Daniela Liptaiová - Mária Angelovičová. Škoricová silica a produkcia kurčacieho mäsa

Transcription

1 Daniela Liptaiová - Mária Angelovičová Škoricová silica a produkcia kurčacieho mäsa 2011

2 Daniela Liptaiová - Mária Angelovičová Škoricová silica a produkcia kurčacieho mäsa 2011

3 Názov: Škoricová silica a produkcia kurčacieho mäsa Autori: Ing. Daniela Liptaiová, PhD. Katedra hygieny a bezpečnosti potravín Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre prof. Ing. Mária Angelovičová, CSc. Katedra hygieny a bezpečnosti potravín Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Recenzenti: prof. MVDr. Peter Massanyi, DrSc. Katedra fyziológie živočíchov Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Ing. Vladimír Foltýs, PhD. Ústav výživy Centrum výskumu živočíšnej výroby v Nitre Schválil rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Dňa ako vedeckú monografiu. ISBN

4 Zoznam skratiek a značiek Škoricová silica a produkcia kurčacieho mäsa Zoznam skratiek: EPEF Európsky index produkčnej účinnosti (European Productivity Efficiency Factor), ES Európske spoločenstvo, FCR konverzia krmiva (Feed Conversion Ratio), MIC minimálna inhibičná koncentrácia (Minimal Inhibitory Concentration), URL jednotné označenie zdroja (Uniform Resource Locator). Zoznam značiek: DPPH radikál 2,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl, n počet, s smerodajná odchýlka, variačný koeficient, v k 3

5 Obsah 1 Úvod Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí Rastlinné silice a kurčatá určené na produkciu mäsa Škoricová silica, charakteristika a účinky Použitie škoricovej silice u kurčiat určených na produkciu mäsa Význam rastlinných silíc a ich možnosti využitia pri produkcii kurčacieho mäsa Cieľ práce Materiál a metodika práce Charakteristika objektu skúmania Pracovné postupy Aplikácia škoricovej silice do kŕmnych zmesí Realizácia experimentov Spôsob získavania údajov a ich zdroje Škoricová silica Kŕmne zmesi Experimenty s brojlerovými kurčatami Ross 308 a Cobb Analýza vzoriek Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov Škoricová silica Živiny a energetická hodnota krmív Welfare brojlerových kurčiat Produkčná účinnosť krmív Kvantitatívne ukazovatele mäsa Biochemické ukazovatele krvi Mikrobiologické ukazovatele chýmusu slepých čriev Kvalitatívne ukazovatele mäsa Použité štatistické metódy Výsledky práce Účinnosť škoricovej silice Welfare brojlerových kurčiat Životaschopnosť brojlerových kurčiat v 1. a 2. experimente Plocha boxu pre brojlerové kurčatá v skupinách 1. a 2. experimentu Koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy v 1. a 2. experimente Hygienický stav podstielky v 1. a 2. experimente Výsledky 1. experimentu Produkčná účinnosť krmív Kvantitatívne ukazovatele mäsa Biochemické ukazovatele krvi Mikrobiologické ukazovatele chýmusu slepých čriev Kvalitatívne ukazovatele mäsa Výsledky 2. experimentu Produkčná účinnosť krmív Mikrobiologické ukazovatele chýmusu slepých čriev Diskusia Návrh na využitie poznatkov v praxi a pre ďalší rozvoj vedy Záver Abstrakt, Abstract Zoznam použitej literatúry

6 1 Úvod Antibiotiká a antimikrobiálne látky stimulujúce rast zvierat sa používali ako kŕmne doplnky už viac ako 45 rokov. Podľa štatistických údajov Európskej federácie pre zdravie zvierat z roku 1997 sa v štátoch Európskej únie a vo Švajčiarsku predalo t antibiotík na liečenie ľudí, t antibiotík na liečenie zvierat a t antibiotík ako rastových stimulátorov. Primárnym účinkom antimikrobiálnych kŕmnych aditív je prevencia porúch trávenia, zlepšenie rastu, konverzie krmiva a úžitkovosti hospodárskych zvierat. Zistilo sa, že fyziologická črevná mikroflóra zvierat kŕmených antibiotickými stimulátormi rastu je zdrojom génov rezistencie pre ľudskú populáciu prostredníctvom potravín živočíšneho pôvodu, ale aj rastlinných potravín, ktoré boli vyrobené na pôde hnojenej maštaľným hnojom. Tieto poznatky boli dôvodom pre postupné obmedzovanie používania antibiotík ako stimulátorov rastu v severských krajinách Európy, ako je Dánsko, Nórsko a Švédsko. Pre zvieratá v Európskej únii sú zakázané všetky antibiotiká stimulujúce rast od roku V súčasnosti existuje mnoho návrhov projektov náhrady kŕmnych antibiotík probiotikami, prebiotikami, rastlinnými silicami a manooligosacharidmi. Vo všeobecnosti smeruje náhrada kŕmnych antibiotík do oblasti ovplyvňovania výživy zvierat organicky viazanými stopovými prvkami, enzýmovými preparátmi, okysľovaním kŕmnych zmesí organickými a anorganickými kyselinami. Ovplyvňuje sa zloženie črevnej mikroflóry probiotikami a prirodzenými antimikrobiálnymi látkami, produktmi kvasiniek, stimuluje sa imunita organizmu ß-glukánom, zlepšujú sa zoohygienické podmienky a manažment živočíšnej výroby. Všetky tieto opatrenia smerujú k zabezpečovaniu bezpečnej potraviny živočíšneho pôvodu pre výživu človeka. Vhodnou alternatívou kŕmnych antibiotík sú rastlinné silice. O ich použitie sa zvýšil záujem v ostatných rokoch z dôvodu rastúcich obáv spotrebiteľov aj z potenciálne škodlivých syntetických prípravkov. Sú známe metódy získavania rastlinných silíc, obsah ich biologicky účinných látok a ich účinkov. Produkty z nich získané sú považované za bezpečné a bez vedľajších účinkov. Významnou charakteristikou rastlinných silíc je ich antimikrobiálna a antioxidačná aktivita proti širokej škále patogénov a ich použitie je zamerané na podporu črevného systému inhibícou rastu nežiadúcich mikroorganizmov. Produkty živočíšneho pôvodu po ich aplikácii neobsahujú reziduá škodlivých látok, ktoré by znižovali ich výživnú hodnotu a majú potenciál pôsobiť šetrne k životnému prostrediu. Rastlinné silice získané z vybraných druhov rastlín prejavili svoju účinnosť v zlepšení produkčných vlastností brojlerových kurčiat a ich zdravotného stavu, zvýšili telesnú hmotnosť, znížili príjem krmiva, zlepšili konverziu krmiva. Silice zvýšili chutnosť krmív a tým aj stráviteľnosť živín. Škorica je známa ako stimulátor chuti a trávenia. Škoricová silica sa vyznačuje antimikrobiálnymi vlastnosťami, ktoré sa pripisujú obsahu jej hlavných účinných látok cinnamaldehydu a eugenolu. 5

7 2 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí 2.1 Rastlinné silice a kurčatá určené na produkciu mäsa Škoricová silica, charakteristika a účinky Do rodu Cinnamomum patrí asi 250 druhov, ktoré sa vyskytujú v Ázii, Austrálii, Južnej Amerike, Indonézii a Číne (Jayaprakasha et al., 2003). Sú to vždy zelené stromy a kry a väčšina druhov sú aromatické. Cinnamomum zeylanicum kôra a listy, ktoré sú zdrojom škorice sa používajú na získavanie silice destiláciou. Najdôležitejšou je silica získaná zo Cinnamomum zeylanicum, Cinnamomum casia a Cinnamomum camphora. Ostatné druhy poskytujú silice, ktoré sú využívané ako zdroje pre chemické izoláty. Z mnohých ďalších druhov škorice sa destiláciou získava silica pre lokálne používanie alebo na vývoz (Bohatstvo India, 1992 The Wealth of India, 1992). Hlavné látky prítomné v silici získanej z kmeňovej kôry sú cinnamaldehyd (75 %) a gáfor (56 %) (Senanayake et al., 1978). Cinnamomum cassia je známa ako čínska škorica, ktorá bola objavená ako divoko rastúca. Pestuje sa v juhovýchodnej Ázii už oddávna. Neskôr sa začala pestovať aj v Indonézii, Južnej Amerike a na Havaji. Cinnamomum zeylanicum pochádza z ostrova Srí Lanka a Indie. Medzi hlavné druhy s vysokou ekonomickou hodnotou patria hlavne Cinnamomum zeylanicum, Cinnamomum tamala, Cinnamomum pauciflorum, Cinnamomum cassia a Cinnamomum burmannii (Qin et al., 2003). Aktuálne údaje o škoricovej silici uvádza Rada Európy (Council of Europe, 2008), publikácie Barnesa et al. (2007), European Scientific Cooperative on Phytotherapy (2009), podľa ktorých Cinnamomum verum (Cinnamomum zeylanicum) je sušená kôra uvoľnená od vonkajšieho korku a spodnej vrstvy parenchýmu. V publikácii od Kellera (1992) sa uvádza, že Cinnamomum verum taktiež známy ako Cinnamomum zeylanicum patrí do čeľade vavrínovité. Účinná látka pochádza zo sušenej kôry bez vonkajšieho korku a spodnej vrstvy parenchýmu. Matné časti kôry o hrúbke 0,2 až 0,7 mm sa stáčajú vo forme jednoduchej alebo dvojitej rúrky. Sú svetlohnedé na vonkajšej strane a tmavšie na vnútornej strane. Povrch je pozdĺžne pruhovaný. Takto pripravená kôra obsahuje najmenej 12 ml.kg -1 silice získanej destiláciou s vodnou parou. Má charakteristickú a príjemne aromatickú vôňu. Chuť je pikantná nasladlá a mierne ostrá (Bisset, 1994). Pre svoju silne aromatickú, sladkú vôňu škorica patrí medzi najstaršie známe používané koreniny (Lee a Balick, 2005). Škoricová kôra obsahuje 4 % silice, ktorá obsahuje predovšetkým cinnamaldehyd (60 70 %), cinnamyl acetát (1 5 %), eugenol (1 10 %) (WHO, 1999), -karyofylén (1 4 %), linalool (1 3 %) a 1,8 cineol (1 2 %) (European Scientific Cooperative on Phytotherapy, 2009). V súhrnnej správe o silici zo škoricovej kôry predloženej Výborom pre veterinárne lieky je uvedené, že silica obsahuje predovšetkým cinnamaldehyd (55 76 %), eugenol (5 18 %) a safrol (do 2 %). Tento dokument sa vzťahuje aj na humánne použitie (European Medicines Agency, 2000). Eugenol je jednou z hlavných zložiek škoricovej silice (Fischer a Dengler, 1990). 6

8 Ďalšími zložkami sú oligopolymerické procyanidíny, škoricová kyselina, fenolové kyseliny, pentacyklické diterpény cinnzeylanol, acetyl derivát cinnzeylanin a cukry manitol, α-arabino-d-xylanóza, L-arabinóza, D-xylóza, α-d-glukán a slizovité polysacharidy (Hänsel et al., 1992; European Scientific Cooperative on Phytotherapy, 2009). Mallavarapu et al. (1995) identifikovali v silici škorice 53 zložiek, spolu s hlavnou zložkou eugenolu (81 84,5 %). Základom škoricovej kôry je silica, ktorá obsahuje účinnú zložku eugenol a terpény. Kôra obsahuje tiež triesloviny a sliz (Wallis, 1985). Doteraz bolo nájdených viac ako 300 unikavých zložiek vonných silíc škorice. Silica z listov škorice je bohatá na eugenol, koreň na gáfor a púčiky na veľké množstvo seskviterpénov (α-bergamotén, α-copaén) (Jayaprakasha et al., 2002). Sušená kôra Cinnamomum zeylanicum (Lauraceae) a listy sa používajú ako korenie na celom svete. Kôra sa vyznačuje podpornými účinkami (Bakhru, 1998). Price a Price (2007) poukazujú na to, že silica škoricovej kôry môže byť falšovaná, a to silicou zo škoricových listov a silicou zo Cinnamomum casia. Silica z listov škorice má veľmi výraznú vôňu a štipľavú chuť. Bolo izolovaných 34 zlúčenín v silici škorice, kde sú etyl-cinnamyl acetát (42 54 %) a karyofylén (9 14 %) jej hlavné zložky (Jayaprakasha et al., 1997). Z obsahu silice zo škorice 26 zlúčenín tvorí podiel 97 % (Jayaprakasha et al., 2000). Subletálnou koncentráciou eugenolu bolo zistené, že inhibuje produkciu amylázy a proteázy Bacillus cereus (Thoroski et al.,1989). Hydroxylové skupiny eugenolu sa viažu na proteíny, ktoré zabraňujú pôsobeniu enzýmov v Enterobacter aerogenes (Wendakoon a Sakaguchi, 1995). Cinnamaldehyd (3-fenyl-2-propenal) je známy inhibičnými účinkami na rast Escherichia coli O157: H7 a Salmonella typhimurium pri určitých koncentráciách karvakrolu a tymolu (Helander et al., 1998). Podporné a liečivé účinky škorice sú známe už dávno (Yu et al., 2007). Škorica je tiež známa svojimi významnými antialergickými, antiulcerogenickými a antipyretickými účinkami. Pôsobí ako anestetikum a analgetikum (Kurokawa et al., 1998; Lee a Ahn, 1998). Účinky škoricovej silice in vitro skúmali aj ďalší autori (Broadhurst et al., 2000). Škoricová silica sa vyznačuje antioxidačnou aktivitou porovnateľnou s α-tokoferolom a butylhydroxidom toluénu (Baratta et al., 1998). Vyznačuje sa aj antibakteriálnymi účinkami (El Kady et al., 1993). Mnohé publikácie dokumentujú antimikrobiálnu aktivitu rastlinných silíc a extraktov z rastlín (Morris et al., 1979; Lis-Balchin a Deans, 1997). Z nich maximálnu antimykotickú aktivitu preukázali Cymbopogon martini, Cymbopogon citratus, Eucalyptus globulus,cinnamomum zeylanicum (Aggarwal et al., 2000). Dôležitým poznatkom, ktorý zistili Bansod a Rai (2008) bolo, že rastlinná silica získaná zo Cinnamomum zeylanicum preukázala silné fungicídne účinky proti Aspergillus niger a Aspergillus fumigatus. Sú známe antimykotické účinky škoricovej silice získané z kôry v dôsledku prítomnosti cinnamaldehydu (Viollon a Chaumont, 1994). 7

9 Škorica (Cinnamomum cassia) je známa ako stimulátor chuti a trávenia. Škoricová silica sa vyznačuje antimikrobiálnymi vlastnosťami, ktoré sú spojené predovšetkým s jej obsahom cinnamaldehydu, nasleduje obsah eugenolu a karvakrolu (Taback et al., 1999). Škoricová silica a zložky (cinnamaldehyd a eugenol) majú antibakteriálnu aktivitu proti širokému spektru baktérií Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa, Enterococcus faecalis, Staphylococcus aureus, Staphylococcus epidermis, Salmonella sp. a Vibrio parahaemolyticus (Chang et al., 2001), majú inhibičné vlastnosti proti Aspergillus flavus (Montes-Belmont a Carvajal, 1998) a antioxidačné vlastnosti (Gurdip et al., 2007). Bol vykonaný celý rad experimentov s cieľom posúdiť účinok škorice (Chen et al., 2008a, 2008b; Park, 2008). Výsledky, ktoré sa dosiahli, nie sú jednoznačné. Cinnamomum zeylanicum je známy viac ako 4000 rokov svojimi biologicky účinnými látkami. Silica z kôry Cinnamomum zeylanicum je bohatá na cinnamaldehyd s antimikrobiálnymi účinkami proti živočíšnym a rastlinným patogénom (Mastura et al., 1999). Aromatické rastliny, ako sú škorica a tymián a silice získané z týchto rastlín, boli použité ako alternatívy k antibiotikám, ktoré sú dôležité vzhľadom na ich antimikrobiálne účinky a povzbudzujúce účinky na zažívací systém (Osman et al., 2005). Silice a extrakty zo škorice majú výraznú antioxidačnú aktivitu, ktorá je zvlášť pripisovaná prítomnosti fenolických a polyfenolických látok (Tomaino et al., 2005; Jayaprakasha et al., 2006). Antioxidačná aktivita unikavých látok izolovaných zo škorice bola hodnotená rôznymi testami in vitro (Lee a Shibamoto, 2002). Dhuley (1999) uskutočnil experiment s potkanmi, ktoré skrmovali krmivo s vysokým obsahom tuku a doplnkom škorice. Zistil, že stimuluje aktivitu antioxidačných enzýmov. Antioxidačná činnosť škoricových biologicky účinných zložiek môže byť prospešná proti poškodeniu bunkovej membrány voľnými radikálmi (Dragland et al., 2003). Škorica tým, že má antioxidačný potenciál môže zmierňovať mnohé komplikácie ochorení súvisiace s oxidačným stresom (Ranjbar et al., 2006). Silica získaná z Cinnamomum zeylanicum preukazovala výrazné antioxidačné účinky aj v experimente uskutočnenom s brojlerovými kurčatami. Pravdepodobne táto silica pôsobí ako antioxidačná ochrana prostredníctvom aktivácie antioxidačných enzýmov (Dhuley, 1997). Rovnako boli potvrdené konzervačné účinky škoricovej silice (Bansod a Rai, 2008). Cinnamaldehyd sledovaný v experimentoch preukázal inhibičný účinok na rast črevných baktérií a preukázal silnú antimikrobiálnu aktivitu (Helander et al., 1998) Použitie škoricovej silice u kurčiat určených na produkciu mäsa K zaujímavým záverom dospeli Lee et al. (2004a), ktorí uskutočnili experiment s brojlerovými kurčatami a porovnávali účinky škoricovej silice s účinkami tymiánovej silice vo vzťahu k telesnej hmotnosti. Vzhľadom na to, že 8

