SPRÁVA O ZOONÓZACH A PÔVODCOCH ZOONÓZ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2009 ISBN

Transcription

1 Kontaktný bod SR pre vedeckú a technickú spoluprácu s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR ŠTÁTNA VETERINÁRNA A POTRAVINOVÁ SPRÁVA SR ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SR SPRÁVA O ZOONÓZACH A PÔVODCOCH ZOONÓZ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2009 SPRÁVA O ZOONÓZACH A PÔVODCOCH ZOONÓZ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2009 ISBN

2 Kontaktný bod SR pre vedeckú a technickú spoluprácu s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Štátna veterinárna a potravinová správa SR Úrad verejného zdravotníctva SR SPRÁVA O ZOONÓZACH A PÔVODCOCH ZOONÓZ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2009

3 OBSAH Zoznam skratiek 4 ÚVOD 5 Odber 7 1. SALMONELLA SPP Salmonelózy u ¾udí 1.2 Salmonella spp. v potravinách 1.3 Salmonella spp. u zvierat 1.4 Salmonella spp. v krmivách 1.5 Rezistencia Salmonella spp. voèi antimikrobiálnym látkam Rezistencia kmeòov Salmonella spp. izolovaných z hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny a ostatných hospodárskych zvierat Rezistencia Salmonella spp. z hovädzieho mäsa, bravèového 39 mäsa, mäsa hydiny a ostatných potravín a krmív 1.6 Súhrn CAMPYLOBACTER SPP Kampylobakteriálna enteritída u ¾udí Campylobacter spp. v potravinách Campylobacter spp. u zvierat Rezistencia kampylobakterov Súhrn LISTERIA SPP Listerióza u ¾udí Listeria monocytogenes v potravinách Listeria monocytogenes u zvierat Rezistencia listérií Súhrn ESCHERICHIA COLI (VTEC) Ochorenie u ¾udí s Escherichia coli (STEC/VTEC) Escherichia coli (VTEC) v potravinách Escherichia coli (VTEC) u zvierat Rezistencia Escherichia coli (VTEC) Súhrn MYCOBACTERIUM SPP Mycobacterium bovis a iné mykobakteriózy u zvierat Súhrn BRUCELLA SPP Brucelóza u ¾udí Brucella spp. u zvierat Súhrn YERSINIA SPP Yersiniózy u ¾udí Yersinia spp. u zvierat Súhrn 86 2 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Obsah

4 8. TRICHINELLA SPP Trichinelóza u ¾udí Trichinella spp. u zvierat Súhrn ECHINOCOCCUS SPP Echinokokóza u ¾udí Echinococcus spp. u zvierat Súhrn TOXOPLAZMÓZA Toxoplazmóza u ¾udí Toxoplazmóza u zvierat Súhrn BESNOTA Besnota u ¾udí Besnota u zvierat Súhrn TULARÉMIA Tularémia u ¾udí Tularémia u zvierat Súhrn LEPTOSPIRA SPP Leptospirózy u ¾udí Leptospira spp. u zvierat Súhrn Q HORÚÈKA Q horúèka u ¾udí Q horúèka u zvierat Súhrn LYMESKÁ BORELIÓZA Lymeská borelióza u ¾udí Lymeská borelióza u zvierat Súhrn KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA Kliešśová encefalitída u ¾udí Súhrn HISTAMÍN V POTRAVINÁCH STAFYLOKOKOVÝ ENTEROTOXÍN V POTRAVINÁCH CRONOBACTER SPP. (ENTEROBACTER SAKAZAKII) V POTRAVINÁCH HEMORAGICKÁ HORÚÈKA S RENÁLNYM SYNDRÓMOM TENIÓZA TOXOKARÓZA AUTORSKÉ KOLEKTÍVY 115 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Obsah

5 ZOZNAM SKRATIEK CNS centrálna nervová sústava CSF mozgovomiechový mok CT poèítaèová tomografia CTX cefotaxím, antibiotikum ÈŠ èlenské štáty DD dom dôchodcov DFA fluorescenèný monoklonálny test na protilátky dg. A02 diagnóza salmonelóza dg. A04.5 diagnóza kampylobakteriová enteritída dg. A21 diagnóza tularémia dg. A 84 diagnóza vírusová encefalitída prenášaná kliešśami dg. Z20.3 diagnóza besnota DSS dom sociálnych služieb DTU/DFVF Dánska technická univerzita/ Dánsky inštitút pre potravinársky a veterinársky výskum ECDC Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami EFSA Európsky úrad pre bezpeènosś potravín EK Európska komisia ELISA imunoenzýmová analýza EHEC enterohemoragické kmene E. coli ES Európske spoloèenstvo ESBL rozšírené spektrum beta laktamáz EQAS externé testovanie kvality práce laboratórií EUCAST Európsky výbor pre testovanie mikrobiálnej citlivosti voèi anti mikrobiálnym látkam EÚ Európska únia GSS komplexná surveillance salmonel HACCP Analýza nebezpeèenstva a kritických kontrolných bodov IFA test imunoflorescenèný test ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu KB Kontaktný bod pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA KFR komplementfixaèná reakcia KKZ kompletná kàmna zmes KTJ kolóniotvorná jednotka MIC minimálna inhibièná koncentrá cia MRI magnetická rezonancia MZ SR Ministerstvo zdravotníctva SR NCCLS/CLSI Národný výbor pre laboratórne klinické štandardy NIR blízka infraèervenej spektroskopii NRC Národné referenèné centrum NRL Národné referenèné laboratórium NsP nemocnica s poliklinikou OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj PCR polymerázová reśazová reakcia RÚVZ Regionálny úrad verejného zdravotníctva RVK reakcia väzby komplementu SAV Slovenská akadémia vied SR Slovenská republika STEC vysokopatogénne kmene E. coli produkujúce shigatoxín SZU Slovenská zdravotnícka univerzi ta ŠVPS SR Štátna veterinárna a potravinová správa SR ŠVPÚ Štátny veterinárny a potravinový ústav TESS Európsky systém surveillance prenosných ochorení ÚVZ SR Úrad verejného zdravotníctva SR VHF vírusová hemoragická horúèka VTEC verotoxín produkujúca E. coli WHO Svetová zdravotnícka organizácia 4 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Zoznam skratiek

6 ÚVOD Zoonózy (z gréckeho zoon živý tvor a noos ochorenie ) sú ochorenia a infekcie prirodzenou cestou priamo alebo nepriamo prenosné medzi ¾uïmi a zvieratami. Pod¾a údajov WHO je dnes známych viac ako 200 zoonóz, ktoré sa vyskytujú u ¾udí a zvierat. K pôvodcom zoonóz patria vírusy, baktérie, huby, parazity a iné biologické jednotky (prióny). Význam jednotlivých ochorení vyvolaných týmito pôvodcami závisí od množstva faktorov a môže sa líšiś pod¾a krajín a oblastí a pri ochorení z potravín záleží aj na stravovacích zvyklostiach v jednotlivých krajinách. Potravinami, najmä živoèíšneho pôvodu, sa obvykle prenášajú bakteriálni a vírusoví pôvodcovia zoonóz. Samotné zvieratá sa spravidla neprejavujú ako choré a môžu tak preniesś pôvodcov priamo na iné živé druhy ako napr. kliešte, muchy alebo nepriamo surovinami napr. mliekom a mäsom. Surveillance zoonóz v Slovenskej republike má dlhodobú tradíciu, vykonáva sa aktívne, t.j. v ohnisku nákazy zabezpečením epidemiologického vyšetrovania so zameraním na odhalenie prameňa nákazy, faktoru prenosu a zabezpečenie potrebných protiepidemiologických opatrení. Hlásenie zoonóz v SR je povinné a vykonáva sa podľa prílohy č. 5 zákona SR č. 355/2007 o ochrane, rozvoji a podpore verejného zdravia. Na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu z roku 1998 sa v Európskom spoločenstve zriadila sieť pre epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení ECDC. Poslaním centra je identifikovať a hodnotiť hrozby pre ľudské zdravie, ktoré predstavujú infekčné choroby a informovať o nich. Zoonózy u ľudí sú pravidelne hlásené do TESSy zriadenom pri ECDC národným kontaktným bodom pre TESSy v SR, ktorým je Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici. Odtiaľ sú v štvrťročných intervaloch hlásené úradu EFSA. Systém Európskeho spoločenstva pre monitorovanie a zber údajov o zoonózach bol ustanovený smernicou Rady 92/117/EHS, ktorá bola v roku 2003 nahradená novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES o monitorovaní zoonóz a pôvodcoch zoonóz. Podľa tejto smernice sa od členských štátov každoročne vyžaduje zbierať a vyhodnocovať informácie o zoonózach, pôvodcoch zoonóz, ich rezistencii voči antimikrobiálnym látkam a ohniskách chorôb pochádzajúcich z potravín. V súlade s touto smernicou sú členské štáty povinné hlásiť zoonózy uvedené v prílohe I (zoznam A) a na základe epidemiologickej situácie hlásiť aj zoonózy v zozname B. Podľa nariadenia č. 2160/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín bola ako kontaktný bod určená Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ktorá má za povinnosť posielať súhrnné údaje za každý rok najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Komisia postupuje tieto informácie úradu EFSA, ktorý je zodpovedný za preverenie údajov a prípravu súhrnnej správy z predložených výsledkov za Spoločenstvo. Pod dohľadom EFSA pripravuje EFSA Centrum pre spoluprácu v oblasti zoonóz súhrnnú správu za celé Spoločenstvo. Pri definícii a klasifikácii zoonóz u ľudí sa používajú viaceré kritéria Klinické kritériá zahàòajú všeobecné a relevantné symptómy choroby a samostatne, alebo v kombinácii predstavujú jasný, alebo predbežný klinický obraz tejto choroby. Klinické kritériá nemusia nevyhnutne indikovaś všetky èrty potrebné pre klinickú diagnózu choroby. Laboratórne kritériá by mali byś zoznamom laboratórnych metód, ktoré sa používajú na potvrdenie prípadu ochorenia. Na potvrdenie ochorenia zvyèajne staèí jeden z uvedených testov. Ak je na laboratórne potvrdenie potrebné skombinovaś viacero metód, je to špecifikované. Epidemiologické kritériá sa považujú za splnené v prípade, že je možné potvrdiś epidemiologické súvislosti. Epidemiologické súvislosti sa poèas inkubaènej doby definujú ako jeden zo šiestich javov: medzi¾udský prenos, prenos zo zvieraśa na èloveka, Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Úvod

7 expozícia úèinkom spoloèného zdroja, expozícia úèinkom kontaminovaných potravín, kontaminovanej pitnej vody, environmentálna expozícia, laboratórna expozícia. Klasifikácia prípadov ochorenia Prípady sa klasifikujú ako možné, pravdepodobné a potvrdené. 1. Možný prípad ochorenia: zvyèajne ide o prípad s klinickými kritériami opísanými v definícii ochorenia bez epidemiologických, alebo laboratórnych dôkazov. 2. Pravdepodobný prípad ochorenia: ide o prípad s klinickými kritériami a epidemiologickými súvislosśami pod¾a definície ochorenia. Laboratórne testy pre pravdepodobné prípady sú špecifikované len v prípade urèitých ochorení. 3. Potvrdený prípad ochorenia: mal by byś klinicky potvrdený a môže, ale nemusí spåòaś klinické kritériá uvedené v definícii ochorenia. Predkladaná Správa o zoonózach a pôvodcoch zoonóz v potravinách, krmivách a u zvierat v Slovenskej republike za rok 2009 prezentuje výsledky vyšetrení a testov vykonaných v roku 2009 a zhodnotenie národnej epidemiologickej situácie u ¾udí a zvierat so zameraním na trendy a zdroje zoonózových infekcií. 6 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Úvod

8 INFORMÁCIE O PÔVODCOCH ZOONÓZ A ŠPECIFICKÝCH ZOONÓZACH ODBER VZORIEK Vzorky potravín, surovín, krmív a zvierat boli odoberané v súlade európskou a národnou legislatívou a pod¾a plánov, programov a pokynov pre odbery, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Úrad verejného zdravotníctva SR. Èasś klinických zo zvierat bolo odoberaných pre potrebu diagnostiky alebo v prípade podozrenia na ochorenie zoonózou. Vzorky u ¾udí sa odoberali na základe klinických príznakov, epidemiologickej anamnézy a špecifických a nešpecifických laboratórnych vyšetrení. V epidemiologickej anamnéze sa najmä pátralo po kontakte so zvieratami, po pobyte v prírodnom ohnisku, po konzumácii rizikových potravín a po manipulácii s možnými faktormi prenosu. 1. SALMONELLA SPP. Salmonella je dlhodobo významným zoonotickým patogénom ¾udí i zvierat, spôsobujúcim znaèné ekonomické straty. Rod Salmonella sa delí na druh S. enterica a S. bongori. S. enterica sa ïalej delí na 6 poddruhov (subspecies), prièom najvýznamnejším poddruhom je S. enterica subspecies enterica. Dnes je známych viac ako sérovarov s rozdielnou prevalenciou a významom pre ¾udí a zvieratá. Aj viac ako po 120 rokoch je salmonelóza v mnohých krajinách na prvom alebo na jednom z prvých miest v poète epidémií a v poète ochorení ¾udí. Cesty vstupu salmonel do potravín sú v podstate dve, intravitálna infekcia jatoèných zvierat a kontaminácia surovín v celom priebehu spracovania až po hotový výrobok. Do tela zvierat sa dostávajú krmivom, vdychovaním, z vody a iných zdrojov vonkajšieho prostredia. Sérovary adaptované na ¾udí (S. Typhi, S. Paratyphi), ako pôvodcovia týfu a septikémie, nepochádzajú z potravín na rozdiel od ostatných sérovarov, ktoré sú bežnými pôvodcami ochorenia tráviaceho traktu. Ťažké ochorenia sa vyskytujú najmä u dojèiat, malých detí, starších a chorých ¾udí so zníženou imunitou spôsobenou inou chorobou. Infekèná dávka je od nieko¾ko jedincov po 10 5 a inkubaèná doba je od 6 hodín až po 2 3 dni. Vznik a priebeh ochorenia závisí od infekènej dávky a odolnosti organizmu. Hlavným zdrojom ochorení u ¾udí môžu byś nedostatoène tepelne ošetrené alebo rekontaminované potraviny živoèíšneho pôvodu najmä hydinové mäso, plnené pekárenské a cukrárenské výrobky, majonéza zo surových vajec. Zo sérovarov izolovaných z celého súboru vyšetrených jednoznaène dominuje v poslednom desaśroèí S. Enteritidis. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

9 1.1 SALMONELÓZY U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má aspoò jeden z uvedených symptómov hnaèka, horúèka, bolesś hrdla, zvracanie. 2. Laboratórne kritériá izolácia salmonely zo stolice alebo krvi (okrem S. Typhi a S. Paratyphi). 3. Epidemiologické kritériá musí byś splnená aspoò jedna z piatich epidemiologických súvislostí: interhumánny prenos, expozícia úèinkom spoloèného zdroja, prenos zo zvieraśa na èloveka, expozícia úèinkom kontaminovaných potravín, kontaminovanej pitnej vody, enviromentálna expozícia. Klasifikácia prípadu ochorenia možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Odbery u ľudí Kultivaèné vyšetrenie výteru koneèníka, resp. stolice. Pre epidemiologické úèely sa okrem sero a fagotypizácie na presnú identifikáciu kmeòov salmonel využívajú metódy molekulovej biológie (genotypizácia analýzou plazmidového profilu, PCR, pulzná elektroforéza). Slovensko má zriadené NRC pre salmonelózy pri ÚVZ SR so sídlom v Bratislave. V priebehu roka 2009 bolo hlásených spolu ochorení (chor. 83,50/ ), èo je oproti roku 2008 pokles o 38 % a oproti 5 roènému priemeru pokles o 55 %. Z dlhodobého h¾adiska má výskyt salmonelóz klesajúci trend (obrázok 1). V roku 2009 ochorelo mužov a žien.v priebehu roka bolo zaznamenaných aj 135 nosièstiev salmonel. 450,0 Chorobnos na obyvate ov 400,0 350,0 300,0 250,0 200,0 150,0 100,0 50,0 0, Obrázok1 Výskyt salmonelóz v SR od roku Ochorenia boli hlásené z každého kraja SR, prièom najvyššia chorobnosś bola zaznamenaná v kraji Žilinskom 111,15, Trenèianskom 98,52 a Prešovskom 95,40. Najnižšia chorobnosś bola za- 8 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

10 znamenaná v Bratislavskom kraji 60,17 (obrázok 2). Ochorenia boli zaznamenané v každej vekovej skupine, prièom vekovo špecifická chorobnosś bola najvyššia u 0 roèných detí 622,91 a 1 4 roèných detí 435,01. Najnižšia chorobnosś bola zaznamenaná u roèných 44,61 (obrázok 3). Ochorenia sa vyskytovali poèas celého roka, s maximom výskytu od júla do októbra ochorení, t.j. 51,58 %. Obrázok 2 Výskyt salmonelóz (dg. A02) v SR pod¾a okresov v roku ,9 600 Chorobnos na obyvate ov ,0 204,3 87,7 70,3 57,8 44,6 47,5 45,7 50,0 69, Obrázok 3 Salmonelóza vekovo špecifická chorobnosś v SR v roku 2009 V etiológii ochorení sa najèastejšie uplatnila S. Enteritidis a to v prípadoch, t.j. 70,0 %. V etiológii nosièstiev sa tiež najèastejšie uplatnila S. Enteritidis a to v 88 prípadoch, t.j. 65,2 % (Obrázok 4, tab. 2 3). Importované nákazy boli zaznamenané v 29 prípadoch (4 x z Èeskej republiky, 4 x z Rakúska, 3 x z Grécka, 3 x z Talianska, 3 x z Chorvátska, 2 x z Thajska, 2 x z Bulharska, 2 x z Turecka, 2 x z Maïarska a po 1 prípade z Egypta, z Tuniska, zo Srí Lanky a z Vietnamu). Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

11 Charakter výskytu bol sporadický, rodinný ale aj epidemický. Zaznamenaných bolo 289 malých epidémií s poètom chorých od 2 9 prípadov a v nich ochorelo 767 osôb. Väèších epidémií (od prípadov) bolo 8 a v nich ochorelo 202 osôb (tab. 1). Tabu¾ka 1 Epidémie salmonelóz (dg. A02) v roku 2009 na Slovensku Vranov n/t. Okres Dátum vzniku Agens Púchov rodinná epidémia Žilina MŠ Rajec Vranov n/t. Seèovská Polianka Myjava rodinná epidémia Prievidza Handlová, rod.epid Prievidza Handlová Rešt. Mlaï Žilina DD a DSS S. Enteritidis PT 6 S. Enteritidis ALR S. Enteritidis nešpecif. S. Enteritidis nešpecif. S. Enteritidis nešpecif. S. Typhimu rium ALR S. Enteritidis ALR S. Manhattan nešpecif. Poè. ch. Poè. nos. Poè. exp. Dôkaz Faktor laboratórne a epidemiologicky žem¾ovka epidemiologicky zmiešaná strava epidemiologicky kontaminované potraviny epidemiologicky domáce vajcia laboratórne a epidemiologicky cukrárenské výrobky epidemiologicky domáce vajcia laboratórne lahôdkárske a epidemiologicky výrobky epidemiologicky kontaminované predmety S.Skupiny B 1,2 % S.Goldcoast S.Bovismorbificans 0,4 % 1,7 % S.Infantis 2,6 % S.Bližšie neurcená 0,9 % S. Skupiny C 1,0 % S.Virchow 0,4 % S.Derby 0,4 % ZES 7,4 % ostatné 3,0 % S.Enteritidis 70,0 % S.Manhattan 0,5 % S.Typhimurium 10,9 % Obrázok 4 Rozdelenie salmonelóz pod¾a etiológie v SR v roku 2009 Košický kraj hlásil úmrtie 10 mesaèného dieśaśa, ktoré bolo hospitalizované na infekènom oddelení NsP v Michalovciach pre dehydratáciu, hnaèky a febrility 39 C. Poèas hospitalizácie nastalo zhoršenie vitálnych funkcií, napriek resuscitácii došlo k exitu. Z výteru z hrubého èreva odobratého pri pitve vykultivovaná S. Enteritidis. 10 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

12 Tabu¾ka 2 Peh¾ad sérotypov salmonel na Slovensku v roku 2009 Ochorenie Vyluèovanie Spolu Typ Freq. Perc. Freq. Perc. Freq. Perc. S. Abony 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Agona 7 0,15 0 0,00 7 0,15 S. Agoueve 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Albany 0 0,00 1 0,74 1 0,02 S. Bareilly 3 0,07 0 0,00 3 0,06 S. bližšie neurèená 39 0,86 1 0, ,86 S. Bovismorbificans 75 1,66 3 2, ,68 S. Braenderup 1 0,02 2 1,48 3 0,06 S. Brandenburg 7 0,15 0 0,00 7 0,15 S. Bredeney 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Colindale 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Corvallis 4 0,09 1 0,74 5 0,11 S. Derby 16 0,35 0 0, ,34 S. Enterica 3 0,07 0 0,00 3 0,06 S. Enteritidis , , ,31 S. Enteritidis PT ,02 0 0,00 1 0,02 S. Enteritidis PT 13a 6 0,13 0 0,00 6 0,13 S. Enteritidis PT 14b 5 0,11 0 0,00 5 0,11 S. Enteritidis PT ,02 0 0,00 1 0,02 S. Enteritidis PT 2 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Enteritidis PT ,44 3 2, ,49 S. Enteritidis PT 6 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Enteritidis PT ,71 0 0, ,69 S. Enteritidis PT ,02 0 0,00 1 0,02 S. Fayed 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Gabon 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Goldcoast 16 0,35 0 0, ,34 S. Hadar 9 0,20 0 0,00 9 0,19 S. Heidelberg 5 0,11 0 0,00 5 0,11 S. Choleraesuis 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Infantis 117 2,59 8 5, ,69 S. Irumu 3 0,07 0 0,00 3 0,06 S. Java 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Kapemba 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Kentucky 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Kottbus 2 0,04 0 0,00 2 0,04 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

13 Tabu¾ka 2 Peh¾ad sérotypov salmonel na Slovensku v roku 2009 Ochorenie Vyluèovanie Spolu Typ Freq. Perc. Freq. Perc. Freq. Perc. S. Lagos 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Litchfield 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Livingstone 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. London 6 0,13 0 0,00 6 0,13 S. Manhattan 21 0,46 4 2, ,54 S. Manchester 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Mbandaka 2 0,04 2 1,48 4 0,09 S. Montevideo 9 0,20 1 0, ,21 S. Muenchen 4 0,09 1 0,74 5 0,11 S. Newport 8 0,18 2 1, ,21 S. Oakland 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Ohio 9 0,20 0 0,00 9 0,19 S. Oranienburg 2 0,04 0 0,00 2 0,04 S. Oslo 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Panama 3 0,07 0 0,00 3 0,06 S. Poona 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Saintpaul 4 0,09 0 0,00 4 0,09 S. Schwarzengrund 3 0,07 0 0,00 3 0,06 S. Singapore 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. skupiny B 52 1,15 2 1, ,16 S. skupiny C 43 0,95 0 0, ,92 S. skupiny D 3 0,07 0 0,00 3 0,06 S. Stanley 9 0,20 0 0,00 9 0,19 S. Tennessee 1 0,02 0 0,00 1 0,02 S. Thompson 7 0,15 0 0,00 7 0,15 S. Typhimurium 379 8, , ,44 S. Typhimurium DT ,15 0 0,00 7 0,15 S. Typhimurium DT ,51 0 0, ,49 S. Typhimurium DT ,31 0 0, ,30 S. Typhimurium DT ,69 1 0, ,69 S. Typhimurium U ,77 2 1, ,80 S. Typhimurium DT ,04 0 0,00 2 0,04 S. Virchow 16 0,35 2 1, ,39 ZES 333 7,37 0 0, ,16 Spolu , , ,00 12 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

14 Tabu¾ka 3 Mimoèrevné lokalizácie salmonel Typ Rana Moè Cervix Pošva Punktát Spolu S. Enteritidis S. Infantis S. Kentucky 1 1 S. London 1 1 S. Manhattan 1 1 S. Montevideo S. Schwarcz 1 1 S. Stanley 1 1 S. Virchow 1 1 S. Typhimurium 1 1 S. zo skupiny C SALMONELLA SPP. V POTRAVINÁCH Pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi 2006, 2007 a 2008 evidujeme výrazný pokles celkového poètu vyšetrených v roku 2006 bolo vyšetrených , v roku a v roku Oproti tomu mierne stúpa percentuálny podiel pozitívnych v roku 2006 bol 0,22 %, v roku ,34 % a v roku ,76 %. V roku 2009 bolo celkovo vyšetrených s nálezom salmonel v 20 vzorkách (0,13 %). Èo sa týka rôznorodosti typizovaných salmonel, nie je rozdiel oproti predchádzajúcim rokom, kedy sa od roku 2003 zisśovali každý rok takmer rovnaké sérovary s pretrvávajúcou prevahou sérovaru S. Enteritidis, na druhom mieste v roku 2009 bol sérovar S. Infantis. Výskyt salmonel bol ako každý rok najèastejší v hydinovom mäse, poèet pozitívnych bol 8 (2,68 %). Zaznamenali sa v 4 vzorkách mäsových prípravkov urèených na tepelné opracovanie (S. Infantis, S. I. (6,7:-:1,5), v jednej vzorke èerstvého mäsa a v jednej vzorke v mäsovom prípravku z mäsa (S. Infantis) (tab. 4). V èervenom mäse (tab. 5) boli zistené v 3 vzorkách (0,26 %). V mäsovom prípravku z bravèového mäsa urèenom na konzumáciu po tepelnom ošetrení (S. I. (4,5,12:i:-), v klobáse na konzumáciu v surovom stave alebo po tepelnom ošetrení (S. Typhimurium) a v jednej vzorke výrobku z bravèového a hovädzieho mäsa (S. I.(4,5,12:i:- )). V mlieku a v mlieènych výrobkoch neboli salmonely stanovené ani v jednej vzorke (tab. 6). V ostatných potravinách (tab. 7) boli zistené v 9 vzorkách (0,09 %). Najvyšší výskyt bol zaznamenaný v cukrárskych výrobkoch (rôzne zákusky) a to v 6 vzorkách (5 x S. Enteritidis a 1 x S. Infantis), po jednej S. Enteritidis vo vajciach a sušených vajciach a v jednej vzorke cestovín (S. Egusitoo). Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

