VZŤAH MANAŽÉRSKYCH KOMPETENCIÍ A ŠTUDIJNÉHO VÝKONU

Transcription

1 VZŤAH MANAŽÉRSKYCH KOMPETENCIÍ A ŠTUDIJNÉHO VÝKONU Daniela Romanová ÚVOD Už počas samotného vysokoškolského vzdelávania nadobúdajú študenti určité kompetencie, ktoré neskôr budú uplatňovať v praxi. Nadobudnutý študijný výkon je hodnotený určitou známkou, ktorá žiaľ zamestnávateľom nenapovie o tom, akými kompetenciami študent skutočne disponuje. Existuje vzťah medzi študijným priemerom, ktorý študenti získali počas svojho štúdia a ich nadobudnutými kompetenciami? Ak áno, je tento vzťah pozitívny, a môžeme predpokladať, že tí, ktorí majú nižší študijný priemer (blížiaci sa k jednej) dosahujú zároveň lepšie skóre po otestovaní? Do akej miery sa študenti naučili základné vedecké pojmy a teórie? Ako dobre vedia pochopiť vedecké problémy? Na rozdiel od mnohých tradičných hodnotení študentov v oblasti vedy sa rôzne výskumy (medzi najznámejší môžeme zaradiť OECD na meranie manažérskej kompetencie problemsolving ) neobmedzujú len na meranie konkrétnych vedomostí získaných v škole. Namiesto toho, merajú schopnosť študentov identifikovať vedecké otázky a využiť vedecké poznatky. Merajú, ako vedia interpretovať, riešiť a rozhodovať sa v rôznych situáciách v práci týkajúcich sa odborov, ktoré vyštudovali. Tento prístup bol zvolený tak, aby vedel zmapovať kompetencie študentov v moderných spoločnostiach, ktoré zahŕňajú mnoho aspektov života. 1 POTREBA HODNOTENIA KOMPETENCIÍ VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV Pod pojmom kompetencia rozumieme súbor vedomostí, zručností, schopností, hodnôt a postojov. Z tohto základného pojmu sa dá odvodiť pojem manažerská kompetencia, ktorej deifnícia je: súbor vedomostí, rozumových zručností a schopností. Pod manažérsku kompetenciu v tomto príspevku patria dva typy kompetencií, a to verbálna a numerická, ktoré spolu budeme nazývať manažérske predpoklady. Študenti očakávajú od vysokých škôl nielen dostupnosť a kvalitu vzdelávania, ale i uplatnenie v praxi po jeho úspešnom ukončení. Podniky a organizácie zasa očakávajú od absolventov vysokých škôl kompetencie potrebné pre výkon povolania a ich okamžitú a efektívnu aplikáciu v konkrétnych situáciách na pracovisku [1]. Existuje veľmi málo informácií o tom, ako sú študenti schopní vykonávať rôzne činnosti, inými slovami, akými potrebnými kompetenciami pre ich profesionálny rast disponujú. Rôzni autori už v minulosti kládli dôraz na skutočnosť nedostatku indikátorov o prierezových kompetenciách. Na základe týchto myšlienok vznikali rôzne pokusy ich tvorby. Meranie a hodnotenie kompetencií je nepostačujúce, ak neexistujú záznamy o ich výsledkoch. Pre to, aby kompetencie založené na učení sa mali reálnu hodnotu, informácie o kvalite a rozsahu musia byť k dispozícii pre rôzne publiká. V zásade vieme charakterizovať dve publiká, pre ktoré sú informácie o kompetenciách potrebné. Prvé nazveme interné publikum, kde patria študenti a vzdelávacie inštitúcie, a tiež pracovní poradcovia, ktorí sa snažia nájsť vhodnú pracovnú pozíciu absolventom rôznych škôl. Nemohli by sa informácie o kompetenciách študentov zaznamenávať, aby boli užitočné pre toto publikum? Ako môžeme informovať študentov, že požadované kompetencie sú potrebné v tom zamestnaní, o ktoré sa chcú uchádzať? Výsledky študentov sú tradične prezentované titulom a študijným prospechom, no ďalšie informácie o preukázaných schopnostiach a zručnostiach neexistujú. Pre školy by bolo zaujímavé mať informácie, či ich študenti dosiahli už počas štúdia spôsobilosti, a či ich vedeli neskôr uplatniť v zamestnaní. Nevýhoda pre študentov, ktorí nemajú o sebe špecifickejšie informácie je, že v prípade záujmu o poradenstvo pri hľadaní práce im poradcovia nebudú schopní v dostatočnej miere poradiť, pre ktoré oblasti disponujú slabými, a pre ktoré silnými kompetenciami. Ďalšie široké publikum je externé, medzi ktoré patria štátne vyššie vzdelávacie agentúry, akreditované organizácie, profesionálne asociácie, ako aj skupiny mimo vzdelávania. Dôležitú časť tohto publika predstavujú predovšetkým zamestnávatelia. Študenti im poskytujú dokumentáciu o absolvovaných kurzoch, praxi, ukončenej škole. Pretože krátkosť času je veľmi cenná, je nepravdepodobné, že zamestnávatelia budú čítať enormné portfólia študentov o ich úspechoch. Efektívnou zmenou by bolo vytvoriť sumárne informácie o kompetenciách, ktoré sú dosť