10 vo všeobecnosti podľa literárnych poznatkov je známe, že rastlinné silice môžu stimulovať produkciu brojlerových kurčiat, v experimente použili do krmiva karboxylmetylcelulózu. Krmivo bolo skrmované od 1. do 21. dňa veku brojlerových kurčiat. Karboxylmetylcelulóza zvyšuje viskozitu chýmusu v čreve a negatívne pôsobí na produkciu brojlerových kurčiat, ktorá je vysvetlená zníženou stráviteľnosťou živín (Van Der Klis et al., 1993; Smits et al., 1997). Lee et al. (2004b) na základe výsledkov Williamsa a Losa (2001), podľa ktorých rastlinné silice môžu zvýšiť stráviteľnosť živín, použili ku krmivu s karboxylmetylcelulózou tymol ako hlavnú zložku tymiánovej silice a cinnamaldehyd ako hlavnú zložku škoricovej silice. Výsledky ich experimentov potvrdili, že krmivo s 1 % karboxylmetylcelulózy od 1. do 21. dňa skrmovania znížilo telesnú hmotnosť brojlerových kurčiat o 16,0 % a za celé produkčné obdobie 0 až 40 dní o 9 %. Účinky cinnamaldehydu boli v antagonistickom vzťahu ku karboxylmetylcelulóze, následkom čoho sa zvýšila telesná hmotnosť brojlerových kurčiat. Účinky tymolu neboli také výrazné ako cinnamaldehydu. Inhibičné účinky karboxylmetylcelulózy sa vysvetľujú zvýšením viskozity ileálneho chýmusu a následným znížením vstrebávania živín z krmiva (Smits et al., 1997). Pôsobením cinnamaldehydu sa nezvýšila viskozita ileálneho chýmusu, preto aj vstrebávanie živín bolo vyššie. Na základe výsledkov, ktoré získali v experimentoch Park (2008); Toghyani et al. (2011) uvádzajú výrazné zvýšenie telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat kŕmených krmivami s obsahom 3,0 % škorice v porovnaní s kontrolnou skupinou, čo je v zhode so závermi Chena et al. (2008a), ktorí uviedli, že u brojlerových kurčiat s extraktom zo škorice pridanej do krmiva sa zaznamenal významne vyšší priemerný denný prírastok telesnej hmotnosti a nižší príjem krmiva počas experimentálneho 6-týždňového obdobia v porovnaní s kontrolnou skupinou. Lee et al. (2003a) nezaznamenali žiadne významné rozdiely v telesnej hmotnosti jedincov samičieho pohlavia brojlerových kurčiat kŕmených krmivom doplneným cinnamaldehydom. Vplyv mletého tymiánu a škorice na produkciu brojlerových kurčiat skúmal Al-Kassie (2009), ktorý zistil ich vplyv na prírastok telesnej hmotnosti a zlepšenie zdravotného stavu, ale aj konverzie krmiva a zníženie príjmu krmiva. Účinok rastlinnej silice z tymiánu a škorice na produkciu (telesnú hmotnosť, príjem krmiva a konverziu krmiva) brojlerových kurčiat bol štatisticky preukazný (P<0,05) v porovnaní s kontrolnou skupinou. Navyše, vyššie dávky rastlinných silíc zlepšili hodnoty sledovaných ukazovateľov, než nízke dávky. Tieto výsledky potvrdili, že rastlinné silice z tymiánu a škorice v kŕmnych zmesiach brojlerových kurčiat zlepšili telesnú hmotnosť, znížili príjem krmiva a zlepšili konverziu krmiva účinkami aktívnych látok (tymol a eugenol), ktoré sú považované za faktory stimulujúce trávenie (Cabuk et al., 2003). Zlepšenie prírastku telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat a konverzie krmiva v dôsledku aktívnych látok cinnamaldehydu a eugenolu prítomných v škoricovej silici zistil Al-Kassie (2009) vo svojom experimente. Vyššiu produkčnú účinnosť vysvetľuje lepším využívaním živín z krmív, čo vedie k zlepšeniu rastu kurčiat. Podobné vysvetlenie uvádza aj Kamel (2001). Byliny a koreniny sa vyznačujú povzbudivými chuťovými účinkami, tým podporujú aj trávenie a navyše tento 9

11 účinok podporuje aj antimikrobiálnu aktivitu. Tieto závery sú v súlade s výsledkami Lee et al. (2004c), ktorí zaznamenali zvýšenie telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat po pridaní škoricovej silice do ich krmiva. Na základe literárnych poznatkov môžeme konštatovať, že škoricová silica sa vyznačuje obsahom biologicky aktívnych látok, ktoré sa vyznačujú povzbudivými chuťovými účinkami, podporujú antimikrobiálnu aktivitu, vstrebávanie živín z krmiva a následne aj rast brojlerových kurčiat Význam rastlinných silíc a ich možnosti využitia pri produkcii kurčacieho mäsa Za ostatných 60 rokov boli antibiotiká pridávané do krmiva pre hydinu kvôli zlepšeniu rastu, produkcie a efektivity výkrmu, ochrany zvierat pred nepriaznivými účinkami patogénnych a nepatogénnych črevných mikroorganizmov. Existujú tri hlavné kategórie črevných chorôb, ktoré ovplyvňujú zdravie a produkciu brojlerových kurčiat: kokcidiózy, nekrotické enteritídy a infekčné ochorenia spôsobené gram-negatívnymi baktériami. Používanie antibiotických stimulátorov rastu u hydiny je odhadované na 3 5 %-né zlepšenie v raste a konverzii krmiva (Thomke a Elwinger, 1998). Používanie kŕmnych antibiotík u zvierat určených na produkciu potravín vyvolalo kontroverznú tému na celom svete. Vzhľadom na výskyt rezíduí a rezistentných kmeňov baktérií je zákaz ich používania ľahšie akceptovateľný verejnou mienkou. V dôsledku toho sa hľadajú nové alternatívy, medzi ktoré patria produkty rastlinného pôvodu, ktoré by boli vhodné ako alternatíva kŕmnych antibiotík. Dôraz je kladený na biologickú účinnosť zahŕňajúcu stimuláciu chuti a príjem krmiva, zvýšenie endogénnej sekrécie tráviacich enzýmov, aktiváciu imunitnej odpovede a antibakteriálne, antivírusové a antioxidačné účinky (Toghyani et al., 2011). Antimikrobiálna rezistencia je v súčasnosti považovaná za závažný zdravotný, sociálny a ekonomický problém. Antimikrobiálna rezistencia baktérií je biologické nebezpečenstvo pre zvieratá a ľudí, ktoré zvyšuje morbiditu a mortalitu a ovplyvňuje zdravie. Zvyšovanie spotreby antibiotík vo veterinárnej a humánnej medicíne je v ostatnom období sprevádzané fenoménom nárastu bakteriálnej rezistencie. Používanie antimikrobiálnych látok u zvierat, pri produkcii rastlín, krmív a potravín má negatívny dopad na verejné zdravie cez nárast rezistentných baktérií alebo baktérií produkujúcich rezistentné gény, ktoré prechádzajú do organizmu ľudí priamo alebo nepriamo. Tento druh rezistencie nerešpektuje fylogenetické, geografické a ani ekologické hranice. Gény rezistencie sú rozširované horizontálne medzi baktériami zo suchozemských zvierat, rýb, ľudí a okrem toho sú prítomné vo vonkajšom prostredí. Pre antimikrobiálnu rezistenciu sú najdôležitejšie zoonotické bakteriálne patogény a ich možný vzťah k používaniu veterinárskych antimikrobiotík, profylaktík a rastových promótorov a rezistenciou v humánnej medicíne. Antimikrobiotiká zahrňujú antibakteriálne, antivírusové, antifungálne a antiparazitárne látky (EFSA, 2008). Používanie kŕmnych antibiotík bolo zakázané už pred 25 rokmi, a to vo Švédsku. Po ich zákaze sa zvýšil výskyt chorôb tráviacej sústavy, dosahovali sa nižšie prírastky telesnej hmotnosti zvierat, ale aj úhyn mláďat po narodení bol vyšší 10

12 a zvýšilo sa používanie antibiotík ako liečiv. V experimentoch s kurčatami určenými na produkciu mäsa bol zaznamenaný zvýšený úhyn 9,6 % spôsobený nekrotickou enteritídou v skupine bez antibiotika v porovnaní s 2,4 % v skupine s antibiotikom. Významným poznatkom týchto experimentov bolo, že používaním antibiotík a kokcidiostatík sa štatisticky preukazne (P<0,05) zvýšili prírastky telesnej hmotnosti a zlepšila sa konverzia krmiva. Pri zhodnotení celkovej spotreby antibiotík a chemoterapeutík bolo zistené, že aj po zákaze kŕmnych antibiotík táto zostala nezmenená. Celkovým výsledkom zákazu bolo zvýšenie cien a zníženie všetkých ukazovateľov produktivity (Viaene, 1997). Kurčatá určené na produkciu mäsa v súčasnosti dosahujú vyššiu telesnú hmotnosť ako následok genetického výberu a kvalitnej výživy. V ich výžive sa používajú látky podporujúce rast za predpokladu zlepšenia ich fyzickej výkonnosti, prírastku telesnej hmotnosti a konverzie krmiva. Kŕmne antibiotiká sa používali ako látky podporujúce rast. Dôvodom ich zákazu bola krížová rezistencia a mnohonásobná rezistencia patogénov (Bach Knudsen, 2001; Schwarz et al., 2001), preto boli antibiotiká odmietané združeniami spotrebiteľov, ako aj vedcami. Na základe týchto faktov boli antibiotiká podporujúce rast zakázané v Európskej únii. Fyziologická črevná mikroflóra zvierat kŕmených antibiotickými stimulátormi rastu je považovaná za zdroj génov rezistencie pre ľudskú populáciu prostredníctvom potravín živočíšneho pôvodu, ale aj rastlinných potravín pri pestovaní ktorých bol použitý maštaľný hnoj. Tieto správy boli dôvodom pre zákaz používania kŕmnych antibiotík ako stimulátorov rastu. Dlhodobé používanie kŕmnych antibiotík viedlo k vzniku a následnému šíreniu rezistentných baktérií. Kŕmne antibiotiká sa nahradzujú inými kŕmnymi doplnkami, ako sú napr. probiotiká, prebiotiká, organické kyseliny a rastlinné silice. Aj silice ako antimikrobiálne látky, však môžu ovplyvňovať šírenie rezistentných kmeňov, preto je dôležité sledovanie vplyvu rastlinných extraktov vo vzťahu k šíreniu antibiotickej rezistencie (antimikrobiálny selekčný tlak). Výsledky doterajšieho výskumu naznačujú, že škorica a pamajorán, okrem priaznivého účinku na prírastky telesnej hmotnosti zvierat, zvyšovali aj hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie antibiotík u komenzálnych kmeňov Escherichia coli (White a McDermott, 2001). Antimikrobiálne látky sa používajú v terapii a prevencii infekčných chorôb zvierat ale aj plodín, pretože si to vyžadujú podmienky pre udržanie zdravia zvierat, ich welfare a zdravia rastlín. Sekundárne je tým zabezpečený kontinuálny transfer antimikrobiálne rezistentných baktérií a baktérií produkujúcich rezistentné gény zo zvierat a plodín na ľudí (Anderson et al., 2003). Z pohľadu verejného zdravia potraviny vystupujú ako hlavný faktor prenosu antimikrobiálnej rezistencie. Najviac riziková pre vznik antimikrobiálnej rezistencie je aplikácia subterapeutických dávok antibiotík u zvierat určených na produkciu potravín. Aj to je dôvod zákazu používania antimikrobiálnych aditív do krmív v krajinách Európskej únie od 1. januára 2006 (Nariadenie ES č. 1831/2003). Účinnosť tohto zákazu na vývoj antimikrobiálnej rezistencie u zvierat a ľudí sa v súčasnosti monitoruje a preskúmava. 11

13 Je dôležité vziať do úvahy skutočnosť, že niektoré doplnkové látky v krmivách pochádzajúce z rastlinných produktov majú značný vplyv na osídlenie črevnej mikroflóry buď priamo alebo nepriamo (Cowan, 1999). Bolo zistené, že fyzikálne a chemické zloženie krmiva určeného pre brojlerové kurčatá má výrazný vplyv na ich črevnú mikroflóru (Riddell a Kong, 1992; Drew et al., 2004; Dahiya et al., 2006). Základnou fyziologickou úlohou tráviacej sústavy je stráviteľnosť živín z prijatého krmiva a ich vstrebávanie cez črevnú stenu do krvného systému. Mikroflóru tráviacej sústavy tvorí zložité spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré je zložené z vyše 400 rôznych druhov baktérií. Ich počty dosahujú 1014 kolónií tvoriacich jednotiek (KTJ). Tráviaca sústava vytvára fyzikálne a chemické bariéry, ktorými chráni hostiteľa pred rezistentnými črevnými baktériami. Vrodenú ochranu hostiteľa zabezpečujú bunky spolu so širokou škálou antimikrobiálnych látok. Tieto molekuly inhibujú mikrobiálny rast a ochraňujú epitel tým, že zabraňujú adhézii mikroorganizmov a udržujú antimikrobiálne peptidy a sekrétované protilátky v blízkosti povrchu epitelu (McCracken a Gaskins, 1999). Možnosť prenosu génov rezistencie na antibiotiká prostredníctvom komenzálnej mikroflóry zvierat alebo kontaminovaných potravín a zároveň zákaz používania antibiotík v kŕmnych aditívach od bol dôvodom pre hľadanie neantibiotickej alternatívy. Praktickou náhradou k profylaktickému použitiu sú napr. aj fytogénne kŕmne aditíva. Rastlinné silice, podobne ako antibiotiká, môžu pozitívne ovplyvňovať príjem krmiva, prírastky telesnej hmotnosti, utilizáciu živín a zlepšenie mikrobiálnej fermentácie v čreve (Amrik a Bilkei, 2004). Prítomnosť rezíduí antibiotík v mlieku, mäse a ich ohrozovanie ľudského zdravia boli dôvodom pre hľadanie ich alternatívy (Cardozo et al., 2004). Rastúci tlak spotrebiteľov potravín bol dôvodom najprv zníženia používania antibiotík ako doplnkových látok a od roku 2006 zákazu používania antibiotík ako doplnkových látok a hľadania náhrady za antibiotiká (Hertrampf, 2001; Humphrey et al., 2002). Použitie rastlinných silíc ako funkčných zložiek potravín, nápojov, hygienických potrieb a kozmetiky nadobúda rastúci záujem u spotrebiteľov z dôvodu rastúcich obáv z potenciálnych škodlivých syntetických prísad (Reische et al., 1998). Hlavne v ostatných rokoch sa zvýšil záujem o využívanie rastlinných extraktov a silíc ako antimikrobiálnych látok vo výžive zvierat. Z tohto časového dôvodu je málo publikovaných vedeckých prác z oblasti ich aplikácie vo výžive zvierat. Známe sú metódy ich získavania, obsah biologicky účinných látok a ich účinky (Aprotosoaie et al., 2004). V nadväznosti na výskumné bádanie 6. rámcového projektu Európskej únie Food Quality and Safety Priority, Tedesco a Galletti (2004) konštatujú, že rastlinné kŕmne doplnky, ako sú silice a rastlinné zmesi, sa vyznačujú biologickou bezpečnosťou a účinnosťou. Štandardy zdravotnej neškodnosti pre tento druh kŕmnych doplnkov, rovnako aj potravinových ingredientov, boli stanovené ako biologicky bezpečné látky. Doteraz nie je legálne deklarované, či tieto druhy rastlinných doplnkov sú kŕmnymi aditívami alebo liečivami. 12

