Medzigeneračný prenos subjektívneho vnímania chudoby v krajinách EÚ

Transcription

1 Tomáš ŽELINSKÝ, Martina MYSÍKOVÁ, Jiří VEČERNÍK Medzigeneračný prenos subjektívneho vnímania chudoby v krajinách EÚ Tomáš ŽELINSKÝ 1,a, Martina MYSÍKOVÁ 2,b, Jiří VEČERNÍK 2,c 1 Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Košiciach 2 Sociologický ústav Akademie věd ČR Intergenerational Transmission of Subjective Poverty Perception in the EU Countries Keywords: Subjective poverty, intergenerational transmission, European Union, EU SILC. JEL Classification I31, I32 1 Faculty of Economics, Technical University of Košice, Němcovej 32, Košice, Slovakia 2 Institute of Sociology of the Academy of Sciences of the Czech Republic, Jilská 1, Praha 1, Czech Republic a tomas.zelinsky@tuke.sk b martina.mysikova@soc.cas.cz c jiri.vecernik@soc.cas.cz Abstract In this paper we analyze intergenerational transmission of subjective poverty perception in 26 European Union countries, Iceland, Switzerland and Norway. The main research question evaluated in this article is to what extent subjective perception of poverty (operationalized by the variable ability to make ends meet ) at present can be explained by respondents subjective perception of poverty (assessed by the respondent s feeling about the level of difficulty experienced by the household in which the respondent was living when he/she was around 14 years old in making ends meet). Analyses are based on EU SILC microdata using logistic regression analysis. The results indicate that persons who experienced difficulties in making ends meet when they were around 14 years old are twice as likely to perceive subjective poverty at present than among persons who did not experienced difficulties (when they were around 14). * Napísanie príspevku bolo podporené Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV v rámci riešenia vedecko-výskumného projektu VEGA 1/0127/11 Priestorová distribúcia chudoby v EÚ a projektu GAČR č S Měnící se hodnoty práce a zaměstnání v České republice v komparativní perspektivě. V príspevku boli použité anonymizované z výberového zisťovania EU SILC poskytnuté na výskumné účely na základe kontraktu č. EU-SILC/2011/33 podpísaného medzi Európskou komisiou, Eurostatom a Technickou univerzitou v Košiciach. ÚVOD Napriek dlhodobému rastúcemu trendu ekonomickej výkonnosti krajín Európskej únie sa aj tohto regiónu týka problém chudoby. Keďže prístupov k definovaniu chudoby je množstvo, v tomto príspevku sa zameriame na subjektívne vnímanie chudoby respondentmi, resp. pociťovanú chudobu. Cieľom tohto príspevku je odpovedať na otázku, do akej miery je pociťovanie chudoby v súčasnosti závislé od subjektívneho vnímania chudoby respondentov v období, keď mali približne 14 rokov. Výskumná otázka definovaná v predchádzajúcom odseku vychádza z predpokladu niektorých au- torov (pozri napr. Filadelfiová, 2007; Jalan a Ravallion, 2000), podľa ktorých chudoba v mladosti môže súvisieť s depriváciou zažívanou počas detstva a v konečnom dôsledku môže mať výrazný vplyv na chudobu v budúcnosti. Prístup k údajom o medzigeneračnom prenose chudoby možno považovať za relatívne obmedzený, analýzy uskutočnené v tomto príspevku sú založené na ad hoc module zisťovania EU SILC 2011, zameraného práve na medzigeneračný prenos znevýhodnení. 79