15 Tabu¾ka 4 Salmonella spp. v hydinovom mäse a vo výrobkoch z hydinového mäsa Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Agona S. Infantis S. I. (6,7:-:1,5) Èerstvé Po tepelnom ošetrení Po tepelnom ošetrení Surové, spotreba po tepelnom ošetrení Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Mechanicky separované mäso Po tepelnom ošetrení Surové, spotreba po tepelnom ošetrení Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Mäso z brojlerov (Gallus gallus) maloobchod/ dom. úr. kontroly/ RÚVZ 1 25g Mleté mäso obchodná sieś/dom. sprac. prevádz./dom. maloobchod/ dom. sprac. prevádz./dom. maloobchod/ dom. sprac. prevádz./dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ import sprac. prevádz./dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ dom. sprac. prevádz./dom. maloobchod/ dom. úr. kontroly/ RÚVZ 1 25g 24 0 Mäsové prípravky úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 10g úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 10g Mäsové výrobky úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 4 0 úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ RÚVZ 5 25g ŠVPÚ 5 25g 33 0 ŠVPÚ 5 25g 40 0 ŠVPÚ 5 25g 8 0 úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 10g 2 0 Mäso z moriek Mäsové prípravky úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 10g Mäsové výrobky úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 1 úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 1 0 úr. kontroly/ RÚVZ 5 25g 7 0 Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

16 Tabu¾ka 5 Salmonella spp. v èervenom mäse Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Typhimurium S. I. (4,5,12:i:-) Konzumácia v surovom stave Po tepelnom ošetrení Po tepelnom ošetrení Po tepelnom ošetrení Surové, spotreba po tepelnom ošetrení Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Tepelne neopracovaná klobása Po tepelnom ošetrení Po tepelnom ošetrení sprac.prevádz./ dom. maloobchod/ import maloobchod/ dom. maloobchod/ import sprac.prevádz./ dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ import domácnosś sprac.prevádz./ dom. maloobchod/ dom. Bravèové mäso Mäsové prípravky úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ Mäsové výrobky úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ Hovädzie mäso Mäsové prípravky úr. kontroly/ úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 10g ŠVPÚ 5 10g 21 ŠVPÚ 5 10g 55 ŠVPÚ 5 25g 17 ŠVPÚ 5 25g 25 ŠVPÚ 5 25g 29 RÚVZ 1 25g 10 ŠVPÚ 5 25g 338 RÚVZ 5 25g 187 ŠVPÚ 5 25g 75 RÚVZ 1 25g ŠVPÚ 5 10g 4 ŠVPÚ 5 10g 2 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

17 Tabu¾ka 5 Salmonella spp. v èervenom mäse Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Typhimurium S. I. (4,5,12:i:-) Konzumácia po tepelnom ošetrení Konzumácia po tepelnom ošetrení Konzumácia po tepelnom ošetrení Surové, spotreba po tepelnom ošetrení Surové, spotreba po tepelnom ošetrení Surové, spotreba po tepelnom ošetrení Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Želatína a kolagén maloobchod/ import maloobchod/ dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ import sprac.prevádz./ dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ import sprac.prevádz./ dom. maloobchod/ dom. maloobchod/ import maloobchod/ dom. maloobchod/ dom. sprac.prevádz./ dom. Mäsové výrobky úr. kontroly/ úr. kontroly/ Bravèové + hovädzie mäso Mäsové výrobky úr. kontroly/ úr. kontroly/ vlastná kontrola Mäsové prípravky úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 10g 7 ŠVPÚ 5 10g 13 RÚVZ Iné produkty živoèíšneho pôvodu úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ 5 10g 34 ŠVPÚ 5 10g 6 ŠVPÚ 5 10g ŠVPÚ 5 25g 6 ŠVPÚ 5 25g 1129 ŠVPÚ 5 25g 3 ŠVPÚ 5 25g 12 ŠVPÚ 5 25g 6 ŠVPÚ 5 25g 8 ŠVPÚ 5 25g 1 RÚVZ 1 25g 3 ŠVPÚ 5 25g 1 Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

18 Tabu¾ka 6 Salmonella spp. v mlieku a mlieènych výrobkoch Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel Surové Pasterizované mlieko Uht mlieko Surové Výroba zo surového alebo z nízko tepelne ošetreného mlieka Výroba z pasterizovaného mlieka sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. Kravské mlieko kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ Ovèie mlieko domáca kontroly/ Syry z kravského mlieka Mäkké a polotvrdé maloobchod/dom. sprac.prevádz./ dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. maloobchod/ import kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ RÚVZ RÚVZ 1 25ml ml 1 RÚVZ 1 25ml 8 ŠVPÚ 5 25ml 2 ŠVPÚ 5 25ml 6 ŠVPÚ 5 25g 2 ŠVPÚ 5 25g 9 ŠVPÚ 5 25g 12 RÚVZ 5 25g 68 ŠVPÚ 5 25g 10 Tvrdé syry distribúcia úradný odber vz RÚVZ 1 25g 4 Syrová nátierka Nátierka z taveného syra Výroba zo surového alebo z nízko tepelne ošetreného mlieka Výroba zo surového alebo z nízko tepelne ošetreného mlieka Bryndza/ bryndzová nátierka maloobchod/dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. úradný odber vz, monitoring úradný odber vz, monitoring Syry z ovèieho mlieka Mäkké a polotvrdé kontroly/ kontroly/ Syry z kravského mlieka + ovèieho mlieka Mäkké a polotvrdé sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. kontroly/ kontroly/ kontroly/ RÚVZ 5 25g 38 RÚVZ 5 25g 10 ŠVPÚ 5 25g 306 RÚVZ 5 25g 36 ŠVPÚ 5 25g 43 ŠVPÚ 5 25g 25 RÚVZ 5 25g 33 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

19 Tabu¾ka 6 Salmonella spp. v mlieku a mlieènych výrobkoch Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel Bryndzová natierka Mlieène výrobky (okrem syrov) Maslo Sušené mlieko a sušená srvátka Zmrzlina Kyslomlieène výrobky Detská výživy poèiatoèná Detská výživy následná stravovacie zariadenie monitoring, RÚVZ 5 25g 5 Mlieène výrobky (okrem syrov) maloobchod/dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. maloobchod/ import maloobchod/dom. sprac.prevádz./ dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ RÚVZ 5 25 g 39 ŠVPÚ 5 25g 9 ŠVPÚ 5 25g 9 RÚVZ 5 25g 39 ŠVPÚ 5 25g 9 RÚVZ 5 25g 2621 RÚVZ 6 25g 20 ŠVPÚ 5 25g 7 RÚVZ 5 25g 41 RÚVZ 5 25g 263 RÚVZ 5 25g 233 Spolu Tabu¾ka 7 Salmonella spp. v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotly vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Infantis S. Egusitoo Balené v triediarni V obchode Sušené Vajcia Konzumné vajcia maloobchod/dom. kontroly/ RÚVZ 5 25g 12 maloobchod/dom. kontroly/ RÚVZ 1 25g Vajeèné výrobky sprac.prevádz./dom. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 7 sprac.prevádz./ import monitoring/prieskum/ selekt. odber RÚVZ 1 25g Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

20 Tabu¾ka 7 Salmonella spp. v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotly vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Infantis S. Egusitoo Ryby Surové/mrazené maloobchod/import kontroly/ RÚVZ 5 25g 11 maloobchod/dom. kontroly/ RÚVZ 5 25g 335 Rybacie výrobky maloobchod/import kontroly/ RÚVZ 5 25g 10 sprac.prevádz./dom. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 32 Ovocie a zelenina Predpripravené sprac.prevádz./dom. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 8 maloobchod/dom. kontroly/ RÚVZ 5 25g 51 Výrobky maloobchod/import kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 5 maloobchod/dom. kontroly/ RÚVZ 5 25g 256 stravovacie monitoring, úradný Na priamu zariadenie odber RÚVZ 5 25g 30 spotrebu maloobchod/dom. monitoring, úradný odber RÚVZ 5 25g 70 Džúsy Zeleninový džús Zeleninový džús nepasterizovaný sprac.prevádz./dom. kontroly/ ŠVPÚ 5 25ml 2 Zmiešaný v obchodnej sietidomáca kontroly/ RÚVZ 1 25ml 24 Ostatné spracované potraviny a hotové pokrmy sprac.prevádz./dom. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g Cestoviny maloobchod/dom. kontroly/ RÚVZ 5 25g 309 maloobchod/import kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 8 Ostatné spracované potraviny a hotové pokrmy Hotové jedlá (na priamu spotrebu) Hotové jedlá (nie na priamu spotrebu) sprac.prevádz./dom. maloobchod/dom. stravovacie zariadenie maloobchod/dom. kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 14 RÚVZ 1 25g 185 RÚVZ 5 25g RÚVZ 5 25g 45 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

21 Tabu¾ka 7 Salmonella spp. v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotly vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Infantis S. Egusitoo Oleje Tuk Chlieb Koláèe Peèivo Strúhanka Cukrovinárske a cukrárske výrobky Nápoje Majonézy/ tatarská omáèka Pochúśky Koreniny Ovocné a bylinné èaje maloobchod/dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./dom. stravovacie zariadenie sprac.prevádz./dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./dom. maloobchod/import stravovacie zariadenie maloobchod/dom. maloobchod/import maloobchod/dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. sprac.prevádz./dom. maloobchod/import maloobchod/dom. baliareò Tuky a oleje kontroly/ RÚVZ 1 25ml 1 kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 3 Pekárenské výrobky kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 2 kontroly/ RÚVZ 1 25g 2 kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 2 kontroly/ RÚVZ 1 25g 16 kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 4 kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 97 kontroly/ RÚVZ 5 25g 17 kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 6 kontroly/ RÚVZ 5 25g kontroly/ RÚVZ 1 25g 7 kontroly/ RÚVZ 5 25g Ostatné kontroly/ ŠVPÚ 5 25ml 5 kontroly/ RÚVZ 5 25ml 90 kontroly/ kontroly/ Ostatné kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ RÚVZ 5 25g 324 ŠVPÚ 5 25g 7 RÚVZ 5 25g 108 ŠVPÚ 5 25g 2 ŠVPÚ 5 25g 12 RÚVZ 5 25g Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

22 Tabu¾ka 7 Salmonella spp. v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotly vzorky Hmotnosś vzorky Vyšetrované jednotky Spolu jednotky s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Infantis S. Egusitoo Kakao, kakaové prípravky,káva, èaje (okrem bylinných) Výživové doplnky Múka Pochutiny Strukoviny Lahôdkárske výrobky a šaláty na priamu spotrebu baliareò maloobchod/dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. maloobchod/dom. Ostatné kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ RÚVZ 5 25g 96 RÚVZ 5 25g 263 ŠVPÚ 5 25g 1 ŠVPÚ 5 25g 5 ŠVPÚ 5 25g 2 RÚVZ 5 25g 3329 sprac.prevádz./dom. Dehydrované kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 1 výrobky maloobchod/dom. kontroly/ ŠVPÚ 5 25g 1 Spolu Spolu bolo z potravín typizovaných 7 rôznych sérovarov salmonel. Najèastejšie izolovanou bola S. Enteritidis (7 x), nasledovala S. Infantis (4 x), ostatné sérovary sa zistili v ojedinelom poète. S. I. ( 6,7 : - : 1,5 ) 10 % S. I. ( 4,5,12 : i : - ) 10 % S. Enteritidis 40 % S. Infantis 25 % S. Egusitoo 5 % S. Agona 5% S. Typhimurium 5 % Obrázok 5 Sérovary salmonel v potravinách Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

23 Fagotypizácia pri S. Enteritidis bola vykonaná iba pri 7 kmeòoch, najèastejšie bol zistený fagotyp 21 (3 x), potom typ 4 a 8, dva kmene boli netypovate¾né. Zo S. Typhimurium bol typizovaný iba 1 kmeò s výsledkom typizácie DT SALMONELLA SPP. U ZVIERAT V chovoch hydiny Gallus gallus V roku 2009 pokraèovalo vyšetrenie chovov hydiny Gallus gallus v rámci Národného ozdravovacieho programu chovov hydiny od salmonelových infekcií v Slovenskej republike, ktorý bol pre rok 2009 prijatý na základe zákona è.39/2007 Z. z. Národný ozdravovací program chovov hydiny od salmonelových infekcií bol v roku 2009 zameraný na sledovanie Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium a v prípade pozitívnych nálezov boli nariadené príslušné opatrenia v reprodukèných kàd¾och (odchovné kàdle reprodukènej hydiny, dospelé reprodukèné kàdle), v úžitkových kàd¾och (odchovné kàdle znáškových nosníc, produkèné kàdle znáškových nosníc, kàdle jatoènej hydiny). Z vyšetrených reprodukèných kàd¾ov bolo pozitívnych 8 (0,60 %), z toho 7 x bola zistená S. Enteritidis a 1 x S. Tennessee (tab. 8). V úžitkových kàd¾och znáškových nosníc bolo vyšetrených 644 kàd¾ov, z toho bolo pozitívnych 22 (3,41 %) kàd¾ov. S. Oranienburg S. Saintpaul 1 % 1 % S. Tennessee S. Newport 2% S. I.( 6,7 : - : 1,5 ) 2 % 5% S. Montevideo 1 % S. Lille 2 % S. Kentucky 2 % S. Infantis 16 % S. Bovismorbificans 2 % S. Typhimurium 4 % S. Enteritidis 62 % Obrázok 6 Sérovary salmonel u hydiny Gallus gallus V ostatnej hydine V tabu¾ke 9 sú uvedené údaje z vyšetrení na salmonely v ostatnej hydine, kde jednoznaène dominujú nálezy u brojlerov jednodòové kurèatá 614 a poèas odchovu pred vyskladnením Zo 614 vyšetrených kàd¾ov jednodòových kurèiat bolo percento pozitivity 2,6 % a z vyšetrených kàd¾ov poèas odchovu bolo percento pozitivity 1,40 %. Dominantným sérovarom u brojlerov bola S. Enteritidis, nasledovala S. Infantis. U kaèíc bolo spolu bolo vyšetrených 6 kàd¾ov (chovné, výkrmové) s prevalenciou 16,6 % (1 kàde¾). Husí bolo vyšetrených 11 kàd¾ov (chovné, výkrmové) s prevalenciou salmonel 9,09 % (1 kàde¾). Najviac bolo vyšetrených moriek a to 151 kàd¾ov (chovné, výkrmové) s nálezom salmonel v 4 kàd¾och (2,65 %). 22 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

24 Tabu¾ka 8 Salmonella spp. v reprodukèných kàd¾och Gallus gallus Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Tennessee Jednodòové kurèatá Jednodòové kurèatá Jednodòové kurèatá Poèas odchovu Poèas produkèného obdobia Jednodòové kurèatá Gallus gallus (hydina) Rodièovské reprodukèné kàdle, znášková línia farma/zviera/mekónium farma/zviera/orgány farma/zviera/vaj. škrupiny farma/zviera/trus farma/zviera/trus farma/zviera/trus odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om nár. kontrol. program úr. vz. odber vz. prevádzkovate¾om nár. kontrol. program úr. vz. odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ kàde¾ 17 0 ŠVÚ kàde¾ 1 0 ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ Rodièovské reprodukèné kàdle, mäsová línia farma/zviera/mekónium Jednodòové kurèatá farma/zviera/mekónium Jednodòové kurèatá Násadové vajcia Poèas odchovu Poèas produkèného obdobia Nešpecifické Jednodòové kurèatá Jednodòové kurèatá farma/zviera/vaj. škrupiny farma/zviera/násadové vajcia farma/zviera/trus farma/zviera/trus farma/zviera/trus farma/zviera/trus odber vz. prevádzkovate¾om nár. kontrol. program úr. vz. nár. kontrol. program úr. vz. odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om nár. kontrol. program úr. vz. odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ Rodièovské reprodukèné kàdle, nešpecifikované farma/zviera/mekónium farma/zviera/vaj. škrupiny Jednodòové kurèatá farma/zviera/mekónium Poèas produkèného obdobia farma/zviera/trus odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om nár. kontrol. program úr. vz. nár. kontrol. program úr. vz. ŠVÚ kàde¾ 36 0 kàde¾ 22 0 kàde¾ 24 0 kàde¾ 28 0 kàde¾ kàde¾ kàde¾ 20 0 kàde¾ 35 0 kàde¾ kàde¾ 16 0 kàde¾ kàde¾ 17 0 kàde¾ ŠVÚ kàde¾ 8 0 ŠVÚ kàde¾ 1 0 ŠVÚ kàde¾ 5 0 Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

25 S. Typhimurium 23 % S. Infantis 12 % S. I.( 6,7 : - : 1,5 ) 3 % S. Derby 3 % S. Kentucky 1 % S. Tennessee 1 % S. Abony 1 % S. Arizonae 1 % S. Lille 1 % S. Bovismorbificans 1% S. London 1 % S. Newport 1 % S. Oranienburg 1 % S. I.( 4,5,12 : i : - ) 1 % S. Enteritidis 42 % Iné sérovary 6 % S. IV. (11:z4,z23 :- ) 1 % Obrázok 7 Sérovary salmonel u hydiny brojlery 73 % ka ice 1% husy 1 % morky 3 % reproduk né k dle 6 % nosnice 16 % Obrázok 8 Salmonella u hydiny Tabu¾ka 9 Salmonella spp. v ostatnej hydine Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Bovismorbificans S. Infantis S. Kentucky S. Lille S. Montevideo S. Newport S. Oranienburg S. Saintpaul S. Tennessee S. I. (6,7:-:1,5) Jednodòové kurèatá Poèas Odchovu Poèas odchovu farma/zviera/orgány, mekónium odber vz. prevádzkovate¾om farma/zviera/trus odber vz. prevádzkovate¾om farma/zviera/orgány ŠVÚ ŠVÚ Gallus gallus (hydina) Nosnice kàde¾ 49 0 kàde¾ 62 0 odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ kàde¾ Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

26 Tabu¾ka 9 Salmonella spp. v ostatnej hydine Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Bovismorbificans S. Infantis S. Kentucky S. Lille S. Montevideo S. Newport S. Oranienburg S. Saintpaul S. Tennessee S. I. (6,7:-:1,5) Poèas odchovu Poèas prod. obdobia Poèas prod. obdobia Poèas prod. obdobia Poèas prod. obdobia Poèas prod. obdobia Poèas prod. obdobia Poèas prod. obdobia Jednodòové kurèatá Poèas odchovu Jatoèné Chovné kàdle Výkrmové kàdle Výkrmové kàdle farma/zviera/trus farma/zviera/trus farma/zviera/trus+ prostredie/ prach farma/zviera/trus+ prostredie/ prach úr. vzorka potvrdzujúca farma/technológia/ster/ triedièka fama farma farma/ prostredie/ stery odber vz. prevádzkovate¾om farma/zviera/orgány, mekónium farma/zviera/trus, orgány bitúnok/ zviera/koža Poèas odchovu farma/zviera/trus farma/zviera/vajeèné škrupiny odber vz. prevádzkovate¾om farma/zviera/trus farma/zviera/orgány úr. vzorka ŠVÚ kàde¾ 5 0 odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ kàde¾ úr. vzorka kontrol. program/ úr.odber vz./ objektívny ŠVÚ kàde¾ ŠVÚ kàde¾ ŠVÚ kàde¾ 4 0 ŠVÚ kontrol. program/ úr.odber vz./ ŠVÚ suspektný úr. vzorka odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om kontrol. program/ úr.odber vz. úr. vzorka ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ kàde¾ kàde¾ kàde¾ 20 0 Brojlery kàde¾ kàde¾ kàde¾ dávka jat Kaèica ŠVÚ kàde¾ odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ kàde¾ Hus odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ kàde¾ Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

27 Tabu¾ka 9 Salmonella spp. v ostatnej hydine Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Bovismorbificans S. Infantis S. Kentucky S. Lille S. Montevideo S. Newport S. Oranienburg S. Saintpaul S. Tennessee S. I. (6,7:-:1,5) Jednodòové kurèatá Nešpecifické Výkrmové kàdle Jednodòové kurèatá Poèas odchovu Nešpecifické farma/ zviera/ mekónium farma/ zviera farma/ zviera/ orgány farma/ zviera/trus, orgány farma/ zviera/trus, orgány úr. vzorka ŠVÚ odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om odber vz. prevádzkovate¾om ŠVÚ Morka Chovné kàdle kàde¾ 1 0 kàde¾ 98 0 ŠVÚ kàde¾ ŠVÚ ŠVÚ kàde¾ kàde¾ Spolu Tabu¾ka 10 Salmonella spp. u iných druhov vtákov Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetrených Poèet s nálezom salmonel S. Typhimurium S. Bredeney Holub Prepelica Bažant rodièovské kàdle Bažant výkrmové kàdle Pštros farma/zviera/ orgány farma/zviera/trus farma/zviera/ orgány farma/zviera/trus farma/zviera/trus farma/zviera/ orgány farma/zviera/trus farma/zviera/ orgány klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení ŠVÚ kàde¾ 31 0 ŠVÚ kàde¾ ŠVÚ kàde¾ 5 0 ŠVÚ kàde¾ 1 0 ŠVÚ kàde¾ ŠVÚ kàde¾ ŠVÚ kàde¾ 4 0 ŠVÚ kàde¾ Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

28 Tabu¾ka 10 Salmonella spp. u iných druhov vtákov Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetrených Poèet s nálezom salmonel S. Typhimurium S. Bredeney Papagáj Vtáky vo¾ne žijúce farma/zviera/ orgány farma/zviera/trus lov/zviera/orgány klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení klin. vyš/pri podozrení ŠVÚ vták 3 0 ŠVÚ vták 34 0 ŠVÚ vták 3 0 Spolu Ostatné druhy zvierat Monitorovanie salmonelóz u ostatných druhov zvierat sa na Slovensku v roku 2009 nevykonávalo. Majitelia alebo chovatelia vykonávali pri podozrení na výskyt ochorenia odbery na svoje vlastné náklady. Išlo o nálezy salmonel u teliat mladších ako 1 rok bolo vyšetrených 401 s nálezom salmonel v 27 vzorkách (6,73 %), ošípaných bolo vyšetrených 653 s nálezom salmonel v 26 vzorkách (3,98 %) a o ojedinelé nálezy u domácich zvierat pes, u zoo zvierat a u iných zvierat. ostatné druhy zvierat 12% hydina okrem Gallus gallus 5% hovädzí dobytok 12% ošípané 12% hrabavá hydina (Gallus gallus) 59% Obrázok 9 Sérovary salmonel pod¾a druhov zvierat Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

29 Tabu¾ka 11 Salmonella spp. u iných zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Abony S. Arizonae S. Bredeney S. Derby S. Dublin S. Goldcoast S. Choleraesuis S. Infantis S. Inpraw S. Kottbus S. London S. Mono S. Muenchen S. Ohio S. Oranienburg S. Sendai S.I. (4,5,12:i:-) S. IV. (11:z4,z23:-) S.V. (48:z41:-) Te¾atá mladšie ako 1 rok Dospelý dobytok (nad 2 roky) Ovca Koza Chovné zvieratá Výkrmové ošípané farma/zviera/ trus farma/zviera/ orgány bitúnok/ zviera/orgány farma/zviera/ orgány farma/zviera/ trus farma/zviera/ orgány bitúnok/ zviera/orgány farma/zviera/ orgány farma/zviera/ orgány farma/zviera/ orgány farma/zviera/ trus bitúnok/ zviera/orgány KV KV úradný odber KV KV KV úradný odber KV KV KV KV úradný odber ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ Hovädzí dobytok zviera zviera zviera 95 zviera 93 zviera 113 zviera 189 ŠVÚ zviera 1 ŠVÚ zviera 14 Ošípaná ŠVÚ zviera 9 ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ zviera zviera 213 zviera Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

30 Tabu¾ka 11 Salmonella spp. u iných zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Abony S. Arizonae S. Bredeney S. Derby S. Dublin S. Goldcoast S. Choleraesuis S. Infantis S. Inpraw S. Kottbus S. London S. Mono S. Muenchen S. Ohio S. Oranienburg S. Sendai S.I. (4,5,12:i:-) S. IV. (11:z4,z23:-) S.V. (48:z41:-) Kôò Pes farma/zviera/ trus,orgány KV zviera/trus KV zviera/orgány KV zviera/výter KV Maèka zviera/trus KV Ryby farma/zviera/ orgány KV Had zviera/trus KV Tamarín zviera/trus KV Ošípaná ŠVÚ zviera 3 ŠVÚ zviera ŠVÚ zviera ŠVÚ zviera ŠVÚ zviera 44 ŠVÚ zviera Zoo zvieratá ŠVÚ zviera ŠVÚ zviera Tuèniak zviera/orgány KV ŠVÚ zviera 5 Chameleón zviera/orgány KV ŠVÚ zviera Neurèené zo zvierat -orgány/výter KV ŠVÚ zviera 17 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

31 Tabu¾ka 11 Salmonella spp. u iných zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Abony S. Arizonae S. Bredeney S. Derby S. Dublin S. Goldcoast S. Choleraesuis S. Infantis S. Inpraw S. Kottbus S. London S. Mono S. Muenchen S. Ohio S. Oranienburg S. Sendai S.I. (4,5,12:i:-) S. IV. (11:z4,z23:-) S.V. (48:z41:-) Èinèila zo zvierat - trus KV Zajac zviera/orgány KV ŠVÚ zviera 1 ŠVÚ zviera 7 Iné druhy zvierat Králik/ vo¾nežijúce Vysoká zver Norky Korytnaèka farma/zviera/ trus,orgány z lovu/zo zvierat/ orgány farma/zviera/ orgány farma/zviera/ trus KV KV KV KV voda z terária KV zviera/trus KV ŠVÚ zviera 4 ŠVÚ zviera 9 ŠVÚ zviera 3 ŠVÚ zviera ŠVÚ voda ŠVÚ zviera Leguán zviera/trus KV ŠVÚ zviera Spolu Pozn. KV= klinické vyšetrenie 30 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

32 V tabu¾ke 12 a na obrázku 10 je uvedený preh¾ad sérovarov u zvierat. Spolu bolo izolovaných 29 sérovarov salmonel, prièom dominantným sérovarom ostala aj v roku 2009 S. Enteritidis, nasledovaná S. Typhimurium a S. Infantis. Tabu¾ka 12 Sérovary salmonel Sérovary Hovädzí dobytok Ošípané Hrabavá hydina (Gallus gallus) Hydina okrem Gallus gallus Ostatné druhy zvierat Pôvod izolátu (monit./klinické) m c m c m c m c m c Poèet izolátov v laboratóriu n= Poèet typizovaných izolátov salmonel n= Jednotlivé izolované sérovarovy S. Enteritidis S. Typhimurium Abony 2 S. Arizonae 2 S. Bovismorbificans 2 S. Bredeney 1 4 S. Choleraesuis 1 S. Derby 2 4 S. Dublin 1 S. Goldcoast 1 S. Infantis S. Inpraw 1 S. Kentucky 3 S. Kottbus 1 S. Lille 2 S. London 1 1 S. Mono 1 S. Montevideo 1 S. Muenchen 1 S. Newport 2 3 S. Ohio 1 S. Oranienburg 1 1 S. Saintpaul 1 S. Sendai 1 S. Tennessee 3 S. I. (4,5,12:I:-) 2 S. I. (6,7:-:1,5) 7 S. IV. (11:Z4,z23:-) 2 S. V. (48:Z41:-) 1 Spolu izolované sérovary salmonel Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