14 V ostatných rokoch sa zvýšil záujem o využitie liečivých a aromatických rastlín, pretože bolo vedecky dokázané, že produkty z nich získavané sú bezpečné a bez vedľajších účinkov (Bansod a Rai, 2008). Väčšina rastlinných silíc je všeobecne považovaná za bezpečné a bežne používané v potravinárskom priemysle (Varel, 2002). Tým, že sa zvyšuje záujem o bezpečné prírodné produkty, znamená to, že sú povinné aj kvantitatívne údaje o nich, či už o rastlinných siliciach alebo extraktoch (Mitscher et al., 1987). Rastlinné produkty sú zdrojom výživy človeka a známe v prevencii a liečení rôznych ochorení. V moderných výživových postupoch zvierat okrem zdroja výživy sa nevenovala pozornosť ich antimikrobiálnym stimulátorom rastu do zákazu používania kŕmnych antibiotík (Charis, 2000). Sú známe literárne poznatky o rastlinných siliciach z hľadiska ich chuti a vône na ochutenie jedál, nápojov. O rastlinné silice sa v súčasti zvyšuje záujem, kvôli ich relatívne bezpečným vlastnostiam, ich širokej akceptácii zo strany spotrebiteľov a pre ich potenciálne multifunkčné použitie (Sawamura, 2000; Ormancey et al., 2001). Tým, že mnoho rastlín je zdrojom sekundárnych metabolitov, ako sú fenolové zlúčeniny, silice a saponíny (Chesson et al., 1982; Wallace et al., 1994; Kamel, 2001; Varel, 2002) sú predmetom záujmu z aspektu produkcie bezpečnej potraviny. Je známe, že rastlinné silice sú zvyčajne zmesi niekoľkých komponentov. Silice s vysokou úrovňou eugenolu (klinčeky, listy škorice), cinnamaldehydu (škoricová kôra) majú silné antimikrobiálne účinky (Lis-Balchin et al., 1998b; Davidson a Naidu, 2000). Po celé stáročia sa aromatické rastliny, známe ako byliny a koreniny a ich silice, používali ako prírodné liečivá v tradičnej medicíne a veterinárnej medicíne. Ich použitie nie je založené na exaktnom vedeckom bádaní (Chang, 2000; Athanasiadou a Kyriazakis, 2004). V niektorých rozsiahlych prehľadoch o používaní aromatických rastlín, ich výťažkov a siliciach vo výžive zvierat, bolo preskúmané ich pôsobenie a boli predložené experimentálne dôkazy o ich účinkoch (Lee et al., 2004d; Windisch et al., 2008). Avšak tieto dokumenty upozornili na nedostatok poznatkov o mechanizme ich účinkov a aspekty účinnosti rastlinných extraktov a silíc alebo dokonca rastlinných prípravkov. Väčšina štúdií testovaných zmesí rôznych biologicky aktívnych látok obsahuje správy skôr o ich vplyvoch na produkciu než o fyziologických účinkoch. Výsledky sú často protichodné z hľadiska zdravia a produkcie zvierat. Rastlinné doplnkové látky sa značne líšia, pokiaľ ide o botanický pôvod, spracovanie a chemické zloženie. Výskum v ostatných rokoch sa vyznačuje zvýšeným záujmom o využitie rastlinných silíc. Biologicky aktívne komponenty rastlín sú prevažne sekundárnymi produktmi ich metabolizmu, ako sú napr. terpenoidy (mono- a sesquiterpény, steroidy a ďalšie), fenoly (taníny), glykozidy a alkaloidy (vo forme alkoholov, aldehydov, ketónov, esterov, éterov, laktónov a ďalších). Existuje veľká variabilita v ich zložení vzhľadom na biologické faktory (druh rastliny, lokalita pestovania, vegetačná fáza zberu), podmienky prípravy (extrakcia, destilácia) a skladovanie 13

15 (svetlo, teplota, kyslík a čas). Je nevyhnutné identifikovať a kvantifikovať ich biologický účinok, najmä vzhľadom na zlepšenie utilizácie živín organizmom zvierat a ich zdravotného stavu. Vzhľadom na možný synergický vzťah medzi jednotlivými zložkami nie je úplne jasné, ktorý komponent rastlinnej silice účinkuje ako stimulátor endogénnych tráviacich enzýmov, antioxidant, protizápalová a antimikrobiálna substancia alebo imunomodulátor. Na základe výsledkov výskumu je známe, že najúčinnejší antimikrobiálny vplyv má rastlinný extrakt získaný z pamajoránu, škorice a klinčeka (Marcin et al., 2004; Horosová et al., 2004). Synergické účinky rastlinnej silice a živín ako komponentov kŕmnej zmesi by mali byť využité tak, aby maximalizovali antimikrobiálnu aktivitu rastlinných silíc a znížili požadovanú koncentráciu (dávku) na dosiahnutie určitého antimikrobiálneho účinku. Antagonizmus medzi rastlinnou silicou a zložkami krmiva je nežiadúci. Vzhľadom na to, že tieto vzťahy nie sú preskúmané a neexistujú o nich žiadne literárne poznatky, je potrebný ďalší výskum (Kirkpinar et al., 2010). Rastlinné extrakty a silice sa získavajú zo skupiny špeciálnych úžitkových rastlín, ktoré sú označené ako liečivé, aromatické a koreninové rastliny. Ich pestovanie je cielené za účelom získavania určitých špecificky účinných látok. Môžu sa používať v preventívnej alebo liečebnej výžive (Habán a Šalamoun, 2002). Silice (éterické oleje, Olea aetherea) sa získavajú z rôznych rastlinných častí destiláciou vodnou parou. Pri destilácii s vodnou parou sa rastlinný materiál zahrieva v destilačnej aparatúre zaliaty vodou, alebo sa para do destilačnej banky privádza z oddeleného zdroja. Vodná para so sebou strháva uvoľňujúcu sa silicu, ktorá sa v destilačnej predlohe usadzuje ako olejovitá vrstva. Tá sa oddelí, vysuší a ďalej spracuje (Chalabala, 1991). Rastlinné silice sú komplexné zlúčeniny a ich chemické zloženie a koncentrácie rôznych látok sú variabilné (Lee et al., 2004c). Vykonanie chemickej analýzy rastlinnej silice na ich antimikrobiálnu a antioxidačnú účinnosť má svoje opodstatnenie (Sacchetti et al., 2005). Rastlinné silice sú unikavé (prchavé) látky, a preto sa musia skladovať vo vzduchotesných nádobách a v tme, aby sa zabránilo zmenám ich zloženia (Bauer et al., 2001). Väčšina publikácií poskytuje zovšeobecnenia o relatívnej aktivite rastlinných silíc a extraktov na základe porovnania výsledkov rôznych silíc testovaných na základe rovnakých organizmov. Porovnávanie výsledkov je problematické, pretože výsledky sa líšia v závislosti od klimatických a environmentálnych podmienok (Janssen et al., 1987; Sivropoulou et al., 1995). Okrem toho, niektoré druhy rastlinných silíc s rovnakým spoločným názvom môžu byť odvodené z rôznych druhov rastlín (Reynolds, 1996). Z toho dôvodu je dôležitá charakteristika rastlinnej silice a chemická analýza na zistenie jej účinkov. Odlišnosť v zložení účinných látok jednotlivých rastlinných silíc závisí od druhu silice (Schilcher, 1985; Janssen et al., 1987; Deans a Waterman, 1993). Rozmanitosť silíc vo vzťahu k alternatívnej náhrade za kŕmne antibiotiká podľa literárnych údajov predpokladá výber 4 základných účinných látok, t. j. 14

16 tymolu, škoricového aldehydu, beta-iónanu a karvakrolu pre vyhodnotenie ich možnej úlohy ako náhrady antibiotík pri produkcii u hydiny (Lee et al., 2004c). Podľa doterajších literárnych poznatkov rastlinné silice sú charakteristické svojimi antimikrobiálnymi účinkami (Deans a Ritchie, 1987; Paster et al., 1990; Reddy et al., 1991; Lis-Balchin et al., 1998; Smith-Palmer et al., 1998; Hammer et al., 1999). Pre túto svoju vlastnosť sa silice stali v súčasnosti centrom pozornosti vo výskume ako alternatíva kŕmnych antibiotík. Silice sú základnými zložkami fytogénnych aditív. Sú to intenzívne voňajúce, tekuté, olejovité látky obsiahnuté v rôznych častiach rastlín. Tvoria pestrú zmes zlúčenín, z ktorých prevládajú terpenické uhľovodíky so silným terapeutickým účinkom. Tvoria sa v zásobných kanálikoch, žliazkach a v žľaznatých chĺpkoch rastlín. Teplom sa odparujú a vytvárajú okolo rastliny ochranné ovzdušie, ktoré ju chráni pred baktériami, vláknitými mikroskopickými hubami a škodlivým hmyzom. Z rastlín sa získavajú destiláciou, extrakciou alebo lisovaním. V tele zvierat podporujú predovšetkým sekréciu tráviacich štiav. Výsledkom je vyššia stráviteľnosť a vstrebávanie živín. Na základe výsledkov prác viacerých autorov môžu rastlinné silice u hydiny ovplyvňovať, okrem iných úžitkových vlastností, telesnú hmotnosť, či príjem krmiva (Ayasan et al., 2005; Aydin et al., 2006). Byliny, koreniny a ich extrakty, silice majú z dôvodov ich liečivých účinkov v humánnej medicíne dlhodobú tradíciu. Súhrnne sú označované ako fytogénne substancie. Majú veľmi širokú škálu pôsobenia, ale vo všeobecnosti vždy vo vzťahu k tráviacim procesom, ako je sekrécia slín, žalúdkovej a črevnej štavy. V pokusoch in vitro bola pri niektorých fytogénnych substanciách stanovená antimikrobiálna aktivita baktérií, kvasiniek, húb a vírusov (Juven et al., 1994; Dorman a Deans, 2000; Wald a Link, 2002). Fytogénne kŕmne aditíva sú rastlinného pôvodu. Vyznačujú sa mnohými pozitívnymi vlastnosťami, napríklad zvyšujú príjem a utilizáciu krmiva, zlepšujú prírastky telesnej hmotnosti zvierat, znižujú aplikáciu chemoterapeutík tým, že mnohé z nich majú značné antimikrobiálne účinky, zlepšujú kvalitu produktov, zvyšujú životaschopnosť mláďat, zlepšujú mnohé zdravotné parametre (Poráčová a Šutiaková, 2003; Marcin et al., 2003). Produkty živočíšneho pôvodu po ich aplikácii neobsahujú rezíduá škodlivých látok, ktoré znižujú výživnú hodnotu potravín a predstavujú ohrozenie zdravia konzumenta (Kimáková, 2000; Koréneková et al., 2002). Fytogénne kŕmne aditíva sú zmesou bylín, korenín a silíc, ktoré môžu byť použité ako náhrada kŕmnych antibiotík. Ich zloženie a dávkovanie je optimalizované pre jednotlivé druhy a kategórie zvierat. Podľa nariadenia (ES) č. 1831/2003 týkajúceho sa krmív, patria do skupiny aromatických a chuť povzbudzujúcich látok. Fytogénne kŕmne aditíva sa používajú u zvierat z aspektu chutnosti a vône krmiva, podpory vylučovania tráviacich štiav a stabilizácii črevnej mikroflóry (Nehasilová, 2003). Rastlinné kŕmne doplnky zo skupiny bylín sa vyznačujú antimikrobiálnymi účinkami v tráviacej sústave. Zlepšujú chutnosť krmív, stráviteľnosť živín z krmiva, zlepšujú konverziu krmiva, zvyšujú prírastky telesnej hmotnosti a zároveň zlepšujú senzorické vlastnosti mäsa. Svojím obsahom alkaloidov, glykozidov, flavonoidov, 15

17 organických kyselín a unikavých látok stimulujú vnútorné orgány zvierat (Grabowski, 1990; Majdonski, 1991; Fritz et al., 1995). Byliny, koreniny a ich extrakty majú široký rozsah použitia. Môžu stimulovať príjem krmiva, alebo majú antimikrobiálne účinky. Väčšina oblastí aplikácie rastlín je ochranou zvierat a ich produktov proti oxidácii. Fytogénne aditíva sú účinné na základe vzájomne sa doplňujúcich účinkov špecifických látok rastlinných extraktov. Extrakty získané z aromatických a liečivých rastlín majú výrazný antiseptický, aromaterapeutický, antidiareický a stimulačný účinok s priaznivým pôsobením na trávenie. Funkčná charakteristika spočíva v organoleptickom pôsobení, stimulácii organizmu k vlastnej produkcii sekrétov. Rastlinné produkty ako doplnky do krmiva alebo do potravín môžu byť vyrobené z celej rastliny alebo jej niektorej časti a to vo forme práškovej, extraktov alebo silíc (Wenk, 2003). Fytoaditíva majú okrem iných pozitívnych vlastností aj vplyv na zvyšovanie telesnej hmotnosti a tým zlepšenie utilizácie živín z krmív, tiež výrazné antimikrobiálne účinky, ako o tom svedčia mnohé experimentálne štúdie (Lambert et al., 2001; Skandamis a Nychas, 2001; Marcin et al., 2003). Niektorí autori pri aplikácii fytoaditív (vo forme silíc) zaznamenali ich rastovo-stimulačný účinok (Marcin et al., 2004). V rámci širokej škály rastlinných produktov je treba definovať vlastnosti, účinnosť a účel použitia rastlinných silíc. Dôležitou vlastnosťou je chuť a vôňa v kombinácii s konzervačnými účinkami s cieľom zabrániť oxidácii tukov a pôsobeniu nežiadúcich mikroorganizmov (Farag et al., 1990; Hirasa a Takemasa, 1998). Použitie bylín a rastlinných silíc závisí od ich antimikrobiálnej aktivity. Väčšina rastlín má priaznivé multifunkčné vlastnosti, ktoré sú dané špecifickým obsahom bioaktívnych zložiek. Fytogénne substancie sú prírodné látky rastlinného pôvodu, ktoré nezanechávajú rezíduá v živočíšnych produktoch a nie je nutné dodržiavať ochrannú dobu pred usmrcovaním zvierat v ich jatočnej zrelosti (Kamel a McKay, 2003). Jednou z významných vlastností rastlinných extraktov je ich antimikrobiálna aktivita (Kačániová et al., 2005). Presný mechanizmus antimikrobiálnych účinkov rastlinných silíc je nedostatočne preskúmaný. Predpokladá sa, že ich lipofilné vlastnosti (Conner, 1993) a chemická štruktúra (Farag et al., 1989a, 1989b) môžu hrať dôležitú úlohu. Literárne poznatky o vplyve rastlinných silíc na produkciu brojlerových kurčiat nie sú jednoznačné. Biologická kontrola nových rastlinných silíc už umiestnených na trh a hodnotenia nových vlastností neboli vykonané. Preto aj metodické postupy, ktorými sa získavajú výsledky, sú ťažko porovnateľné a často protichodné (Zygadlo et al., 1995; Mantle et al., 1998; Ruberto a Baratta, 2000; Koleva et al., 2002). Overené sú antioxidačné testy, ktorých podstatou sú rôzne mechanizmy účinku, ktoré striktne závisia od oxidantov (Frankel et al., 1994). Vzhľadom na to, že sa jedná o účinky jednotlivých rastlinných silíc a v mnohých prípadoch sa jedná o multifunkčnosť alebo zmes fytodoplnkov, je test založený na simultánnej chemickej charakterizácii rastlinnej silice vo vzťahu k zmyslovej prijateľnosti a funkčným vlastnostiam. 16

18 Rastlinné silice ako alternatíva kŕmnych antibiotík sa stali predmetom výskumu Langhouta (2000), Mellora (2000), Wenka (2000) a Kamela (2001). Známe sú poznatky z vedeckej literatúry o baktericídnych a bakteriostatických účinkoch rôznych rastlín a rastlinných výťažkov (Riebau et al., 1995; Riebau et al., 1997; Marino et al., 1999). Bolo potvrdené in vitro, že rastlinné silice z korenín a bylín a ich zlúčeniny majú antimikrobiálne účinky (Cowan, 1999; Dorman a Deans, 2000; Ultee et al., 2002; Faleiro et al., 2003). Príkladom takejto prirodzenej antimikrobiálnej látky sú karvakrol, tymol, limonén a cineol, ktoré sú prítomné v siliciach oregana, bobkového listu, šalvie a myrty (Riebau et al., 1997; Ultee et al., 2002). Rastlinné silice sú skúmané ako nástroj na zníženie nežiadúcich baktérií na základe ich in vitro antimikrobiálnej aktivity (Cai a Wu, 1996; Cowan, 1999; Griggs a Jacob, 2005). Rastlinné silice a ich zložky majú široké využitie pre ich antimikrobiálne účinky (Kim et al., 1995; Packiyasothy a Kyle, 2002; Alzoreky a Nakahara, 2002). Zloženie, štruktúra a aj funkčné skupiny silice zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní jej antimikrobiálnej aktivity. Zvyčajne sú najúčinnejšie fenolové zlúčeniny (Deans et al., 1995; Dorman a Deans, 2000). Antimikrobiálna účinnosť rastlinnej silice vyplýva zo vzájomného pôsobenia viacerých látok, ktoré majú rozdielne chemické zloženie. Sú to taníny, fenoly, terpény a iné. Tieto zlúčeniny, označované tiež ako sekundárne látky, môžu mať priaznivé fyziologické účinky, ale aj negatívny toxický vplyv. Doteraz niektoré z účinných látok neboli identifikované. V princípe sa uplatňuje účinnosť len zriedka jednej substancie. Vedecky sa skúma väčšinou kombinácia viacerých účinných látok. Pôsobenie niektorých bylín s antioxidačnými a protizápalovými účinkami môže byť prínosom pre stabilizáciu zdravia zvierat. Byliny, koreniny a ich extrakty sú v krmivárskej legislatíve zaraďované do skupiny látok podporujúcich vôňu a chuť. Pre ich používanie vo výžive zvierat sú rozhodujúce účinky, ktoré majú pozitívny vplyv na spotrebu krmív, prírastky telesnej hmotnosti a zdravie zvierat. Stále väčšia pozornosť sa venuje bylinám a rastlinným siliciam, ktoré sa vyznačujú antimikrobiálnou účinnosťou. Doteraz bola väčšina experimentov vykonaná v podmienkach in vitro. Nedostatočné sú poznatky o výsledkoch z experimentov so zvieratami (Sommer, 2003). Hlavná funkcia rastlinných silíc je potlačenie patogénov vrátane antimikrobiálnej a antioxidačnej aktivity (Botsoglou et al., 2002; Botsoglou et al., 2004). Zložky škorice (cinnamaldehyd a eugenol) majú antimikrobiálnu a antivírusovú aktivitu proti širokej škále patogénov (Chang et al., 2001). Aj keď je známych veľa druhov rastlinných silíc, iba niektoré druhy sú účinné proti gram-pozitívnym a gram-negatívnym baktériám. Medzi také silice patrí aj škoricová a citral (Kim et al., 1995; Sivropoulou et al., 1996; Skandamis et al., 2002). Bolo zistené, že rastlinné silice sa vyznačujú antimikrobiálnou aktivitou proti Aeromonas hydrophila, Listeria monocytogenes, Clostridium botulinum, Enterococcus faecalis, Staphylococcus sp., Micrococcus sp., Bacillus sp., 17