2 NEROVNOSŤ A CHUDOBA V EURÓPSKEJ ÚNII A NA SLOVENSKU II I. POUŽITÉ ÚDAJE A METODIKA Analýzy v príspevku sú založené na mikroúdajoch zisťovania EU SILC 2011 (Eurostat, 2014) pokrývajúce 26 krajín EÚ, Island, Švajčiarsko a Nórsko. Analýza medzigeneračného prenosu subjektívneho vnímania chudoby je založená na otázke 1 Bola Vaša domácnosť schopná vystačiť s peniazmi, t.j. platiť zvyčajné nevyhnutné výdavky v čase, keď ste mali približne 14 rokov? Povedali by ste, že to Vaša domácnosť zvládala: (1) s veľkými ťažkosťami, (2) s ťažkosťami, (3) s určitými ťažkosťami, (4) pomerne ľahko, (5) ľahko, (6) veľmi ľahko. Ďalšou možnosťou by bolo hodnotiť subjektívne vnímanie svojej vlastnej pozície použitím otázky 2 Ako by ste hodnotili finančnú situáciu Vašej domácnosti v čase, keď ste mali približne 14 rokov? Finančná situácia v domácnosti bola: (1) veľmi zlá, (2) zlá, (3) skôr zlá, (4) skôr dobrá, (5) dobrá, (6) veľmi dobrá. Závislosť medzi odpoveďami respondentov na uvedené otázky hodnotená Kendallovým koeficientom τb je uvedená v tabuľke 1: Tab. 1: Kendallove t B koeficienty τb τb τb AT 0,722 FI 0,699 NL 0,680 BE 0,756 FR 0,657 NO 0,667 BG 0,735 HU 0,718 PL 0,733 CY 0,838 CH 0,556 PT 0,768 CZ 0,507 IS 0,665 RO 0,661 DE 0,769 IT 0,712 SE 0,577 DK 0,675 LT 0,659 SI 0,751 EE 0,634 LU 0,777 SK 0,677 EL 0,746 LV 0,808 UK 0,719 ES 0,776 MT 0,733 Všetky koeficienty sú štatisticky významné na hladine významnosti 0,001 Zdroj údajov: EU SILC 2011 (vlastné spracovanie) Z tabuľky 1 je zrejmé, že obe premenné sú silne pozitívne korelované, z čoho možno usudzovať, že obe premenné z iného pohľadu vypovedajú o rovnakom konštrukte. Za východiskovú premennú považujeme schopnosť vyjsť s peniazmi v čase, keď mal respondent približne 14 rokov (PT200), nakoľko dotazník obsahuje rovnakú otázku viažucu sa na súčasné obdobie (HS120). Tab. 2: Závislosť medzi PT200 a HS120 τb τb τb AT 0,149 FI 0,155 NL 0,138 BE 0,221 FR 0,125 NO 0,123 BG 0,185 HU 0,188 PL 0,181 CY 0,186 CH 0,159 PT 0,292 CZ 0,131 IS 0,096 RO 0,208 DE 0,175 IT 0,215 SE 0,122 DK 0,078 LT 0,181 SI 0,194 EE 0,181 LU 0,238 SK 0,162 EL 0,163 LV 0,097 UK 0,153 ES 0,220 MT 0,202 Všetky koeficienty sú štatisticky významné na hladine významnosti 0,001 Zdroj údajov: EU SILC 2011 (vlastné výpočty) Stupeň korelácie medzi uvedenými premennými (tab. 2) sa pohybuje na úrovni cca 0,1 0,3, čo nasvedčuje o relatívne slabej pozitívnej vzájomnej závislosti. Všetky odhady a výpočty v príspevku sú uskutočnené v prostredí softvéru R (R Core Team, 2014). II. MODEL Vychádzajúc z cieľa práce, ktorým je analýza vzťahu medzi subjektívnym vnímaním chudoby