33 S. Typhimurium 23% S. Infantis 12% S. Enteritidis 40% Iné sérovary 5% S. IV. ( 11 : z4,z23 : - ) 1% S. London S. I.( 4,5,12 : i : - ) 1% 1% S. Oranienburg 1% S. Arizonae 1% S. Bovismorbificans 1% S. Lille 1% S. I.( 6,7 : - : 1,5 ) 3% S. Derby 3% S. Bredeney 2% S. Newport 2% S. Kentucky 1% S. Tennessee 1% S. Abony 1% Obrázok10 Sérovary salmonel u zvierat Ohniská salmonelóz u zvierat V priebehu roka 2009 bolo evidovaných na Slovensku 7 ohnísk salmonelóz u zvierat v 5 regiónoch 4 krajov. V porovnaní s rokom 2008 poklesol poèet ohnísk salmonelóz o 1 ohnisko. Poèet ohnísk salmonelóz sa zvýšil oproti predchádzajúcemu roku o 2 ohniská u hovädzieho dobytka, v chovoch hydiny sa znížil o 3 ohniská, u ošípaných sa poèet ohnísk nezmenil a u oviec nebolo ani v tomto roku žiadne ohnisko. Geografické rozšírenie ohnísk salmonelóz u zvierat U ošípaných bolo evidované 1 ohnisko salmonelózy v Prešovskom kraji v regióne Prešov. V chovoch hydiny boli evidované 3 ohniská, v Nitrianskom kraji v regióne Ša¾a, v Trenèianskom kraji v regióne Púchov, v Prešovskom kraji v regióne Bardejov. U hovädzieho dobytka boli potvrdené 3 ohniská, v Bratislavskom kraji v regióne Senec a v Prešovskom kraji v regióne Bardejov. 1.4 SALMONELLA SPP. V KRMIVÁCH V roku 2009 bolo spolu vyšetrených 1 189, s nálezom salmonel v 21 vzorkách (1,76 %): Tabu¾ka 13 Salmonella spp. v krmivách Druh krmív Počet vyšetrených Počet s nálezom salmonel Iné krmivá (rastlinné) ,13 Živočíšne krmivá ,80 Kŕmne zmesi ,29 Spolu ,76 % 32 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

34 V rokoch 2006 a 2007 sa prejavil výrazný pokles poètu (2 103 a 1 406), v roku 2008 sa poèet najmä v skupine kàmnych zmesí zvýšil na a v roku 2009 sa opäś prejavil pokles (1 189). Percentuálny podiel pozitívnych bol v roku ,57 %, v roku 2007 stúpla pozitivita vyšetrených na 1,35 %, v roku 2008 bolo 1,01 % a v roku 2009 bol percentuálny podiel pozitívnych 1,76 %. V krmivách živoèíšneho pôvodu (tab. 14) bol zistený výskyt salmonel v 6 vzorkách (2,80 %) a to v mäsokostných múèkach, sušenej pochúśke pre psov oškvarkoch, mäsovej hydinovej drti, aj mrazenej a v hydinových behákoch. Boli izolované sérovary S. Enteritidis, S. Typhimurium, S. Infantis, S. Deby, S. Montevideo a S. I. (6,7: -:1,5), S. I. (6,7:l,w:-) a S. I. (1,13,23: i: -). V jednej vzorke sušenej pochúśke pre psov oškvarkoch boli izolované tri a v jednej vzorke mäsovej hydinovej drti mrazenej dva sérovary salmonel. Tabu¾ka 14 Salmonella spp. v krmivách živoèíšneho pôvodu Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Infantis S. Derby S. Montevideo S. I. (6,7:-:1,5) S. I. (6,7:l,w:-) Mlieèna výživa Mäsokostná múèka Oškvarky- sušená pochúśka pre psov Mäsová hydinová drś mrazená Živoèíšny tuk Mäsokostná múèka z hydiny Ranule pre psov Sušená bravèová bielkovina Salámy farma/vzorka krmiva prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/import obchod. sieś/dom. prevádz. na výr. krmív/dom. farma/vzorka krmiva prevádz. na výr. krmív/dom. obchod. siet/ import farma/vzorka krmiva obchod. siet/ import Krmivo živoèíšneho pôvodu/suchozemské úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 14 ŠVPÚ 5 32 ŠVPÚ 5 8 ŠVPÚ ŠVPÚ * 1 1 ŠVPÚ 5 5 1* 1 1 ŠVPÚ 5 9 ŠVPÚ 5 2 ŠVPÚ 5 7 ŠVPÚ 5 6 ŠVPÚ 5 5 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

35 Tabu¾ka 14 Salmonella spp. v krmivách živoèíšneho pôvodu Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Typhimurium S. Infantis S. Derby S. Montevideo S. I. (6,7:-:1,5) S. I. (6,7:l,w:-) Hydinové hlavy Konzervy Drś hydinová mäsová Plná sušená hydinová krv Hydinové beháky Mleté mäso pre psov Rybacia múèka Rybací tuk prevádz. na výr. krmív/dom. obchod. siet/ import prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/dom. farma/vzorka krmiva prevádz. na výr. krmív/import prevádz. na výr. krmív/dom. úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ ŠVPÚ 5 2 ŠVPÚ 5 7 ŠVPÚ ŠVPÚ 5 1 ŠVPÚ ŠVPÚ 5 43 úr. kontroly/ ŠVPÚ 1 4 Krmivo z morských rýb úr. kontroly/ úr. kontroly/ úr. kontroly/ ŠVPÚ 16 ŠVPÚ 5 20 ŠVPÚ 5 1 Spolu * v jednej vzorke viac sérovarov V iných krmivách bol zistený výskyt salmonel v 6 vzorkách (2,13 %) (tab. 15) a to v kukurici, repke olejnatej a v èerstvom rastlinnom materiáli. Boli izolované 4 sérovary S. Typhimurium, S. Tennessee, S. Worthington a S. I. (1,3,19:-:-). 34 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

36 Tabu¾ka 15 Salmonella spp. v iných krmivách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Typhimurium S. Tennessee S. Worthington S. I. (1,3,19:-:) Jaèmeò (a odvodené ) Pšenica (a odvodené ) Kukurica Kukurica (a odvodené) Iné krmivo z obilnín Odvodené od repky olejnatej Odvodené od sóje Odvodené od slneènice Siláže Èerstvý rastlinný materiál Slama farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva prevádz. na výr. krmív/dom. farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva prevádz. na výr. krmív/dom. prevádz. na výr. krmív/import prevádz. na výr. krmív/dom. farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva Krmivo z obilnín kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ kontroly/ ŠVPÚ 5 5 ŠVPÚ 1 22 ŠVPÚ 5 8 ŠVPÚ 1 40 ŠVPÚ 5 2 ŠVPÚ 1 39 ŠVPÚ ŠVPÚ 2 2 ŠVPÚ 1 21 Krmivo z olejnatých semien alebo ovocného pôvodu kontroly/ kontroly/ kontroly/ Iný krmivový materiál ŠVPÚ ŠVPÚ 1 56 ŠVPÚ 1 7 kontroly/ ŠVPÚ 1 12 Iné rastliny kontroly/ kontroly/ ŠVPÚ ŠVPÚ 1 6 Spolu Kàmnych zmesí (tab. 16) bolo vyšetrených 694 s nálezom salmonel v 9 vzorkách (1,29 %). Najèastejšie boli zistené v kàmnych zmesiach pre hydinu (7 x), ïalej sa zistili v kàmnej zmesi pre hovädzí dobytok a v iných druhoch (salámy a konzervy). Dominoval sérovar S. Tennessee. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

37 Tabu¾ka 16 Salmonella spp. v kàmnych zmesiach Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom salmonel S. Enteritidis S. Egusitoo S. Kentucky S. Tennessee Finálny výrobok Finálny výrobok Finálny výrobok Finálny výrobok Finálny výrobok Psie keksy (prasaèie uši, žuvacie dobroty) Finálny výrobok Finálny výrobok Salámy+konzervy farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva farma/vzorka krmiva Krmná zmes pre dobytok kontroly/ ŠVPÚ kontroly/ ŠVPÚ Krmná zmes pre ošípané kontroly/ ŠVPÚ 5 13 kontroly/ ŠVPÚ Krmná zmes pre hydinu (nešpec.) kontroly/ ŠVPÚ 1 51 Krmná zmes pre hydinu nosnice kontroly/ ŠVPÚ 5 4 kontroly/ ŠVPÚ Krmná zmes pre hydinu brojlery kontroly/ ŠVPÚ 5 15 kontroly/ ŠVPÚ Spoloèenské zvieratá kontroly/ Krmná zmes pre ryby ŠVPÚ 5 13 kontroly/ ŠVPÚ 5 1 Krmná zmes pre ovce kontroly/ kontroly/ ŠVPÚ 5 3 ŠVPÚ Spolu V roku 2009 bolo z krmív typizovaných 13 sérovarov salmonel, celkový preh¾ad je nasledujúcej tabu¾ke 17 a na obrázku Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

38 Tabu¾ka 17 Sérovary salmonel typizované z krmív Salmonela Krmivo živoèíšneho pôvodu Krmivo iného (rastlinného) pôvodu Kàmne zmesi S. Tennessee S. Enteritidis S. Worthington 3 3 S. Typhimurium S. Infantis 2 2 S. Montevideo 1 1 S. Derby 1 1 S. Kentucky 1 1 S. Egusitoo 1 1 S. I. (6,7:-:1,5) 1 1 S. I. (6,7:l,w:-) 1 1 S. I. (1,13,23:i: -) 1 1 S. I. (1,3,19:-:-) 1 1 Spolu 9* * * v dvoch vzorkách boli viaceré sérovary 2 a 3 Spolu iné sérovary 33 % S. Tennessee 25 % S. Enteritidis 13 % S. Typhimurium 8 % S. Infantis 8% S. Worthington 13 % Obrázok 11 Sérovary salmonel typizované v krmivách 1.5 REZISTENCIA SALMONELLA SPP. VOČI ANTIMIKROBIÁLNYM LÁTKAM Rezistencia mikroorganizmov voèi antimikrobiálnym látkam má vzrastajúci trend a predstavuje reálne nebezpeèenstvo pri lieèbe infekcií. Šírenie rezistencie je zapríèinené ve¾kou, èasto zbytoènou alebo nedostatoène kontrolovanou spotrebou antibiotík, prièom sa najmä imúnni pacienti - ¾udia i zvieratá stávajú rezervoárom rezistentných kmeòov. Okrem toho pri používaní antibiotík v živoèíšnej výrobe môže aj normálna èrevná flóra zvierat získaś faktor rezistencie, ktorý sa môže jej prostredníctvom preniesś tiež na zoonotické baktérie. Rezistencia sa môže ïalej prostredníctvom jednej alebo druhej skupiny baktérií cez potraviny, najmä tepelne neopracované, preniesś aj na baktérie v ¾udskej populácii. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

39 Monitorovanie rezistencie salmonel sa vykonáva v Národnom referenènom laboratóriu salmonelóz ŠVPÚ Bratislava od roku Do monitorovania rezistencie salmonel je zahrnutý reprezentatívny výber z kmeòov salmonel, ktoré boli izolované na všetkých štátnych veterinárnych a potravinových ústavoch na Slovensku. Izolácia salmonel sa robí v súlade s normou ISO 6579, vrátane jej prílohy D. Do NRL sú zasielané kmene salmonel, ktoré boli na ústavoch izolované poèas roka zo zvierat, potravín a krmív, kde sa vykonáva ich sérotypizácia alebo konfirmácia. Sérotypizácia izolátov salmonel sa robí pod¾a Kauffmann-Whitovej schémy. Správna sérotypizácia salmonel je obzvlášś dôležitá, keïže trend vývoja rezistencie salmonel závisí aj na sérovare salmonel. Po získaní potrebných doplòujúcich údajov sa následne vykonáva selekcia kmeòov a testovanie citlivosti vybraných kmeòov. Pri výbere izolátov sa dodržiava zásada stanovená príslušnými odporúèaniami EFSA a rozhodnutím Komisie testovaś iba jeden izolát príslušného sérovaru salmonely z jednej epidemiologickej jednotky. Platí zásada, že najmenej jeden izolát z každého hláseného prípadu Salmonella sa potvrdzuje na úrovni NRL. Pri monitorovaní sa zoh¾adnujú nariadenie Vlády SR è. 626/ 2004 Z. z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz a smernice EÚ, ako sú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) è. 2160/ 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín, smernica è. 2003/99/ES o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopåòa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS, rozhodnutie Komisie 2006/662/ES týkajúce sa finanèného príspevku Spoloèenstva na základný prieskum prevalencie salmonel u moriek, ktorý sa má uskutoèniś v èlenských štátoch, rozhodnutie Komisie 2007/407/ES o zosúladenom monitorovaní antimikrobiálnej rezistencie baktérie Salmonella u hydiny a ošípaných a ïalšie. V súvislosti s postupným vývojom a zmenami v smerniciach sme prešli od kombinovaného sledovania minimálnej inhibiènej koncentrácie a difúznej metódy výhradne ku sledovaniu MIC a od NCCLS/CLSI breakpointov k vyhodnocovaniu rezistencie pod¾a odporúèaných európskych kritérií - epidemiological cuttoff values v zmysle odporúèaní a smerníc EUCAST, EFSA a EK. Pri testovaní citlivosti sa používajú metódy stanovené rozhodnutím Komisie 2007/407/ES o zosúladenom monitorovaní baktérie Salmonella u hydiny a u ošípaných. Citlivosś salmonel voèi antimikrobiálnym látkam sa stanovuje diluènou metódou zisśovaním MIC za použitia bujónu pod¾a Muller-Hintona s upravenou koncentráciou katiónov. Skúšky sa vykonávajú použitím štandardov pre diluènú mikrometódu pod¾a NCCLS/CLSI, ISO a WHO GSS štandardných postupov, pri zoh¾adnení návodov a doporuèení výrobcu. Od roku 2007 sa testovanie vykonáva na mikroplatnièkách Sensititre firmy Trek Diagnostics. Stanovenie citlivosti salmonel sa vykonáva na všetky antibiotiká, ktoré sú urèené odporuèeniami EFSA a rozhodnutím Komisie 2007/407/ES o zosúladenom monitorovaní baktérie Salmonella u hydiny a u ošípaných. Stanovenie MIC kombinácie ciprofloxacínu a kyseliny nalidixovej umožòuje indikáciu potenciálnej prítomnosti prenosnej chinolónovej rezistencie. Minimálne spektrum požadovaných antibiotík je popri cefotaxíme doplnené ïalším cefalosporínom ceftazidímom kvôli identifikácii salmonel s ESBL aktivitou, CTX beta - laktamázami a ïalšími beta - laktamázami. Môžeme konštatovaś, že zatia¾ nebol na Slovensku z monitorizovaných izolovaný žiadny kmeò salmonely s ESBL aktivitou. Ïalším doplòujúcim antibiotikom je florfenikol, voèi ktorému je rezistentná, najmä S. Typhimurium DT 104 s typickou pentarezistenciou. Spektrum antibiotík doplòuje kanamycín, vzh¾adom na èoraz èastejší výskyt salmonel rezistentných voèi tomuto antibiotiku. Posledným doplòujúcim antibiotikom je kolistín, ktorý je zaradený kvôli vèasnému podchyteniu možnej rezistencie salmonel voèi antibiotikám zo skupiny polymyxínov. Výsledky sa uchovávajú vo vhodnej databáze a od roku 2004 sú vkladané do databázy EFSA. Testované izoláty salmonel sú skladované v kryobanke. Pri skladovaní izolátov je dodržaná zásada na min. požadovanú dobu skladovania min. 5 rokov pri izolátoch zo základných štúdií a min. 2 roky pri ostatných izolátoch. 38 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

40 Pre správnosś získaných výsledkov, popri internej kontrole kvality za použitia testaèného kmeòa Escherichia coli ATCC 25922, sa NRL od roku 2004 každoroène zúèastòuje externej kontroly kvality (EQAS), organizovaným regionálnym centrom WHO na DTU/DFVF Copenhagen. V roku 2009 bolo testovaných celkom 187 izolátov salmonel. Z toho pochádzalo 149 izolátov z hospodárskych zvierat, 14 izolátov z potravín a 24 izolátov z krmív Rezistencia kmeňov Salmonella spp. izolovaných z hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny a ostatných hospodárskych zvierat Vzorky z hovädzieho dobytka a ošípaných sa odoberajú od chorých alebo uhynutých zvierat na farmách alebo zo subklinických prípadov na bitúnkoch. Vzorky hydiny sa odoberajú v súlade s kontrolnými programami. NRL vyberá zo všetkých izolátov kmene na stanovenie citlivosti voèi antimikrobiálnym látkam. Vyšetruje sa iba jeden izolát príslušného sérovaru z epidemiologickej jednotky, t. j. kàd¾a pri hydine, pri väèších zvieratách od jedného chovate¾a raz roène. Platí zásada, že najmenej jeden izolát z každého hláseného prípadu Salmonella sa potvrdzuje na úrovni NRL. V roku 2009 bolo testovaných 149 izolátov salmonel pochádzajúcich z hospodárskych zvierat. Poèet testovaných izolátov pod¾a jednotlivých druhov zvierat bol nasledovný: hovädzí dobytok 9, ošípané 20, nosnice 25, brojlery 85, morky 5, kaèice 1, husy 1, bažanty 2 a ryby z farmy 1 izolát. Podrobné údaje sú uvedené v tabu¾kách Struène o výsledkoch rezistencie pod¾a testovaných sérovarov možno konštatovaś: S. Enteritidis situácia je priaznivá u ve¾kých hospodárskych zvierat, vzh¾adom aj na sporadický výskyt tohto sérovaru. Pri hydine, kde ide o najrozšírenejší sérovar, v hodnotenom roku podstatne vzrástol podiel izolátov rezistentných voèi kyseline nalidixovej a ciprofloxacínu (NxCp), najmä u brojlerov (9 rezistentých izolátov z celkového poètu 43). Podobne ako v predchádzajúcom roku bol zistený 1 kmeò S. Enteritidis rezistentný voèi sulfametoxazolu a trimetoprimu (SuW), ktorý bol izolovaný v jednom chove nosníc, avšak u iného chovate¾a. S. Typhimurium výskyt multirezistentnej S. Typhimurium bol zaznamenaný sporadicky, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, predovšetkým u hovädzieho dobytka a ošípaných. U ošípaných boli taktiež zistené ïalšie rezistentné klony S. Typhimurium (T, AT, SSuT, ASSuT, ASSuTW rezistencia) a u hovädzieho dobytka (AST rezistencia). Z ostatných skupín zvierat sa rezistencia zistila iba v jednom prípade u brojlerov (AT rezistencia) a rýb chovaných na farme (AST rezistencia). S. 4,5,12:i:- v oboch prípadoch tejto monofázickej salmonely bola zistená ASSuT rezistencia. S. Infantis všetkých 16 kmeòov izolovaných u brojlerov bolo rezistentných voèi kombinácii SuTNxCp, a v èasti prípadov aj voèi streptomycínu. Naopak 2 kmene izolované z nosníc boli úplne citlivé. S. 6,7:-:1,5: všetkých 6 kmeòov tejto monofázickej salmonely izolovaných u brojlerov bolo rezistentných voèi kombinácii SuTNxCp, a v èasti prípadov aj voèi streptomycínu. S. Newport boli zachytené 2 izoláty u brojlerov a 3 izoláty u moriek, vo všetkých prípadoch s AT rezistenciou. S. Kentucky z 8 izolátov u brojlerov bola v jednom prípade zistená A rezistencia. S. Saintpaul bol izolovaný jediný kmeò u brojlerov s NxCp rezistenciou. S. Bredeney po jednom izoláte bola zachytená u hovädzieho dobytka a u bažantov, v oboch prípadoch s SSuTK rezistenciou. S. Derby z 3 izolátov u ošípaných bola v jednom prípade zistená T rezistencia. S. Choleraesuis jediný kmeò izolovaný u ošípaných bol rezistentný voèi kombinácii NxCp. S. Ohio jediný kmeò izolovaný u ošípaných bol rezistentný voèi kombinácii SuTNxCp. S. Dublin, S. London, S. Bovismorbificans, S. Lille, S. Montevideo, S. Oranienburg a S. Tennessee všetky izoláty týchto sérovarov boli citlivé voèi sledovaným antimikrobiálnym látkam. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

41 1.5.2 Rezistencia Salmonella spp. z hovädzieho mäsa, bravčového mäsa, mäsa hydiny a ostatných potravín a krmív Vzorky potravín a surovín z hovädzieho mäsa, bravèového mäsa a mäsa hydiny a ostatných potravín, ako aj krmív sa v rámci úradných kontrol odoberali v súlade s metodickým pokynom ŠVPS SR. Vyšetruje sa iba jeden izolát príslušného sérovaru z epidemiologickej jednotky, t. j. šarže potravín alebo krmív. Platí zásada, že najmenej jeden izolát z každého hláseného prípadu Salmonella sa potvrdzuje na úrovni NRL. V roku 2009 bolo testovaných 14 izolátov pochádzajúcich z potravín. Poèet testovaných izolátov pod¾a jednotlivých skupín potravín bol nasledovný: mäso a mäsové prípravky z hovädzieho a bravèového mäsa 1, mäso a mäsové prípravky z bravèového mäsa 1, mäso a mäsové prípravky z kuracieho mäsa 8, mäso a mäsové prípravky z morèacieho mäsa 2 a cestoviny 1 izolát. Naviac bol testovaný 1 izolát S. Derby, ktorý bol zistený pri kontrole výroby želatíny v rámci HACCP. Podrobné údaje sú uvedené v tabu¾kách Struène o výsledkoch rezistencie pod¾a jednotlivých sérovarov možno konštatovaś: S. Enteritidis jediný izolát z kuracieho mäsového prípravku bol úplne citlivý. S. 4,12:i - jediný kmeò tejto monofázickej salmonely izolovaný z mäsového prípravku z hovädzieho a bravèového mäsa bol rezistentný voèi ASSuT. S. 4,5,12:i.- jediný kmeò tejto monofázickej salmonely izolovaný z mäsového prípravku z bravèového mäsa bol rezistentný voèi ACSSuTF. S. Infantis všetky 4 kmene izolované z kuracieho mäsového prípravku boli rezistentné voèi kombinácii SuTNxCp. S. 6,7:-:1,5 oba izoláty tejto monofázickej salmonely z kuracieho mäsového prípravku boli rezistentné voèi kombinácii SuTNxCp. S. Agona oba izoláty z morèacieho mäsového prípravku boli rezistentné voèi kombinácii SuTK. S. Schwarzengrund izolovaná z mäsového prípravku z kuracieho mäsa, S. Egusitoo izolovaná z cestovín a S. Derby izolovaná pri kontrole výroby želatíny tieto sérovary boli úplne citlivé. Nízky poèet izolátov umožòuje iba obmedzené zhodnotenie trendov rezistencie v kategórii potravín. Avšak aj u izolátov z potravín sa pri sérovare S. Infantis a monofázickom sérovare S. 6,7:-:1,5 zaznamenala rezistencia všetkých izolátov voèi SuTNxCp, teda rovnaký trend ako u brojlerov a aj hydinových odpadov z kategórie krmív. V roku 2009 bolo testovaných 24 izolátov pochádzajúcich z krmív. Poèet testovaných izolátov pod¾a jednotlivých skupín krmív bol nasledovný: KKZ pre dobytok 1, KKZ pre hydinu 7, ostatné rastlinné krmivá 6, odpady z hydinárskej výroby 4, mäsokostná múèka 2 a krmivá pre spoloèenské zvieratá 4. Podrobné údaje sú uvedené v tabu¾kách Struène o zistenej rezistencii pod¾a jednotlivých skupín krmív a najvýznamnejších sérovarov možno konštatovaś: Najväèší záchyt rezistentných salmonel bol zaznamenaný u izolátov z odpadov z hydinárskej výroby, u ktorých boli rezistentné všetky izoláty, a to S. Enteritidis bola rezistentná voèi NxCp v jednom prípade, S. Infantis bola rezistentná voèi SuTNxCp v dvoch prípadoch a monofázický sérovar S. 6,7:- :1,5 bol rezistentný voèi SuTNxCp v jednom prípade. Rezistencia S. Typhimurium bola zistená v dvoch prípadoch, u 1 izolátu z mäsokostnej múèky s rezistenciou voèi ASSuT a u 1 izolátu zo zmesného rastlinného krmiva s rezistenciou voèi AST. Okrem toho bol zistený 1 izolát monofázického sérovaru S. 6,7:l,w:- zo sušenej pochúśky pre psov s A rezistenciou. Ostatných 17 izolátov, celkom 10 sérovarov, izolovaných z krmív bolo úplne citlivých na sledované antimikrobiálne látky. Údaje v kvalitatívnych tabu¾kách uvádzajú poèet vyšetrených izolátov (N), poèet rezistentných, prípadne multirezistentných izolátov u kmeòov izolovaných zo zvierat, potravín a krmív (n). Údaje v kvantitatívnych tabu¾kách uvádzajú poèet vyšetrených izolátov (N), poèet rezistentných izolátov (n), poèet izolátov pod¾a hodnoty MIC a rozmedzie testovaných koncentrácií príslušnej antimikrobiálnej látky. 40 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

42 Tabu¾ka 18 Testovanie citlivosti kmeòov Salmonella u hovädzieho dobytka na antimikrobiálne látky Slovakia 2009 Salmonella S. S. S. S. S. Salmonella Isolates out of a monitoring program Bredeney Dublin Enteritidis Montevideo Typhimurium spp. (yes/no) no no no no no no Number of isolates availbale in the laboratory Antimicrobials: N n N n N n N n N n N n Aminoglycosides Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Fully sensitive Fully sensitive Number of multiresistant S. Typhimurium Resistant to other antimicrobials With penta resistance Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Resistant to 1 antimicrobial Resistant to 2 antimicrobials Resistant to 3 antimicrobials Resistant to 4 microbials Resistant to > 4 microbials Resistant to 1 antimicrobial Resistant to 2 antimicrobials Resistant to 3 antimicrobials Resistant to 4 antimicrobials Resistant to > 4 antimicrobials Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: S. Enteritidis: Fully sensitive 3 x. S. Typhimurium: AST resistance - 1 x, ACSSuTF resistance - 1 x, ACSSuTNxCpF resistance - 1 x. S. Bredeney: SSuTK resistance - 1x. S. Dublin: Fully sensitive 1 x. Other serotypes/s. Montevideo: Fully sensitive 1 x. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