19 Campylobacter jejuni, Vibrio parahaemolyticus, Pseudomonas fluorescens, Bacillus cereus, Shigella sp., Salmonella typhimurium, Salmonella enterica, Salmonella enteritidis, Escherichia coli, rovnako aj proti Saccharomyces cerevisiae, Aspergillus flavus, Aspergillus parasiticus (Karapinar a Aktug, 1987; Beuchat a Golden, 1989; Moleyar a Narasimham, 1992; Hao et al., 1998; Smith-Palmer et al., 1998; Marino et al., 2001; Bagamboula et al., 2003). Z výsledkov výskumu Kmeťa et al. (2006) vyplýva, že po aplikácii pamajoránovej a škoricovej silice do krmiva pre brojlerové kurčatá došlo k zvýšeniu minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) pri antibiotikách amikacín, apramycín, streptomycín, neomycín oproti kontrolnej skupine. Pamajoránová a škoricová silica aj v laboratórnych podmienkach prejavili silné antimikrobiálne účinky. Tieto silice predstavovali istý selekčný tlak podobný kŕmnym antibiotikám, čo sa prejavilo štatisticky významným zvýšením minimálnej inhibičnej koncentrácie (Horosová et al., 2004). Okrem toho, škoricová a pamajoránová silica potláčali rast vláknitých mikroskopických húb Fusarium proliferatum, ako aj produkciu fumonizínu v kukurici (Velluti et al., 2003). Je nedostatok informácií o interakcii medzi jednotlivými zložkami v rastlinných siliciach a o ich účinkoch, ktoré sa vyznačujú antimikrobiálnou aktivitou. Fenolové zložky sú zodpovedné za antimikrobiálny účinok a ďalšie zložky môžu vykazovať tiež aktivitu. Spoľahlivosť základných silíc ako antimikrobiálnych látok by bolo možné zlepšiť, ak ich obsah účinných látok by bol štandardizovaný destiláciou (Delaquis et al., 2002). Výsledky, ktoré dosiahli Svoboda a Brooker (2004) vo svojich experimentoch potvrdzujú, že rastlinné extrakty a silice sa vyznačujú antimikrobiálnymi účinkami a účinkami proti vláknitým mikroskopickým hubám i proti klostridiálnym infekciám u hydiny. Títo autori sú názoru, že rastlinné silice majú perspektívu využitia v priemyslovej výrobe, v chove zvierat a v ochrane zdravia človeka. Presný mechanizmus ich účinkov nie je zatiaľ známy. In vitro screening metódou títo autori hodnotili vplyv rastlinných sekundárnych metabolitov na anaeróbne mikrobiálne účinky vzoriek gastrointestinálnej sústavy brojlerových kurčiat a známe patogény. Ich výsledky demonštrujú výber niektorých rastlinných metabolitov proti črevným patogénom a naznačili potenciál náhrady za kŕmne antibiotiká. Mechanizmus antimikrobiálneho účinku rastlinných silíc sa skladá z interakcií v bunkových membránach pôsobením mikroorganizmov zmenou priepustnosti pre katióny, ako je H + a K + (Ultee et al., 1999). Účinkami rastlinných extraktov sa zvyšuje produkčná účinnosť krmiva tým, že sa zvyšuje využívanie živín a následne aj rast zvierat. Účinkami extraktov určitých druhov rastlín sa podporuje chutnosť krmív. Tieto rastlinné extrakty sa vyznačujú antimikrobiálnymi účinkami (Kamel, 2001). Okrem antimikrobiálnych účinkov, extrakty bylín, korenín a rôznych rastlín sú charakteristické stimulačnými a chuťovými vlastnosťami (Gill, 1999; Langhout, 2000; Madrid et al., 2003; Alcicek et al., 2004; Zhang et al., 2005). V chove hydiny je používanie rastlinných silíc zamerané na podporu črevného systému (Wenk, 2002). 18

20 Cowan (1999), Dorman a Deans (2000), Azaz et al. (2002) poukazujú na schopnosť rastlinných silíc podporiť tráviace procesy a vylučovanie endogénnych enzýmov. Doteraz v literárnych zdrojoch chýbajú poznatky o mechanizme účinkov rastlinných výťažkov, ktorými sa podporuje črevná mikroflóra a produkcia brojlerových kurčiat. Tak ako antibiotiká, aj rastlinné extrakty môžu obmedziť rast a kolonizáciu mnohých patogénnych a nepatogénnych druhov baktérií v čreve (Dorman a Deans, 2000). Sú známe mnohé poznatky o účinkoch rastlinných silíc alebo ich kombinácie vo vzťahu k produkcii brojlerových kurčiat. Tieto poznatky nie sú jednoznačné a sú aj rozporné. Podľa niektorých autorov (Hertrampf, 2001; Alcicek et al., 2003) rastlinné silice preukázali vplyv na zlepšenie produkcie brojlerových kurčiat a podľa iných autorov (Schiavone et al., 2001; Lee et al., 2003b; Papageorgiou et al., 2003; Botsoglou et al., 2003, 2004) neovplyvnili ich produkciu. Zlepšenie účinnosti krmív s podielom rastlinnej silice vysvetľujú Langhout (2000), Madrid et al. (2003), Hernandez et al. (2004) a Jamroz et al. (2005) na základe ich pozitívneho ovplyvnenia stráviteľnosti živín. V skupinových kŕmnych experimentoch s brojlerovými kurčatami Cobb 500 overovali účinnosť premixu pamájoranovej silice Angelovičová et al. (2005a) ako náhrady za kŕmne antibiotikum avilamycín. Ich výsledky potvrdili porovnateľnú produkčnú účinnosť kŕmnych zmesí s premixom silice a kŕmnych zmesí s kŕmnym antibiotikom. Pri skúmaní vplyvu zmesi karvakrolu, cinnamaldehydu a capsaicínu bolo zistené, že zlepšuje stráviteľnosť živín krmiva u brojlerových kurčiat. Pozitívny vplyv tejto zmesi na stráviteľnosť živín zlepšil tendenčne rastové schopnosti brojlerových kurčiat, avšak účinok nebol štatisticky významný (P 0,05). Tieto výsledky poukazujú na potrebu ďalšieho výskumu v tejto oblasti, a to určenie optimálnej kŕmnej zmesi s podielom rastlinných účinných látok a spôsob pôsobenia týchto a ďalších rastlinných produktov, aby sa dosiahol optimálny rast brojlerových kurčiat a maximálne využívanie živín z krmiva (Hernandez et al., 2004). Bassett (2000) a Alcicek et al. (2003) uvádzajú, že pridaním rastlinnej silice do krmiva brojlerových kurčiat alebo pitnej vody sa zvýši telesná hmotnosť a zlepší konverzia krmiva. Skúmaním zmesi rastlinných silíc aplikovaných do krmiva brojlerových kurčiat Alcicek et al. (2004) zistili štatisticky preukazné zvýšenie (P<0,05) telesnej hmotnosti vo veku 42 dní a zlepšenie prírastku telesnej hmotnosti. Tým potvrdili výsledky Mandala et al. (2000), Hertrampfa (2001), McCartneya (2002), Jamroza a Kamela (2002), Tuckera (2002), Alciceka et al. (2003) a Demira et al. (2003). Zmes rastlinných silíc v krmive brojlerových kurčiat štatisticky preukazne (P<0,05) zlepšila aj konverziu krmiva v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na rozdiel od výsledkov Alciceka et al. (2004), ktorí v experimente s brojlerovými kurčatami zistili zlepšenie konverzie krmiva vplyvom rastlinných silíc, Lee et al. (2003a), Botsoglou et al. (2004) a Hernandez et al. (2004) uvádzajú, že rastlinné silice aplikované do krmiva nemali priaznivý vplyv na príjem krmiva alebo konverziu krmiva. 19

21 Cabuk et al. (2006) potvrdili vo svojich experimentoch pri aplikácii rastlinných silíc do krmiva zlepšenie konverzie krmiva a zároveň zníženie príjmu krmiva u brojlerových kurčiat. Zmes rastlinných silíc môže byť považovaná za potenciálny rastový stimulátor. Pre určenie je potrebné vykonať ďalšie experimenty o účinku rastlinnej silice, suplementácii vo vzťahu ku produkcii brojlerových kurčiat s ohľadom na premenlivé podmienky chovu vrátane rôznych stresových faktorov, druhu rastlinnej silice, jej optimálnej diétnej dávky a účinných zložiek rastlinnej silice. Kirkpinar et al. (2010) uvádzajú, že vplyv doplnku rastlinnej silice na príjem krmiva a konverziu krmiva nebol štatisticky preukazný (P 0,05) v porovnaní s kontrolnou skupinou. Ale u brojlerových kurčiat kŕmených krmivom s rastlinnou silicou sa naznačila tendencia zníženého príjmu krmiva. K zaujímavým výsledkom dospeli aj Kinal et al. (1997). V experimentoch s kurčatami určenými na produkciu mäsa použili do ich kŕmnych zmesí sušený mletý myší chvost obyčajný, cesnak, medovku lekársku a nechtík lekársky. Najvyšší prírastok telesnej hmotnosti bol zaznamenaný u kurčiat kŕmených kŕmnou zmesou s obsahom 1 % myšieho chvosta obyčajného. Ale výsledky jatočného rozboru tela boli nižšie v tejto skupine kurčiat spolu s kurčatami, ktoré skrmovali nechtík lekársky. Napriek týmto nižším hodnotám senzorické vlastnosti prsnej svaloviny dosiahli vyššie hodnoty. Všeobecne senzorické vlastnosti mäsa zodpovedali požadovaným kritériám. Okrem toho, Langhout (2000) a Williams a Losa (2001) uvádzajú, že zaradenie zmesi rastlinných silíc do krmiva brojlerových kurčiat zlepšilo nielen produkčnú účinnosť, ale aj proces trávenia. Tieto výsledky naznačujú, že lepšia stráviteľnosť živín bola výsledkom väčšej rovnováhy črevnej mikroflóry, ktorá má potenciál znížiť podiel patogénnych baktérií. Vplyvom použitia rastlinných silíc do krmiva brojlerových kurčiat sa môže zvýšiť produkčná účinnosť, čím sa zvýši intenzita rastu. Vyhodnotením výsledkov získaných vo výskume Alciceka et al. (2004), ktorých objektom skúmania boli účinky rastlinných silíc na produkčnú účinnosť krmív brojlerových kurčiat, sa zistilo výrazné zlepšenie telesnej hmotnosti, konverzie krmiva a jatočnej výťažnosti v porovnaní s účinkami organickej kyseliny a probiotika. Zmes rastlinných silíc môže byť považovaná za rastový stimulátor na prírodnej báze, podobne ako organické kyseliny a probiotiká, ktoré majú potenciál pôsobiť šetrne na životné prostredie pri chove kurčiat určených na produkciu mäsa. K potvrdeniu týchto záverov je potrebný podrobnejší výskum o účinku rastlinných silíc aplikovaných do kŕmnych zmesí brojlerových kurčiat vo vzťahu ku produkcii. Na základe literárnych poznatkov z ostatných rokov Kirkpinar et al. (2010) uvádzajú, že zmesi obsahujúce rastlinné silice získané z niekoľkých druhov korenia a bylín možno použiť ako doplnkové látky stimulátorov rastu vo výžive zvierat. Tieto doplnky rastlinného pôvodu sa môžu vyznačovať jednou alebo niekoľkými účinkami vrátane zlepšenia príjmu krmiva a chutnosti, stimulácie sekrécie tráviacich enzýmov, endokrinnej, antimikrobiálnej, antivírusovej, anthelmintickej a kokcidiostatickej činnosti, imunitnej stimulácie a protizápalovej a antioxidačnej aktivity. 20

22 Dieumou et al. (2009) sledovali vplyv rastlinnej silice cesnaku aplikovanej do krmiva brojlerových kurčiat vo vzťahu ku telesnej hmotnosti, príjmu krmiva a konverzii krmiva porovnávaním s kontrolnou skupinou. Pozorovaný vplyv na rast bol spojený s vplyvom podmienok chovného prostredia. Aj napriek tomu, že mnoho experimentov bolo vykonaných s rastlinnými silicami u brojlerových kurčiat, výsledky získané z tohto experimentu neboli jednoznačné. Z výsledkov vyplýva, že zdravé brojlerové kurčatá s optimálnou výživou nemusia pozitívne reagovať na rastový doplnok v krmive, ak sú chované v čistých podmienkach a pri mierne zvýšenej koncentrácii na jednotku plochy (Botsoglou et al., 2004). Losa (2001) vykonal experiment s brojlerovými kurčatami za účelom potvrdenia výsledkov získaných v experimente in vitro. Do kŕmnych zmesí zaradil zmesi rastlinných silíc pre brojlerové kurčatá nakazené Clostridium perfringens. Bolo zistené výrazné zníženie kolonizácie Clostridium perfringens v čreve. Zmes silíc obsahovala tymol, eugenol, kurkumín a piperín alebo tymol, karvakrol, eugenol, kurkumín a piperín (Mitsch et al., 2004). Sledované in vivo antimikrobiálne vlastnosti rastlinnej silice u brojlerových kurčiat boli ovplyvnené bazálnou kŕmnou zmesou a podmienkami chovného prostredia. Pri skúmaní vplyvu rastlinnej silice aplikovanej do krmiva brojlerových kurčiat Kirkpinar et al. (2010) zistili, že neboli preukazné žiadne štatistické rozdiely (P 0,05) v životaschopnosti, v porovnaní s kontrolnou skupinou životaschopnosť bola rovnaká 96,39 0,70. Výsledky experimentu Kirkpinara et al. (2010) poukazujú na skutočnosť, že výťažnosť jatočných tiel brojlerových kurčiat nebola ovplyvnená krmivom s doplnkom rastlinnej silice. Rovnako nebola ovplyvnená ani hmotnosť svalnatého žalúdka (19,09 ± 0,95 g), pečene (6,67 ± 0,39 g) a srdca (3,33 ± 0,38 g) v porovnaní s kontrolnou skupinou. Podobne Hernandez et al. (2004) nezistili žiadne rozdiely v hmotnosti žalúdka a pečene pri skrmovaní kŕmnych zmesí sójovo-obilninového typu doplnených dvoma rastlinnými silicami z pamajoránu, škorice, korenia zo šalvie, tymiánu a rozmarínu. Relatívne hmotnosti všetkých orgánov študoval so stúpajúcim vekom a tieto údaje sú v súlade so závermi Iji et al. (2001). Toghyani et al. (2011) uskutočnili experiment, v ktorom použili 2 g škoricovej silice na jeden kg krmiva. U brojlerových kurčiat sa výrazne zvýšila telesná hmotnosť v 28. a 42. dni veku štatisticky preukazne (P<0,05). Spotreba krmiva nebola významne ovplyvnená účinkami škorice v krmive. U brojlerových kurčiat nebola významne ovplyvnená konverzia krmiva vyhodnotená za celé experimentálne obdobie (1 42 dní). Podobne škoricová silica významne neovplyvnila sérovú koncentráciu bielkovín, albumínu, celkového cholesterolu a triacylglycerolov. Krvné ukazovatele podľa Babatundeho et al. (1992) sú hlavné indikátory fyziologického, patologického a nutričného stavu organizmu zvierat a zmeny v krvných zložkách sa pri porovnávaní s referenčnými hodnotami môžu využiť pre interpretáciu metabolického profilu zvierat ako aj kvality úrovne výživy. Nedostatok minerálnych látok sa u zvierat prejavuje ako klinicky zjavné ochorenie alebo omnoho častejšie ako subklinické poruchy s negatívnym pôsobením 21