v súčasnosti a v minulosti (keď mal respondent približne 14 rokov) a ďalšími potenciálnymi faktormi, vrátane premenných týkajúcich sa vzdelania a ekonomickej aktivity rodičov. V práci uvažujeme jednoduchý model logistickej regresie: kde: xi, β e P( y i = 1 x i, β) =, (1) xi, β 1+ e x i je i-tý riadok regresnej matice X, ktorej stĺpcami sú vysvetľujúce premenné v modeli, pričom i je označenie osoby, ktorá odpovedá na otázky za domácnosť, b je odhadovaný vektor regresných koeficientov, 1 Premenná PT Premenná PT

3 Tomáš ŽELINSKÝ, Martina MYSÍKOVÁ, Jiří VEČERNÍK yi nadobúda hodnotu 1 pre subjektívne chudobnú osobu a hodnotu 0 pre subjektívne nechudobnú osobu. Subjektívne vnímanie chudoby je založené na premennej HS120 (schopnosť vyjsť s peniazmi) viažucej sa na súčasné obdobie, pričom za subjektívne chudobnú je považovaná osoba, ktorá uviedla, že je schopná platiť zvyčajné výdavky s veľkými ťažkosťami alebo s ťažkosťami. Pri analýze sú brané do úvahy len odpovede osôb vypĺňajúcich dotazníky za domácnosť. V modeli (1) uvažujeme s nasledovnými vysvetľujúcimi premennými 3 : pohl je umelá (dummy) premenná s kategóriami: 1: muž (ref.), 2: žena, roky je počet rokov strávených v platenej práci ako zamestnanec alebo zárobkovo činná osoba 4, roky 2 je kvadrát premennej roky, urban je stupeň urbanizácie, umelá premenná s kategóriami: 1: územie s hustým osídlením, 2: územie s priemerne hustým osídlením (ref.), 3: územie s riedkym osídlením, vzdel je vzdelanie respondenta, pričom pôvodné kategórie umelej premennej najvyššia dosiahnutá úroveň vzdelania podľa ISCED boli zlúčené do nových: ZŠ: primárne vzdelanie, SŠ: nižšie, (vyššie) a post-sekundárne vzdelanie (ref.), VŠ: 1. a 2. stupeň terciárneho vzdelania, EDP je ekvivalentný disponibilný príjem, chud14 indikuje pociťovanie subjektívnej chudoby respondenta v čase, keď mal približne 14 rokov, umelá premenná s kategóriami 1: subjektívne chudobný (osoba, ktorá uviedla, že je schopná platiť zvyčajné výdavky s veľkými ťažkosťami alebo s ťažkosťami.), 0: subjektívne nechudobný (ref.), vzd.o je najvyššie dosiahnuté vzdelanie otca s kategóriami 1: nízka úroveň, 2: stredná úroveň (ref.), 3: vysoká úroveň, vzd.m je najvyššie dosiahnuté vzdelanie matky s kategóriami 1: nízka úroveň, 2: stredná úroveň (ref.), 3: vysoká úroveň, post.o je postavenie v zamestnaní otca s kategóriami 1: zamestnanec (ref.), 2: podnikateľ/szčo, 3: nepracujúci, post.m je postavenie v zamestnaní matky s kategóriami 1: zamestnanec (ref.), 2: podnikateľ/szčo, 3: neaktívny. III. VÝSLEDKY A DISKUSIA Pred samotnou analýzou vzťahu medzi subjektívnym vnímaním chudoby respondentov v období okolo puberty a v súčasnosti uskutočníme odhad, u akého percenta respondentov došlo k zhoršeniu/ zlepšeniu subjektívneho vnímania svojej pozície (tab. 3). Za zlepšenie pozície považujeme stav, keď respondent uviedol, že s peniazmi dokáže vyjsť lepšie v súčasnosti, ako je jeho vnímanie vychádzania s peniazmi v domácnosti, v