43 Tabu¾ka 19 Testovanie citlivosti kmeòov Salmonella na antimikrobiálne látky u ošípaných Salmonella Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: S. 4,5,12:i:- S. Choleraesius S. Derby S. Enteritidis S. London S. Montevideo S. Ohio no no no no no no no no S. Salmonella Typhimurium Salmonella spp. N n N n N n N n N n N n N n N n N n Gentamicin Aminoglycosides Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Fully sensitive Fully sensitive Number of multiresistant S. Typhimurium Resistant to other antimicrobials With penta resistance Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Resistant to 1 Resistant to 1 antimicrobial antimicrobial Resistant to 2 Resistant to 2 antimicrobials antimicrobials Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

44 Tabu¾ka 19 Testovanie citlivosti kmeòov Salmonella na antimikrobiálne látky u ošípaných Salmonella Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: S. 4,5,12:i:- S. Choleraesius S. Derby S. Enteritidis S. London S. Montevideo S. Ohio no no no no no no no no S. Salmonella Typhimurium Salmonella spp. N n N n N n N n N n N n N n N n N n Resistant to 3 Resistant to 3 antimicrobials antimicrobials Resistant to 4 Resistant to 4 microbials antimicrobials Resistant to > 4 Resistant to > 4 microbials antimicrobials Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: S. Enteritidis: Fully sensitive 1 x. S. Typhimurium: Fully sensitive 1 x, T resistance 1 x, AT resistance - 2 x, SSuT resistance 1 x, ASSuTW resistance 1 x, ACSSuT resistance 1 x, ACSSuTF resis tance 2 x. S. 4,5,12:i:-: ASSuT resistance 2 x. S. Derby: Fully sensitive 2 x, T resistance 1 x. S. Choleraesuis: NxCp(S) resistance 1 x. Note to (S): MIC = 32 μg /ml S. Ohio: SuTNxCp resistance 1 x. Other serotypes in the quantitative tables: Fully sensitive 3 x / S. Montevideo 2 x, S. London - 1 x. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

45 Tabu¾ka 20 Testovanie citlivosti kmeòov Salmonella na antimikriobiálne látky v chovoch hydiny Gallus gallus brojlery Salmonella Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Amphenicols S. 6,7:-:1,5 S. Bovismorbifica ns S. Enteritidis S. Infantis S. Kentucky S. Lille S. Montevideo S. Newport S. Saintpauil S. Tennessee yes yes yes yes yes yes yes yes yes yes yes S. Typhimurium Salmonella spp. N n N n N n N n N n N n N n N n N n N n N n N n Gentamicin Kanamycin Streptomycin Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Fully sensitive Fully sensitive Number of multiresistant S. Typhimurium Resistant to other antimicrobials With penta resistance Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Resistant to 1 Resistant to 1 antimicrobial antimicrobial Resistant to 2 Resistant to 2 antimicrobials antimicrobials Resistant to 3 Resistant to 3 antimicrobials antimicrobials Resistant to 4 Resistant to 4 microbials antimicrobials Resistant to > 4 Resistant to > 4 microbials antimicrobials Sulfonamides Sulfamethoxazol Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

46 Tabu¾ka 21 Testovanie citlivosti S. Typhimurium na antimikrobiálne látky u hovädieho dobytka nešpecifikovaný farma zvieracia vzorka klinické vyšetrovania kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Typhymurium Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Cattle (bovine animals) unspecified at farm animal sample Clinical investigations no 3 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: AST resistance 1 x, ACSSuTF resistance 1 x, ACSSuTnxCpF resistance 1 x Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

47 Tabu¾ka 22 Testovanie citlivosti S. Typhimurium na antimikrobiálne látky u ošípaných zmiešané stáda farma klinické vyšetrovania kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Typhymurium Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Pigs mixed herds at farm Clinical investigations no 9 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: Fully sensitive 1 x, T resistance 1 x, AT resistance 2 x, SSuT resistance 1 x, ASSuTW resistance 1 x, ASSuT resistance 1 x, ACSSuTF resistance 2 x 46 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

48 Tabu¾ka 23 Testovanie citlivosti S. Enteritidis na antimikrobiálne látky v chovoch hydiny Gallus gallus nosnice farma monitoring kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Enteritidis Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Gallus gallus (fowi) laying hens at farm Monitoring yes 19 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: Fully sensitive 17 x, NXCp resistance 1 x, SuW resistance 1 x. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

49 Tabu¾ka 24 Testovanie citlivosti S. Enteritidis na antimikrobiálne látky v chovoch hydiny Gallus gallus brojlery farma monitoring kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Enteritidis Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Gallus gallus (fowi) broilers at farm Monitoring yes 43 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: Fully sensitive 34 x, NXCp resistance 9 x. 48 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

50 Tabu¾ka 25 Testovanie citlivosti S. Infantis na antimikrobiálne látky v chovoch hydiny Gallus gallus brojlery farma monitoring kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Infantis Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Gallus gallus (fowi) broilers at farm Monitoring yes 16 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: SuTNxCp resistance 3 x, (S)SuTNxCp resistance 10 x, (S)SuTNxCp resistance 3 x.note to (S): MIC = 32 microg/ml. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

51 Tabu¾ka 26 Testovanie citlivosti S. 6,7:-:1,5 na antimikrobiálne látky v chovoch hydiny Gallus gallus brojlery farma monitoring kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. 6,7:-:1,5 Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Gallus gallus (fowi) broilers at farm Monitoring yes 6 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: SuTNxCp resistance 2 x, (S)SuTNxCp resistance 3 x, SSuTNxCp resistance 1 x.note to (S): MIC = 32 microg/ml. Besides isolates were O6 negative. 50 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

52 Tabu¾ka 27 Testovanie citlivosti S. 4,5,12:i:- na antimikrobiálne látky v mäse ošípaných príprava mäsa urèené na tepelné spracovanie prevádzka spracovania domáca výroba surveillance úradné kontroly kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. 4,5,12:i:- Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Meat from pig meat preparation intended to be eaten cooked at processing plant domestic production Surveillance official controls yes 1 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: ACSSuTF resistance 1 x. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

53 Tabu¾ka 28 Testovanie citlivosti S. 6,7:-:1,5 na antimikrobiálne látky v mäse z brojlerov (Gallus gallus) príprava mäsa urèené na tepelné spracovanie prevádzka spracovania domáca výroba surveillance úradné kontroly kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. 6,7:-:1,5 Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Meat from broilers (Gallus gallus) meat preparation intended to be eaten cooked at processing plant domestic production Surveillance official controls yes Break Pont 2 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: SuTNxCp resistance 1 x, (S)SuTNxCp resistance 1 x. Note to (S): MIC = 32 microg/ml. 52 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

54 Tabu¾ka 29 Testovanie citlivosti S. Infantis na antimikrobiálne látky v mäse z brojlerov (Gallus gallus) príprava mäsa urèené na tepelné spracovanie celkom surveillance úradné kontroly kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Infantis Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Meat from broilers (Gallus gallus) meat preparation intended to be eaten cooked at processing plant domestic production Surveillance official controls yes Break Pont 4 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: SuTNxCp resistance 1 x, (S)SuTNxCp resistance 3 x. Note to (S): MIC = 32 microg/ml. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

55 Tabu¾ka 30 Testovanie citlivosti S. Newport na antimikrobiálne látky u moriek kàde¾ farma monitoring kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Newport Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Turkeys meat production flocks at farm Monitoring yes 2 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: AT resistance 3 x. 54 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

56 Tabu¾ka 31 Testovanie citlivosti S. Agona na antimikrobiálne látky v morèacom mäse príprava mäsa urèené na tepelné spracovanie maloobchod surveillance úradné kontroly kvantitatívne údaje [diluèná metóda] S. Agona Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Meat from turkey meat preparation intendant to be eaten cooked at retail Surveillance official controls yes 2 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: SuTK resistance 2 x. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

57 Tabu¾ka 32 Testovanie citlivosti iných sérotypov na antimikrobiálne látky v iných krmivách rôznorodé výrobný závod krmív domáca výroba surveillance úradné kontroly kvantitatívne údaje [diluèná metóda] Other serothypes Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Other feed material miscellaneus at feed mill domestic production Surveillance official controls yes 5 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: Fully sensitive 5x/S.1,3,19:-:- 1 x (Maize derived), S. Tennesse 1 x (Rape seed derived), S. Worthington 3 x (Maize derived). 56 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

58 Tabu¾ka 33 Testovanie citlivosti iných sérotypov na antimikrobiálne látky v kàmnych zmesiach, nešpecifikované koneèný produkt farma vzorka krmiva surveillance úradné kontroly kvantitatívne údaje [diluèná metóda] Other serothypes Isolates out of a monitoring program (yes/no) Number of isolates availabale in the laboratory Antimicrobials: Aminoglycosides Break Pont Coumpound feedingstuffs, not specified final product at farm feedd sample Surveillance official controls yes 7 N n >2048 lowest higest Gentamicin Kanamycin Streptomycin Amphenicols Chloramphenicol Florfenicol Cephalosporins Cefotaxim Ceftazidim Fluoroquinolones Ciprofloxacin Penicillins Ampicillin Polymyxins Colistin Quinolones Nalidixic acid Sulfonamides Sulfamethoxazol Tetracyclines Tetracycline Trimethoprim Trimethoprim Footnote: Fully sensitive 7 x /S. Egusitoo 1 x, S. Kentucky 1 x, S. Tennessee 5 x. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Salmonella spp.

59 1.6 SÚHRN Výskyt salmonelózy u ¾udí v Európskej únii má v posledných 5 rokov klesajúci trend, ktorý sa výrazne prejavuje aj v SR. Oproti roku 2008 v SR poklesol výskyt tohto ochorenia u ¾udí o 38 % a oproti 5 roènému priemeru dokonca až o 55 %. Tento klesajúci trend bol v roku 2009 zaznamenaný aj u potravín a zvierat. Najèastejšie sa salmonely vyskytovali v hydinovom mäse. V chovoch hydiny Gallus gallus bola zistená 0,60 % pozitiva výskytu salmonel u reprodukèných kàd¾ov. Z vyšetrení na salmonely v ostatnej hydine jednoznaène dominovali nálezy u brojlerov jednodòové kurèatá s percentom pozitivity 2,6 % a vyšetrené kàdle poèas odchovu s percentom pozitivity 1,40 %, èo oproti roku 2008 predstavuje taktiež mierny pokles. Naopak u krmív bol zaznamenaný mierny nárast pozitivity vyšetrených z 1,01 % v roku 2008 na 1,76 % v roku Kým v etiológii ochorení, v potravinách a u zvierat dominoval v roku 2009 sérovar S. Enteritidis, tak u krmív sa najèastejšie vyskytoval sérovar S. Tennessee. 58 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Salmonella spp.

60 2. CAMPYLOBACTER SPP. Baktérie rodu Campylobacter sú gram-negatívne v prírode rozšírené mikroaerofilné baktérie, ich rezervoárom je tráviaci trakt domácich i vo¾ne žijúcich zvierat. Spôsobujú alimentárne ochorenie, kampylobakteriózu, na ktorú pod¾a WHO každoroène ochorie v rozvinutých krajinách sveta asi 1% populácie. Nákaza je podhodnotená, 5 10 % kampylobakterióz má neskoré následky. V krajinách s dobre zavedeným systémom surveillance prevyšuje chorobnosś na kampylobakteriózy chorobnosś na salmonelózy. Výskyt má vzostupný trend, aj keï údaje získané zo surveillance vyjadrujú len vrch ¾adovca skutoèného výskytu, pravdepodobne z dôvodu nároènejšej diagnostiky ako je diagnostika salmonel. Infekèná dávka je nízka ( buniek), ochorenie vyvolá 1 kvapka kontaminovanej surovej hydinovej šśavy. Inkubaèná doba môže byś od 2 do 5 dní. Ochorenie je charakterizované bolesśami hlavy, zvracaním, hnaèkami, (vodnatými èasto až krvavými) a horúèkami. Podobne ako u salmonelóz je najvyššia chorobnosś u detí vo veku 0 4 rokov. Kampylobaktery sú citlivé na teplo, mráz, vyschnutie, dezinfekèné látky a kyslé prostredie. Mrazením sa poèet kampylobakterov v surovom hydinovom mäse redukuje. V potravinách sa nepomnožuje, èo je pravdepodobne príèinou nízkeho výskytu epidémií. Prenos: existuje nieko¾ko spôsobov; fekálno-orálny, èlovek-èlovek, sexuálnym kontaktom, konzumáciou kontaminovanej potraviny, príp. vody. Predpokladanou cestou prenosu je konzumácia surových a nedostatoène tepelne spracovaných primárne kontaminovaných (hydinové a bravèové mäso, surové mlieko) alebo sekundárne kontaminovaných potravín. Niektoré kmene C. jejuni produkujú enterotoxín podobný cholere. Najèastejším prameòom nákazy je hydina, u ktorej sa zisśuje premorenosś až % (C. jejuni), u ošípaných 60 % (C. coli), u oviec 30 %, u psov a maèiek 25 % (C. upsaliensis), dobytka 5 35 %, koní 2 %, príp. vodné vtáky 10 % (C. lari). Ako faktory prenosu sa najèastejšie uplatòujú surové mlieko, výrobky z nepasterizovaného mlieka, hydinové mäso, voda, sekundárne kontaminované potraviny. 2.1 KAMPYLOBAKTERIÁLNA ENTERITÍDA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má aspoò jeden z týchto troch symptómov: hnaèka, abdominálna bolesś, horúèka. 2. Laboratórne kritériá izolácia Campylobacter spp. zo stolice alebo z krvi. 3. Epidemiologické kritériá musí byś splnená aspoò jedna z týchto piatich epidemiologických súvislostí: prenos zo zvieraśa na èloveka, interhumánny prenos, expozícia úèinkom spoloèného zdroja, expozícia úèinkom kontaminovanej vody, alebo potravín, enviromentálna expozícia. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Campylobacter

61 Odbery u ľudí Na základe klinických príznakov a kultivaène zo stolice. Odber sa vykonáva pomocou špeciálnych odberových súprav bez prístupu kyslíka do Carryho Blairovej transportnej pôdy. Diagnostikuje sa aj sérologicky od 10. dòa choroby a mikroskopicky fázovým kontrastom. V priebehu roka 2009 bolo hlásených ochorení (chor. 72,19/ ), èo je oproti roku 2008 vzostup o 24 %. Ochorelo mužov a žien. Ochorenia boli hlásené z každého kraja SR, prièom najvyššia chorobnosś bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji 147,10, ktorá 2-násobne prevyšovala chorobnosś SR. Najnižšia chorobnosś bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji 12,70 (obrázok 12). <0,00-0,01) <0,01-46,70) <46,70-91,74) <91,74-140,71) <140,71-193,23) <193,23-483,77> Obrázok 12 Výskyt kampylobakterióz (dg. A04.5) v SR pod¾a okresov v roku 2009 Ochorenia boli hlásené v každej vekovej skupine, prièom najvyššia vekovo špecifická chorobnosś bola u 0 roèných detí 888,87 a 1 4 roèných detí 560,36. Ochorenia sa vyskytovali v priebehu celého roka s maximom výskytu v júli 597 prípadov. V letných mesiacoch jún, júl, august sa vyskytlo 39,29 % celoroèného výskytu (1 535 prípadov). NRC pre kampylobakteriózy je zriadené pri RÚVZ Trenèín. 120,0 Chorobnos na obyvate ov. 100,0 80,0 60,0 40,0 20,0 44,5 52,3 40,1 39,5 41,5 39,2 40,3 35,4 31,4 21,3 23,8 21,9 24,8 25,0 23,5 22,2 65,3 40,9 81,2 51,9 87,9 63,5 77,5 58,3 95,6 72,2 0, Obrázok 13 Podiel chorobnosti na kampylobakteriálne enteritídy na chorobnosti iných bakteriálnych èrevných infekcií v SR od roku Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Campylobacter

62 2.2 CAMPYLOBACTER SPP. V POTRAVINÁCH Poèas roka 2009 bolo na prítomnosś Campylobacter spp. vyšetrených 83 hydinového mäsa (mleté mäso a mäsové prípravky) bez pozitívneho nálezu. Z ostatných potravín bolo vyšetrených 268 surového kravského mlieka s nálezom Campylobacter jejuni v 14 vzorkách (5,22 %). Nálezy kampylobakterov boli aj v 7 vzorkách ovèieho hrudkového syra zo salašov odoberaných v rámci v cielenej kontroly, ktorú nariadila ŠVPS SR, 4 x bol typizovaný C. jejuni a 3 x C. coli (tab.34 a 35). 2.3 CAMPYLOBACTER SPP. U ZVIERAT Poèas roka 2009 bolo na prítomnosś Campylobacter spp. vyšetrených zvierat, èo predstavuje 19 % nárast oproti roku Z vyšetrených bolo 112 pozitívnych (100 % nárast poètu pozitívnych nálezov oproti 2008), èo predstavuje 10 % pozitivitu (38 x hovädzí dobytok, 12 x ovca, 38 x ošípaná, 2 x hydina Gallus gallus, 6 x pes, 1 x maèka, 5 x iné druhy (1 x diviak, 1 x rys, 3 x fretka). Pozitívny charakter výskytu má oproti minulým rokom stúpajúcu tendenciu, èo koreluje aj s vysokým výskytom kampylobakterióz vo svete. Tabu¾ka 34 Campylobacter spp. v hydinovom mäse Druh Urèené na kozumáciu po tepelnom ošetrení Urèené na kozumáciu po tepelnom ošetrení Urèené na kozumáciu po tepelnom ošetrení Urèené na kozumáciu po tepelnom ošetrení Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Vyšetrované jednotky Poèet vyšetr. Spolu jednotky s nálezom kampylobakterov Mäso z brojlerov (Gallus gallus) Mleté obchodná sieś/ dom. odber RÚVZ 1 25g 28 0 stravovacie zariadenie odber RÚVZ 1 10g 1 0 Mäsové prípravky obchodná sieś/ dom. odber RÚVZ 5 25g 38 0 stravovacie zariadenie odber RÚVZ 5 10g 15 0 Mäso z moriek Mleté stravovacie zariadenie odber RÚVZ 1 10g 1 0 Urèené na kozumáciu po tepelnom ošetrení Spolu 83 0 C. coli C. jejuni Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Campylobacter

63 Tabu¾ka 35 Campylobacter spp. v potravinách Surové Druh Syry z kravského mlieka Syry z ovèieho mlieka Syry zo zmiešaného mlieka, kravské, ovèieho a/alebo kozieho Stupeò odberu sprac. prevádz./dom. spracovate¾ská prevádzka domáca spracovate¾ská prevádzka domáca spracovate¾ská prevádzka domáca Kravské mlieko Kontext odberu monitoring/úr. kontrola/ Na výrobu monitoring úradná kontrola úradný odber Ovèie mlieko monitoring úradná kontrola úradný odber Kravské + ovèie mlieko monitoring úradná kontrola úradný odber Zdroj informácií Jednotky vzorky Poèet vyšetr. Spolu jednotky s nálezom kampylobakterov C. coli C. jejuni ŠVPÚ ŠVPÚ ŠVPÚ ŠVPÚ Spolu Tabu¾ka 36 Campylobacter spp. u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom kampylobakterov C. coli C. jejuni C. upsaliensis C. spp Hovädzí dobytok Ovca Koza Ošípaná Brojlery - na farme Pes Maèka Vo¾ne žijúce zvieratá Norka Zoo zvieratá Sokol farma/vz. zo zvieraśa farma/vz. zo zvieraśa/ výplašok farma/vz. zo zvieraśa farma/vz. zo zvieraśa farma/vz. zo zvieraśa farma/vz. zo zvieraśa vz. zo zvieraśa vz.zo zvieraśa vz. zo zvieraśa farma/vz. zo zvieraśa v zoo/vz.zo zvieraśa vz. zo zvieraśa klinické vyšetrenie kontrol. a erad. programy/np (nekofinan spoloèenstvom)/ klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera ŠVPÚ zviera ŠVPÚ zviera ŠVPÚ zviera 4 0 ŠVPÚ zviera ŠVPÚ kàde¾ ŠVPÚ zviera ŠVPÚ zviera ŠVPÚ zviera 14 0 ŠVPÚ zviera 5 0 ŠVPÚ zviera 16 0 ŠVPÚ zviera Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Campylobacter

64 Tabu¾ka 36 Campylobacter spp. u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom kampylobakterov C. coli C. jejuni C. upsaliensis C. spp Orol vz. zo zvieraśa klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 2 0 Holub farma/vz. zo zvieraśa klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 5 0 Zajac farma/vz. zo zvieraśa klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 2 0 Diviak vz. zo zvieraśa klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera Rys vz. zo zvieraśa klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera Fretka vz.zo zvieraśa klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera Spolu * Gallus gallus 2 % pes ma ka 5% 1% diviak 1% rys 1% fretka 3 % ošípaná 34 % ovca 11 % hovädzí dobytok 42 % Obrázok 14 Campylobacter u zvierat C. upsaliensis 2 % C. spp 15 % C. coli 43 % C. jejuni 40 % Obrázok15 Druhy kampylobakterov u zvierat v % Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Campylobacter

65 2.4 REZISTENCIA KAMPYLOBAKTEROV V roku 2009 opätovne neprebiehal žiadny celoplošný screening mikrobiálnej rezistencie zoonotických a indikátorových baktérií na Slovensku vrátane izolátov pochádzajúcich z potravín. 2.5 SÚHRN V roku 2008 bola v Európskej únii kampylobakterióza najèastejšie hláseným ochorením u ¾udí. V roku 2009 bol v SR oproti roku 2008 zaznamenaný vzostup tohto ochorenia o 24 %, prièom najvyššia chorobnosś bola opäś v Bratislavskom kraji. Hoci pod¾a komunitárnej sumárnej správy o trendoch a zdrojoch zoonóz a zoonotických agentoch v EÚ v roku 2008 sa uvádza, že najvyššie percento výskytu kampylobakterov v potravinách je v èerstvom hydinovom mäse, v roku 2009 boli v SR všetky odobraté vzorky hydinového mäsa bez pozitívneho nálezu. Z ostatných potravín bol najvyšší výskyt kampylobakterov v surovom kravskom mlieku a ovèom hrudkovom syre zo salaša, prièom sa oproti roku 2008 percento pozitívnych zvýšilo z 1,13 % na 5,22 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2008 bol u zvierat v roku 2009 zaznamenaný 100 % nárast poètu pozitívnych nálezov. Pozitívny charakter výskytu má oproti minulým rokom stúpajúcu tendenciu, èo koreluje aj s vysokým výskytom kampylobakterióz vo svete. Kým v potravinách v roku 2009 dominoval C. jejuni, u zvierat zase C. coli. 64 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Campylobacter

66 3. LISTERIA SPP. Listérie sú ubikvitárne rozšírené baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v prostredí vo vzduchu, vode, na rukách alebo v chladnièkách a ktoré sa vyznaèujú fakultatívnym intracelulárnym parazitizmom. Najskôr boli známe ako patogén pre zvieratá, najmä pre ovce, kozy a hovädzí dobytok. Najèastejšou formou ochorenia je meningoencefalitída. Ïalšia forma listériózy je abortívna a neonatálna infekcia. Dochádza k postihnutiu plodu a placenty s následným potratom. Spomedzi siedmich doposia¾ známych druhov listérií (L. monocytogenes, L. ivanovii, L. innocua, L. seeligeri, L. welshimeri, L. murrayi, L. grayi) sú dva druhy považované za nepatogénne a len jediný druh Listeria monocytogenes (a to najmä sérovar 4b) je považovaný za pôvodcu vážnych zdravotných problémov u ¾udí (listerióza), hlavne v rizikových skupinách obyvate¾stva (deti, starí ¾udia, rekonvalescenti, tehotné ženy). Infekèná dávka pre ¾udí nie je doposia¾ urèená, môže byś od 10 2 u rizikových skupín až po 10 8 u zdravých osôb. Aj inkubaèná doba je ve¾mi rozdielna, od nieko¾kých dní až po nieko¾ko týždòov. Ochorenie sa prejavuje mnohými akútno-septickými formami, od ¾ahkého priebehu podobného chrípke až po smrte¾né meningitídy a sepsu. Ve¾ké riziko predstavuje Listeria monocytogenes pre tehotné ženy, u ktorých môže vyvolaś aborty alebo zdravotné postihnutie u plodov alebo novorodencov. Na èloveka sa listéria prenáša priamo pri styku s chorými zvieratami, najmä pri ošetrovaní, pri pôrodoch, alebo nepriamo konzumáciou kontaminovaných potravín. Vstupnou bránou je poranená koža, sliznice, tráviaca a dýchacia sústava. Medzi potraviny s najvyšším rizikom patrí mäso a tepelne neopracované mäsové výrobky, surové mlieko a mlieène výrobky (syry, najmä parené a plesòové), zelenina. Èasto sa vyskytuje v nekvalitnej siláži a môže byś izolovaná aj zo stolice zdravých ¾udí, hovädzieho dobytka, oviec, vtákov, rýb a hlodavcov. K ïalšiemu pomnoženiu listérií môže dôjsś pri uchovávaní kontaminovaných potravín v chladnièke, nako¾ko ide o baktériu s psychrotrofným charakterom, ktorá sa dokáže množiś aj pri nízkych teplotách, prípadne v priebehu prípravy pokrmov a ich uchovávania pri izbovej teplote. 3.1 LISTERIÓZA U ĽUDÍ Novorodenecká (diseminovaná) listerióza Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má aspoò jedno týchto troch kritérií: Listerióza novorodencov sa definuje ako narodenie màtveho plodu, alebo aspoò jeden z piatich symptómov v prvom mesiaci života: granulomatóza infantiseptica, meningitída alebo meningoencefalitída, septikémia, dyspnoe, lézie na koži, mukonazálnych membránach alebo spojivkách. Listerióza v tehotenstve sa definuje aspoò jedným z týchto znakov: interupcia, potrat, narodenie màtveho plodu alebo predèasný pôrod, horúèka, príznaky podobné chrípke. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Listeria spp.