23 na konverziu krmiva, rast, reprodukciu, produkciu a biologickú hodnotu potravín a surovín živočíšneho pôvodu (Surai, 2003). Lee et al. (2003b, 2004d) podávali brojlerovým kurčatám kŕmne zmesi s doplnkom tymolu a cinnamaldehydu alebo Crin Hydina 100 mg na jeden kg telesnej hmotnosti; tymolu a karvakrolu 200 mg na jeden kg telesnej hmotnosti, karvakrolu, cinnamaldehydu alebo zmesi karvakrolu a cinnamaldehydu 200 mg na jeden kg telesnej hmotnosti. Zistili, že tieto doplnky zmesí rastlinných silíc nevplývali na obsah cholesterolu v krvnej plazme brojlerových kurčiat v porovnaní s kontrolnou skupinou. V experimente, ktorý vykonali Kirkpinar et al. (2010) brojlerové kurčatá skrmovali krmivo s doplnkom rastlinnej silice. Obsah cholesterolu a triacylglycerolu v krvi nebol ovplyvnený účinkami silice v porovnaní s kontrolnou skupinou. Z výživného hľadiska je hydinové mäso vhodné vo vzťahu k zdraviu človeka vzhľadom na vysoký obsah bielkovín, esenciálnych nenasýtených mastných kyselín, minerálnych látok, nízky obsah tukov a cholesterolu. V priemere mäso brojlerových kurčiat obsahuje od 3,5 až 5,0 g.100 g -1 tuku (Pipová et al., 1995). Obsah lipidov v hydinovom mäse závisí najmä od druhovej príslušnosti, ale tiež od veku, spôsobu výživy a ďalších faktorov. Biologický význam tukov však vyplýva z ich nepostrádateľnosti pre človeka, nakoľko ich prijíma najmä vo forme triacylglycerolov, fosfolipidov, glykolipidov, ktoré sú rezervoárom energie, nosičom vitamínov rozpustných v tuku a dodávateľom esenciálnych mastných kyselín. Z tohto pohľadu je hydinové mäso veľmi vhodnou potravinou. Produkcia mladej hydiny nevyžaduje dlhé obdobie chovu, či výkrmu (Surai, 2000; Swain et al., 2000; Bobček, 2002; Paton et al., 2002; Cantor et al., 2003; Leng et al., 2003; Maďarič a Kadrabová, 2003). Aj podľa Benkovej (2005) organizmus človeka prijíma tuky prevažne vo forme triacylglycerolov, fosfolipidov, glykolipidov, ktoré sú zásobnou energetickou zložkou a súčasne nosičom vitamínov, rozpustných v tuku a dodávateľom esenciálnych mastných kyselín. Podiel podkožného tuku brojlerov je % deponovaný na prsiach, na stehnách 30 % a na chrbte %. Hoci snaha hydinárskych odborníkov je znížiť obsah tuku v jatočnom trupe hydiny, je tento nepostrádateľnou zložkou výživy človeka. Obsah tuku v mäse s kožou kury a morky podľa Bodwella a Andersona (1986) je 11,07 g.100 g -1. Existuje málo literárnych zdrojov o obsahu tuku v kurčacom mäse ako celku. Väčšina autorov uvádza obsah tuku zvlášť v prsnej a zvlášť v stehennej svalovine. Podľa Haščíka et al. (2009a) je obsah tuku v prsnej svalovine 1,43 g.100 g -1, 1,63 g.100 g -1 a 1,80 g.100 g -1.Tieto údaje potvrdzujú výsledky obsahu tuku v prsnej svalovine iného experimentu autorov Haščíka et al. (2009b). V stehennej svalovine namerali Haščík et al. (2009a)12,60 g.100 g -1, 12,63 g.100 g -1 a 13,00 g.100 g -1. Porovnateľné hodnoty obsahu tuku v stehennej svalovine dosiahli aj Mojto a Zaujec (2001), resp. v širšom rozmedzí 10,83 až 13,63 g.100 g -1 aj Haščík et al. (2009b). Na základe literárnych poznatkov môžeme konštatovať, že kurčacie mäso je obľúbené u spotrebiteľov. Vyznačuje sa vysokou výživovou hodnotou a dobrými dietetickými vlastnosťami. Z tohto aspektu je dôležité venovať pozornosť 22

24 výskumu adekvátnej náhrady za kŕmne antibiotiká u brojlerových kurčiat. Jednou z možností sú rastlinné silice, konkrétne škoricová silica. Rastlinné silice sa vyznačujú antimikrobiálnymi účinkami, ktoré pozitívne ovplyvňujú črevnú mikroflóru a využívanie živín organizmom brojlerových kurčiat. Presný mechanizmus antimikrobiálnych účinkov je nedostatočne preskúmaný. Metodické postupy, ktorými sa získavajú výsledky, sú ťažko porovnateľné a v mnohých prípadoch protichodné. Preto aj vplyv rastlinných silíc na produkciu brojlerových kurčiat a na konverziu krmiva na základe literárnych poznatkov nie je jednoznačný. 23

25 3 Cieľ práce Problematika spracovaná v predloženej vedeckej monografii nadväzuje na spoločenské potreby náhrady kŕmnych antibiotík pri produkcii potravín živočíšneho pôvodu, ktoré sú zakázané od Cieľom práce bolo skúmanie a matematicko-štatistické vyhodnotenie účinnosti kŕmnych zmesí s rôznym podielom škoricovej silice a rôznym spôsobom jej zapracovania. Pre splnenie základného cieľa sme uskutočnili experimenty s kurčatami určenými na produkciu mäsa. V nadväznosti na uvedené sme svoju pozornosť zamerali na tieto parciálne ciele: 1. kvantitatívne stanovenie účinnej látky v škoricovej silici, 2. stanovenie antioxidačnej aktivity škoricovej silice, 3. vykonanie experimentov s kurčatami určenými na produkciu mäsa, v ktorých sme sledovali a hodnotili v porovnaní s kontrolnou skupinou ukazovatele welfare, produkčnú účinnosť kŕmnych zmesí s rôznym podielom škoricovej silice a rôznym spôsobom jej zapracovania, kvantitatívne ukazovatele mäsa, biochemické ukazovatele krvi brojlerových kurčiat, mikrobiologické ukazovatele chýmusu slepých čriev brojlerových kurčiat, kvalitatívne ukazovatele mäsa. Vedecká hypotéza práce bola založená na zistení optimálnej dávky škoricovej silice a vhodného spôsobu jej zapracovania do kŕmnych zmesí pre brojlerové kurčatá vo vzťahu k ich životaschopnosti, produkčnej účinnosti kŕmnych zmesí a kvalite mäsa. 24

26 4 Materiál a metodika práce 4.1 Charakteristika objektu skúmania Objektom skúmania bola škoricová silica ako alternatíva kŕmnych antibiotík. Použila sa do kŕmnych zmesí kurčiat určených na produkciu mäsa. Skúmal sa mechanizmus účinku škoricovej silice aplikovanej do kŕmnych zmesí vo vzťahu ku biochemickým ukazovateľom krvi a osídleniu črevnej mikroflóry brojlerových kurčiat, kvalite a efektivite produkcie a chemickému zloženiu kurčacieho mäsa. Škoricová silica Škoricová silica (Cinnamomi aetheroleum) je získaná z kôry škoricovníka cejlónskeho (Cinnamomum zeylanicum). Obrázok 1 Škoricovník cejlónsky Obrázok 2 Kôra škoricovníka cejlónskeho (URL 1) (URL 2) V experimentoch sme použili finálny brojlerový typ kurčiat Ross 308 a Cobb 500 a kŕmne zmesi štartérovú, rastovú a finálnu, do ktorých sme aplikovali rozličné množstvo škoricovej silice a rozličným spôsobom. 4.2 Pracovné postupy Aplikácia škoricovej silice do kŕmnych zmesí Škoricovú silicu sme aplikovali do kŕmnych zmesí dvoma spôsobmi. V prvom experimente sme škoricovú silicu primiešali do kukuričného šrotu a následne sme zhomogenizovali kŕmnu zmes. V druhom experimente sme škoricovú silicu zmiešali s repkovým olejom a následne s kukuričným šrotom. Túto zmes sme zhomogenizovali s ostatnými surovinami kŕmnej zmesi. 25

27 4.2.2 Realizácia experimentov Experimenty sme uskutočnili v hydinárskej farme, v hale s možnosťou výkrmu kurčiat. Pri vchodových dverách sme vytvorili boxy. Každý bol určený pre jednu skupinu. Boxy sme vzájomne medzi sebou oddelili plastovými ohradami a perforovaným pletivom od haly. V každom boxe bolo umiestnených 100 ks kurčiat. Veľkosť plochy v každom boxe umožňovala kurčatám neobmedzený prístup ku krmivu a vode, ako aj vykonávanie prirodzených aktivít. Hustotu zástavu brojlerových kurčiat sme uskutočnili v zmysle Smernice Rady 2007/43/ES, ktorou sa stanovujú minimálne princípy ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa. Hustotu naskladnenia sme vyjadrili v kg telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na jeden m 2. Maximálna hustota zástavu brojlerových kurčiat by nemala presiahnuť 33 kg.m -2. Kurčatá boli ustajnené na hlbokej podstielke. Spodnú vrstvu 8 cm tvorili drevné piliny, na ktorých bola 5 cm vrstva pomiaganej pšeničnej slamy (obrázok 3). Obrázok 3 Podstielka v boxe 8-dňových kurčiat Celkové experimentálne obdobie 1. a 2. experimentu sme rozdelili na tri fázy: a) štartérová, určená pre kurčatá vo veku od 1. do 18. dňa, počas ktorej kurčatá prijímali štartérovú kŕmnu zmes (HYD-01), b) rastová, pre kurčatá vo veku 19 až 31 dní s rastovou kŕmnou zmesou HYD-02, c) finálna, pre kurčatá vo veku 32 až 38 dní s finálnou kŕmnou zmesou HYD-03 (zloženie kŕmnych zmesí a obsah živín v jednom kg kŕmnych zmesí sú uvedené v tabuľke č. 2, 3, 4, 5, 6, 7). 26

28 Tabuľka 1 Schéma experimentov Experiment Typ kurčiat 1. Ross Cobb 500 Fáza výkrmu štartérová rastová finálna štartérová rastová finálna Skupina Účinná látka v kŕmnej zmesi kontrolná pokusná 0,1 % silice 2. pokusná 0,05 % silice 3. pokusná 0,025 % silice kontrolná pokusná 0,015 % avilamycín 0,05 % silice Spôsob aplikácie silice do kŕmnej zmesi silica zmiešaná s kukuričným šrotom - silica zmiešaná s repkovým olejom, následne s kukuričným šrotom Tabuľka 2 Zloženie kŕmnych zmesí v kontrolnej skupine 1. a 2. experimentu (%) Kŕmna surovina Kŕmna zmes Štartérová Rastová Finálna Pšenica * 34,35 29,920 29,500 ** 34,335 Kukurica 35,00 41,40 43,00 Sójový extrahovaný šrot 21,00 22,00 21,60 Rybacia múčka 5,00 2,00 - Uhličitan vápenatý 1,00 1,00 1,10 Monokalciumfosfát 0,80 0,70 0,90 Chlorid sodný 0,32 0,35 0,35 PX Lyzín 0,18 0,23 0,25 PX Metionín 0,25 0,25 0,25 PX Treonín 0,05 0,05 0,05 Cycostat 6,6 % 0, Sacox 12 % - 0,05 - Repkový olej 1,50 2,00 2,50 Euromix BR1, 2, 3 0,50 0,50 0,50 **Avilamycín *- **0, PX premix, Cycostat účinná látka robenidín 33,00 mg.kg -1 * 1. experiment, ** 2. experiment, ** avilamycín v 2.experimente 27

29 Tabuľka 3 Zloženie kŕmnych zmesí v pokusných skupinách 1. a 2. experimentu (%) Kŕmna surovina Kŕmna zmes Štartérová Rastová Finálna Pšenica * 34,25/34,30/34,325 29,82/29,87/29,895 29,40/29,35/29,375 ** 34,30 29,87 29,35 Kukurica 35,00 41,40 43,00 Sójový extrahovaný šrot 21,00 22,00 21,60 Rybacia múčka 5,00 2,00 - Uhličitan vápenatý 1,00 1,00 1,10 Monokalciumfosfát 0,80 0,70 0,90 Chlorid sodný 0,32 0,35 0,35 PX Lyzín 0,18 0,23 0,25 PX Metionín 0,25 0,25 0,25 PX Treonín 0,05 0,05 0,05 Cycostat 6,6 % 0, Sacox 12 % - 0,05 - Repkový olej 1,50 2,00 2,50 Euromix BR1, 2, 3 0,50 0,05 0,50 Škoricová silica * 0,1/0,05/0,025 0,1/0,05/0,025 0,1/0,05/0,025 Škoricová silica ** 0,05 0,05 0,05 PX premix, Cycostat účinná látka robenidín 33,00 mg.kg -1 * 1. experiment, ** 2. experiment, Tabuľka4 Zloženie antioxidantu Endox Účinná látka Merná jednotka Množstvo BHA (mg) 450 Etoxyquin (mg) 450 Kyselina citrónová (mg) 500 BHA butylhydroxyanizol, Brojlerové kurčatá boli kŕmené ad libitum kompletnými kŕmnymi zmesami sójovoobilninového typu, ktoré boli práškovej štruktúry. Použili sme rovnaké kŕmne zmesi v prvom a druhom experimente pre kontrolnú a pokusné skupiny. Kŕmne zmesi pokusných skupín sa od kontrolnej odlišovali tým, že obsahovali škoricovú silicu. Prvý experiment od druhého experimentu sa odlišoval metódou zapracovania škoricovej silice do pokusných kŕmnych zmesí. Podiel škoricovej silice v pokusných kŕmnych zmesiach pozri v tabuľke č. 1 Schéma experimentov. V experimentoch sme použili vlastnú pokusnú kŕmnu technológiu. Brojlerové kurčatá do veku 14 dní skrmovali krmivo z tanierových kŕmidiel a vodu z klobúkových napájačiek umiestnených na podlahe. Po 14 dňoch veku brojlerových kurčiat do konca experimentálneho obdobia sme použili tubusové kŕmidlá a vedrové napájačky. 28

30 Tabuľka 5 Zloženie Euromixu BR 1, BR 2, BR 3 Účinná látka Merná jednotka Vitamín A (m. j.) Vitamín D 3 (m. j.) Vitamín E (mg) Vitamín K 3 (mg) 800 Vitamín B 1 (mg) 600 Vitamín B 2 (mg) 1800 Vitamín B 6 (mg) 1200 Vitamín B 12 (mg) 8 Vitamín C (mg) Biotín (mg) 40 Kyselina listová (mg) 400 Pantoténan vápenatý (mg) 3000 Kyselina nikotínová (mg) Cholín (mg) Betaín (mg) Mangán (mg) Železo (mg) Meď (mg) Zinok (mg) Kobalt (mg) 80 Jód (mg) 200 Selén (mg) 50 Antioxidant (mg) Tabuľka 6 Obsah živín v 1 kg kŕmnej zmesi kontrolnej skupiny 1. a 2. experimentu Merná Kŕmna zmes jednotka Štartérová Rastová Finálna ME N (MJ) * 12,092 ** 12,090 12,249 12,347 Dusíkaté látky (g) * 208,957 ** 208,94 191, ,948 Lyzín (g) * 11,936 ** 11,935 10,933 10,023 Metionín (g) * 6,055 ** 6,055 5,556 5,064 Metionín + (g) * 8,908 cystín ** 8,908 8,347 7,724 Treonín (g) * 7,974 ** 7,973 7,290 6,665 Vápnik (g) * 8,243 ** 8,243 7,208 7,299 Fosfor celkový (g) * 6,521 ** 6,520 5,751 5,817 Linolová (g) * 12,759 kyselina ** 12,756 13,696 13,990 ME N metabolizovateľná energia * 1. experiment, ** 2. experiment, 29

31 Tabuľka 7 Obsah živín v 1 kg kŕmnej zmesi pokusných skupín 1. a 2. experimentu Merná Kŕmna zmes jednotka Štartérová Rastová Finálna ME N (MJ) * 12,080 12,086 12,089 12,237 12,243 12,246 12,351 12,345 12,348 Dusíkaté látky ** (g) * ** Lyzín (g) * ** Metionín (g) * Metionín + cystín ** (g) * ** Treonín (g) * ** Vápnik (g) * 12,086 12,243 12, , , , , , ,70 176, , , , , ,860 11,932 11,934 11,935 10,926 10,928 10,929 10,024 10,022 10,023 11,934 10,928 10,022 6,055 6,054 6,054 5,552 5,553 5,553 5,064 5,063 5,063 6,054 5,553 5,063 8,906 8,907 8,908 8,343 8,343 8,343 7,723 7,723 7,723 8,907 8,343 7,723 7,970 7,972 7,973 7,285 7,286 7,287 6,665 6,664 6,665 7,972 7,286 6,664 8,243 8,243 8,243 7,204 7,204 7,204 7,298 7,298 7,298 Fosfor celkový Linolová kyselina ** (g) * ** (g) * ** ME N metabolizovateľná energia * 1. experiment, ** 2. experiment 8,243 7,204 7,298 6,517 6,519 6,520 5,746 5,748 5,749 5,818 5,816 5,817 6,519 5,748 5,816 12,739 12,749 12,754 13,679 13,689 13,694 13,998 13,988 13,993 12,749 13,689 13,988 Mikroklimatické podmienky boli regulované v súlade s odporučeniami pre daný typ brojlerových kurčiat a vekovú kategóriu (teplota, svetelný režim a výmena vzduchu) (tabuľka č. 8, 9). Vetranie v chovnej hale brojlerových kurčiat bolo zabezpečené stropným vetracím systémom. Hala bola vykurovaná radiátormi a dvoma klimatizačnými zariadeniami. Teplota bola denne meraná teplomerom umiestneným na stene v hale. Svetelný režim v chovnej hale bol zabezpečený automatickým nastavením svetelného zariadenia, ktoré bolo súčasťou chovného zariadenia. Svetelný režim bol automaticky nastavený podľa odporúčania pre brojlerové kurčatá Ross 308 a Cobb

32 Tabuľka 8 Odporúčané teploty pre brojlerové kurčatá Vek kurčiat (deň) Teplota ( C) Ross 308 Cobb 500 Ross 308 Cobb ,0 3 30,5 6 28,5 9 27, , , , , , , , ,5 36 a viac 19,0 Tabuľka 9 Svetelný režim Vek kurčiat (deň) Svetelný režim (hod.) Ross 308 Cobb 500 Ross 308 Cobb , , , ,0 14 a viac 20,0 4.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje Údaje ako podkladový materiál pre spracovanie a matematicko-štatistické hodnotenie sme získavali v závislosti od druhu sledovaného ukazovateľa Škoricová silica Škoricovú silicu sme získali z firmy Calendula, a. s., Nová Ľubovňa. Škoricová silica bola získaná z kôry škoricovníka cejlónskeho (Cinnamomum zeylanicum) Kŕmne zmesi Kŕmne zmesi boli namiešané v krmivárskej firme Biofeed, a. s., Kolárovo. Skúmali sme kŕmne zmesi určené pre kurčatá na produkciu mäsa štartérovú HYD-01, rastovú HYD-02 a finálnu HYD-03: zloženie kŕmnych zmesí z vhodných kŕmnych surovín je uvedené v tabuľkách č. 2, 3, 4, 5, obsah živín a metabolizovateľnej energie v kŕmnych zmesiach sú uvedené v tabuľkách č. 6, 7. 31