ktorej žil v období okolo puberty (t. j. PT200i < HS120i) a naopak. K najvýraznejšej negatívnej zmene v subjektívnom vnímaní chudoby osôb z pubertálneho obdobia a v súčasnosti došlo v Bulharsku, kde až takmer 80 % všetkých respondentov vníma, že v období okolo puberty vychádzala ich domácnosť s peniazmi lepšie ako v súčasnosti. K ďalším krajinám, kde viac ako 50 % respondentov vníma, že v období okolo puberty ich domácnosť dokázala vyjsť s peniazmi lepšie ako v súčasnosti patria: Lotyšsko, Maďarsko, Litva a Taliansko. Vyšší podiel osôb vnímajúci zlepšenie svojej situácie ako podiel osôb vnímajúci zhoršenie svojej situácie sa prejavil len v deviatich západoeurópskych krajinách: Rakúsko, Švajčiarsko, Nórsko, Fínsko, Luxembursko, Nemecko, Švédsko, Holandsko a Dánsko. 3 Pri každej z umelých premenných je referenčná kategória indikovaná ako (ref.) za príslušnou referenčnou kategóriou. Výsledky týkajúce sa ostatných kategórií príslušnej premennej sa interpretujú porovnaním vo vzťahu k referenčnej kategórii. 4 V prípade, že táto premenná uvedená nebola, použitá bola premenná vek. 81

4 NEROVNOSŤ A CHUDOBA V EURÓPSKEJ ÚNII A NA SLOVENSKU II Tab. 3: Zmena subjektívneho vnímania chudoby v puberte a v súčasnosti (v %) Zmena stavu Zmena stavu zhorš. zlepš. zhorš. zlepš. AT 24,3 48,9 IT 51,0 17,0 BE 40,4 26,9 LT 54,3 15,1 BG 78,1 6,5 LU 21,2 40,0 CY 35,2 13,3 LV 69,2 11,0 CZ 40,4 33,5 MT 28,7 12,5 DE 32,1 35,1 NL 17,3 24,4 DK 15,4 24,2 NO 22,5 45,7 EE 46,4 20,4 PL 40,8 26,4 EL 35,1 9,3 PT 35,5 31,5 ES 41,5 25,1 RO 24,8 17,1 FI 24,9 42,1 SE 11,6 25,2 FR 26,8 17,6 SI 35,5 33,2 HU 59,2 12,1 SK 40,4 29,3 CH 24,6 46,9 UK 18,5 17,5 IS 44,9 25,2 Zdroj údajov: EU SILC 2011 (vlastné výpočty) Čo sa týka napríklad Slovenskej republiky a Českej republiky, zhoršenie situácie vníma v oboch krajinách cca 40 % a zlepšenie cca 30 % respondentov. Šanca, že respondent bude považovaný za subjektívne chudobného, je u osoby vnímajúcej svoju situáciu v období okolo puberty ako stav subjektívnej chudoby (tzn. žila v domácnosti schopnej vystačiť s peniazmi s ťažkosťami alebo veľkými ťažkosťami), v krajinách EÚ v priemere približne dvojnásobne vyššia, ako je tomu u osoby, ktorá sa v období okolo puberty nepovažovala za subjektívne chudobnú. Podrobné výsledky sú uvedené v tab. 4, z ktorej je zrejmé, že najvyššia hodnota takto definovanej šance sa prejavila vo Fínsku (2,83) a najnižšia v Českej republike (1,36). Zaujímavé je porovnanie údajov v tabuľkách 3 a 4, kde v tab. 3 dosahujú SR a ČR podobné výsledky, no v prípade tab. 4 sa výsledky výraznejšie líšia a šanca, že osoba zo SR, ktorá bola v období okolo puberty subjektívne chudobná, je približne 2,24-násobne vyššia ako u osoby, ktorá sa v období okolo puberty nepovažovala za subjektívne chudobnú. Tab. 4: Pomery šancí (PT200) Pomer šancí Pomer šancí Pomer šancí AT 1,81 FI 2,83 NL 1,78 BE 1,65 FR 1,49 NO 1,81 BG 1,79 HU 2,11 PL 1,83 CY 1,91 CH 2,08 PT 2,73 CZ 1,36 IS 1,49 RO 2,08 DE 1,93 IT 2,46 