67 2. Iná forma listeriózy sa definuje aspoò jedným z týchto štyroch symptómov: horúèka, meningitída alebo meningoencefalitída, septikémia, lokalizované infekcie ako artritída, endokarditída, abscesy. Laboratórne kritériá ochorenia sú dodržané pri splnení aspoò jedného z dvoch kritérií: izolácia Listeria monocytogenes z prirodzene sterilného miesta, izolácia Listeria monocytogenes z prirodzene nesterilného miesta v plode, màtvom novorodencovi, novorodencovi alebo matke pri pôrode alebo do 24 hodín po òom. 3. Epidemiologické kritériá musí byś splnená aspoò jedna z troch epidemiologických súvislostí: expozícia úèinkom spoloèného zdroja, interhumánny prenos, expozícia úèinkom kontaminovaných potravín alebo kontaminovanej pitnej vody. Ïalšie informácie: Inkubaèná doba 3 70 dní, najèastejšie 21 dní. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá, alebo každá matka, u ktorej sa v màtvo,alebo živonarodenom plode potvrdila laboratórne listerióza. Odbery u ľudí Kultivácia listérií z krvi, likvoru, hnisu, spúta, moèu. Pri vrodenej forme kultivácia z plodovej vody, placenty, mekónia a výterov slizníc plodu, prípadne sérologický dôkaz. NRC pre listeriózu je zriadené pri RÚVZ Košice. V roku 2009 bolo na Slovensku hlásených spolu 10 ochorení na listeriózu (chor. 0,18 / ), èo je oproti roku 2008 vzostup o 25 % a v porovnaní s 5 roèným priemerom je výskyt vyšší tiež o 25 %. Okrem 8 získaných ochorení na listeriózu (chor. 0,15/ ) boli v priebehu roka 2009 hlásené aj 2 prípady novorodeneckej (diseminovanej) listeriózy (chor. 0,04/ ). Ochorelo 9 mužov (chor. 0,35) a 1 žena (chor.0,04). Rozdelenie chorých pod¾a vekových skupín: 0 roè. = 2, = 1, = 3, 65+ = 4. Ochorenia boli hlásené z krajov: Trenèiansky 3, Nitriansky 3, Trnavský 2, Bratislavský 1 a Košický 1. Klinické formy ochorení: 5 x meningeálna, 2 x febrilná, 1 x septická. U 1 dieśaśa s novorodeneckou (diseminovanou) listeriózou boli v klinickom obraze prítomné subfebrílie, petechie a pneumónia. Ochorenie bolo komplikované neefektívnou peristaltikou pri sepse. U 2. dieśaśa boli prítomné makulózne eflorescencie na konèatinách (kožná forma). V epidemiologickej anamnéze bolo udané: 1 x kúpanie sa v bazéne na vlastnom pozemku, 1 x kopanie vodovodného potrubia a kanalizácie + chov sliepok, 1x konzumácia domáceho kravského údeného syra + práca v záhrade, ktorá je hnojená kravským hnojom + ochutnávanie surového mäsa, 1x manipulácia s krmivom a stelivom kôz. V 2 prípadoch bola epidemiologická anamnéza negatívna, v 2 prípadoch zostala neobjasnená a v 2 prípadoch u novorodencov sa jednalo o vertikálny prenos z matky na dieśa. V 9 prípadoch bola Listeria monocytogenes izolovaná kultivaène z likvoru, resp. z hemokultúry a v 1 prípade bol pozitívny výsledok sérológie (matka dieśaśa s novorodeneckou diseminovanou listeriózou). Prvé príznaky ochorení boli hlásené v mesiacoch: január 1, máj 1, júl 1, august 1, september 2, október 1 a november 1. Hlásené boli 3 úmrtia: Nitriansky kraj hlásil 2 úmrtia. V 1. prípade zomrel 71 roèný muž na listériovú meningoencefalitídu (dg. A 32.1), ktorý bol hospitalizovaný na KAIM FN Trnava, kde bol prelože- 66 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Listeria spp.

68 ný z neurologického oddelenia NsP v Galante s diagnózou meningoencephalitis acuta. Z likvoru bola izolovaná Listeria monocytogenes sérotyp 1. Epidemiologická anamnéza bola negatívna. V 2. prípade zomrel 66 roèný muž na listériovú meningoencefalitídu (dg. A 32.1). Pacient bol prijatý na Internú kliniku FN Nitra ako febrilný stav s poruchami vedomia s podozrením na neuroinfekciu. Pre zhoršenie stavu a vývoj septického šoku bol preložený na KAIM FN Nitra, kde exitoval. Z likvoru bola izolovaná Listeria monocytogenes. Epidemiologická anamnéza zostala neobjasnená. Bratislavský kraj hlásil 1 úmrtie 80 roèného muža na listériovú septikémiu (dg. A32.7), ktorý bol prijatý na internú kliniku pre zvracanie, bolesti brucha s výstupom teplôt až do 40 C. Kultivaèným vyšetrením z hemokultúry bola opakovane potvrdená Listeria monocytogenes. Pacient bol preložený na KIGM JIS v kritickom stave a hlbokom bezvedomí. Napriek ATB lieèbe a intenzívnej starostlivosti pacient exitoval. Epidemiologická anamnéza bola negatívna. 3.2 LISTERIA MONOCYTOGENES V POTRAVINÁCH Mlieko a výrobky z mlieka Presne stanovené druhy mlieka a mlieènych výrobkov urèených na vyšetrenie sú dané nariadením Komisie (ES) è. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny v znení neskorších predpisov. Vzorky sa pod¾a charakteru a vzśahu k listériám (aw, ph, doba trvanlivosti) vyšetrovali na dôkaz alebo stanovenie poètu listérií (tab. 37). Spolu bolo na dôkaz Listeria monocytogenes vyšetrených 2 366, u 30 bola dokázaná ich prítomnosś (1,27 %). Oproti roku 2008 bol zaznamenaný nárast pozitívnych (v roku 2008 bola pozitivita 0,73 %). Avšak väèšina s nálezom listérií pochádzala zo surového kravského mlieka (v poète 21), odoberaného v rámci monitoringu, prièom mlieko nebolo urèené na priamu spotrebu. Ak by sa pozitívne vzorky surového mlieka vylúèili, vychádza podiel pozitívnych z mlieka a mlieènych výrobkov iba na 0,43 %. Ïalšie vzorky s nálezom Listeria monocytogenes boli syry z kravského mlieka (4 x), ovèieho mlieka (4 x) a syr zo zmesi mlieka kravského a ovèieho (1 x). Vzorky boli odobrané u slovenských prevádzkovate¾ov potravinárskeho priemyslu. Iné potraviny Z iných potravín sa jednalo najmä o kontrolu mäsa a mäsových výrobkov, jedál a predpripravených jedál, majonéz, lahôdok a bagiet. Spolu bolo vyšetrených iných potravín. Na prítomnosś listérií bolo vyšetrených s nálezom L. monocytogenes v 36 (1,25 %). Stanovenie poètu v 1 g bolo vykonané u 1 655, prièom bol u 5 prekroèený limit 100 KTJ/g a v jednej vzorke bol zistený poèet do 100/ KTJ/g (tab. 38). Oproti roku 2008 ide o pokles percenta pozitivity v roku 2008 bol podiel pozitívnych 2,71 %, v dvoch vzorkách bol prekroèený limit 100 KTJ/g. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa nálezy Listeria monocytogenes vyskytovali v mäsových výrobkoch tepelne ošetrených a mäkkých výrobkoch a to v 14 vzorkách. Prevažne išlo o mäsové výrobky z bravèového mäsa a zo zmesi bravèového a hovädzieho mäsa, odoberané u prevádzovate¾ov. Vo vzorkách trvanlivých tepelne neopracovaných výrobkoch nebol v roku 2009 žiadny záchyt listérií. Pozitívne nálezy boli zistené vo vzorkách lahôdkárskych výrobkov z obchodnej siete šaláty s majonézou a bez majonézy (napr. parížsky, diabolský, kukuricový) a plnené bagety (napr. šunková, lososová). Štyri prípady zistenia prekroèeného povoleného poètu listérií v 1 g boli práve v týchto druhoch výrobkov. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Listeria spp.

69 Tabu¾ka 37 Listeria monocytogenes v mlieku a mlieènych výrobkoch Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky Poèet vyšetr. na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L. monocytogenes Poèet jednotiek vyšetr.na prítomnosś L. monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Druh Stupeò odberu Kontext odberu Surové farma/zviera Kravské mlieko monitoring/úr. kontrola/ ŠVPÚ 1 25 ml Na výrobu ŠVPÚ 5 25 ml sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 10 ml Pasterizované mlieko obchod import tretie krajiny kontrola/ ŠVPÚ 5 10 ml obchod domáca ŠVPÚ 5 10 ml Uht mlieko sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25 ml obchod domáca kontrola/ ŠVPÚ 5 10 ml Ovèie mlieko Surové farma/zviera kontrola/ ŠVPÚ 5 25ml Kozie mlieko Surové farma/zviera kontrola/ ŠVPÚ 5 10 ml 1 h 1 Na výrobu Pasterizované mlieko sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25 ml obchod domáca kontrola/ ŠVPÚ 5 10 ml Z pasterizovaného mlieka Syry z kozieho mlieka Mäkké a polotvrdé sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25g obchod domáca kontrola/ ŠVPÚ 5 10g Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Listeria spp.

70 Tabu¾ka 37 Listeria monocytogenes v mlieku a mlieènych výrobkoch Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky Poèet vyšetr. na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L. monocytogenes Poèet jednotiek vyšetr.na prítomnosś L. monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zo surového alebo z nízko tepelného ošetreného mlieka sprac. prevádzkáreò obchod domáca Z pasterizovaného mlieka sprac. prevádzkáreò Z pasterizovaného mlieka Z pasterizovaného mlieka Zo surového alebo z nízko tepelného ošetreného mlieka Z pasterizovaného mlieka sprac. prevádzkáreò Syry z ovèieho mlieka Mäkké a polotvrdé kontrola/ kontrola/ Syry z kravského mlieka Mäkké a polotvrdé kontrola/ ŠVPÚ 5 25 g RÚVZ 5 10 g ŠVPÚ 5 25 g ŠVPÚ 5 25 g ŠVPÚ 5 10 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca ŠVPÚ 5 10 g Tvrdé sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g kontrola/ obchod domáca ŠVPÚ 5 10 g Syry zo zmesi mlieka, kravské, ovèie/kozie Mäkké a polotvrdé sprac. prevádzkáreò kontrola/ ŠVPÚ 5 25 g ŠVPÚ 5 10 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca RÚVZ RÚVZ 5 25 g g sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g kontrola/ obchod domáca ŠVPÚ 5 10 g Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Listeria spp.

71 Tabu¾ka 37 Listeria monocytogenes v mlieku a mlieènych výrobkoch Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky Poèet vyšetr. na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L. monocytogenes Poèet jednotiek vyšetr.na prítomnosś L. monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Z pasterizovaného mlieka Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zo surového alebo z nízko tepelného ošetreného mlieka Mrazené krémy Kyslomlieène výrobky Maslo Smotana Tvarohy a termixy Tvrdé sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25 g obchod domáca kontrola/ ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca kontrola/ RÚVZ 5 25 g Iné druhy sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca kontrola/ 5 10 g sprac. prevádzkáreò kontrola/ RÚVZ ŠVPÚ 5 25 g ŠVPÚ 5 10 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca RÚVZ 5 25 g kontrola/ prevádzka ŠVPÚ 5 25 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g kontrola/ obchod domáca ŠVPÚ 5 10 g sprac. prevádzkáreò kontrola/ ŠVPÚ 5 10 ml ŠVPÚ 5 25 ml obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 ml obchod domáca ŠVPÚ 5 10 ml sprac. prevádzkáreò kontrola/ ŠVPÚ 5 25 g ŠVPÚ 5 10 g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10 g obchod domáca ŠVPÚ 5 10 g Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Listeria spp.

72 Tabu¾ka 37 Listeria monocytogenes v mlieku a mlieènych výrobkoch Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky Poèet vyšetr. na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L. monocytogenes Poèet jednotiek vyšetr.na prítomnosś L. monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Druh Stupeò odberu Kontext odberu Iné druhy sprac. prevádzkáreò kontrola/ ŠVPÚ 5 10g ŠVPÚ 5 25g Sušené mlieko obchod domáca ŠVPÚ 5 10g Zahustené mlieko obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10g Syrové nátierky obchod domáca Bryndzové nátierky obchod domáca Pudingy Mlieène výrobky chladené kontrola/ kontrola/ kontrola/ RÚVZ 5 10g RÚVZ 5 25 g RÚVZ 5 25 g sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ 5 25g obchod import tretie krajiny ŠVPÚ 5 10g kontrola/ obchod domáca ŠVPÚ 5 10g v obchodnej sieti, domáca monitoring, RÚVZ 1 25 g Detská výživy poèiatoèná obchodná sieś monitoring, RÚVZ 5 25g Detská výživy následná obchodná sieś monitoring, RÚVZ 5 25g Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Listeria spp.

73 Tabu¾ka 38 Listeria monocytogenes v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky v gramoch Poèet vyšetr na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L.monocytogenes Poèet jednotiek vyšetrených na prítomnosś L.monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes > detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Èerstvé Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Morèacie mäsové výrobky mäkké Morèacie mäso èerstvé Konská klobása Nátierka So zverinou Tepelne ošetrené na priamu spotrebu Surové obchod dom. sprac. prevádzkáreò obchod dom. obchod dom. stravovacie zariadenie obchod import tretie krajiny Mäso kuracie (Gallus gallus) úr. kontrola/ ŠVPÚ Mäsové výrobky úr. kontrola/ sprac. prevádzkáreò úr. kontrola/ obchod dom. obchod dom. obchod dom. obchod dom. sprac. prevádzkáreò obchod dom. obchod import tretie krajiny stravovacie zariadenie úr. kontrola/ úr. kontrola/ úr. kontrola/ úr. kontrola/ úr. kontrola/ sprac. prevádzkáreò úr. kontrola/ obchod dom. ŠVPÚ RÚVZ RÚVZ RÚVZ ŠVPÚ Iné druhy hydiny ŠVPÚ ŠVPÚ ŠVPÚ Iné druhy výrobkov ŠVPÚ ŠVPÚ Mäso bravèové Mäsové výrobky ŠVPÚ ŠVPÚ ŠVPÚ ŠVPÚ RÚVZ ŠVPÚ ŠVPÚ Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Listeria spp.

74 Tabu¾ka 38 Listeria monocytogenes v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky v gramoch Poèet vyšetr na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L.monocytogenes Poèet jednotiek vyšetrených na prítomnosś L.monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes > detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Mäkké Tepelne opracované trvanlivé Tepelne neopracované trvanlivé Údené Mrazené Rybacie Výrobky Lahôdkarske výrobky MV zmesné (Brav. + Hov.) sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ obchod dom. úr. kontrola/ ŠVPÚ obchod import tretie ŠVPÚ krajiny sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ obchod dom. úr. kontrola/ ŠVPÚ obchod import tretie ŠVPÚ krajiny sprac. ŠVPÚ prevádzkáreò ŠVPÚ obchod úr. kontrola/ import tretie ŠVPÚ krajiny Ryby sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ úr. kontrola/ obchod dom. ŠVPÚ sprac. prevádzkáreò ŠVPÚ obchod úr. kontrola/ import tretie ŠVPÚ krajiny sprac. prevádzkáreò obchod import tretie krajiny stravovacie zariadenie obchod dom. úr. kontrola/ obchodná sieś úr. monitoring/ kontrola/ stravovacie zariadenie ŠVPÚ ŠVPÚ ŠVPÚ RÚVZ RÚVZ Iné spracované potraviny a pripravené jedlá monitoring/ úr. kontrola/ RÚVZ RÚVZ Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Listeria spp.

75 Tabu¾ka 38 Listeria monocytogenes v ostatných potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky v gramoch Poèet vyšetr na L. monocytogenes Celkový poèet jednotiek pozitívnych na L.monocytogenes Poèet jednotiek vyšetrených na prítomnosś L.monocytogenes prítomná v 25 gramoch Poèet jednotiek vyšetrených na poèet L. monocytogenes > detekèný limit 100cfu/g L. monocytogenes >100cfu/g Hotové jedlá Majonézy/ tatárska omáèka Nealko nápoje Ovocie, zelenina Bageta Zeleninový šalát Nepravý losos Koreniny Vajcia varené v slanom náleve sprac. prevádzkáreò úr. kontrola/ obchod dom. strav. zariad. obchod dom. sprac. prevádzkáreò monitoring/ úr. kontrola/ úr. kontrola/ úr. kontrola/ ŠVPÚ ŠVPÚ RÚVZ RÚVZ ŠVPÚ sprac. prevádzkáreò RÚVZ úr. kontrola/ obchod dom. ŠVPÚ stravovacie zariadenie RÚVZ úr. kontrola/ obchod dom. RÚVZ g obchod dom. úr. kontrola/ RÚVZ RÚVZ stravovacie zariadenie obchod dom. obchod dom. sprac. prevádzkáreò úr. kontrola/ úr. kontrola/ úr. kontrola/ RÚVZ RÚVZ ŠVPÚ Spolu LISTERIA MONOCYTOGENES U ZVIERAT V roku 2009 bolo na listérie spolu vyšetrených tkanív a krvi zo zvierat, prevažne na farmách, z ktorých bolo 31 pozitívnych, èo predstavuje 2,5 % (18 x hovädzí dobytok, 13 x ovce). V porovnaní s predchádzajúcim rokom (2008) ide o nárast poètu vyšetrených aj nálezov, najmä u z hovädzieho dobytka (tab. 39). 74 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Listeria spp.

76 Tabu¾ka 39 Listeria monocytogenes u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky vzorky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom listerií farma/vz. zo zvierat/orgány klinické vyšetrenie ŠVÚ zviera 80 Hovädzí dobytok farma/vz. zo zvierat/orgány monitoring/odber majite¾om/objektívy ŠVPÚ zviera 29 farma/vz. zo zvierat/krv klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera farma/vz. zo zvierat/plod /pl.obaly klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera farma/vz. zo zvierat/orgány klinické vyšetrenie ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Ovca farma/vz. zo zvierat/cns, mozog klinické vyšetrenie ŠVÚ, ŠVPÚ zviera farma/vz. zo zvierat/orgány monitoring/odber majite¾om/objektívy ŠVPÚ zviera 87 farma/vz. zo zvierat/krv klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera farma/vz. zo zvierat/krv klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 1 Koza farma/vz. zo zvierat/orgány monitoring/odber majite¾om/objektívy ŠVPÚ zviera 2 Ošípaná farma/vz. zo zvierat/orgány monitoring/odber majite¾om/objektívy ŠVPÚ zviera 32 Hydina farma/vz. zo zvierat/rus monitoring/odber majite¾om/objektívy ŠVPÚ kàde¾ 412 Pes vz. zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 4 Jeleò zoo/vz. zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 5 Tuèniak zoo/vz. zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 5 Spolu L. monocytogenes 3.4 REZISTENCIA LISTÉRIÍ V roku 2009 opätovne neprebiehal žiadny celoplošný screening mikrobiálnej rezistencie zoonózových a indikátorových baktérií na Slovensku vrátane izolátov pochádzajúcich z potravín. 3.5 SÚHRN V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol v SR v roku 2009 zaznamenaný nárast ochorení na listeriózu o 25 % a v porovnaní s 5 roèným priemerom je výskyt vyšší tiež o 25 %. Poèet hlásených úmrtí na listeriózu sa zvýšil z 1 na 3. Taktiež sa zvýšilo percento pozitívnych mlieka a výrobkov z neho z 0,73 % na 1,27 %. Väèšina s nálezom listérií pochádzala zo surového kravského mlieka, ktoré nebolo urèené na priamu spotrebu. U iných potravín ako mäso a mäsové výrobky, jedlá a predpripravené jedlá, majonézy, lahôdky a bagety bolo 1,25 % s nálezom L. monocytogenes, èo predstavuje oproti roku 2008 mierny pokles. Naopak u zvierat bol v roku 2009 zaznamenaný nárast pozitívnych z 1,53 % na 2,5 %. Kým v roku 2008 bolo najviac pozitívnych nálezov u zvierat zistených u oviec, v roku 2009 bolo najviac pozitívnych nálezov u hovädzieho dobytka. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Listeria spp.

77 4. ESCHERICHIA COLI (VTEC) Verotoxinogénne kmene Escherichia coli sú baktérie, ktoré sú charakteristické prítomnosśou génov zodpovedných za produkciu verotoxínov. Existuje viac ako 150 rôznych sérotypov, avšak väèšina epidémií, ktorá súvisela s ochorením u ¾udí, je spojená so sérotypmi O26, O111, O103, O145 a najmä O157. Infekèná dávka sa predpokladá asi 10 2 (alebo menej), inkubaèná doba asi od 3 do 9 dní. Symptómy u ¾udí sú rôzne, od miernych zažívacích śažkostí až po krvavé hnaèky Ochorenie je sprevádzané bolesśami brucha bez horúèok. Èasto je ochorenie spojené s výskytom hemolyticko uremického syndrómu, ktorý je typický akútnym zlyhaním oblièiek a udáva sa, že až u 10 % postihnutých detí môže spôsobiś poškodenie oblièiek. Kmene, ktoré spôsobili ochorenie u ¾udí s hemolyticko-uremickým syndrómom sa oznaèujú aj ako kmene EHEC. Spôsoby prenosu infekcie sú buï priamym kontaktom s infikovaným zvieraśom, prenosom medzi ¾uïmi, prenosom infikovanými potravinami (vrátane pitnej vody), príp. vonkajším prostredím. Ako najèastejšie rizikové potraviny sú uvádzané: nepasterizované mlieko, mäkké syry z nepasterizovaného mlieka, syry zo surového mlieka, naklíèené semená rastlín, zelenina, nepasterizované ovocné a zeleninové šśavy, surové alebo nedostatoène tepelne opracované hovädzie mäso, mleté mäso, fermentované mäsové výrobky a voda. U zvierat sa ochorenie šíri najmä trusom. 4.1 OCHORENIE U ĽUDÍ S ESCHERICHIA COLI PRODUKUJÚCE TOXÍN SHIGA/VERO (STEC/VTEC) Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá STEC/VTEC hnaèka hnaèka, bolesś brucha. Hemolyticko uremický syndróm (HUS) Každá osoba s akútnym zlyhaním oblièiek, ktorá má aspoò jeden z týchto dvoch symptómov: mikroangipatická hemolytická anémia, trombocytopénia. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto troch kritérií: izolácia E. coli produkujúceho Shigatoxín/Verotoxín (STEC/VTEC), zistenie génu stx1, alebo stx2 nukleovej kyseliny, zistenie vo¾ných shigatoxínov. Len v prípade HUS možno na potvrdenie STEC/VTEC použiś toto laboratórne kritérium: špecifická protilátková odpoveï na skupinu sérotypov E. coli. Ak je to možné, mala by sa vykonaś izolácia a dodatoèná charakterizácia sérotypom, fagotypom, génmi eae a podtypmi stx1/stx2. 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedna z týchto piatich epidemiologických súvislostí: interhumánny prenos, expozícia úèinkom spoloèného zdroja, prenos zo zvieraśa na èloveka, expozícia úèinkom kontaminovaných potravín/kontaminovanej pitnej vode, enviromentálna expozícia. 76 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Escherichia coli (VTEC)

78 Klasifikácia prípadu ochorenia: možný prípad ochorenia HUS súvisiaci so STEC každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá HUS, pravdepodobný prípad ochorenia STEC/VTEC každá osoba, ktorá spåòa klinické kritéria a je v epidemiologickej súvislosti alebo laboratórne potvrdený prípad ochorenia bez klinických kritérií, potvrdený prípad ochorenia STEC/VTEC každá osoba, ktorá spåòa klinické a labolatórne kritériá. Odbery u ľudí Laboratórna diagnostika sa robí kultivaène zo stolice. Na základe antigénov sa urèujú sérotypy E. coli. Do skupín sa rozde¾ujú pod¾a produkcie toxínov a faktorov virulencie. EPEC: stanovenie fimbriových antigénov, ETEC: stanovenie enterotoxínu, EIEC: stanovenie invazívnosti na tkanivových kultúrach, EHEC: stanovenie verotoxínu. V priebehu roka 2009 bolo hlásených 856 bakteriálnych èrevných infekcií spôsobených E. coli. E. coli enterohemorhagica bola príèinou ochorenia v 14 prípadoch (chor. 0,26/ ). V Trnavskom kraji sme zaznamenali 11 ochorení (chor. 1,96/ ). V okrese Piešśany 6 x, Senica 2 x, Skalica 3 x. Z Trenèianského kraja boli hlásené 2 ochorenia z okresu Nové Mesto nad Váhom u 0 roèných detí bez epidemiologickej súvislosti. Jedno ochorenie bolo hlásené z Banskobystrického kraja z okresu Rimavská Sobota. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosś bola zaznamenaná v skupine 0 roèných deti (19,25/ ) a 1 4 roèných detí (0,93/ ). Ochorenia sa vyskytovali poèas celého roka s maximom v mesiaci júl 6 prípadov, v máji a v auguste po 2 prípady, v januári, marci, júni, októbri po 1 prípade. 4.2 ESCHERICHIA COLI (VTEC) V POTRAVINÁCH Spolu bolo vyšetrených 367 s nálezom VTEC v 2 vzorkách (0,54 %). Na farmách bolo vyšetrených 269 surového kravského mlieka dojníc, z ktorých sa v 1 vzorke zistila prítomnosś E. coli O157. Z génov zodpovedných za tvorbu toxínu obsahoval kmeò iba gény eae, gény ako vtx1 a vtx2 neboli zistené. Syrov z ovèieho mlieka bolo vyšetrených 98. Vo vzorke bola kultivaène dokázaná prítomnosś kmeòa O26, avšak gény zodpovedné za tvorbu toxínu neboli prítomné. Išlo teda o nepatogénny kmeò (tab. 40). 4.3 ESCHERICHIA COLI (VTEC ) U ZVIERAT Bolo vyšetrených 10 trusu z ošípaných bez nálezu E. coli (VTEC). 4.4 REZISTENCIA ESCHERICHIA COLI (VTEC ) V roku 2009 opätovne neprebiehal žiadny celoplošný screening antimikrobiálnej rezistencie zoonózových a indikátorových baktérií na Slovensku vrátane izolátov pochádzajúcich z potravín. 4.5 SÚHRN V porovnaní s rokom 2008 bol u ¾udí zaznamenaný pokles ochorení spôsobených E. coli. Tento klesajúci trend výskytu E. coli (VTEC) bol zaznamenaný aj v potravinách a dokonca u zvierat boli vyšetrené vzorky bez nálezu E. coli (VTEC). Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Escherichia coli (VTEC)

79 Tabu¾ka 40 Escherichia coli (VTEC) v potravinách Druh Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jedntka vzorky Hmotnosś vzorky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom patogénnych E.coli (VTEC) VT E.coli O 157 VT E.coli non O 157 Kravské mlieko Surové farma/ surveillance monitoring úradná kontrola ŠVPÚ 1 25 ml úradný odber Mlieène výrobky (okrem syrov) Syry z ovèieho mlieka farma/ surveillance monitoring úradná kontrola ŠVPÚ 1 25 g úradný odber Spolu MYCOBACTERIUM SPP. Tuberkulózu zvierat a ¾udí vyvolávajú patogénne druhy z rodu Mycobacterium. Diagnostika je zameraná na zisśovanie závažných druhov najmä Mycobacterium tuberculosis, Mycobacterium bovis, Mycobacterium avium, ktoré spolu s Mycobacterium intracellulare tvorí Mycobacterium avium komplex. Tuberkulóza p¾úc u ¾udí spravidla primárne postihuje p¾úca. V posledných rokoch má vzostupný trend na celom svete v dôsledku ve¾kého pohybu obyvate¾ov, nedostatoènej preoèkovanosti, zvyšujúcej sa cirkulácie rezistentných kmeòov, narastajúceho poètu chorých na AIDS. Pôvodca ochorenia je v 95 % prípadov Mycobacterium tuberculosis, zriedkavejšie M. bovis (spôsobuje mimop¾úcne formy), atypické mykobaktérie (M. avium, M. kansasii) sa ve¾mi zriedkavo vyskytujú u nás a postihujú predovšetkým jedincov s poruchou imunity. Najèastejšou bránou vstupu mykobaktérií do organizmu sú dýchacie cesty. Tuberkulóza sa šíri kvapôèkovou infekciou, menej èasto kontaminovaným prachom a potravinami od chorých zvierat (mlieko, mlieène výrobky). Zdroj nákazy je vždy chorý organizmus (èlovek alebo zviera). Medzi najèastejšie klinické príznaky patria únava, slabosś, bledosś, nechutenstvo strata hmotnosti, dlhotrvajúca subfebrilita, noèné potenie, bolesś svalov a kåbov, noèné potenie, kaše¾, v neskoršom štádiu dyspnoe a cyanóza, bolesti hrudníka pri dýchaní. 5.1 MYCOBACTERIUM BOVIS A INÉ MYKOBAKTERIÓZY U ZVIERAT Slovenská republika je na základe rozhodnutia Komisie 2005/179/ES, ktorým sa menia a dopåòajú rozhodnutia 93/52/EHS a 2003/467/ES, pokia¾ ide o vyhlásenie, že Slovinsko je bez výskytu brucelózy (B. melitensis) a enzootickej bovinnej leukózy a že Slovensko je bez výskytu bovinnej tuberkulózy a brucelózy, krajinou úradne bez výskytu bovinnej tuberkulózy vo všetkých regiónoch (prevalencia do 0,2 % infikovaných stád hovädzieho dobytka bovinnou tuberkulózou sa považuje za územie bez nákazy). Pre zabezpeèenie tejto situácie sa naïalej vykonával v rámci Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na rok 2009 (na základe zákona è. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti) monitoring výskytu mykobaktérií bovinnej tuberkulózy v chovoch hovädzieho dobytka. 78 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Escherichia coli (VTEC) / Mycobacterium spp.