33 4.3.3 Experimenty s brojlerovými kurčatami Ross 308 a Cobb 500 Vykonali sme 2 experimenty s brojlerovými kurčatami Ross 308 a Cobb 500 v hydinárskej farme Hydináreň Zámostie, s. r. o., Zámostie Predajná. Ukazovatele welfare brojlerových kurčiat a produkčnej účinnosti krmív: životaschopnosť brojlerových kurčiat (úhyn), plocha boxu pre brojlerové kurčatá v skupinách experimentu, koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy (kg.m -2 ), hygienický stav podstielky (absorpčné vlastnosti slamy), telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu, telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu, telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom z farmy a po prevoze do technologického laboratória pred zabitím, celková spotreba krmiva na jedno kurča, spotreba krmiva na jeden kg prírastku telesnej hmotnosti kurčiat, konverzia krmiva (FCR), európsky index produkčnej účinnosti (EPEF) Analýza vzoriek Analýza vzoriek skúmaného materiálu stanovených ukazovateľov bola vykonaná: a) v technologickom laboratóriu: hmotnosť jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat, hmotnosť pečene, srdca, svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat; b) vo fyziologickom laboratóriu biochemické ukazovatele krvi: obsah vápnika, obsah fosforu, obsah horčíka, obsah celkových bielkovín, obsah glukózy, obsah cholesterolu, obsah triacylglycerolov; c) v mikrobiologickom laboratóriu chýmus slepých čriev: Lactobacillus sp., Enterococcus sp., Escherichia coli; d) v chemickom laboratóriu kvalitatívne ukazovatele mäsa: obsah vody, obsah bielkovín, obsah tuku, energetická hodnota. 32

34 4.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov Škoricová silica Stanovenie škoricovej silice Škoricová silica bola získaná z kôry škoricovníka cejlónskeho (Cinnamomum aetheroleum zeylanicum) destiláciou s vodnou parou (Slovenský farmaceutický kódex, 1997). Vlastnosti a zloženie škoricovej silice sme zistili pomocou plynovej chromatografie, chromatograf typ Varian 3900, Saturn 2100T GC/MS. Typ použitej kolóny bol Factor four capillary column VF 5ms, dĺžka kolóny bola 30 m a priemer kolóny bol 0,25 mm. Množstvo kvapalnej vzorky 10,0 μl sme jednorázovo nadávkovali cez injektor do prúdu nosného plynu (hélium). V injektore sa vzorka zohriala a nosným plynom sa presunula do kolóny. V kolóne sa uskutočnila separácia zložiek zmesi podľa afinity jednotlivých zložiek k stacionárnej fáze. Prvá zložka, ktorá vyšla z kolóny, mala najnižšiu afinitu (bola najmenej zadržiavanou stacionárnou fázou). Posledná zložka, ktorá vyšla z kolóny, mala najvyššiu afinitu k stacionárnej fáze (najdlhšie zadržiavaná v kolóne). Výstup rozdelených zložiek zmesi z kolóny sme zaznamenávali detektorom. Z detektora vychádzal elektrický signál, ktorý bol spracovávaný a vyhodnocovaný softwarovým programom MS Work station toolbar (SP2) verzia Konečným výstupom bol chromatografický záznam (chromatogram), ktorý obsahoval tzv. píky prislúchajúce k jednotlivým zložkám zmesi. Poloha píku na časovej osi chromatogramu (os x) je mierou kvality zložky (identifikácia zložky), v našej vzorke škoricovej silice eugenolu. Antioxidačná aktivita škoricovej silice Pripravili sme základný roztok: 5,0 g homogenizovanej vzorky pri 60 C. Extrakt sme doplnili na objem 50,0 ml metanolom po prefiltrovaní. V takto pripravenom extrakte sme určovali antioxidačnú aktivitu. Použili sme modifikovanú DPPH metódu podľa Brand-Williamsa et al. (1995) a Sánchez-Moreno et al. (1998). Princípom metódy je redukcia stabilného radikálu 2,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl (DPPH ) v roztoku metanolu v prítomnosti antioxidantov, ktorá sa prejavuje poklesom absorbancie pri 515,6 nm. Pokles sme zaznamenávali v stanovených časových intervaloch až do dosiahnutia reakčnej rovnováhy na spektrofotometri Shimadzu 1601 UV-VIS. Účinnosť silice sme vypočítali podľa vzorca: % inhibície = [(A C0 - A At ) / A C0 ].100 (1) A C0 je absorbancia kontroly v čase t= 0 min (roztok DPPH ), A At je absorbancia v prítomnosti antioxidantu v čase t min. Do kyvety na meranie sme napipetovali presne 3,9 ml DPPH (0,025 g.dm -3 2,2- difenyl-1-pikrylhydrazylu v metanole), odčítali sme hodnotu absorbancie (A C0 ) na UV/VIS spektrofotometri (UV-1601, Shimadzu, Tokyo, Japonsko). 33

35 Následne sme pridali 0,1 ml vzorky a zaznamenávali sme závislosť: A = f (t) pri 515,6 nm. (2) Živiny a energetická hodnota krmív Živiny a energetickú hodnotu kŕmnych zmesí sme stanovili v súlade s Nariadením komisie (ES) č. 152/2009 a kódexom krmív (2002), ktorý určuje minimálne obsahy živín a metabolizovateľnej energie v 1 kg kŕmnych zmesí. Sušina Obsah sušiny sme stanovili vysušovaním vzorky za predpísaných podmienok vážkovo, v sušiarni pri teplote 105 C do konštantnej hmotnosti. Dusíkaté látky Dusíkaté látky sme stanovili na prístroji Kjeltec 8200 ako celkový obsah dusíka podľa Kjeldahlovej metódy, ktorý sme vynásobili faktorom 6,25. Dusík sme stanovili po prevedení dusíkatých zlúčenín mineralizáciou kyseliny sírovej na síran amónny, z ktorého sa hydroxidom sodným vytesnil amoniak. Amoniak sme spolu s vodnou parou destilovali do predlohy s prebytkom kyseliny, ktorý sme stanovili titračne. Tuk Za tuk sa považujú látky rozpustné v chemickom rozpúšťadle (petroléter) za podmienok Soxhletovej extrakčnej metódy. Tuk sme stanovili pomocou extraktora Det-gras ako zvyšok získaný po rozpúšťadle a vysušením extraktu vzorky vážkovo. Škrob Podstata metódy pozostáva z dvoch stanovení. Pri prvom stanovení sme vzorku upravili zriedenou kyselinou chlorovodíkovou. Po vyčírení a filtrácii sme polarimetrickým meraním stanovili optickú otáčavosť roztoku. Pri druhom stanovení sme vzorku extrahovali 40 %-ným etanolom. Po okyslení filtrátu kyselinou chlorovodíkovou, vyčírení a prefiltrovaní sme zmerali optickú otáčavosť rovnakým spôsobom ako pri prvom stanovení. Rozdiel medzi týmito dvoma meraniami vynásobený známym faktorom vyjadril obsah škrobu vo vzorke. Cukor Stanovili sme množstvo celkových cukrov po inverzii vyjadrené ako sacharóza a prepočítané pomocou faktora 0,95. Cukry sme vyextrahovali zriedeným etanolom. Roztok sme vyčírili Carrezovými činidlami I a II. Po odstránení etanolu sme stanovili Luff-Schoorlovou metódou množstvo cukru. Metabolizovateľná energia ME v MJ.kg -1 = 0,1551.(%) dusíkatých látok + 0,3431.(%) tuku + 0,1669.(%) škrobu + 0,1301.(%) celkového cukru (vyjadreného ako sacharóza) (3) 34

36 Obsah aminokyselín Obsah aminokyselín sme stanovili pomocou automatického analyzátora AAA 400M. Bielkoviny sa hydrolyzujú zriedenou kyselinou chlorovodíkovou po dobu 24 hodín pri teplote 110 C. Nadbytočná kyselina chlorovodíková sa odstráni odparením, odparok sa prevedie do tlmivého roztoku. Takto upravená vzorka sa separuje a identifikuje na analyzátore aminokyselín, ktorý pracuje na princípe ionexovej chromatografie s postkolónovou derivatizáciou. Derivatizácia predstavuje reakciu s ninhydrínom. Separované aminokyseliny sa detekujú pri 579 nm (440 nm prolín). Vápnik a fosfor Vzorku krmiva sme spaľovali na popol v muflovej peci pri teplote 550 ºC. Popol sme uviedli do varu s kyselinou chlorovodíkovou a nerozpustný zvyšok sme prefiltrovali. Vápnik. V roztoku popola s kyselinou chlorovodíkovou sme vápnik vyzrážali ako šťavelan vápenatý. Zrazeninu sme rozpustili v kyseline sírovej a vznikajúcu kyselinu šťavelovú sme titrovali roztokom manganistanu draselného. Fosfor. Roztok sme upravili molybdátovanádovým činidlom. Optickú hustotu takto vzniknutého žltého roztoku sme zmerali spektrofotometrom pri 430 nm. Kyselina linolová Kyselinu linolovú sme stanovili podľa metódy založenej na derivatizácii triacylglycerolov mastných kyselín na metylestery a následnom kvantitatívnom stanovení pomocou plynovej chromatografie, chromatograf typ Kvantifikáciu metylesteru kyseliny linolovej sme vykonali referenciou na štandard známeho zloženia Welfare brojlerových kurčiat Životaschopnosť brojlerových kurčiat Počas experimentu sme denne kontrolovali životaschopnosť, ktorú sme vyjadrili počtom živých brojlerových kurčiat na konci experimentu po odrátaní uhynutých kusov z počtu brojlerových kurčiat zaradených do experimentu. Plocha boxu pre brojlerové kurčatá v skupine experimentu Plochu boxu každej skupiny brojlerových kurčiat sme vypočítali na základe nameraných hodnôt jeho dĺžky a šírky pomocou meracieho pásma podľa vzorca: S = a.b (4) S plocha boxu (m 2 ), a šírka boxu (m), b dĺžka boxu (m). 35

37 Koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy plocha boxu Koncentrácia brojlerových kurčiat (kg.m -2 ) = (5) celková telesná hmotnosť kurčiat v boxe Hygienický stav podstielky Počas experimentu sme sledovali absorpčné vlastnosti stelivového materiálu Produkčná účinnosť krmív Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu Telesnú hmotnosť na začiatku experimentu sme sledovali odvážením každého kurčaťa na váhach typu Kern N s presnosťou d = 0,1 g. Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu Telesnú hmotnosť na konci experimentu sme sledovali odvážením každého kurčaťa na váhach typu Kern ECB 20K20 s presnosťou d = 0,1 g. Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom z farmy a po prevoze do technologického laboratória pred usmrtením. Telesnú hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu určených na ďalšie hodnotenie ukazovateľov technologického spracovania, chemických a biochemických analýz sme zisťovali priamo pred prevozom v hale a po prevoze v technologickom laboratóriu na váhach typu Kern ECB 20K20 s presnosťou d = 0,1 g. Dĺžka prevozu bola 175 km v trvaní 2 hodín. Celková spotreba krmiva na jedno kurča Celkovú spotrebu krmiva na jeden kus sme vypočítali z celkového množstva skŕmených kŕmnych zmesí, ktorá sa vydelila počtom kurčiat v skupine. Spotreba krmiva na jeden kg telesnej (živej) hmotnosti kurčiat Spotrebu krmiva na jeden kg telesnej hmotnosti sme vypočítali z celkovej spotreby kŕmnych zmesí v skupine, ktorá sa vydelila celkovou telesnou hmotnosťou kurčiat v skupine. Konverzia krmiva Konverziu krmiva sme vypočítali z celkovej spotreby kŕmnych zmesí v skupine, ktorá sa vydelila celkovým prírastkom telesnej hmotnosti kurčiat v skupine. Európsky index produkčnej účinnosti EPEF = [(TH v kg.životaschopnosť/(fcr.dĺžka experimentu v dňoch)].100 (6) TH telesná hmotnosť, FCR konverzia krmiva. 36

38 4.4.5 Kvantitatívne ukazovatele mäsa Hmotnosť jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat Na konci 1. experimentu sme vybrali 12 ks brojlerových kurčiat o približnej telesnej hmotnosti 1700 až 1800 g. Kurčatá sme usmrtili humánnym spôsobom rýchlym prerezaním krčnej tepny (Arteria carotis communis), odstránili sme hlavu za prvým krčným stavcom a beháky v pätovom kĺbe a následne sme ich technologicky spracovali na získanie jatočne opracovaného tela a požívateľných vnútorných orgánov. Jatočne opracované telo sme získali po obarení vo vode s teplotou 70 C, ošklbaní a vypitvaní a po oddelení krku a vybratí srdca, pečene a žalúdka. Hmotnosť jatočne opracovaného tela, pečene, srdca a svalnatého žalúdka bez kutikuly sme vážili na váhach typu Kern N s presnosťou d = 0,1 g Biochemické ukazovatele krvi Krv na biochemické analýzy sme získali z hlavnej krčnej tepny každého brojlerového kurčaťa. Hodnoty biochemických ukazovateľov krvi brojlerových kurčiat sme určili na automatickom klinickom analyzátore Microlab 300. Krv sme odobrali do skúmaviek s obsahom antikoagulačného činidla K EDTA. Zo vzoriek krvi pre biochemické analýzy sme odseparovali krvné sérum centrifugáciou pri otáčkach 3000.min -1 po dobu 30 minút. V krvnom sére sme stanovili ukazovatele minerálneho profilu vápnik (Ca), fosfor (P) a horčík (Mg), dusíkového profilu (celkové bielkoviny) a energetického profilu (glukóza, cholesterol a triacylglyceroly) Mikrobiologické ukazovatele chýmusu slepých čriev Pri mikrobiologických analýzach sme použili platňovú zrieďovaciu metódu. Zistenie počtu kolónií tvoriacich jednotiek Na kvantitatívne stanovenie počtu kolónií tvoriacich jednotiek (KTJ) jednotlivých skupín mikroorganizmov v jednom g substrátu sme použili platňovú zrieďovaciu metódu. Vopred pripravenými riedeniami (desiatkovým zrieďovacím systémom) homogenizovaných vzoriek chýmusu slepého čreva (chýmus sme odobrali do sterilných Petriho misiek) sme očkovali rôsolovité živné pôdy 1 ml vzorky v Petriho miskách zaliatím (Lactobacillus sp.), povrchovo (Enterococcus sp., Escherichia coli) v trojnásobnom opakovaní. Riedenie vzoriek Základné riedenie 10-2 sme pripravili tak, že jeden g obsahu slepého čreva sme pridali do banky s 99,0 ml destilovanej vody. Vytrepaním na trepačke (30 minút) sme oddelili bunky zo substrátu. Takto pripravenú základnú substanciu sme riedili ďalej, pritom účelom tohto riedenia bolo zníženie obsahu mikroorganizmov na počet vyrastených kolónií do 300 KTJ na jednej Petriho miske. Jednotlivé druhy mikroorganizmov sme hodnotili podľa ich základných identifikačných znakov. Izolovanie druhov mikroorganizmov a ich základné identifikačné znaky sme vykonali podľa Holta et al. (1994). 37

39 Rod Lactobacillus Bunky sú paličkovitého tvaru veľké 0,5 až 1,2.1,0 až 10,0 µm. Obyčajne sú to dlhé paličky, často spojené v retiazkach. Patria medzi grampozitívne, nesporulujúce bunky. Sú fakultatívne anaeróbne a niekedy mikroaerofilné. V aeróbnych podmienkach majú spomalený rast, ktorý sa zrýchľuje po odstránení kyslíka z prostredia. Sú chemoorganotrofné, ich bunky majú široké požiadavky na komplexné živné média. Ich metabolizmus je fermentatívny, sacharolytický. Neredukujú dusičnany, bunky sú negatívne na katalázu. Optimálna teplota pre rast laktobacilov je 30 až 40 C. Nachádzajú sa v tráviacej sústave, špeciálne v živočíšnych a rastlinných produktoch. Pri bežných podmienkach sú zložkou tráviacej sústavy vtákov a cicavcov. Ojedinele sa zaraďujú medzi patogény. Rod Enterococcus Bunky sú guľatého alebo ovoidného tvaru, 0,2 až 2,0.0,6 až 2,5 µm veľké. Nevytvárajú endospóry. Patria medzi grampozitívne, fakultatívne anaeróbne, chemoorganotrofné. Produkujú kyselinu mliečnu. Sú negatívne na katalázu. Obyčajne rastú pri teplote 10 až 45 C (optimum 37 C) a ph 9,6, na živnej pôde s 6,5 % chloridom sodným a so 40 %-ným obsahom žlče. Nachádzajú sa v tráviacej sústave, špeciálne v živočíšnych a rastlinných produktoch. Pri bežných podmienkach sú obligátnou mikroflórou tráviacej sústavy vtákov a cicavcov. Rod Escherichia Sú to baktérie s veľkosťou 1,1 až 1,5.2,0 až 6,0 µm, ktoré sa vyskytujú jednotlivo alebo v pároch. Patria medzi fakultatívne anaeróbne, chemoorganotrofné. Majú respiračný a fermentatívny typ metabolizmu. Sú negatívne na oxidázu, pozitívne na katalázu, pozitívne na metylčerveň a obyčajne negatívne na citrát. Nachádzajú sa v tráviacej sústave, špeciálne v živočíšnych a rastlinných produktoch. Pri bežných podmienkach sú obligátnou mikroflórou tráviacej sústavy vtákov a cicavcov. Tabuľka 10 Identifikácia jednotlivých rodov a ich základné identifikačné znaky (Holt et al., 1994) Kultivovaný Živné Teplota Doba Sfarbenie druh médium kultivácie kultivácie kolónie Lactobacillus sp. MRS agar 37 C 72 hod jantárové Enterococcus sp. Slanetz-Bartley agar 37 C 48 až 72 hod červené Escherichia coli MacConkey agar 37 C 24 až 48 hod ružové Kvalitatívne ukazovatele mäsa Voda Obsah vody v mäse sme stanovili sušením vzorky s pieskom pri teplote 105 o C do konštantnej hmotnosti. Do vopred predsušených hliníkových vysúšačiek sme navážili 30,0 g predsušeného morského piesku, do ktorých sme navážili 10,0 g homogenizovanej vzorky mäsa, ktorú sme potreli asi 5,0 ml etanolu. Vzorku sme dôkladne premiešali s pieskom a vložili do termostatu. Vzorku sme sušili pri teplote 38