SE 1,60 DK 2,29 LT 2,28 SI 1,90 EE 1,84 LU 1,57 SK 2,24 EL 1,74 LV 1,72 UK 2,13 ES 2,20 MT 2,30 Všetky koeficienty sú štatisticky významné Zdroj údajov: EU SILC 2011 (vlastné výpočty) Detailnejší pohľad na potenciálne faktory vysvetľujúce subjektívne vnímanie chudoby poskytuje tab. Ekonomická aktivita rodičov v období, keď mal respondent približne 14 rokov sa prejavila ako štatisticky významný faktor len v niekoľkých krajinách. Z výsledkov napríklad vyplýva, že šanca, že respondent, ktorého otec bol v období puberty respondenta ekonomicky neaktívny, bude považovaný za subjektívne chudobného, je v Bulharsku približne 3,6-násobne a v Luxembrusku približne 2,8-násobne vyššia ako pre respondenta, ktorého otec bol zamestnaný). Vykonávanie podnikateľskej aktivity niektorého z rodičov spravidla znižuje riziko subjektívneho vnímania chudoby (čo sa prejavilo v Grécku, Taliansku, Poľsku, Bulharsku a Francúzsku). Vzdelanie rodičov ako štatisticky významný faktor subjektívneho pociťovania chudoby v súčasnosti sa prejavilo približne u tretiny krajín (Cyprus, Česká republika, Nemecko, Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Litva, Nórsko, Poľsko a Slovinsko). Spravidla platí, že v porovnaní so strednou úrovňou vzdelania, nízka úroveň vzdelania súvisí s vyššou šancou subjektívneho pocitu chudoby a naopak vysoká úroveň vzdelania súvisí s nižšou šancou subjektívneho pocitu chudoby. Výnimky sa prejavili napríklad vo Francúzsku a Dánsku, kde platí, že respondent, ktorého otec/matka má/mal/mala vysoké vzdelanie, má šancu že sa bude považovať za 82

5 subjektívne chudobného vyššiu, ako je tomu v prípade respondenta, ktorého rodič dosiahol strednú úroveň vzdelania. Tomáš ŽELINSKÝ, Martina MYSÍKOVÁ, Jiří VEČERNÍK Tab. 5: Výsledky regresnej analýzy chud14 post.o post.m vzd.o vzd.m áno podnik neakt podnik neakt nízke vysoké nízke vysoké AT 0,591*** -0,181 0,054-0,252-0,077 0,219 0,194 0,072 0,314 BE 0,500*** -0,202 0,379-0, ,019-0,134 0,017 0,294. 0,214 BG 0,580*** -0,556 1,293* -1,032** -0,104-0,141-0,333 0,199 0,228 CY 0,645*** -0,099 0,727 0,038 0,209. 0,305* 0,018-0,160-0,164 CZ 0,307*** -0,067 0,018 0,347 0,015-0,025-0,247 0,305** 0,098 DE 0,659*** -0,054 0,333-0,157-0,055-0,075-0,122 0,246* -0,221 DK 0,829*** 0,379. 0,190 0,174 0,040 0, ,374-0,177 0,631* EE 0,608*** -0,944 0,173 0,226-0,083 0,140-0,275 0,072 0,033 EL 0,552*** -0,281* -0,107 0,145 0,039 0,064 0,094 0,140-0,426 ES 0,789*** -0,093 0, ,144-0,123 0,020 0,089 0,086-0,131 FI 1,042*** -0,219 0,350-0,173 0,118-0,172 0,323-0,128 0,028 FR 0,402*** -0,126-0,044-0,331* 0,019 0,199 0,507** 0,055-0,264 HU 0,747*** -0,011 0,694 0,245 0,021 0,323* 0,121 0,013-0,500 CH 0,731*** 0,138-0,382-0,424. 0,141 0,326* -0,578* -0,074 0,433 IS 0,399* -0,240. 0,368-0,326 0,025 0,064-0,053-0,042-0,287 IT 0,900*** -0,173** 0,061-0,147-0,024 0, ,025 0,131 0,074 LT 0,824*** 0,473-0,357-0,648 0,030 0,291* 0, ,014-0,412 LU 0,454** -0,450. 