80 Raz za rok bolo vyšetrených 33 % chovov v regiónoch hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, plemenné býky v inseminaèných staniciach, v prirodzenej plemenitbe a plemenné býky pred základným výberom. Vyšetrenie sa konalo do 12 mesiacov od posledného vyšetrenia. Pozitívne reagujúce zvieratá v jednoduchom teste sa najskôr za 6 8 týždòov vyšetrujú simultánnym testom, opakovane pozitívne reagujúce zvieratá na bovinný tuberkulín sa zabijú a ich miazgové uzliny sa laboratórne vyšetrujú. Prípadné tuberkulózne zmeny, ktoré sa zistili pri rutinnej prehliadke post mortem, sa tiež laboratórne vyšetrujú. Podrobný systém vykonávania monitoringu je opísaný vo vyššie uvedenom pláne na rok Výsledky tuberkulinácie za rok 2009 sú uvedené v tabu¾ke 41. V priebehu roku 2009 sa na tuberkulózu vyšetrilo 39 sekèného materiálu (lymfatické uzliny, parenchymatózne orgány), z toho 9 pôvodom od hovädzieho dobytka, 25 pôvodom od ošípanej, 1 vzorka z hydiny, 1 vzorka z papagája, 1 vzorka zo srnky a 2 vzorky zo psa (tab. 42). Z celkového poètu vyšetrených bolo 16 pozitívnych. Pozitívne nálezy zaznamenané u hovädzieho dobytka boli typizované v jednom prípade ako Mycobacterium caprae patriace do komplexu Mycobacterium tuberculosis a v jednom prípade ako Mycobacterium kansasii. U ošípaných boli pozitívne nálezy typizované ako Mycobacterium avium subsp. avium 10 x a ako PPEM 3 x. U hydiny bol pozitívny nález typizovaný ako Mycobacterium avium subsp. avium. Tabu¾ka 42 Tuberkulóza u zvierat Druh zvierat Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom M.caprae PPEM M. avium ubsp. avium Hovädzí dobytok ŠVPÚ Nitra zviera Ošípané ŠVPÚ Nitra zviera Hydina ŠVPÚ Nitra zviera Pes ŠVPÚ Nitra zviera 2 0 Zoo zvieratá ŠVPÚ Nitra zviera 2 0 Spolu PPEM podmieène patogénne environmentálne mykobaktérie 5.2 SÚHRN Z celového poètu vyšetrených bolo v roku pozitívnych, ale len v jednom prípade bol pozitívny nález zaznamenaný a typizovaný u hovädzieho dobytka ako Mycobacterium caprae patriaci do komplexu Mycobacterium tuberculosis. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Mycobacterium spp.

81 Tabu¾ka 41 Bovinná tuberkulóza v regiónoch bez finanèného príspevku pre eradikaèný program Poèet vykonaných tuberkulínových testov pred prísunom zvierat do stád Poèet zvierat s podozrivými léziami tuberkulózy pri vyšetrovaní po zabití so zaslaním nálezov na histopatologické a baktériologické vyšetrenia Poèet pozitívnych zvierat na základe bakteriologického vyšetrenia Kraj Celkový poèet HD Stáda Zvieratá Úradne bez výskytu Poèet stád % Infikované stáda Poèet stád % Tuberkulinácia Interval medzi štandardnými tuberkulínovými testami Poèet testovaných zvierat Prešovský roky Košický roky Banskobystricky roky Žilinský roky Nitriansky roky Trenèiansky ,8 1 0,9 3 roky Trnavský roky Bratislavský roky Spolu ,98 1 0,02 3 roky Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Mycobacterium spp.

82 6. BRUCELLA SPP. Brucelóza patrí do skupiny významných infekèných ochorení zvierat, viaceré druhy z rodu Brucella spôsobujú aj ochorenie ¾udí. Je to typická zooantroponóza. V súèasnosti sa rozlišuje 6 druhov rodu Brucella: B. abortus, B. melitensis, B. suis, B. neotomae, B. ovis a B. canis. Brucely sú obligátnymi patogénmi, vyvolávajú ochorenia rôznych druhov domácich a vo¾ne žijúcich zvierat. Ochorenia ako brucelóza hovädzieho dobytka (B. abortus), brucelóza oviec a kôz (B. melitensis) èi brucelóza prasiat (B. suis) sa u nás nevyskytujú. U nás sa vyskytuje len jedna z foriem brucelózy u zvierat infekèná epididymitída baranov vyvolaná B. ovis, ktorá ale nie je zoonózou. Brucelóza sa prenáša kontaktom s infikovaným mäsom, zvieracou placentou alebo nepasterizovaným mliekom a syrom. Môže sa prejavovaś ako akútne ochorenie (teplota, prechladnutie) alebo chronické ochorenie (mesiace alebo roky trvania, strata váhy, nízka teplota a únava). Brucelóza u ¾udí je najèastejšie spôsobená druhom B. melitensis, ktorý je rozšírený v oblasti Stredozemného mora, Blízkeho a Stredného Východu, Strednej a Južnej Ameriky. 6.1 BRUCELÓZA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má horúèku a aspoò jeden z týchto siedmich symptómov: potenie (nadmerné, zapáchajúce, najmä noèné), triašky, bolesś kåbov, slabosś, depresia, bolesś hlavy, anorexia. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto dvoch kritérií: izolácia Brucella spp. z klinickej vzorky, alebo špecifická protilátková odpoveï na Brucella (štandardný aglutinaèný test, fixácia komplementu, ELISA). 2. Epidemiologické kritériá musí byś splnená aspoò jedna z týchto štyroch epidemiologických súvislostí: expozícia úèinkom kontaminovaných potravín, alebo kontaminovanej pitnej vody, expozícia úèinkom produktov z kontaminovaných zvierat (mlieko alebo mlieène výrobky), prenos zo zvieraśa na èloveka (kontaminované výluèky alebo orgány, napr. vaginálny výtok, placenta), expozícia úèinkom spoloèného zdroja. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemiologickej súvislosti; potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Odbery u ľudí Najèastejšie sérologická, KFR, Coombsov test (dôkaz inkompletných protilátok, ktoré pretrvávajú aj po odznení klinických príznakov), nepriamy dôkaz aglutináciou, prípadne kožný alergický test. Kultivácia brucel z krvi, stolice a sternálneho punktátu je pomerne nároèná. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Brucella spp.

83 V roku 2009 sme nezaznamenali ochorenie na brucelózu, v predchádzajúcom roku bolo hlásené 1 ochorenie z okresu Komárno. Prameò nákazy zostal neobjasnený. 6.2 BRUCELLA SPP. U ZVIERAT V rámci Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na rok 2009 (na základe zákona NR SR è. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov) sa v roku 2009 naïalej vykonával priebežný monitoring nákazovej situácie sledovaním prítomnosti protilátok proti Brucella abortus v chovoch zvierat. Detekcia postinfekèných antibrucelóznych protilátok sa vykonávala v rámci cielenej intravitálnej diagnostiky pri podozrení na brucelózu pri abortoch plemeníc a v rámci preventívnej diagnostiky v chovoch hospodárskych zvierat. V Slovenskej republike je povinné ohlasovanie prípadov potratu u zvierat, pri ktorých existuje podozrenie, že sa stali v dôsledku výskytu brucelózy a tieto prípady sú prešetrované príslušným orgánom veterinárnej správy. Po abortoch je povinnosś vyšetriś zviera v intervale 21 dní. Nedonosené plody a plodové obaly sa vyšetrujú bakteriologicky na prítomnosś brucel. Brucella u hovädzieho dobytka Slovenská republika je na základe rozhodnutia Komisie 2005/179/ES, ktorým sa menia a dopåòajú rozhodnutia 93/52/EHS a 2003/467/ES, pokia¾ ide o vyhlásenie, že Slovinsko je bez výskytu brucelózy (B. melitensis) a enzootickej bovinnej leukózy a že Slovensko je bez výskytu bovinnej tuberkulózy a brucelózy, krajinou úradne bez výskytu bovinnej brucelózy vo všetkých regiónoch. V chovoch hovädzieho dobytka bolo raz za rok vyšetrených 33 % chovov v regiónoch a to hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov. Plemenné býky na inseminaèných staniciach, v prirodzenej plemenitbe a pred základným výberom boli vyšetrené raz roène. Vyšetrenie sa vykonalo do 12 mesiacov od posledného vyšetrenia. Nákazu vyvolávajú baktérie rodu Brucella, obyèajne Brucella abortus, menej èasto Brucella melitensis a len výnimoène Brucella suis. Bakteriologicky bolo vyšetrených 611 hovädzieho dobytka a sérologicky Ani v jednej vzorke nebol zaznamenaný pozitívny výsledok. Brucella u oviec a kôz Slovensko je na základe rozhodnutia Komisie 97/232/ES, ktorým sa zostavuje zoznam tretích krajín, z ktorých èlenské štáty povo¾ujú dovoz oviec a kôz, krajinou úradne bez výskytu ovinnej a kaprinnej brucelózy vo všetkých regiónoch. V chovoch oviec a kôz bolo v roku 2009 vyšetrených raz roène 5 % zvierat základného stáda (do konca júna 2009) a to ovce a kozy staršie ako 6 mesiacov a raz roène plemenné barany. Nákazu vyvolávajú baktérie rodu Brucella, primárne Brucella melitensis a sporadicky Brucella abortus (v epizootologickej súvislosti s bovinnou brucelózou). V roku 2009 nebol zaznamenaný ani jeden prípad brucelózy. Infekcie Brucella melitensis neboli u nás zaznamenané ani v minulosti. V roku 2009 bolo vyšetrených 230 oviec bakteriologicky a sérologicky. Bakteriologicky bolo vyšetrených 10 kôz, sérologicky 921. Ani u jednej vzorky nebol zaznamenaný pozitívny výsledok. Brucella u ošípaných Pod¾a Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na rok 2009 sa sleduje brucelóza aj u ošípaných a to 2 x u prasníc po abortoch v intervale 21 dní na prítomnosś protilátok v sére. Nedonosené plody a plodové obaly sa vyšetrujú bakteriologicky na prítomnosś brucel. Plemenné kance na inseminaèných staniciach boli vyšetrené raz roène. Spolu bolo v roku 2009 vyšetrených 118 bakteriologicky a sérologicky. Ani pri jednej vzorke a vyšetrení nebol zaznamenaný pozitívny výsledok (tab. 43). 82 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Brucella spp.

84 Tabu¾ka 43 a) Pôvodcovia brucelózy u zvierat sérologické vyšetrenia Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotky Poèet vyšetr. Ovca farma/vz.zo zvierat/krv monitoring/prieskum/ objektívny odber ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Koza farma/vz.zo zvierat/krv monitoring/prieskum/ objektívny odber ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Hovädzí dobytok farma/vz.zo zvierat/krv monitoring/prieskum/ objektívny odber ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Ošípaná farma/vz.zo zvierat/krv monitoring/prieskum/ objektívny odber ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Kôò farma/vz.zo zvierat/krv monitoring/prieskum/ objektívny odber ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Pes vzorka zo zvierat/krv monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 6 0 Maèka vzorka zo zvierat/krv monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 2 0 Zajac po¾ný odchyt/krv monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 11 0 Vysoká zver farmová farma/krv monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Zubor obora/krv monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 5 0 Zoo zvieratá vzorka zo zvierat/krv monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 7 0 Spolu Tabu¾ka 43 b) Pôvodcovia brucelózy u zvierat bakteriologické vyšetrenia Poèet s nálezom brucel B. melitensis B. abortus B. suis Druh zvierat Ovca Koza Hovädzí dobytok Ošípaná Kôò Stupeò odberu farma/vz. zo zvierat/ plod+pl.obal farma/vz. zo zvierat/ plod+pl.obal farma/vz. zo zvierat/ plod+pl.obal farma/vz. zo zvierat/ plod+pl.obal farma/vz. zo zvierat/ plod+pl.obal Kontext odberu monitoring/prieskum/ objektívny odber monitoring/prieskum/ objektívny odber monitoring/prieskum/ objektívny odber monitoring/prieskum/ objektívny odber monitoring/prieskum/ objektívny odber Zdroj informácií ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ Jednotky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom brucel zviera zviera 10 0 zviera zviera ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 4 0 Spolu SÚHRN B. melitensis B. abortus B. suis V roku 2009 nebolo u ¾udí zaznamenané ochorenie na brucelózu, v predchádzajúcom roku bolo hlásené 1 ochorenie, prièom prameò nákazy zostal neobjasnený. V chovoch hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných nebol ani v jednej vzorke zaznamenaný pozitívny nález výskytu brucelózy. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Brucella spp.

85 7. YERSINIA SPP. Do rodu Yersinia, èe¾aï Enterobacteriaceae, patria tri bakteriálne druhy, ktoré vyvolávajú špecifické ochorenia ¾udí a zvierat. Je to druh Y. pestis, ktorý je pôvodcom moru, Y. pseudotuberculosis je patogénna pre ve¾a druhov zvierat a tiež pre ¾udí a z h¾adiska ochorení z potravín je sledovaná Y. enterocolitica. Z druhu Y. enterocolitica sú patogénne niektoré sérovary ako O3, O9, O8, O5. Sú podobne ako listérie psychrofilné a prežívajú aj mrazenie. Y.enterocolitica a Y. pseudotuberculosis sú primárne èrevné patogény. Y. pestis vyvoláva mor a novšie opísané druhy Y. kristenseni a Y. frederickseni spôsobujú infekcie tkanív. Yersinia enterocolitica je prenášaná najmä ošípanými, menej ostatnými zvieratami. Zapríèiòuje infekèné ochorenie nazývané yersinióza. Infekèná dávka sa predpokladá asi 10 7 až 10 9, inkubaèná doba môže byś od nieko¾ko hodín po 3 11 dní. Najèastejšie postihuje malé deti a vyvoláva horúèku, bolesś brucha, hnaèky až artritídy. V prípadoch silných brušných bolestí pripomína symptómy akútnych apendicitíd. Niekedy spôsobuje kožné reakcie, oznaèované ako Erythema nodosum. Nákaza sa na èloveka prenáša alimentárnou cestou a to buï priamo potravinami z infikovaných zvierat (bravèové, hovädzie, hydinové mäso) alebo nepriamo ich výluèkami alebo kontaminovanou vodou. 7.1 YERSINIÓZY U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má aspoò jeden z týchto piatich symptómov: horúèka, hnaèka, zvracanie, bolesś brucha (pseudoapendicitída), tenezmus. 2. Laboratórne kritériá izolácia ¾udského patogenického Yersinia enterocolitica alebo Yersinia pseudotuberculosis z klinickej vzorky. 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedna z týchto štyroch epidemiologických súvislostí: interhumánny prenos, expozícia úèinkom spoloèného zdroja, prenos zo zvieraśa na èloveka, expozícia úèinkom kontaminovaných potravín. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. V roku 2009 bolo hlásených 162 ochorení na enteritídu zapríèinenú Yersinia enterocolitica (chor. 2,99/ ). Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov, s maximálnym výskytom v kraji Bratislavskom (chor. 8,11/ ), Trnavskom (4,46/100000) a Trenèianskom (4,00/100000). Trend výskytu za posledných 10 rokov je stúpajúci (obrázok 16 ). Chorobnosś s vekom klesá, najvyššia bola zaznamenaná u 0 roèných detí (35,0/ ) (obrázok 17). Ochorenie nemá sezónny charakter (obrázok 18). Odbery u ľudí Vyšetrenie stolice na kultiváciu, serologické vyšetrenie aglutinaèných protilátok v priebehu ochorenia. 84 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Yersinia spp.

86 V roku 2009 bolo hlásených 8 ochorení na extraintestinálnu yersiniózu (chor. 0,15/ ). Zo Žilinského kraja boli hlásené 4 ochorenia (chor. 0,57/100000), z Košického 3 ochorenia (chor. 0,39/ ) a 1 ochorenie z Nitrianskeho kraja (0,14/ ). Vo vekovej skupine roèných boli zaznamenané 3 prípady, u roèných a u roèných po dva prípady a jedno ochorenie sme zaznamenali v skupine roèných. 3,5 3,0 Chorobnos / ,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0, Roky Obrázok 16 Výskyt yersinióz v SR od roku Chorobnos / obyv Vekové skupiny Obrázok 17 Výskyt yersinióz, vekovošpecifická chorobnosś, rok 2009, SR Po et ochorení Mesiace Obrázok 18 Výskyt yersinióz, sezonalita, SR, rok 2009 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Yersinia spp.

87 7.2 YERSINIA SPP. U ZVIERAT V roku 2009 bolo vyšetrených 411 zvierat pri podozrení, prevažne išlo o trusy a orgány pri podozreniach z ochorenia. Ani v jednom prípade nebola Yersinia spp. zaznamenaná (tab. 44). 7.3 SÚHRN V roku 2009 bolo hlásených 162 ochorení na enteritídu zapríèinenú Yersinia enterocolitica a 8 ochorení na extraintestinálnu yersiniózu. Trend výskytu enteritíd zapríèinených Yersinia enterocolitica má za posledných 10 rokov stúpajúci charakter. U zvierat nebola ani v jednej vyšetrenej vzorke prítomná Yersinia spp. Tabu¾ka 44 Yersinia spp. u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetrených Poèet s nálezom yersinií farma/vzorka zo zv./orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera Hovädzí dobytok farma/vzorka zo zv./trus klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 7 0 farma/vzorka zo zv./výter klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 5 0 Ovca farma/vzorka zo zv. / orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 86 0 Koza na farme/vz.zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 6 0 Ošípaná farma/vzorka zo zv./orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 29 0 Gallus gallus Brojlery na farme farma/vzorka zo zv./orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ kàde¾ 38 0 Pes vz.zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 10 0 vz.zo zvieraśa/výter klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 10 0 vz.zo zvieraśa/trus klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 52 0 z.zo zvieraśa/výter klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 5 0 Maèka vz.zo zvieraśa/trus klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 7 0 Vo¾ne žijúce zvieratá na farme/vz.zo zvieraśa/ klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 4 0 Norky farma/vzorka zo zv./orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 3 0 na farme/vz.zo zvieraśa/ klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 2 0 Exotické vtáky v zoo/vz.zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 8 0 v zoo/vz.zo zvieraśa/trus klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 6 0 Sokol vz.zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 1 0 Orol vz.zo zvieraśa/orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 2 0 Holub farma/vzorka zo zv./orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 5 0 farma/vzorka zo zv./orgány klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 1 0 Zajac farma/vzorka zo zv./trus klinické vyšetrenie ŠVPÚ zviera 1 0 Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Yersinia spp.

88 8. TRICHINELLA SPP. Trichinelóza je helmintozoonóza cirkulujúca prevažne v sylvatickom cykle zahròujúcom vo¾ne žijúce a synantropné mäsožravce, najmä líšky hrdzavé a diviaèiu zver. Sporadicky sa vyskytujú epidémie u ¾udí. V súèastnosti je známych 6 druhov: Trichinella spiralis, Trichinella pseudospiralis, Trichinella britovi, Trichinella nativa, Trichinella nelsoni a Trichinella papuae. Najväèší význam pre ochorenia ¾udí majú T. spiralis, T. nativa a T. britovi. Trichinella cirkuluje u vo¾ne žijúcich zvierat, z ktorých diviaèia zver je pre prenos nákazy najrizikovejšia. Výrobky z mäsa týchto zvierat, ktoré nebolo tepelne dostatoène opracované, býva najèastejším prameòom nakazenia ¾udí. U ¾udí sa vyskytujú sporadické epidémie. Klinické príznaky sú úmerné poètu prijatých infekèných lariev. Prvé príznaky sa môžu objaviś poèas vývoja parazitov v èreve, táto fáza je pomerne krátka. Druhá fáza ochorenia zaèína pri prenikaní lariev do svalových vlákien. Je to kritické obdobie s možnosśou úmrtia hostite¾a. Ak sa prekoná, príznaky miznú. Larvy niektorých druhov (T. spiralis) môžu vo svaloch ostaś životaschopné ve¾a rokov. Trichinelóza môže cirkulovaś v synantropickom, prírodnom alebo v zmiešanom cykle.pre Slovensko je typický prírodný cyklus. Pri tomto cykle trichinely cirkulujú v ohniskách mäsožravcov, všežravcov a hlodavcov. Udržiavate¾om prírodného cyklu v posledných rokoch je líška hrdzavá, u ktorej prevalencia trichinelózy rýchlo rastie. Vyšetrovanie na Trichinella spp. je povinnou súèasśou prehliadky post mortem u jatoèných zvierat pod¾a nariadenia Euróspkeho parlamentu a Rady (ES) è.854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živoèíšneho pôvodu urèených na ¾udskú spotrebu. Aj telá koní, diviakov a ostatných vo¾ne žijúcich druhov zvierat, vnímavých na infestáciu Trichinella, ktorých mäso je urèené na ¾udskú konzumáciu, sa musia vyšetriś. V roku 2007 bola zavedená ohlasovacia povinnosś vykonávania domácich zabíjaèiek. Aj v roku 2009 boli odbery na základe zhodnotenia rizika výskytu trichinelózy u ošípaných zabitých u chovate¾a pre súkromnú domácu spotrebu a na základe výsledkov predchádzajúcich vyšetrení a monitoringu vrátane vo¾ne žijúcich zvierat obmedzené len na oblasti s pozitívnym nálezom Trichinella spp. u vo¾ne žijúcich zvierat. 8.1 TRICHINELÓZA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má aspoò jeden z týchto šiestich symptómov: horúèka, bolesś svalov, hnaèka, tvárový opuch, vzostup eozinofilov, subkonjuktiválne, subungválne a retinálne hemorágie. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto dvoch kritérií: dôkaz prítomnosś lariev Trichinella v tkanive získanom svalovou biopsiou, špecifická protilátková odpoveï na Trichinella (IFA test, ELISA, alebo Western Blot). 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedno z týchto dvoch epidemiologických súvislostí: expozícia úèinkom kontaminovaných potravín, expozícia úèinkom spoloèného zdroja. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Trichinella spp.

89 Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Odbery u ľudí Vykonávjú sa na základe klinického obrazu, epidemiologickej anamnézy a nešpecifických a špecifických laboratórnych vyšetrení. V epidemiologickej anamnéze sa treba sústrediś na konzum podozrivého jedla. Z nešpecifických laboratórnyh vyšetrení je to eozinofília, zo špecifických sú to serologické metódy, ktorými sa dokazujú protilátky proti larvám trichinel. Najvyššiu diagnostickú hodnotu má biopsia z postihnutého svalu, ktorou sa dokazujú larvy trichinelly. Mnohé sporadické infekcie unikajú pozornosti, pretože klinický obraz nie je špecifický a epidemiologická anamnéza sa zanedbáva. V roku 2009 sme nezaznamenali ochorenie na trichinelózu. V predchádzajúcich rokoch sa vyskytovali epidémie väèšieho a menšieho rozsahu. V roku 2008 vznikla epidémia v okrese Rožòava po konzumácii výrobkov z bravèového mäsa poèas zabíjaèky. Podobne ve¾ká epidémia bola zaznamenaná v okrese Brezno v roku 1998, vznikla po konzumácii klobás z bravèového a psieho mäsa. 8.2 TRICHINELLA SPP. U ZVIERAT V roku 2009 bolo v Slovenskej republike vyšetrených na prítomnosś Trichinella spp zvierat vnímavých na infekciu, z ktorých bolo 17 vo¾ne žijúcich zvierat pozitívnych. Parazitologický ústav SAV v Košiciach identifikoval všetky ako druh Trichinella britovi. U domácich ošípaných, èi už išlo o ošípané zabité na bitúnkoch alebo pri domácich zabíjaèkách neboli trichinely zistené (tab. 45). Tabu¾ka 45 Trichinella u zvierat v roku 2009 Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Podrobnosti o odbere Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetrených Poèet s nálezom trichinel T. britovi Ošípaná Ošípaná Diviak vo¾ne žijúci Líška vo¾ne žijúca Medveï vo¾ne žijúci Jazvec vo¾ne žijúci bitúnok/vz. zo zvierat/mäso farma/vz. zo zvierat/orgány, tkanivá z lovu z lovu z lovu z lovu Surveillance/ úr. kontrola/úr. odber Monitoring/ prieskum/ selektívny odber Monitoring/ prieskum/ objektívny odber Monitoring/ prieskum/ selektívny odber Monitoring/ prieskum/ objektívny odber Monitoring/ prieskum/ objektívny odber domáce zabíjaèky vybrané okresy po 5 líšok z 1 okresu ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ ŠVÚ, ŠVPÚ zviera zviera 339 zviera zviera zviera 25 ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 2 Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Trichinella spp.