40 60 C po dobu 1 hodiny, potom sme teplotu zvýšili na 105 C a sušili sme ju do konštantnej hmotnosti (Metodika k analytickým laboratóriám, 2009). Obsah vody v mäse sme vypočítali podľa vzorca: m 1 m 2 Obsah vody (%) =.100 (7) n m 1 hmotnosť vysúšačky s pieskom a vzorkou pred sušením (g), m 2 hmotnosť vysúšačky so vzorkou mäsa po sušení (g), n navážka vzorky (g). Bielkoviny Bielkoviny sme stanovili na prístroji Kjeltec 8200 ako celkový obsah dusíka podľa Kjeldahlovej metódy, ktorý sa vynásobil faktorom 6,0. Dusík sme stanovili po prevedení dusíkatých zlúčenín mineralizáciou kyseliny sírovej na síran amónny, z ktorého sa hydroxidom sodným vytesnil amoniak. Amoniak sme spolu s vodnou parou destilovali do predlohy s prebytkom kyseliny, ktorý sme stanovili titračne. Tuk Tuk sme stanovili modifikovanou metódou Soxhlet-Henkel (Metodika k analytickým laboratóriám, 2009) pomocou extraktora Det-gras ako zvyšok získaný po rozpúšťadle (petroléter) a vysušením extraktu vzorky vážkovo. Energetická hodnota mäsa Obsah dusíkatých látok sme prepočítali koeficientom 16,95 kj. Obsah tuku sme prepočítali koeficientom 37,68 kj. Energetická hodnota mäsa (kj.100 g -1 ) = 16,95.bielkoviny + 37,68. tuk (8) 4.5 Použité štatistické metódy Prvotné údaje sme vyhodnotili podľa základnej štatistickej charakteristiky (x = aritmetický priemer, s = smerodajná odchýlka, v k = variačný koeficient). Rozdiely hodnôt ukazovateľov medzi skupinami sme vyhodnotili na základe testov ANOVA v programovom systéme SAS, verzia 8.2, F-test, Scheffeho test v prvom experimente (hladina významnosti P 0,05 ) a t-test v druhom experimente (hladina významnosti P 0,05 ). Výsledky sme spracovali formou tabuliek a grafov. 39

41 5 Výsledky 5.1 Účinnosť škoricovej silice Obsah eugenolu v škoricovej silici a antioxidačná aktivita škoricovej silice sú uvedené v tabuľke č. 11 a č. 12. Tabuľka 11 Obsah eugenolu v škoricovej silici Experiment Eugenol (%) 77,21 77,00 Obsah biologicky účinnej látky eugenolu v škoricovej silici, ktorú sme použili do kŕmnych zmesí, v prvom experimente bol 77,21 % a v druhom experimente 77,00 %. Tabuľka 12 Antioxidačná aktivita škoricovej silice Experiment ,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl (% inhibície) 94,10 93,89 Celková antioxidačná aktivita škoricovej silice použitej v kŕmnych zmesiach prvého experimentu bola 94,10 ± 0,10 % a druhého experimentu 93,89 ± 0,10 %. Na základe výsledkov analýzy sme zistili, že škoricová silica sa vyznačuje vysokou schopnosťou inhibície. 5.2 Welfare brojlerových kurčiat Životaschopnosť brojlerových kurčiat v 1. a 2. experimente Životaschopnosť brojlerových kurčiat v 1. a 2. experimente je znázornená na obrázku č. 4. 0,025 % (1. experiment) 0,05 % (1. experiment) 0,05 % (2. experiment) 0,1 % (1. experiment) KS (2. experiment) KS (1. experiment) (%) Obrázok 4 Životaschopnosť brojlerových kurčiat v 1. a 2. experimente KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach V skupine, v ktorej brojlerové kurčatá skrmovali kŕmnu zmes s podielom 0,1 % škoricovej silice sme zaznamenali životaschopnosť 100 %, s podielom škoricovej silice 0,05 % životaschopnosť 97 % (1. experiment), resp. 100 % 40

42 (2. experiment) a s podielom 0,025 % škoricovej silice životaschopnosť 99 %. Životaschopnosť brojlerových kurčiat v kontrolnej skupine bola 100 % (1. a 2. experiment) Plocha boxu pre brojlerové kurčatá v skupinách 1. a 2. experimentu Plocha boxu pre brojlerové kurčatá v skupinách 1. a 2. experimentu je uvedená na obrázku č. 5. 0,025 % (1. experiment) 0,05 % (1. experiment) 0,05 % (2. experiment) 0,1 % (1. experiment) KS (2. experiment) KS (1. experiment) (m 2 ) 6,153 6,153 7,350 6,153 7,350 6,153 Obrázok 5 Plocha boxu pre brojlerové kurčatá v skupinách 1. a 2. experimentu KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Plocha boxu každej skupiny v 1. experimente bola 6,153 m 2 a v 2. experimente 7,350 m 2. Táto plocha umožňovala brojlerovým kurčatám neobmedzený prístup ku krmivu, vode a odpočinok Koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy v 1. a 2. experimente Koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy v 1. a 2. experimente je znázornená na obrázku č. 6. 0,025 % (1. experiment) 0,05 % (1. experiment) 0,05 % (2. experiment) 0,1 % (1. experiment) KS (2. experiment) KS (1. experiment) (kg.m -2 ) 28,62 28,25 29,10 28,38 29,17 28,20 Obrázok 6 Koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach 41

43 Koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy pri zohľadnení živej hmotnosti na konci experimentu bola 28,38 kg.m -2 pri podiele škoricovej silice 0,1 %, 28,25 kg.m -2 (1. experiment), resp. 29,10 kg.m -2 (2. experiment) pri podiele škoricovej silice 0,5 % a 28,62 kg.m -2 pri podiele škoricovej silice 0,025 %. V kontrolnej skupine bola koncentrácia brojlerových kurčiat na jednotku plochy 28,20 kg.m -2 (1. experiment), resp. 29,17 kg.m -2 (2. experiment) Hygienický stav podstielky v 1. a 2. experimente Stelivový materiál na podlahe v boxe dobre vsával vylučovaný trus brojlerových kurčiat a bol dostatočne hygienicky suchý počas celého experimentálneho obdobia v 1. a 2. experimente, okrem posledného týždňa. V poslednom týždni každého experimentu stelivový materiál bol značne utlačený. Tým, že sa brojlerové kurčatá počas celého experimentálneho obdobia voľne pohybovali po ploche boxu a vylučovali trus, vrstva stelivového materiálu sa postupne utláčala aj ich zvyšujúcou sa telesnou hmotnosťou. Z toho dôvodu sme v poslednom týždni 1. a 2. experimentu aplikovali doplnkové podstielanie upravenou pšeničnou slamou. 5.3 Výsledky 1. experimentu Produkčná účinnosť krmív Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu je znázornená na obrázku č. 7, štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na začiatku experimentuje uvedená v tabuľke č. 13 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 14. (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 43,80 40,20 43,60 43,08 Obrázok 7 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach 42

44 Tabuľka 13 Štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na začiatku experimentu Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 2,48 2,29 2,69 2,18 v k (%) 5,76 5,26 6,70 4,98 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 14 Štatistická preukaznosť rozdielov v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na začiatku experimentu F-test 4,43 ++ Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) + F-test: ++ P 0,01, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerná telesná hmotnosť jednodňových brojlerových kurčiat zaradených do experimentu bola 43,6 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 40,2 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 43,8 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola najvyššia priemerná telesná hmotnosť jednodňových brojlerových kurčiat 43,08 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky telesnej hmotnosti jednodňových brojlerových kurčiat vyplýva, že najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 2,18 g, v k = 4,98 %), resp. v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 2,29 g, v k = 5,26 %). Najvyššie kolísanie hodnôt telesnej hmotnosti jednodňových brojlerových kurčiat sme zistili v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 2,69 g, v k = 6,70 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 2,48 g a variačného koeficientu 5,76 %. Rozdiely v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na začiatku experimentu boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,05 % škoricovej silice, medzi skupinou s podielom 0,1 a 0,05 % škoricovej silice a medzi skupinami s podielom 0,025 a 0,05 % škoricovej silice Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu je znázornená na obrázku č. 8, štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na konci experimentu je uvedená v tabuľke č. 15 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č

45 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS (g) 1760, , , ,92 Obrázok 8 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 15 Štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na konci experimentu Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 246,92 254,21 222,55 279,79 v k (%) 14,23 14,56 12,80 15,89 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 16 Štatistická preukaznosť rozdielov v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na konci experimentu F-test 2,69 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P>0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P>0,05 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na konci experimentu bola 1746,40 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 1738,40 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 1760,84 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat 1734,92 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na konci experimentu vyplýva, že najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,05 % škoricovej silice (s = 222,55 g, v k = 12,80 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 279,79 g, v k = 15,89 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 246,92 g a variačného koeficientu 14,23 %. Rozdiely v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na konci experimentu neboli štatisticky preukazné (P>0,05). 44

46 Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom v hale Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom v hale je znázornená na obrázku č. 9, štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat pred prevozom v hale je uvedená v tabuľke č. 17 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 18. (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 1741, , , ,33 Obrázok 9 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom v hale KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 17 Štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat pred prevozom v hale Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 50,06 78,78 56,22 98,15 v k (%) 2,90 4,76 3,42 5,64 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 18 Štatistická preukaznosť rozdielov v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat pred prevozom v hale F-test 3,14 ++ Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) + F-test: ++ P 0,01, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom v hale bola 1653,33 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 1641,67 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 1741,67 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom v hale 1728,33 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat pred prevozom v hale vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,05 % škoricovej silice (s = 56,22 g a v k = 3,42 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 45

47 0,025 % škoricovej silice (s = 98,15 g a v k = 5,64 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 50,06 g a variačného koeficientu 2,90 %. Rozdiely v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat pred prevozom v hale boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi skupinou s podielom 0,1 a 0,025 % a medzi skupinami s podielom 0,05 a 0,025 % škoricovej silice Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu je znázornená na obrázku č. 10, štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu je uvedená v tabuľke č. 19 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 20. (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 1661, , , ,67 Obrázok 10 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 19 Štatistická charakteristika telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 50,06 74,08 67,06 81,32 v k (%) 3,03 4,56 4,18 4,89 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 20 Štatistická preukaznosť rozdielov v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu F-test 2,04 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu bola 1591,67 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 1603,33 g pri podiele 0,05 % 46

48 škoricovej silice a 1661,86 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu 1651,67 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,05 % škoricovej silice (s = 67,06 g a v k = 4,18 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 81,32 g a v k = 4,89 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 50,06 g a variačného koeficientu 3,03 %. Rozdiely v telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat po prevoze v laboratóriu neboli štatisticky preukazné (P>0,05). Tabuľka 21 Štatistická preukaznosť rozdielov medzi telesnou hmotnosťou brojlerových kurčiat vplyvom prevozu F-test 5, Skupina Scheffeho test (P 0,05 ) kontrolná H kontrolná L - 1. pokusná (0,1 %) H 1. pokusná (0,1 %) L - 2. pokusná (0,05 %) H 2. pokusná (0,05 %) L - 3. pokusná (0,025 %) H 3. pokusná (0,025 %) L - H telesná hmotnosť brojlerových kurčiat pred prevozom, L telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze, F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerná telesná hmotnosť po prevoze brojlerových kurčiat z haly do laboratória sa znížila v každej skupine, t. j. o 61,33 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, o 38,08 g pri 0,05 % škoricovej silice a o 79,14 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine sa znížila priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat po prevoze z haly do laboratória o 76,33 g. Rozdiely v priemernej telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat vplyvom prevozu neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Spotreba krmiva, konverzia krmiva a európsky index produkčnej účinnosti Priemerná celková spotreba krmiva na kus, priemerná spotreba krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti, konverzia krmiva a európsky index produkčnej účinnosti sú uvedené v tabuľke č. 22. Priemerná spotreba kŕmnych zmesí za celé obdobie experimentu bola v priemere 3,30 kg.ks -1 v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice, 3,32 kg.ks -1 v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice a 3,37 kg.ks -1 v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine spotrebovali brojlerové kurčatá za celé obdobie experimentu v priemere 3,25 kg krmiva na kus. Priemerná spotreba krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti bola v pokusných skupinách takmer rovnaká, t. j. 1,90 kg pri podiele 0,1 % škoricovej silice a 1,91 kg pri podiele 0,05 a 0,025 % škoricovej silice. 47

49 Tabuľka 22 Priemerná celková spotreba krmiva na kus, priemerná spotreba krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti, konverzia krmiva a európsky index produkčnej účinnosti Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025%) Priemerná celková spotreba krmiva (kg.ks -1 ) 3,25 3,30 3,32 3,37 Priemerná spotreba krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti (kg) 1,87 1,90 1,91 1,91 FCR 1,92 1,95 1,96 1,96 EPEF 237,79 235,68 226,40 234,05 FCR konverzia krmiva, EPEF európsky index produkčnej účinnosti V kontrolnej skupine sme zaznamenali nižšiu hodnotu priemernej spotreby krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat 1,87 kg oproti spotrebe krmiva na 1 kg telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat pokusných skupín. Podobne aj konverzia krmiva bola takmer rovnaká v pokusných skupinách. Rovnakú priemernú hodnotu konverzie krmiva 1,96 sme zistili v skupinách s podielom 0,05 a 0,025 % škoricovej silice a 1,95 bola v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice. Lepšiu konverziu krmiva sme zaznamenali v kontrolnej skupine 1,92 oproti priemerným hodnotám konverzie krmiva zistených v pokusných skupinách. Hodnoty európskeho indexu produkčnej účinnosti boli v pokusných skupinách od 226,40 pri podiele 0,05 % škoricovej silice do 235,68 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, resp. 234,05 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine sme zaznamenali vyššiu hodnotu európskeho indexu produkčnej účinnosti 237,79 v porovnaní s hodnotami pokusných skupín Kvantitatívne ukazovatele mäsa Hmotnosť jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat Priemerná hmotnosť jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat je znázornená na obrázku č. 11, štatistická charakteristika hmotnosti jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 23 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 24. Hmotnosť jatočne opracovaného tela bola 1060,42 g u brojlerových kurčiat s priemernou živou hmotnosťou 1591,67 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 1076,67 g u brojlerových kurčiat s priemernou živou hmotnosťou 1603,33 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 1195,75 g u brojlerových kurčiat s priemernou živou hmotnosťou 1661,86 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. Priemerná hmotnosť jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat v kontrolnej skupine bola 1124,17 g pri priemernej živej hmotnosti brojlerových kurčiat 1651,67 g. 48

50 (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 1195, , , ,17 Obrázok 11 Priemerná hmotnosť jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 23 Štatistická charakteristika hmotnosti jatočne opracovaného tela kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 36,95 58,42 47,94 101,37 v k (%) 3,29 5,56 4,45 8,48 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 24 Štatistická preukaznosť rozdielov v hmotnosti jatočne opracovaného tela kurčiat F-test 10, Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) + F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Z výsledkov štatistickej charakteristiky hmotnosti jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,05 % škoricovej silice (s = 47,94 g, v k = 4,45 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 101,37 g, v k = 8,48 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 36,95 g a variačného koeficientu 3,29 %. Rozdiely v hmotnosti jatočne opracovaného tela brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi skupinami s podielom 0,1 a 0,025 % škoricovej silice a medzi skupinami s podielom 0,05 a 0,025 % škoricovej silice Hmotnosť pečene brojlerových kurčiat Priemerná hmotnosť pečene brojlerových kurčiat je znázornená na obrázku č. 12, štatistická charakteristika hmotnosti pečene brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 25 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č

51 (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 36,25 36,08 39,67 36,58 Obrázok 12 Priemerná hmotnosť pečene brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 25 Štatistická charakteristika hmotnosti pečene brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 5,58 6,08 5,38 3,44 v k (%) 15,26 15,33 14,92 9,49 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 26 Štatistická preukaznosť rozdielov v hmotnosti pečene brojlerových kurčiat Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerná hmotnosť pečene brojlerových kurčiat bola 39,67 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 36,08 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 36,25 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola priemerná hmotnosť pečene brojlerových kurčiat 36,58 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky hmotnosti pečene brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 3,44 g, v k = 9,49 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 6,08 g, v k = 15,33 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 5,58 g a variačného koeficientu 15,26 %. Rozdiely v hmotnosti pečene brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Hmotnosť srdca brojlerových kurčiat Priemerná hmotnosť srdca brojlerových kurčiat je znázornená na obrázku č. 13, štatistická charakteristika hmotnosti srdca brojlerových kurčiat je uvedená 50