1,046** 0,008-0,082-0,128 0,433 0,291-0,426 LV 0,544*** -1,032-0,156 0,956-0,067 0,006-0,243-0,019-0,199 MT 0,831*** -0,013 0,019 0,114-0,005 0,015-0,082 0,254-0,198 NL 0,579*** -0,108 0,292-0,214-0,037-0,177 0,296. 0,084 0,026 NO 0,595* 0,180-0,425-0,298-0,025 0,056 0,286 0,571* 0,310 PL 0,602*** -0,345*** -0,031-0,123-0,052 0,198* 0,132 0, ,061 PT 1,006*** 0,082 0,037-0, , ,107 0,243-0,447-0,710 RO 0,732*** -0,050-0, , ,292* 0,213 0,419 0, ,020 SE 0,471* -0,023-1,435-0,861 0,218-0,047-0, ,163-0,301 SI 0,644*** -0,294. 0,115 0,030 0,200* 0,109-0,436* -0,190-0,713** SK 0,805*** 0,420 0,036 0,321 0,000 0,025 0,196 0,156-0,226 UK 0,758*** -0,274. 0,072 0,020 0,010 0,200 0,133 0,260 0,266 Označenie hladín významností: 0 *** 0,001 ** 0,01 * 0,05. 0,1 1 Zdroj údajov: EU-SILC 2011 (vlastné výpočty) Čo sa týka ostatných premenných zahrnutých do modelu, vo všetkých krajinách sa prejavil príjem ako dôležitý faktor pôsobiaci na subjektívne vnímania chudoby respondentmi a zároveň platí, že vyššie hodnoty príjmu sú spojené so zníženou pravdepodobnosťou subjektívneho vnímania pocitu chudoby. Vo väčšine krajín majú štatisticky významný vplyv na subjektívne pociťovanie chudoby aj vzdelanie a stupeň urbanizácie. V zásade možno zhrnúť, že osoby z lokalít s hustým osídlením majú vyššiu šancu pociťovania subjektívnej chudoby ako osoby z lokalít s riedkym osídlením. V prípade vzdelania sa prejavil očakávaný efekt osoby so sekundárnym alebo terciárnym vzdelaním majú nižšiu šancu subjektívneho pociťovania chudoby ako osoby s primárnym vzdelaním. Vo väčšine krajín sa aj pohlavie prejavilo ako faktor so štatisticky významným vplyvom, a to v neprospech žien u žien je v porovnaní 83

6 NEROVNOSŤ A CHUDOBA V EURÓPSKEJ ÚNII A NA SLOVENSKU II s mužmi vyššia šanca, že sa budú považovať za chudobné. Približne u tretiny krajín sa prejavil vplyv veku na subjektívne vnímanie chudoby a výsledky naznačujú, že s rastom počtu odpracovaných rokov (resp. veku) sa zvyšuje riziko subjektívneho pociťovania chudoby, no tento rast je konkávny, tzn. v čase dochádza k jeho spomaľovaniu. Dokončenie tab. 5 urban vzdel pohl EDP roky roky 2 Nagelk. priem. husté riedke sek. ter žena (ln) R 2 AT -0,295* -0,626*** -1, ,552* 0,235* -1,969*** 0,055* -0,001* 0,226 BE 0,030-0,007-0,564** -1,193*** 0,361** -2,006*** 0,021-0,001 0,284 BG 0,311-0,333** -0,684-1,361* 0,107-1,593*** 0,016 0,000 0,285 CY 0,085 0,268* -0,457** -0,690*** 0,366*** -2,100*** 0, ,001. 0,327 CZ -0,065-0,137 10,888 10,198 0,159* -1,894*** -0,018 0,000 0,218 DE -0,185-0,027 0,416 0,126 0,080-1,909*** 0,047* -0,001* 0,209 DK 0,235-0,243 13,132 12,881 0,424* -1,989*** 0,290** -0,004** 0,180 EE -0,446*** 0,668 0,129 0,183-1,571*** 0,014 0,000 0,270 EL -0,079-0,319** -0, ,679*** 0,383*** -1,426*** 0,009 0,000 0,260 ES -0,131-0,464*** -0,252** -0,853*** -0, ,661*** -0,004 0,000 0,157 FI 0,212-0,135-0,287 0,161-1,822*** 0,092-0,001 0,181 FR -0,201* -0,273** -0,467*** -0,983*** 0,211** -1,746*** 0,137*** -0,002*** 0,226 HU -0,500** -0,587*** -0,655-1,442*** -0,024-1,898*** 0,062** -0,002*** 0,294 CH -0,092-0,183-0,529* -0,888*** -0,119-1,574*** -0,002 0,000 0,200 IS -0,161-0,174-0,481 0,426*** -1,290*** 0,142* -0,002* 0,123 IT -0,189*** -0,487*** -0,479*** -1,223*** 0,112* -1,110*** 0,008-0,001** 0,240 LT -0,612*** -0,874-1,439* 0,154-1,053*** 0,016 0,000 0,206 LU 0,091 0,005-0,332* -0,685* 0,104-1,977*** 0, ,001. 