90 Z vo¾ne žijúcich zvierat bola Trichinella britovi zistená iba u diviakov a líšok. U štyroch diviakov bola zistená T. britovi, z poètu vyšetrených diviakov to je 0,03 %. Pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide o opätovný mierny nárast poètu pozitívnych diviakov v roku 2008 bolo 0,01 % a v roku 2007 bol podiel 0,04 %. 8.3 SÚHRN Kým v roku 2008 bolo hlásených 18 prípadov ochorení na trichinelózu u ¾udí, v roku 2009 nebolo zaznamenané žiadne. V roku 2009 z vyšetrených zvierat vnímavých na Trichinella spp. bolo 17 zvierat pozitívnych. Išlo o vo¾ne žijúce zvieratá - diviaky a líšky. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o opätovný mierny nárast poètu pozitívnych diviakov, ale u líšok bol zaznamenaný výrazny pokles. U domácich ošípaných, èi už išlo o ošípané zabité na bitúnkoch alebo pri domácich zabíjaèkách, neboli trichinely zistené. Percento pozitivity 0,12 0,1 0,08 0,06 0,08 0,07 0,06 0,11 0,07 0,04 0,02 0 0,02 0,01 0,04 0,01 0,03 rok 2000 rok 2001 rok 2002 rok 2003 rok 2004 rok 2005 rok 2006 rok 2007 rok 2008 rok 2009 Obrázok19 Pozitívny nález Trichinella spp. u diviakov U líšok hrdzavých, ktoré predstavujú hlavný rezervoár infekcie týmto druhom, je percento pozitivity 6,74 % (13 pozitívnych líšok), èo je výrazný pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Percento pozitivity (%) , ,9 8,1 13,1 11,7 13,7 6,74 0 rok 2000 rok 2002 rok 2004 rok 2005 rok 2006 rok 2007 rok 2009 Obrázok20 Pozitívne nálezy Trichinella spp. u líšok v r Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Trichinella spp.

91 9. ECHINOCOCCUS SPP. Echinokokóza je ochorenie vyvolávané pásomnicami patriacimi do rodu Echinococcus. Cystickú echinokokózu vyvoláva pásomnica E. granulosus parazitujúca u psov a alveolárnu echinokokózu vyvoláva E. multilocularis parazitujúca u líšok hrdzavých a iných mäsožravcov. Prenos sa uskutoèòuje kontaktom s nakazenými zvieratami, ktoré vyluèujú vajíèka trusom (pes, maèka) alebo kontaminovanou potravou. Larválne štádiá pásomnice sa lokalizujú najmä v peèeni, menej v iných orgánoch a vytvárajú cysty (E. granulosus) alebo infiltratívne prerastajú parenchým orgánu (E. multilocularis). Mäso zabitých jatoèných zvierat sa v rámci prehliadky post mortem podrobuje vyšetreniu adspekciou na prítomnosś larvocýst Echinococcus pod¾a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) è.854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živoèíšneho pôvodu urèených na ¾udskú spotrebu. Rutinná diagnostika trusu psov a iných mäsožravcov zahàòa aj vyšetrenie na prítomnosś dospelých pásomníc Echinococcus. 9.1 ECHINOKOKÓZA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia nie sú relevantné na úèely epidemiologického sledovania. 2. Diagnostické kritériá aspoò jedno z týchto piatich kritérií: histopatia, alebo parazitologický nález Echinococcus multilocularis alebo E. granulosus (napr. priamou vizualizáciou protoscolexu v cystovej tekutine), zistenie patognomickej mikroskopickej morfológie cysty Echinoccocus granulosus v chirurgických vzorkách, typické orgánové lézie zistené obrazovými technikami (CT, MRI, sono) a potvrdené sérologickým testom, špecifické sérum na protilátky Echinococcus spp. potvrdené vysoko špecifickým sérologickým testom, zistenie nukleovej kyseliny Echinococcus multilocularis alebo E. granulosus v klinickej vzorke. 3. Epidemiologické kritériá neuplatòuje sa. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný neuplatòuje sa, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa diagnostické kritériá. V roku 2009 boli hlásené 4 ochorenia (chor. 0,07/ ), èo je o 1 ochorenie menej ako v roku Ochoreli 2 muži (chor. 0,08) a 2 ženy (chor. 0,08). Ochorenia boli hlásené z krajov: Prešovský 3 a Nitriansky 1. Rozdelenie chorých pod¾a vekových skupín: = 1, = 1 a 65+ = 2. Klinické formy ochorení: 1x èrevná, 1x uzlinová, 1x bezpríznaková a 1x nezistená. Diagnostika: klinický obraz, rtg nález a laboratórne vyšetrenia mikroskopia, ELISA, reakcia väzby komplementu, nepriama aglutinácia a latexová aglutinácia. Etiológia: 1x Echinococcus granulosus, 1x Echinococcus multiocularis, 1x Echinococcus iný špecifikovaný a 1xEchinococcus iný nešpecifikovaný. V epidemiologickej anamnéze: 1 x možná konzumácia neumytého lesného ovocia, 1 x kontakt so psom, 1 x ochutnávanie surového mäsa a v 1 prípade zostala epidemiologická anamnéza neobjasnená. 90 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Echinococcus spp.

92 9.2 ECHINOCOCCUS SPP. U ZVIERAT V roku 2009 bolo v Slovenskej republike laboratórne na prítomnosś dospelých echinokokov alebo ich vývinových štádií vyšetrených zvierat, z ktorých nebol ani jeden pozitívny nález. V tabu¾ke sú uvedené pozitívne nálezy pod¾a jednotlivých druhov zvierat (tabu¾ka 46). Tabu¾ka 46 Echinococcus spp. u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Podrobnosti o odbere Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetr. Poèet s nálezom Echinococcus spp. Ošípaná bitúnok/ vz. zo zvierat základný prieskum ŠVÚ zviera 4 0 Pes vz. zo zvierat klin.vyš./odber v príp. podozrenia súkromné chovy ŠVÚ zviera Maèka vz. zo zvierat klin.vyš./odber v príp. podozrenia súkromné chovy ŠVÚ zviera Líška vo¾ne žijúca z lovu základný prieskum ŠVÚ zviera 1 0 Rys zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 6 0 Leopard zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 3 0 Jaguár zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 1 0 Lev zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 4 0 Pes hyenovitý zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 1 0 Tiger zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 6 0 Nosá¾ zoo zviera v zoo základný prieskum ŠVÚ zviera 1 0 Spolu E. multilocularis E. granulosus Okrem laboratórne potvrdených nálezov boli nahlásené aj nálezy larvocýst echinokokov pri prehliadkach jatoèných zvierat post mortem. U oviec bolo identifikovaných 25 larvocýst echinokokov, u hovädzieho dobytka 3 larvocysty a u ošípaných 73 larvocýst echinokokov. Tieto nálezy echinokokových larvocýst udávané z bitúnkov neboli potvrdené laboratórnym vyšetrením, preto ich uvádzame zvlášś. 9.3 SÚHRN V roku 2009 boli hlásené 4 ochorenia u ¾udí, èo je o 1 ochorenie menej ako v roku Z vyšetrených zvierat na prítomnosś dospelých echinokokov alebo ich vývinových štádií nebol zaznamenaný ani jeden pozitívny nález, kým v roku ,02 % z vyšetrených zvierat bolo s pozitívnym nálezom. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Echinococcus spp.

93 10. TOXOPLAZMÓZA Pôvodcom ochorenia je Toxoplasma gondii, celosvetovo rozšírený parazit ¾udí a zvierat. Je zaradená medzi kokcídie, ktorých životný cyklus vyžaduje nieko¾ko hostite¾ov. Èlovek a zvieratá kozy, ovce, králiky, ošípané, hovädzí dobytok a vtáky sú medzihostite¾mi. U všetkých zvierat môžu byś prítomné vývojové štádiá v tkanivách (svaloch alebo mozgu). Tkanivové cysty sú životaschopné dlhú dobu, snáï celý život zvieraśa. Koneèným hostite¾om sú maèky a iné maèkovité šelmy, u iných zvierat nebola možnosś rozmnožovania parazita dokázaná. Rozmnožovanie parazita prebieha v èrevnej sliznici, kde vznikajú infekèné oocysty, ktoré sa vyluèujú do prostredia. Èerstvo vylúèená oocysta nie je infekèná, dozrieva až na vzduchu. Oocysty sa do tela zvierat dostávajú potravou a vyvolajú buï ochorenie, alebo skrytú infekciu v podobe cýst v rôznych orgánoch vrátane svaloviny. Maèka sa pravdepodobne nakazí najèastejšie z mäsa divokých a hospodárskych zvierat. Ani maèka však nie je oznaèovaná za významný zdroj priameho nakazenia èloveka, pretože vyluèovanie zárodkov toxoplazmózy trusom trvá krátko len pri jej prvom nakazení (2 3 týždne), po ktorom maèka získava odolnosś a pri novom nakazení už zárodky nevyluèuje. Preto sa so zárodkami v truse stretávame v praxi len ve¾mi zriedkavo a prevažne u mladých maèiek, ktoré majitelia kàmia nedostatoène premrazeným mäsom, alebo u maèiek loviacich myši. K prirodzenej infekcii zvierat a èloveka prichádza spravidla perorálne prostredníctvom vysporulovaných oocýst alebo tkanivovoých cýst. Až 80 % infekcií prebieha bez klinických zmien, príznaky závisia od toho, ktoré tkanivá sú zasiahnuté. Môžu to byś horúèky, bolesti svalov a kåbov, hlavy, hrdla, zväèšenie lymfatických uzlín na krku, únava, kožné zmeny, niekedy zápaly p¾úc. Poèas tehotenstva sa infekcia môže preniesś na plod TOXOPLAZMÓZA U ĽUDÍ Definícia ochorenia kongenitálna toxoplazmóza pod¾a EK: 1. Klinické kritériá nie sú relevantné na úèely epidemiologického sledovania. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto štyroch kritérií: dôkaz prítomnosti T. gondii v telesných tkanivách alebo tekutinách, zistenie nukleovej kyseliny T. gondii v klinickej vzorke, špecifická protilátková odpoveï (IgM, IgA, IgG) u novorodenca, pretrvávajúce stabilné titre IgG T. gondii u detí do 12 mesiacov veku. 3. Epidemiologické kritériá neuplatòuje sa. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný neuplatòuje sa, potvrdený každé dieťa, ktoré spĺňa laboratórne kritériá. Diagnostika: laboratórny mikroskopický dôkaz, alebo izolácia T. gondii a nepriamy dôkaz infekcie (vzostup titra protilátok). Používa sa RVK, Sabinov Feldmanov test, NIR, priama aglutinácia, latex aglutinácia, ELISA, PCR. V roku 2009 bolo hlásených 182 ochorení (chor. 3,36 / ), èo je oproti roku 2008 vzostup o 4 % a oproti 5 roènému priemeru pokles o 21 %. Žiadne z ochorení nebolo hlásené ako kongenitálna toxoplazmóza (dg. P 37.1). Ochorelo 68 mužov (chor. 2,59) a 114 žien (chor. 4,10). Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov SR, prièom najvyššia chorobnosś bola v kraji Trenèianskom 8,50 (51 ochorení) a najnižšia chorobnosś v Trnavskom kraji 0,54 (3 ochorenia) (obrázok 21). 92 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Toxoplazmóza

94 <0,00-5,36) <5,36-10,71) <10,71-16,07) <16,07-21,42) <21,42-26,78) <26,78-32,14> Obrázok 21 Výskyt toxoplazmózy v SR pod¾a okresov miesta bydliska v roku 2009 Ochorenia boli hlásené vo všetkých vekových skupinách s výnimkou 0 roèných detí, prièom najvyššia vekovo špecifická chorobnosś bola u roèných detí 6,3 a roèných 6,29. Klinické formy ochorení: 129 x uzlinová, 20 x bezpríznaková, 10 x gynekologická, 8 x oèná, 5 x febrilná, 4 x kåbna, 1 x èrevná a v 5 prípadoch nebola zistená / neznáma. V epidemiologickej anamnéze bolo udané: 97 x kontakt s domácimi zvieratami (maèka, pes, škreèok, zajac, hydina, ovce, kôò), 9 x konzumácia nedostatoène tepelne upraveného mäsa, 4 x ingescia prostredníctvom kontaminovaných rúk, 4 x nepriamy kontakt so zvieratami, 3 x konzumácia neumytého ovocia a zeleniny, 2 x kontakt s pôdou kontaminovanou výluèkami, 1 x konzumácia sušenej ryby (suši), 1 x kontakt s výluèkami túlavých maèiek a v 1 prípade sa jednalo o profesionálnu nákazu (kontakt s biologickým materiálom zvierat a pôdou). V 3 prípadoch bola epidemiologická anamnéza negatívna a v 57 prípadoch zostala neobjasnená. Ochorenia sa vyskytovali v priebehu celého roka s maximom v januári 41 ochorení TOXOPLAZMÓZA U ZVIERAT V roku 2009 sa celkove vyšetrilo 273 krvi zvierat a pozitívne reagovalo 55, z èoho vyplýva 20,43 % pozitivita. Najèastejšie boli vyšetrené séra maèiek, 139, èo je 50,7 % z celkového poètu vyšetrených s pozitívnou reakciou séra v 19,4 %. Vzoriek krvi zo psov bolo 95, èo je 34,6 % z celkového poètu a séroreagenti sa vyskytli v 18,9 %. Len 8 % pochádzalo z chovov hovädzieho dobytka a všetky vyšetrované vzorky reagovali negatívne (tab. 47). Najmenšia skupina v poète vyšetrovaných sú kozy, tvorili len 6,2 %, ale s najvyšším percentom pozitívnych reagentov 58,8 %. V porovnaní s rokom 2007 a 2008 došlo k poklesu vyšetrených zvierat v roku 2007 bolo vyšetrených 575, v roku Najvyššia pozitivita sér sa potvrdila u kôz. Z epizootologického h¾adiska je nutné zameraś sa na bezpeènosś používania surového kozieho mlieka na ¾udský konzum a pouèiś farmárov o možnosti prenosu infekèného agens na populáciu. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Toxoplazmóza

95 Tabu¾ka 47 Toxoplazmóza u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Zdroj informácií Jednotka vzorky Testované jednotky Poèet s nálezom Toxoplasma T. gondii Hovädzí dobytok Koza Pes Maèka klinické vyšetrenie-odber v prípade podozrenia klinické vyšetrenie-odber v prípade podozrenia klinické vyšetrenie-odber v prípade podozrenia klinické vyšetrenie-odber v prípade podozrenia krv krv krv krv ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ ŠVÚ zviera 22 0 zviera zviera zviera Spolu Z histórie sérologického monitorovania toxoplazmózy v SR uvádzame celkový poèet vyšetrených z rôznych druhov zvierat, poèet séroreagentov a percentuálnu zamorenosś od roku 2005 (tab. 48). Tabu¾ka 48 Sérologický monitoring toxoplazmózy v SR od r Rok Poèet vyšetrených Poèet pozitívnych zvierat % pozitivity , , , , ,14 Z tabu¾ky vyplýva, že percento zamorenosti sa od roku 2005 mierne znížilo, výrazne sa zmenila skladba zaslaných. V minulosti väèšia èasś pochádzala z ve¾kochovov hovädzieho dobytka a ošípaných, postupne sa táto kategória zvierat prestala vyšetrovaś. Oproti tomu sa zvýšil záujem o vyšetrovanie spoloèenských zvierat a malých prežúvavcov SÚHRN V roku 2009 bolo hlásených 182 ochorení, èo v porovnaní s rokom 2008 predstavuje nárast o 4 %, ale oproti 5 roènému priemeru pokles o 21 %. Žiadne z ochorení nebolo hlásené ako kongenitálna toxoplazmóza. Percento zamorenosti u zvierat sa od roku 2005 mierne znížilo. Najvyššia pozitivita sér sa potvrdila u kôz. 94 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Toxoplazmóza

96 11. BESNOTA Besnota (rabies) je akútne vírusové ochorenie zvierat, prenosné aj na èloveka. Pôvodcom ochorenia je RNA vírus z èe¾ade Rhabdoviridae, rodu Lyssavirus, druh Rabiesvirus. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu, sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, kde vyvoláva zápal mozgu, neskôr pokraèuje nervovými vláknami z mozgu do slinných žliaz a slín. Ochorenie sa zvyèajne konèí smrśou. Choroba je ve¾mi nebezpeèná, pretože môže postihnúś všetky druhy teplokrvných zvierat a èloveka. Inkubaèná doba leží spravidla medzi 1 3 mesiacmi. Choré zviera postihnuté besnotou stráca svoju prirodzenú plachosś, prichádza bližšie k ¾udským obydliam, napáda èloveka. Èlovek sa nakazí od zvieraśa (pes, maèka, líška, vlk, šakal, netopier a iné) zanesením vírusu do rany - uhryznutím, poškriabaním alebo iným spôsobom. Ochorenie zaèína bolesśami a svrbením v oblasti väèšinou už zahojenej rany po uhryznutí a vedie cez stavy vzrušenia, kàèe, slinenie, odpor proti príjmaniu vody a obrnu v priebehu 2 týždòov ku smrti. Rozlišujeme 2 štádiá besnoty: excitaèné prejavuje sa neprimeraným správaním pacienta (nepokoj, slinenie, hryzenie, hyperaktivita), dezorientáciou, halucináciami, bolestivými kàèmi (aj dýchacích svalov a následným dusením), paralytické prejavuje sa obrnou niektorých (najmä hlavových) nervov BESNOTA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá každá osoba s akútnou encefalomyelitídou a aspoò jedným z piatich symptómov: senzorické zmeny vo vzśahu k miestu predchádzajúceho uhryznutia zvieraśom, paréza, alebo paralýza, spazmy prehåtacích svalov, hydrofóbia, delírium, kàèe, úzkosś. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto štyroch kritérií: izolácia vírusu Lyssa z klinickej vzorky, zistenie nukleovej kyseliny vírusu Lyssa v klinickej vzorke (napr. v slinách, alebo mozgovom tkanive), zistenie vírusových antigénov pomocou DFA v klinickej vzorke, špecifická protilátková odpoveï na vírus Lyssa pomocou vírus neutralizaèného testu v sére, alebo CSF. Laboratórne výsledky sa musia interpretovaś pod¾a vakcinaèného, alebo imunizaèného stavu. 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedna z týchto troch epidemiologických súvislostí: prenos zo zvieraśa na èloveka (zviera s podozrením na infekciu, alebo jej potvrdením), expozícia úèinkom spoloèného zdroja (rovnaké zviera), interhumánny prenos (napr. transplantácia orgánov). Klasifikácia prípadu ochorenia: možný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemioogickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Besnota

97 Odbery u ľudí Vykonávajú sa ak sú prítomné klinické príznaky, epidemiologická anamnéza svedèiaca pre kontakt alebo poranenie zvieraśom divožijúcim alebo domácim. Ochorenie sa potvrdzuje laboratórne dôkazom rabického vírusu v mozgu alebo iných tkanivách uhynutých zvierat, histologickým dôkazom Negriho teliesok v mozgovom tkanive, izoláciou vírusu besnoty z mozgu alebo iných tkanív, prípadne zo slín pokusom na myškách, dôkazom vírusových antigénov pomocou priamej fluorescencie v klinickej vzorke prednostne z mozgu alebo nervov obklopujúcich vlasové folikuly na šiji, dôkazom nukleovej kyseliny vírusu besnoty v klinickej vzorke, izoláciou vírusu besnoty zo slín, likvoru, alebo tkaniva CNS, sérologickým stanovením titra vírusneutralizaèných protilátok proti vírusu besnoty v sére, alebo v likvore neoèkovanej osoby. Ochorenie na besnotu u ¾udí sme v roku 2009 nezaznamenali, posledný prípad ochorenia na besnotu u èloveka bol zaznamenaný v roku 1990 v okrese Rožòava. Kontakt alebo ohrozenie besnotou V roku 2009 bolo hlásených 883 ohrození besnotou po kontakte osôb so zvieraśom besným alebo podozrivým z besnoty (chor.16,31/ ), èo je oproti predchádzajúcemu roku pokles o 16 % a oproti 5 roènému priemeru je to pokles o 11 %. Ohrozenia besnotou boli hlásené zo všetkých krajov SR s maximom v Banskobystrickom kraji 184 prípadov (chor. 28,15), èo predstavuje 20,8 % podiel zo všetkých prípadov hlásených v SR (obrázok 22). Prípady ohrozenia besnotou sa vyskytli u pacientov vo všetkých vekových skupinách s maximom výskytu u roèných detí 117 prípadov (chor. 38,84) a 5 9 roèných detí 110 prípadov (chor. 41,93). Profylaxia proti besnote bola vykonaná u 803 osôb, t.j. 90,9 % ohrozených. Rozdelenie pod¾a druhu zvieraśa, ktoré spôsobilo poranenie, rozdelenie pod¾a lokalizácie poranenia a rozdelenie pod¾a druhu poranenia uvádzajú tabu¾ky K poraneniam došlo v priebehu celého roka s maximom v mesiaci máj 107 prípadov. Hlásených bolo 6 importovaných nákaz (3 x z Talianska, 1 x z Thajska, 1 x z Rakúska a 1 x z Holandska). <0,00-22,93) <22,93-45,86) <45,86-68,78) <68,78-91,71) <91,71-114,64) <114,64-137,57> Obrázok 22 Výskyt kontaktu, alebo ohrozenia besnotou (dg. Z20.3) v SR pod¾a okresov miesta bydliska v roku Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Besnota

98 11.2 BESNOTA U ZVIERAT Na Slovensku platil v roku 2009 Národný program eradikácie besnoty, ktorý sa pripravuje na každý rok, cie¾om ktorého je eliminácia tohto ochorenia na celom území. Program eradikácie sa každoroène vyhodnocuje a na základe analýzy výsledkov sa upravuje. Monitoring a prevencia besnoty sa vykonával u domácich zvierat pod¾a Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia (VPO) a u vo¾ne žijúcich zvierat v súlade s Národným programom orálnej imunizácie líšok proti besnote pod¾a metodiky orálnej vakcinácie líšok proti besnote, uskutoènenej v jarnej a jesennej kampani. Besnota u domácich zvierat 1. Prevencia besnoty sa vykonáva: povinným preventívnym oèkovaním psov, maèiek a kožušinových zvierat inaktivovanou vakcínou raz roène u všetkých mäsožravcov starších ako tri mesiace, indikovaným preventívnym oèkovaním hovädzieho dobytka, oviec a kôz v ohnisku besnoty vo¾ne žijúcich zvierat pred vyhnaním na pastvu v rozsahu, ktorý stanovuje regionálny veterinárny lekár. 2. Monitoring besnoty sa vykoná v indikovaných prípadoch pri podozrení na chorobu. 3. Veterinárnym vyšetrovaním zvierat vnímavých druhov, ktoré poranili èloveka alebo zviera. Tabu¾ka 49 Preh¾ad o poète exponovaných osôb besnými alebo z besnoty podozrivými zvieratami, druhoch zvierat, poète besných zvierat a poète vakcinovaných osôb Druh zvieraśa Poèet zvierat Z toho besné Poèet poranení Poèet vakcinovaných Pes Maèka Kohút Kôò Prasa Morské prasa Medveï Veverièka Srnec- srnka Líška Krt Kuna Zajac Jež Netopier Potkan Myš Potkan + myš Vydra Diviak Opica Lasica Iné divokožijúce zviera Neznáme zviera Spolu Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Besnota

99 Tabu¾ka 50 Lokalizácia poranení zvieraśom Lokalizácia abs. % Tvár 28 3,2 Hlava 12 1,4 Krk 8 0,9 Trup 23 2,6 Brucho 5 0,6 Rameno 2 0,2 Predlaktie ,7 Ruka ,4 Stehno 24 2,7 Predkolenie + lýtko ,9 Noha 96 10,9 Genitálie 0 0,0 Kombinované poranenie 17 1,9 Kontakt 4 0,5 Neuvedené 0 0,0 Spolu ,0 Tabu¾ka 51 Rozdelenie poranení pod¾a druhu poranenia Druh poranenia abs. % Pohryznutie ,2 Poškriabanie 41 4,6 Poslinenie 2 0,2 Kontakt 13 1,5 Kombinované poranenie 0 0,0 Manipulácia s inf.mater. 0 0,0 Bližšie nešpecifikované 4 0,5 Spolu ,0 Tabu¾ka 52 Poèet vakcinovaných osôb Poèet osôb Vakcína 798 Vakcína + sérum 5 Len sérum 0 Spolu 803 Poèet dávok Rabipur 55 Imovax 42 Verorab 3803 Favirab 0 Tabu¾ka 53 Preh¾ad o druhu vakcíny a poète podaných dávok Poèet dávok Rabipur 55 Imovax 42 Verorab 3803 Favirab 0 98 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Besnota