52 v tabuľke č. 27 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 28. (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 7,92 7,25 7,42 8,83 Obrázok 13 Priemerná hmotnosť srdca brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 27 Štatistická charakteristika hmotnosti srdca brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 1,70 1,44 1,06 1,68 v k (%) 19,21 19,46 14,56 21,18 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 28 Štatistická preukaznosť rozdielov v hmotnosti srdca brojlerových kurčiat F-test 2,74 + Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: + P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerná hmotnosť srdca brojlerových kurčiat bola 7,42 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 7,25 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 7,92 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola priemerná hmotnosť srdca brojlerových kurčiat 8,83 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky hmotnosti srdca brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 1,06 g, v k = 14,56 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 1,68 g, v k = 21,18 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 1,70 g a variačného koeficientu 19,21 %. Rozdiely v hmotnosti srdca brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05). 51

53 Hmotnosť svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat Priemerná hmotnosť svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat je znázornená na obrázku č. 14, štatistická charakteristika hmotnosti svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 29 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 30. (g) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 24,00 21,92 21,33 22,83 Obrázok 14 Priemerná hmotnosť svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 29 Štatistická charakteristika hmotnosti svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g) 6,71 4,12 3,75 4,61 v k (%) 29,40 19,31 17,12 19,22 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 30 Štatistická preukaznosť rozdielov v hmotnosti svalnatého žalúdka kurčiat F-test 0,67 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerná hmotnosť svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat bola 21,33 g pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 21,92 g pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 24,00 g pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bola priemerná hmotnosť svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat 22,83 g. Z výsledkov štatistickej charakteristiky hmotnosti svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 3,75 g, v k = 17,12 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 4,61 g, v k = 19,22 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 6,71 g 52

54 a variačného koeficientu 29,40 %. Rozdiely v hmotnosti svalnatého žalúdka brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Biochemické ukazovatele krvi Obsah vápnika v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah vápnika v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 15, štatistická charakteristika obsahu vápnika v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 31 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 32. (mmol.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 1,81 2,09 2,00 2,14 Obrázok 15 Priemerný obsah vápnika v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 31 Štatistická charakteristika obsahu vápnika v krvi brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (mmol.l -1 ) 0,23 0,37 0,36 0,27 v k (%) 10,70 18,58 17,28 14,99 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 32 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu vápnika v krvi brojlerových kurčiat F-test 2,52 Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerný obsah vápnika v krvi brojlerových kurčiat bol 2,00 mmol.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 2,09 mmol.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 1,81 mmol.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah vápnika v krvi brojlerových kurčiat 2,14 mmol.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu vápnika v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že 53

55 v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,025 % škoricovej silice (s = 0,27 mmol.l -1 a v k = 14,99 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 0,37 mmol.l -1 a v k = 18,58 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 0,23 mmol.l -1 a variačného koeficientu 10,70 %. Rozdiely obsahu vápnika v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Obsah fosforu v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah fosforu v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 16, štatistická charakteristika obsahu fosforu v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 33 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 34. (mmol.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 2,19 1,97 2,48 1,97 Obrázok 16 Priemerný obsah fosforu v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 33 Štatistická charakteristika obsahu fosforu v krvi kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (mmol.l -1 ) 0,20 0,23 0,21 0,41 v k (%) 10,29 9,11 10,65 18,91 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 34 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu fosforu v krvi kurčiat F-test 8, Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerný obsah fosforu v krvi brojlerových kurčiat bol 2,48 mmol.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 1,97 mmol.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 2,19 mmol.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol 54

56 priemerný obsah fosforu v krvi brojlerových kurčiat 1,97 mmol.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu fosforu v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,05 % škoricovej silice (s = 0,21 mmol.l -1 a v k = 10,65 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 0,41 mmol.l -1 a v k = 18,91 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 0,20 mmol.l -1 a variačného koeficientu 10,29 %. Rozdiely obsahu fosforu v krvi brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,1 % škoricovej silice a medzi skupinami s podielom 0,1 a 0,05 % škoricovej silice Obsah horčíka v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah horčíka v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 17, štatistická charakteristika obsahu horčíka v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 35 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 36. (mmol.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 0,96 0,70 0,70 0,69 Obrázok 17 Priemerný obsah horčíka v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 35 Štatistická charakteristika obsahu horčíka v krvi kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (mmol.l -1 ) 0,17 0,12 0,17 0,15 v k (%) 24,11 17,60 24,07 15,17 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Priemerný obsah horčíka v krvi brojlerových kurčiat bol 0,70 mmol.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 0,70 mmol.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 0,96 mmol.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. 55

57 Tabuľka 36 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu horčíka v krvi kurčiat F-test 9, Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) + F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 V kontrolnej skupine sme zaznamenali priemerný obsah horčíka v krvi brojlerových kurčiat 0,69 mmol.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu horčíka v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,1 % škoricovej silice (s = 0,12 mmol.l -1 a v k = 17,60 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 0,17 mmol.l -1 a v k = 24,07 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 0,17 mmol.l -1 a variačného koeficientu 24,11 %. Rozdiely obsahu horčíka v krvi brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,025 % škoricovej silice, medzi skupinami s podielom 0,1 a 0,025 % škoricovej silice a medzi skupinami s podielom 0,05 a 0,025 % škoricovej silice Obsah celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah celkových bielkovín v krvi je znázornený na obrázku č. 18, štatistická charakteristika obsahu celkových bielkovín v krvi je uvedená v tabuľke č. 37 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 38. (g.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 27,32 32,93 34,34 32,90 Obrázok 18 Priemerný obsah celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach 56

58 Tabuľka 37 Štatistická charakteristika obsahu celkových bielkovín v krvi kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (g.l -1 ) 3,64 4,28 3,59 2,20 v k (%) 11,06 12,47 10,90 8,05 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 38 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu celkových bielkovín v krvi kurčiat F-test 9, Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) + F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerný obsah celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat bol 34,34 g.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 32,93 g.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 27,32 g.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine sme zaznamenali priemerný obsah celkových bielkovín v krvi 32,90 g.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,025 % škoricovej silice (s = 2,20 g.l -1, v k = 8,05 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 4,28 g.l -1, v k = 12,47 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 3,64 g.l -1 a variačného koeficientu 11,06 %.Rozdiely obsahu celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,025 % škoricovej silice, medzi skupinami s podielom 0,1 a 0,025 % škoricovej silice a medzi skupinami s podielom 0,05 a 0,025 % škoricovej silice Obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 19, štatistická charakteristika obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 39 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č

59 (mmol.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 11,13 14,73 15,63 14,91 Obrázok 19 Priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 39 Štatistická charakteristika obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (mmol.l -1 ) 1,53 1,21 2,51 1,13 v k (%) 10,24 7,74 17,06 10,11 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 40 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat F-test 17, Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) + F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat bol 15,63 mmol.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 14,73 mmol.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 11,13 mmol.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat 14,91 mmol.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,025 % škoricovej silice (s = 1,13 mmol.l -1 a v k = 10,11 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 2,51 mmol.l -1 a v k = 17,06 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 1,53 mmol.l -1 a variačného koeficientu 10,24 %. Rozdiely obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,1 % škoricovej silice, kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,025 % škoricovej silice, medzi skupinami s podielom 0,1 a 0,025 % a medzi skupinami s podielom 0,05 a 0,025 % škoricovej silice. 58

60 Obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 20, štatistická charakteristika obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 41 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 42. (mmol.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 3,50 3,71 4,20 4,25 Obrázok 20 Priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 41 Štatistická charakteristika obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (mmol.l -1 ) 0,61 0,51 0,57 0,30 v k (%) 14,43 12,09 15,43 8,58 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 42 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu cholesterolu v krvi kurčiat Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: +++ P 0,001, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat bol 4,20 mmol.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 3,71 mmol.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 3,50 mmol.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine sme zaznamenali priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat 4,25 mmol.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,025 % škoricovej silice (s = 0,30 mmol.l -1 a v k = 8,58 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 0,57 mmol.l -1 a v k = 15,43 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu 59

61 smerodajnej odchýlky 0,61 mmol.l -1 a variačného koeficientu 14,43 %. Rozdiely obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,025 % škoricovej silice a medzi skupinami s podielom 0,1 a 0,025 % Obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat Priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 21, štatistická charakteristika obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 43 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 44. (mmol.l -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 0,70 0,64 0,69 0,53 Obrázok 21 Priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 43 Štatistická charakteristika obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (mmol.l -1 ) 0,12 0,18 0,14 0,08 v k (%) 21,82 26,52 22,32 11,60 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 44 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat F-test 3,85 ++ Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: ++ P 0,01, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : + P 0,05, - P 0,05 Priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat bol 0,69 mmol.l -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 0,64 mmol.l -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 0,70 mmol.l -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat 60

62 0,53 mmol.l -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali pri podiele 0,025 % škoricovej silice (s = 0,08 mmol.l -1 a v k = 11,60 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 0,18 mmol.l -1 a v k = 26,52 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 0,12 mmol.l -1 a variačného koeficientu 21,82 %. Rozdiely obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat boli štatisticky preukazné (P<0,05) medzi kontrolnou skupinou a skupinou s podielom 0,025 % škoricovej silice Mikrobiologické ukazovatele chýmusu slepých čriev Lactobacillus sp. Priemerný počet Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev je znázornený na obrázku č. 22. (log KTJ.g -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 6,61 7,09 6,76 6,79 Obrázok 22 Priemerný počet Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Priemerný počet Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat bol 6,76 log KTJ.g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 7,09 log KTJ.g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 6,61 log KTJ.g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný počet Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat 6,79 log KTJ.g Enterococcus sp. Priemerný počet Enterococcus sp. v chýmuse slepých čriev je znázornený na obrázku č

63 (log KTJ.g -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 6,74 6,90 6,70 6,87 Obrázok 23 Priemerný počet Enterococcus sp.v chýmuse slepých čriev KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Priemerný počet Enterococcus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat bol 6,70 log KTJ.g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 6,90 log KTJ.g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 6,74 log KTJ.g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný počet Enterococcus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat 6,87 log KTJ.g Escherichia coli Priemerný počet Escherichia coli v chýmuse slepých čriev je znázornený na obrázku č. 24. (log KTJ.g -1 ) 0,025 % 0,05 % 6,23 6,59 0,1 % KS 5,76 5,75 Obrázok 24 Priemerný počet Escherichia coli v chýmuse slepých čriev KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Priemerný počet Escherichia coli v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat bol 5,76 log KTJ.g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 6,59 log KTJ.g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 6,23 log KTJ.g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný počet Escherichia coli v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat 5,75 log KTJ.g

64 5.3.5 Kvalitatívne ukazovatele mäsa Obsah vody v mäse brojlerových kurčiat Priemerný obsah vody v mäse brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 25, štatistická charakteristika obsahu vody v mäse brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 45 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 46. (g.100 g -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 68,14 68,61 68,36 68,40 Obrázok 25 Priemerný obsah vody v mäse brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 45 Štatistická charakteristika obsahu vody v mäse brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025%) n (ks) s (g.100 g -1 ) 3,68 1,76 2,15 1,36 v k (%) 5,38 2,58 3,13 2,00 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 46 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu vody v mäse brojlerových kurčiat F-test 0,05 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 % ) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerný obsah vody v mäse brojlerových kurčiat bol 68,36 g.100 g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 68,61 g.100 g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 68,14 g.100 g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah vody v mäse brojlerových kurčiat 68,40 g.100 g -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu vody v mäse brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 1,36 g.100 g -1, v k = 2,00 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 2,15 g.100 g -1, 63

65 v k = 3,13 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 3,68 g.100 g -1 a variačného koeficientu 5,38 %. Rozdiely obsahu vody v mäse brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Obsah bielkovín v mäse brojlerových kurčiat Priemerný obsah bielkovín v mäse brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 26, štatistická charakteristika obsahu bielkovín v mäse brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 47 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 48. (g.100 g -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 20,41 20,90 20,70 20,80 Obrázok 26 Priemerný obsah bielkovín v mäse brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 47 Štatistická charakteristika obsahu bielkovín v mäse brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025%) n (ks) s (g.100 g -1 ) 0,93 0,44 1,00 0,77 v k (%) 4,47 2,13 4,77 3,79 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 48 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu bielkovín v mäse brojlerových kurčiat F-test 0,53 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerný obsah bielkovín v mäse brojlerových kurčiat bol 20,70 g.100 g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 20,90 g.100 g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 20,41 g.100 g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah bielkovín v mäse brojlerových kurčiat 20,80 g.100 g -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu bielkovín v mäse brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme 64

66 zaznamenali v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 0,44 g.100 g -1, v k = 2,13 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 1,00 g.100 g -1, v k = 4,77 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 0,93 g.100 g -1 a variačného koeficientu 4,47 %. Rozdiely obsahu bielkovín v mäse brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Obsah tuku v mäse brojlerových kurčiat Priemerný obsah tuku v mäse brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 27, štatistická charakteristika obsahu tuku v mäse brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 49 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 50. (g.100 g -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 10,45 9,50 9,90 9,80 Obrázok 27 Priemerný obsah tuku v mäse brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 49 Štatistická charakteristika obsahu tuku v mäse brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025%) n (ks) s (g.100 g -1 ) 4,31 1,95 1,83 1,52 v k (%) 43,96 19,68 19,30 14,54 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 50 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu tuku v mäse brojlerových kurčiat F-test 0,18 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 Priemerný obsah tuku v mäse brojlerových kurčiat bol 9,90 g.100 g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 9,50 g.100 g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 10,45 g.100 g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine 65

67 bol priemerný obsah tuku v mäse brojlerových kurčiat 9,80 g.100 g -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu tuku v mäse brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 1,52 g.100 g -1, v k = 14,54 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,1 % škoricovej silice (s = 1,95 g.100 g -1, v k = 19,68 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 4,31 g.100 g -1 a variačného koeficientu 43,96 %. Rozdiely obsahu tuku v mäse medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05) Obsah energie v mäse brojlerových kurčiat Priemerný obsah energie v mäse brojlerových kurčiat je znázornený na obrázku č. 28, štatistická charakteristika obsahu energie v mäse kurčiat je uvedená v tabuľke č. 51 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami je uvedená v tabuľke č. 52. (kj.100 g -1 ) 0,025 % 0,05 % 0,1 % KS 735,66 707,56 720,29 717,66 Obrázok 28 Priemerný obsah energie v mäse brojlerových kurčiat KS kontrolná skupina, pokusné skupiny s 0,1 %, 0,05 %, 0,025 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 51 Štatistická charakteristika obsahu energie v mäse brojlerových kurčiat Skupina kontrolná 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) n (ks) s (kj.100 g -1 ) 151,28 70,05 72,09 52,77 v k (%) 21,08 9,72 10,19 7,17 n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient Tabuľka 52 Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu energie v mäse brojlerových kurčiat F-test 0,12 - Scheffeho test P 0,05 Skupina 1. pokusná (0,1 %) 2. pokusná (0,05 %) 3. pokusná (0,025 %) kontrolná pokusná (0,1 %) pokusná (0,05 %) - F-test: - P 0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P 0,05 : - P 0,05 66

68 Priemerný obsah energie v mäse brojlerových kurčiat bol 720,29 kj.100 g -1 pri podiele 0,1 % škoricovej silice, 707,56 kj.100 g -1 pri podiele 0,05 % škoricovej silice a 735,66 kj.100 g -1 pri podiele 0,025 % škoricovej silice. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah energie v mäse brojlerových kurčiat 717,66 kj.100 g -1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu energie v mäse brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt sme zaznamenali v skupine s podielom 0,025 % škoricovej silice (s = 52,77 kj.100 g -1, v k = 7,17 %) a najvyššie kolísanie hodnôt v skupine s podielom 0,05 % škoricovej silice (s = 72,09 kj.100 g -1, v k = 10,19 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 151,28 kj.100 g -1 a variačného koeficientu 21,08 %. Rozdiely obsahu energie v mäse brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05). 5.4 Výsledky 2. experimentu Produkčná účinnosť krmív Telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu je znázornená na obrázku č. 29, štatistická charakteristika a preukaznosť rozdielov telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na začiatku experimentusú uvedené v tabuľke č. 53. (g) 0,05 % 38,80 KS 40,40 Obrázok 29 Priemerná telesná hmotnosť brojlerových kurčiat na začiatku experimentu KS kontrolná skupina, pokusná skupina s 0,05 % podielom škoricovej silice v kŕmnych zmesiach Tabuľka 53 Štatistická charakteristika a preukaznosť rozdielov telesnej hmotnosti brojlerových kurčiat na začiatku experimentu Skupina kontrolná pokusná (0,05%) n (ks) s (g) 9,58 5,15 v k (%) 23,71 13,27 t-test 1,42 - n početnosť, s smerodajná odchýlka, v k variačný koeficient, t-test: - P>0,05 Priemerná telesná hmotnosť jednodňových kurčiat zaradených do experimentu bola 38,80 g pri škoricovej silici a 40,40 g v kontrolnej skupine. Na základe 67