0,218 LV -0,471*** 1,035 0,788 0,066-1,229*** 0,017 0,000 0,221 MT -0,054-0,199-0,777*** 0,002-1,005*** -0,046* 0,001 0,173 NL -0,716* -1,233*** 0,294* -2,100*** 0, ,001 0,177 NO -0,126-0,257-1,594-2,542* 0,564** -2,060*** 0,302** -0,004** 0,207 PL -0,448*** -0,428*** -0,529*** -1,399*** 0,170* -1,416*** 0,007 0,000 0,271 PT -0,312** -0,331** -0,096-0,821*** 0,271** -1,306*** 0,019-0,001 0,284 RO -1,358*** -0,540*** -0,488-1,061** 0, ,198*** -0,013 0,000 0,218 SE -0,190-0,616* -2,619* -2,811* 0,659** -1,668*** 0,070-0,001 0,180 SI -0,651* -1,430*** 0,324*** -1,539*** 0,001 0,000 0,234 SK 0,030 0,132-0,655*** -0,012-1,338*** 0,011-0,001 0,185 UK -0,026-0,119-0,352** 0,249* -1,321*** 0,031-0,001** 0,214 ZÁVER Výsledky dosiahnuté v tomto príspevku dokumentujú, že u osôb, ktoré vnímali svoje životné podmienky okolo 14. roku veku ako stav, kedy ich domácnosť vychádzala s peniazmi s ťažkosťami alebo veľkými ťažkosťami, je približne dvakrát vyššia šanca, že svoju situáciu budú hodnotiť podobným spôsobom aj v súčasnosti. Ekonomická aktivita rodičov v minulosti a ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie sa prejavili ako faktory so štatisticky významným vplyvom len v malom počte krajín. Zo súčasných charakteristík mala najvýznamnejší vplyv premenná príjem, čo sa dalo a priori očakávať. 84

7 Tomáš ŽELINSKÝ, Martina MYSÍKOVÁ, Jiří VEČERNÍK Výsledky v tejto štúdii predstavujú základný vstup autorov k pohľadu na medzigeneračný prenos pociťovanej chudoby v krajinách EÚ a vo svojom ďalšom výskume sa plánujú detailne zamerať na medzigeneračný prenos pociťovanej chudoby v SR a ČR a vysvetlenie jej faktorov a súvislostí. Za hlavné obmedzenia štúdie možno pokladať obmedzenia vyplývajúce z dátového súboru (napr. množstvo chýbajúcich hodnôt), ako aj zo samotnej povahy podobných zisťovaní, v ktorých sa výskumníci musia spoliehať na odpovede respondentov a predpokladať, že respondenti v odpovediach uvádzajú skutočne pravdivé údaje. LITERATÚRA Eurostat (2014). EU SILC 2010 UDB ver from Luxembourg: European Commission, Eurostat. Filadelfiová, J. (2007). Životný cyklus: Vek, životný cyklus a medzigeneračný prenos chudoby. In: Gerbery, D., Lesay, I., Škobla, D. (eds.): Kniha o chudobe: Spoločenské súvislosti a verejné politiky. Bratislava: Priatelia Zeme-CEPA. s Jalan, J., Ravallion, M. (2000). Is Transient Poverty Different? Evidence for Rural China. In: The Journal of Development Studies. Vol. 36, No. 6, pp R Core Team (2014). R: A language and environment for statistical computing. Vienna, Austria: R Foundation for Statistical Computing. 85