100 Besnota u voľne žijúcich zvierat Prevencia besnoty sa vykonáva orálnou vakcináciou líšok proti besnote pod¾a metodiky vypracovanej ŠVPS SR pre jarnú a jesennú kampaò. Súèasśou monitoringu besnoty vo¾ne žijúcich zvierat je laboratórne vyšetrenie na besnotu všetkých vnímavých druhov zvierat a predpísané sérologické a virologické vyšetrenia líšok, ulovených v rámci kontroly úèinnosti orálnej vakcinácie líšok v danej kampani. V roku 2009 bolo v rámci SR vyšetrených zvierat bez zistenia pozitívnych jednotiek lyssavírusu (tab. 54). Je to o 301 zvierat menej ako v roku Najväèší poèet tvorili opäś líšky, z ktorých sa ani u jednej nezistila prítomnosś vírusu besnoty. Posledné prípady zistenia vírusu besnoty boli u štyroch líšok v roku 2006, kedy bolo vyšetrených zvierat. V roku 2007 bolo vyšetrených zvierat a v roku 2008 bolo vyšetrených 4 009, poèty majú klesajúcu tendenciu SÚHRN Aj v roku 2009 bol zachovaný trend z predchádzajúcich rokov, keï ochorenie na besnotu nebolo zaznamenané ani u ¾udí a ani u zvierat. Tabu¾ka 54 Besnota u zvierat Druh zvierat Stupeò odberu Kontext odberu Hovädzí dobytok farma/vz. zo zvierat/ tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 6 0 Hrabavá hydina farma/vz. zo zvierat/ tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 3 0 Králik vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 10 0 Pes vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Maèka vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Škreèok, morèa vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 5 0 Iné domáce zvieratá vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 4 0 vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum Líška / selektívny odber * ŠVÚ, ŠVPÚ zviera vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera Netopier vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 2 0 Srnec, srna vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 13 0 Diviak vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 7 0 Veverièka vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 2 0 Myš vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 11 0 Lasica vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 1 0 Potkan vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 20 0 Kuna vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 13 0 Jazvec vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 4 0 Tchor vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 2 0 Maèka divá vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 1 0 Rys vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 1 0 Iné vo¾ne žijúce vz. zo zvierat/tkanivo monitoring/prieskum ŠVÚ, ŠVPÚ zviera 9 0 Spolu Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetr. Poèet pozitívnych jednotiek Lyssavirus Nešpecifický Lyssavirus Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Besnota

101 12. TULARÉMIA Ochorenie sa vyznaèuje prírodnou ohniskovosśou a je charakterizované horúèkou, apatiou a septikémiou. Pôvodca tularémie u ¾udí a zvierat je Francisella tularensis. Pod¾a stupòa vnímavosti sa zvieratá delia na vysoko vnímavé a vysoko citlivé, napr. zajac po¾ný, na vysoko vnímavé a málo citlivé, napr. potkan hnedý a málo vnímavé a málo citlivé zvieratá, napr. ovce. Ochorenie prebieha v dvoch formách, akútna (hemoragická septikémia) a chronická (tvorba abscesov a chudnutie). K prenosu nákazy dochádza najèastejšie u po¾nohospodárskeho obyvate¾stva pri manipulácii s krmivom a stelivom pre domáce zvieratá. Epizootologická aktivita prírodných ohnísk môže byś odrazom premnoženia drobných hlodavcov. Tie ovplyvòujú profesionalitu ochorení/intenzívny rozvoj hospodárskej èinnosti po¾nohospodárskeho obyvate¾stva, súkromných chovate¾ov hospodárskych zvierat, práce v záhradách, poli, vinohradoch a intenzívnejší pobyt v prírode a pod TULARÉMIA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá prejavuje aspoò jednu z týchto klinických foriem: ulceroglandulárna tularémia kožný ulkus a lokálna lymfadenopatia, glandulárna tularémia zväèšené alebo bolestivé lymfatické uzliny bez zjavného ulkusu, okuloglandulárna tularémia konjuktivitída a lokálna lymfadenopatia, orofaringálna tularémia cervikálna lymfadenopatia a aspoò jeden z týchto troch symptómov: stomatitída, faringitída, tonzilitída, èrevná tularémia aspoò jeden z týchto troch symptómov: bolesś brucha, zvracanie,hnaèka, pneumonická tularémia pneumónia, tyfoidná tularémia aspoò jeden z týchto dvoch symptómov: horúèka bez skorých lokalizaèných príznakov, septikémia. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto troch kritérií: izolácia Francisella tularensis z klinickej vzorky, zistenie nukleovej kyseliny Francisella tularensis v klinickej vzorke, špecifická protilátková odpoveï na Francisella tularensis. 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedna z týchto troch epidemiologických súvislostí: expozícia úèinkom spoloèného zdroja, prenos zo zvieraśa na èloveka, expozícia úèinkom kontaminovaných potravín, alebo kontaminovanej pitnej vody. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá ososba, ktorá spåòa klinické kritéria a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Odbery u ľudí Vykonávajú sa pri klinických prejavoch, doplnených o dôkladnú epidemiologickú anamnézu, v ktorej sa pátra po kontakte so zvieratami, po pobyte v prírodnom ohnisku, manipulácii s možnými faktormi prenosu ako je seno, slama. Za potvrdenie ochorenia sa považuje laboratórny dôkaz etiologického agensa, vykonaný buï kultiváciou z hnisu, spúta, krvi, dôkazom protilátkovej odpovede a dôkazom 100 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Tularémia

102 nukleovej kyseliny F. tularensis v klinickej vzorke. Pre pravdepodobný prípad sa za dôkaz považuje vysoký titer protilátok v jednej vzorke, alebo dôkaz F.tularensis v klinickej vzorke fluorescenènou metódou. Ochorenia na tularémiu si na Slovensku zachovávajú endemický charakter. V priebehu roka 2009 bolo hlásených spolu 22 ochorení (chor. 0,41/ ), èo je oproti roku 2008 pokles o 12 % a v porovnaní s 5 roèným priemerom je výskyt nižší o 11 %. Ochorelo 16 mužov (chor. 0,61) a 6 žien (chor. 0,22). Ochorenia boli hlásené z krajov: Nitriansky 11, Trnavský 6, Trenèiansky 2, Bratislavský 2 a Košický 1 (obrázok 23). Rozdelenie chorých pod¾a vekových skupín: = 2, = 5, = 7, = 5, 65 + = 3. Klinické formy ochorení: 17 x uzlinová, 3 x p¾úcna, 1 x èrevná a u 1 pacienta boli v klinickom obraze bolesti kåbov, únava, malátnosś a sucho v ústach. V epidemiologickej anamnéze bolo udané: 11 x kontakt so zajacmi alebo králikmi (chov, zabíjanie, odieranie, kuchynské spracovanie, konzumácia, poškriabanie, poranenie), 3 x práca v kontaminovanom prostredí (žatevné práce, kosenie a hrabanie trávy a práca s krmivom a stelivom pre domáce zvieratá), 2 x kontakt s výluèkami drobných hlodavcov na rodinnom hospodárstve, 1 x zaklieštenie, 1 x poštípanie neznámym hmyzom, 1 x sa jednalo pravdepodobne o profesionálne ochorenie u muža pracujúceho pri èistení kontajnerov vo firme zameranej na likvidáciu hlodavcov. V 2 prípadoch bola epidemiologická anamnéza negatívna a v 1 prípade zostala neobjasnená. Prvé príznaky ochorení boli hlásené v mesiacoch: január 6, február 1, apríl 2, máj 3, júl 5, august 3 a október 1. <0,00-0,00) <0,00-1,83) <1,83-2,74) <2,74-3,65> Obrázok 23 Výskyt tularémie (dg. A21) v SR pod¾a okresov v roku TULARÉMIA U ZVIERAT V roku 2009 sa na území Slovenska nepotrdil pozitívny prípad tularémie u zajaca po¾ného. ŠVPÚ v Nitre monitoroval 13 zajaca po¾ného metódou rýchlej aglutinácie, s výsledkom bez pozitívneho reagenta. ŠVÚ vo Zvolene vyšetril 3 vzorky zajaca po¾ného kultivaènou metódou a biologickým pokusom, s negatívnym výsledkom. Požiadavky na vyšetrenie tularémie na ostatných ústavoch neboli SÚHRN V priebehu roka 2009 bolo u ¾udí hlásených spolu 22 ochorení, èo je oproti roku 2008 pokles o 12 % a v porovnaní s 5 roèným priemerom je výskyt nižší o 11 %. U zvierat sa výskyt tularémie sledoval u zajaca po¾ného s výsledkom bez pozitívneho nálezu. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Tularémia.

103 13. LEPTOSPIRA SPP. Leptospiróza je charakterizovaná prírodne ohniskovým výskytom, šíri sa medzi domácimi a vo¾ne žijúcimi zvieratami a príležitostne aj u ¾udí. Infekciu vyvolávajú leptospiry rôznych sérovarov a je charakterizovaná pestrou škálou klinických príznakov. Infekcia u hospodárskych zvierat èasto prebieha bez zjavnejších klinických príznakov, u gravídnych zvierat dochádza k abortom, rodeniu màtvych alebo máloživotaschopných mláïat. Aborty sa vyskytujú u hovädzieho dobytka v prvom až treśom týždni, u ošípaných v druhom až štvrtom týždni po vzniku infekcie. Leptospiry sú primárnymi parazitmi zvierat, predovšetkým vo¾ne žijúcich hlodavcov, ktoré sa podielajú na vzniku a pretrvávaní prírodných a synantropných ohnísk nákazy. Najvýznamnejší spôsob prenosu nákazy je prenos moèom infikovaných zvierat - nosièov. Infikovaný moè kontaminuje stojiská, rozbahnenú pôdu, pastviny, zdroje pitnej a povrchovej vody, krmivo a stelivo. V súèastnosti je na Slovensku opísaných 17 sérovarov leptospír. Najèastejšie sa vyskytujú L. icterohaemorrhagiae, L. grippotyphosa, L. sejroe, L. hardjo, L. pomona, L. canicola a L. bratislava. Vstupnou bránou infekcie sú najèastejšie porušená koža, dostupné sliznice organizmu (ústna, nosná, urogenitálneho traktu). Èlovek sa môže nakaziś rôznym spôsobom, pôvodcu si môže zaniesś zneèistenými rukami do úst alebo spojiviek, môže sa nakaziś kontaminovanou vodou pitím alebo pri kúpaní ( hlavne v stojatých vodách), pri práci vo vlhkej hline. Riziko infekcie je hlavne u profesiálne exponovaných ¾udí (pracovníci bitúnkov, dojièi na farmách, atï.). Po týždòovej leptospirémii dochádza k orgánovej manifestácii infekcie. Leptospiry majú tendenciu usídlovaś sa a pomnožovaś v orgánoch. Strácajú sa z krvi a osíd¾ujú sa v proximálnych stoèených tubuloch oblièiek a vyluèujú moèom. Leptospirúria môže trvaś nieko¾ko mesiacov až rokov. Vo väèšine prípadov sa protilátky v krvi objavujú na deò ochorenia. Najvyššie titre v 2. a 3. týždni po infekcii, postupne pomaly klesajú a môžu perzistovaś i nieko¾ko rokov LEPTOSPIRÓZY U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má horúèku, alebo aspoò jeden z týchto jedenástich symptómov: triaška, cephalea, myalgia, konjuktiválna sufúzia, hemorágia do kože alebo slizníc, exantém, ikterus, myokarditída, meningitída, renálne poškodenie, respiraèné symptómy ako napr. hemoptýza. 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto štyroch kritérií: izolácia Leptospira interrogans z klinickej vzorky, zistenie nukleovej kyseliny Leptospira interrogans v klinickej vzorke, dôkaz Leptospira interrogans v klinickej vzorke pomocou imunofluorescencie, špecifická protilátková odpoveï na Leptospira interrogans. 102 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Leptospira spp.

104 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedna z týchto troch epidemiologických súvislostí: prenos zo zvieraśa na èloveka, enviromentálna expozícia, expozícia úèinkom spoloèného zdroja. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritéria a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Diagnostika sa opiera o klinický obraz, ktorý je na zaèiatku podobný iným ochoreniam. Preto je dôležitá epidemiologická anamnéza. Ochorenie je možné verifikovaś len laboratórne a to priamou kultiváciou leptospír z krvi, mozgovomiechového moku, moèu mikroaglutinaènou reakciou. Èastejšie sa využíva diagnostika sérologická alebo dôkaz nukleových kyselín molekulovo biologickými metódami (PCR). V priebehu roka 2009 bolo hlásených 16 ochorení (chor. 0,30/ ), èo je o 30 % menej ako v roku 2008 a v porovnaní s 5 roèným priemerom je výskyt nižší o 34 %. Ochorelo 15 mužov (chor. 0,57) a 1 žena (chor. 0,04). Ochorenia boli hlásené z krajov: Nitriansky 5, Trenèiansky 4, Žilinský 3, Trnavský 2, Bratislavský 1 a Prešovský 1. Rozdelenie chorých pod¾a vekových skupín: = 1, = 1, = 1, = 1, = 2, = 5, = 4, 65+ = 1. Klinické formy ochorení: febrilná 9 x, ikterická 3 x, renálna 2 x, meningeálna 1 x, èrevná 1 x. V epidemiologickej anamnéze bolo udané: 2 x kontakt s výluèkami drobných hlodavcov, 2 x poranenie rúk pri spracovaní mäsa na bitúnku, 1 x konzumácia vody z teèúceho prameòa, 1 x konzumácia vody z povrchových studnièiek v lese, 1 x umývanie rúk v lesnom potoku, 1 x kontakt s uhynutým potkanom, 1 x konzumácia vlašských orechov pozbieraných v lokalite s hojným výskytom hlodavcov, 1 x stanovanie spojené s rybolovom, kúpaním sa v stojacej vode + možný kontakt s drobnými hlodavcami + drobné poranenie, 1 x konzumácia neumytých lesných plodov, ovocia zo záhrady + pitie nápojov z neumytých plechoviek, 1 x chov zajacov, holubov a psa a 1 x chov zajacov a koòa + chodenie do moèaristého terénu + práca na poli + ošetrovanie, kàmenie a èistenie chlievov pre zajace a stajòu koòa. Epidemiologická anamnéza bola v 2 prípadoch negatívna a v 1 prípade zostala neobjasnená. V etiológii sa uplatnili: L. icterohaemorhagica 6 x, L. gripotyphosa 3 x, L. sejroe 3 x, L. sejroe + L. andamana + L. semeranga 2 x, L. pomona 1 x, L. Bratislava 1 x.. Prvé príznaky ochorení boli hlásené v mesiacoch: január 2, február 2, marec 1, apríl 1, máj 1, jún 1, júl 2, august 3, september 1, október 2 a november LEPTOSPIRA SPP. U ZVIERAT V roku 2009 bolo vyšetrených spolu zvierat, z toho 51 bolo pozitívnych. Najèastejšie sa zistili L. sejroe a L. hardjo u hovädzieho dobytka. Tabu¾ka 55 Preh¾ad nálezov leptospir u zvierat Druh Poèet vyšetrených Poèet pozitívnych L. grippotyphosa L. sejroe L. pomona L. icterohaemorrhagie L. bratislava L. hardjo L. Petrik L. canicola Hovädzí dobytok Ošípané Ovce 47 0 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Leptospira spp.

105 Tabu¾ka 55 Preh¾ad nálezov leptospir u zvierat Druh Poèet vyšetrených Poèet pozitívnych L. grippotyphosa L. sejroe L. pomona L. icterohaemorrhagie L. bratislava L. hardjo L. Petrik L. canicola Kozy 13 0 Kone Psy Králiky 1 0 Zoo zvieratá 5 0 Maèka 1 0 Muflón 1 0 Kozorožec 2 0 Vtáky 2 0 Vo¾ne žijúce zvieratá 20 0 Spolu SÚHRN V priebehu roka 2009 bolo hlásených 16 ochorení, èo je o 30 % menej ako v roku 2008 a v porovnaní s 5 roèným priemerom je výskyt nižší o 34 %. U zvierat bolo 3,20 % z vyšetrených pozitívnych s najèastejším výskytom u hovädzieho dobytka. Kým u ¾udí sa v etiológii najviac uplatnili L. icterohaemorhagica, L. gripotyphosa a L. sejroe, u zvierat boli najèastejšie detekované L. sejroe a L. hardjo. 14. Q HORÚČKA Pôvodcom tohto závažného ochorenia je Coxiella burnetii. Prenos je možný aerosólom alebo prostredníctvom rezervoárových zvietat, napr. kliešśami, vtákmi. Po vniknutí do dýchacích ciest sa baktérie dostávajú do buniek cievneho endotelu a uplatòujú sa v p¾úcach, u gravidných zvierat putujú do placenty, u negravidných najèastejšie do buniek mlieènej ž¾azy. V mieste ich uplatnenia vzniká zápalová reakcia rôzneho stupòa. Orálne infekcie vznikajú po konzumácii infikovaného substrátu za predpokladu, že je poškodená sliznica tráviaceho traktu. Ochorenie má èasto iba latentný alebo atyptický priebeh až napr. aborty u hovädzieho dobytka odhalia séroreagentov Q HORÚČKA U ĽUDÍ Definícia ochorenia podľa EK 1. Klinické kritériá ochorenia spåòa každá osoba, ktorá má aspoò jeden z týchto symptómov: horúèka, pneumónia, hepatitída. 104 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Leptospira spp. / Q horúèka

106 2. Laboratórne kritériá aspoò jedno z týchto troch kritérií: izolácia Coxiella burnetti v klinickej vzorke, dôkaz nukleovej kyseliny Coxiella burnetti v klinickej vzorke, špecifická protilátková odpoveï na Coxiella burnetti (IgG alebo IgM fáza II). 3. Epidemiologické kritériá aspoò jedna z týchto dvoch epidemiologických súvislostí: expozícia úèinkom spoloèného zdroja, prenos zo zvieraśa na èloveka. Klasifikácia prípadu ochorenia: možný neuplatòuje sa, pravdepodobný každá osoba, ktorá spåòa klinické kritériá a je v epidemiologickej súvislosti, potvrdený každá osoba, ktorá spåòa klinické a laboratórne kritériá. Odbery u ľudí Vykonávajú sa na základe prítomnosti klinických symptómov. Diagnostika je komplikovaná pri sporadickom výskyte. Má byś doplnená epidemiologickou anamnézou (dôkaz profesionálneho kontaktu s chorým, alebo konzumácia kontaminovaného mlieka a mlieènych výrobkov). Laboratórna diagnostika: sérologický dôkaz protilátok, izolácia etiologického agens. Na Slovensku sa v minulosti vyskytovala Q horúèka ako profesionálna nákaza u zamestnancov v po¾nohospodárstve. Od epidémie v okrese Nitra v roku 1993, kde ochorelo 127 ¾udí, boli zaznamenané iba sporadické prípady v rokoch 1997, 2001, 2007 po jednom prípade v jednotlivých rokoch. V zahranièí sa vyskytuje sporadicky. Sledovanie Q horúèky je prioritou EK, v poslednom období sa tejto diagnóze venuje zvýšená pozornosś Q HORÚČKA U ZVIERAT V roku 2009 bolo vyšetrených 794 zvierat, prevažne vzorky hovädzieho dobytka. Pozitivita bola zistená u 6 hovädzieho dobytka, ostatné vzorky z kôz, oviec a zoo zvierat boli negatívne (tab. 56). Tabu¾ka 56 Poèet vyšetrených zvierat na Q horúèku v roku 2009 Druh Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetrených Poèet pozitívnych jednotiek na Coxiella Coxiella burnetii Hovädzí dobytok ŠVÚ zviera Kozy ŠVÚ zviera 69 0 Ovce ŠVÚ zviera 58 0 Zoo zvieratá ŠVÚ zviera 3 0 Spolu SÚHRN Q horúèka sa v súèasnosti vyskytuje len sporadicky, napriek tomu sa tomuto ochoreniu venuje ve¾ká pozornosś. V roku 2009 nebolo v SR u ¾udí hlásené žiadne ochorenie. Zo zvierat bol vyšetrovaný hlavne hovädzí dobytok. Z vyšetrených zvierat bola v roku 2009 zaznamenaná 0,76 % pozitivita práve u hovädzieho dobytka. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Q horúèka

107 15. LYMESKÁ BORELIÓZA Ochorenie má charakter zooantroponózy a vyznaèuje sa globálnym rozšírením. Od roku 1985 sa zisśuje aj na Slovensku. Pôvodcom je Borrelia burgdorferi (sensu lato). Vnímavých druhov zvierat je ve¾a, z domácich zvierat má najväèší význam u psov, koní, hovädzieho dobytka a drobných prežúvavcov. Lymeská borelióza patrí medzi prírodno-ohniskové transmisívne choroby. Prenos sa uskutoèòuje predovšetkým kliešśami rodu Ixodes, poèas cicania krvi. Lymeská borelióza patrí medzi profesionálne infekèné choroby; èastejšie sa vyskytuje u lesných pracovníkov, po¾ovníkov a chovate¾ov zvierat. Pri zhubnom priebehu alebo neskorom lieèení môže ochorenie spôsobiś chronické zmeny orgánov, invaliditu, prípadne až smrś LYMESKÁ BORELIÓZA U ĽUDÍ Ochorenie nemá štandardnú definíciu EK. Odbery u ľudí a laboratórna diagnostika Možná je na základe symptomatológie, alebo laboratórnym dôkazom infekcie. Laboratórna diagnostika: sérologický dôkaz protilátok IgM v krvi a v likvore, kultivácia borélií alebo dôkaz borélií elektrónovou mikroskopiou a PCR testom. Epidemiologická diagnóza: pobyt v endemickej oblasti, prisatie kliešśa, alebo poštípanie komármi, roztoèami. V priebehu roka 2009 bolo na Slovensku hlásených 921 ochorení (chor. 17,02/ ), èo je oproti roku 2008 pokles o 12 % a oproti 5 roènému priemeru vzostup o 15 %. Z dlhodobého h¾adiska má vyskyt lymeskej borreliózy stúpajúci trend (obrázok 24). Ochorenia boli hlásené zo všetkých krajov SR, prièom najvyššia chorobnosś bola zaznamenaná v Trenèianskom kraji 46,84 a najnižšia chorobnosś v Bratislavskom kraji 3,73 (obrázok 25). Ochorenia boli zaznamenané v každej vekovej skupine s výnimkou 0 roèných detí, prièom najvyššia vekovo špecifická chorobnosś bola vo vekovej skupine roèných 32,59. Ako dg.: A 69.2 bolo vykázaných 706 ochorení (chor. 13,04), M 01.2 bolo vykázaných 163 ochorení (chor. 3,01), G 63.0 bolo vykázaných 52 ochorení (chor. 0,96). V epidemiologickej anamnéze bolo udané: zaklieštenie 638 x, poštípanie neznámym hmyzom 119 x, pobyt v prírodnom ohnisku 4 x, konzumácia surového kozieho mlieka 1 x. Epidemiologická anamnéza bola v 63 prípadoch negatívna a v 96 prípadoch zostala neobjasnená. Ochorenia sa vyskytovali poèas celého roka s maximom v júni 155 ochorení a v júli 145 prípadov. Hlásených bolo 5 importovaných nákaz (2 x z Èeska, 1 x z Maïarska, 1 x z Rakúska a 1 x z USA). 106 Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Lymeská borelióza

108 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0 0, Chorobnos na obyvate ov Obrázok 24 Výskyt lymeskej boreliózy v SR od roku <0,00-8,37) <8,37-23,00) <23,00-39,48) <39,48-55,82) <55,82-77,91) <77,91-173,04> Obrázok 25 Výskyt lymeskej boreliózy v SR pod¾a okresov v roku LYMESKÁ BORELIÓZA U ZVIERAT Sérologicky bolo v roku 2009 vyšetrených 586 zvierat, z nich najèastejšie boli vyšetrované psy a to 407. U nich bola aj zistená najvyššia pozitivita 33,4 %. Z ostatných zvierat boli séra pozitívne iba u maèiek(tab. 57). Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Lymeská borelióza

109 Tabu¾ka 57 Poèet zvierat vyšetrených na lymeskú boreliózu v roku 2009 Druh Zdroj informácií Jednotka vzorky Poèet vyšetrených Poèet pozitívnych jednotiek Pes ŠVÚ zviera Kôò ŠVÚ zviera 3 0 Maèka ŠVÚ zviera 10 4 Zoo ŠVÚ zviera 3 0 Vtáky ŠVÚ zviera Spolu SÚHRN Z dlhodobého h¾adiska má výskyt lymeskej borreliózy v SR stúpajúci trend. V roku 2009 bol síce oproti predchádzajúcemu roku zaznamenaný pokles o 12 %, ale oproti 5 roènému priemeru vzostup o 15 %. Takmer u 24 % z vyšetrených zvierat bola zistená lymeská borélióza. Najvyššia pozitivita bola u psov. 16. KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA 16.1 KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA U ĽUDÍ Ochorenie nemá štandardnú definíciu EK. Odbery u ľudí Vykonávajú sa na základe klinických príznakov spolu s anamnézou prisatého kliešśa v období zodpovedajúcom inkubaènému èasu. Sérologické vyšetrenie dvojíc sér VNT, ELISA (s odstupom odberu nie kratším ako 14 dní). Virologické vyšetrenie spoèíva v izolácií vírusu z krvi alebo likvoru chorého (odber v období zvýšených teplôt). V priebehu roka 2009 bolo hlásených spolu 76 ochorení (chor. 1,40/ ), èo je oproti roku 2008 pokles o 4% a oproti 5 roènému priemeru vzostup o 10 % (Obrázok 26). Ochorelo 51 mužov (chor. 1,94) a 25 žien (chor. 0,90). Ochorenia boli hlásené z každého kraja s maximom v Trenèianskom kraji 36 ochorení (chor. 6,00) (obrázok 27). Rozdelenie chorých pod¾a vekových skupín: 1 4 = 1, 5 9 = 2, = 2, = 5, = 6, = 11, = 13, = 17, = 11, 65+ = 8. Klinické formy ochorení: meningeálna 56 x, febrilná 19 x, neurologická 1 x. V epidemiologickej anamnéze bolo udané: zaklieštenie 48 x, konzumácia surového mlieka alebo rôznych mlieènych výrobkov 5 x, pobyt v prírodnom ohnisku 2 x, èastý pobyt v lese 1 x, bývanie v lokalite s výskytom kliešśovej encefalitídy 1 x, poštípanie neznámym hmyzom 1 x, zaklieštenie + konzumácia ovèieho mlieka a produktov z mlieka 1 x. V 13 prípadoch bola epidemiologická anamnéza negatívna a v 4 prípadoch zostala neobjasnená. Najviac ochorení sa vyskytlo v mesiacoch: júl 29 a jún Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok 2009 Lymeská borelióza / Kliešśová encefalitída

110 2,0 Chorobnos na obyvate ov 1,8 1,6 1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 0,4 0,2 0, Obrázok 26 Výskyt kliešťovej encefalitídy (A84)v SR podľa okresov v roku 2009 <0,00-0,01) <0,01-3,45) <3,45-6,83) <6,83-10,62) <10,62-25,78> SÚHRN Obrázok 27 Výskyt kliešťovej encefalitídy (dg. A 84) v SR podľa okresov v roku 2009 Z dlhodobého h¾adiska má výskyt ochorenia u ¾udí stúpajúci trend. Síce oproti roku 2008 bol zaznamenaný pokles o 4%, ale oproti 5 roènému priemeru vzostup o 10 %. Správa o zoonózach a ich pôvodcoch v Slovenskej republike za rok Kliešśová encefalitída