri regresnej analýze sme zistili, ţe u ţien najväčšiu časť spokojnosti vysvetľuje časté pobozkanie sa a zdieľanie zaujímavých myšlienok, u muţov neprítomnosť nudy, pokojný rozhovor a zriedkavé hádky. Celkovo nuda ako faktor spokojnosti či nespokojnosti je v našom súbore pomerne výrazný, vlastne najvýraznejší pri určovaní nespokojnosti s manţelstvom. Istá miera stereotypnosti sa zrejme vyskytuje v kaţdom dlhšie trvajúcom vzťahu. Slovo stereotyp však nemá také negatívne konotácie ako slovo nuda. Ak niekto vyjadrí, ţe sa vo vzťahu nudí, je to pomerne silné negatívne zhodnotenie situácie v manţelstve. To potvrdzuje aj výskum, ktorý realizoval Gigy (1993). Ten zistil, ţe nuda je s pomedzi 27 faktorov jedným z štyroch najčastejšie udávaných dôvodov rozvodu. Na tému nudy v manţelskom vzťahu sa nám nepodarilo nájsť viac štúdií, ale je to oblasť, ktorá určite stojí za ďalšie štúdium a skúmanie. Druhá zistenie, ktoré nás pri tejto otázke zaujalo bol fakt rozdielnosti v interakciách, ktoré sú dôleţité z hľadiska spokojnosti pre muţov a pre ţeny v našom súbore. Uţ len mnoţstevný nepomer interakcií, ktoré signifikantne korelovali so spokojnosťou v manţelstve u muţov to bolo 15 interakcií, u ţien 8 bol prekvapivý. To, ţe sa nejedná len o kvantitatívny rozdiel naznačuje aj regresná analýza, v ktorej u muţov a u ţien ako najvýznamnejšie z hľadiska spokojnosti vyšli rozdielne interakcie. Kurdek (2005) hovorí o fenoméne, ktorý je v psychológii známy ako jeho a jej verzia manţelstva. Ako píše, v psychologickom ale aj v sociologickom a fyziologickom výskume boli zistené mnohé rozdiely medzi tým, ako sa partneri muţi a ţeny- správajú, tým ako preţívajú svoj vzťah a ako toto preţívanie navonok reprezentujú. 30