2 stručné na to, aby uspokojili náročné požiadavky zamestnávateľov. Takáto potreba zapísať významné kompetencie študentov nie je súčasný fenomén. Nedostatok evidencie kompetencií študentov pre zamestnávateľské prostredie alebo pre potreby ďalšieho štúdia je enormný. Ich vykazovanie by malo potenciál pre upokojenie vonkajšieho publika o študentských úspechoch. Mnohé vzdelávacie reformy vznikajú z podozrenia, že budúci absolventi nie sú dostatočne kvalifikovaní v hospodárskej praxi. To donútilo rôzne organizácie prehodnotiť vzdelávacie ciele. Okrem zložitejších kognitívnych schopností sa kladie v súčasnosti väčší dôraz na rozvoj kompetencií súvisiacich s riešením dlhých a zložitých úloh, ktoré vyžadujú dni alebo dokonca týždne spoločného úsilia. V štandardných testovacích vzoroch sa doteraz venovalo množstvo času na opravu správnych odpovedí. Nevýhodou takýchto testov bolo, že študenti mohli náhodne vybrať správnu odpoveď. Preto sa testovanie považuje za nedostatočné na hodnotenie vyvinutých schopností u študentov. V dôsledku toho nielen v Európe, ale aj v ostatných častiach sveta, je reforma hodnotenia vnímaná ako nástroj uplatnenia kvalifikovanejších študentov na trhu práce [2]. V posledných niekoľkých rokoch sa rozvoj kompetencií objavil v oblasti vzdelávania. Všetci sme oboznámení s prioritami, ktoré vplývajú na každého z nás. Rychen a kol. medzi ne zaraďujú technologické zmeny, globalizáciu, nerovnosť, chudobu, konflikty a známky ekologickej núdze. Tvárou v tvár sa voči týmto výzvam rozširuje myšlienka kvalitného vzdelávania v prospech sociálneho blahobytu a politickej stability, rovnako ako vysokej produktivity a konkurencieschopnosti v krajinách [6]. Aké kompetencie ľudí sú dôležité v boji proti týmto výzvam? Ktoré kompetencie prispejú k trvalo udržateľnému rozvoju, sociálnej starostlivosti, súdržnosti a spravodlivosti, ako aj k osobnej pohode? Kompetencie sa rozvíjajú najmä počas vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa prispôsobuje dopytu podnikov. Vyučovacie programy by sa mali i naďalej sústavne rozvíjať v úzkej spolupráci s požiadavkami trhu, to znamená že zmena vzdelávacích programov a výskumných profilov otvára nové piliere získavania kompetencií budúcich pracovníkov [5]. 2 CHARAKTERISTIKA VZORKY VÝSKUMU A POUŽITÝCH METÓD Vzorka výskumu Výber vzorky výskumu predstavovali študenti 2. ročníka na druhom stupni Podnikovohospodárskej fakulty so sídlom v Košiciach vrátane pobočky v Michalovciach. V súbore bola úspešnosť zberu údajov okolo 80 %. Celkovo bolo analyzovaných 140 záznamov, resp. 140 študentov, čo budeme považovať za základný súbor. Študijný priemer bol poskytnutý študijným oddelením fakulty. Po spárovaní údajov so študijným priemerom bol následne identifikátor anonymizovaný, aby nebolo možné následne ďalej konkrétne identifikovať osobu (študenta), keďže to nie je cieľom tohto výskumu. Keďže záznamy, ktoré nemáme k dispozícii, predstavujú iba zanedbateľný počet, môžeme našu vzorku považovať za relevantnú. Metodika výskumu Metodika pozostávala z dvoch testov, a to verbálnych a numerických. Oba spomínané testy hodnotia kompetenciu manažérske predpoklady. Jedná sa o sériu testov vydaných vo vydavateľstve NFER-NELSON v Anglicku. Sú zamerané najmä na identifikáciu riadiacich a manažérskych predpokladov, na rôzne vedúce funkcie [3]. Umožňujú zisťovať štruktúru schopností, ktoré úzko súvisia so schopnosťami úspešne pracovať vo vysokých pozíciách v oblasti priemyslu, obchodu, služieb a pod. Sú praktickým a dobrým nástrojom pre zachytenie a identifikáciu absolventov škôl s predpokladmi pre rýchly postup, tiež vytipovanie pracovníkov s manažérskymi schopnosťami a identifikáciu ich manažérskeho potenciálu. Obsahujú numerický a verbálny test. Každý z nich má paralelnú formu A, B. Numerický test zisťuje mieru numerického úsudku, poskytne údaj o úrovni takých numerických schopností, ktoré sú žiadané u súčasného manažéra. Verbálny test je prostriedkom na diagnostikovanie schopnosti verbálneho chápania a kritického myslenia, ktoré majú význam v manažérskych funkciách. Dobre diferencuje osoby, ktoré sú schopné spájať schopnosti s praktickým úsudkom. Testy možno administrovať spolu aj jednotlivo. Sú náročné na riešenie. Normy v podobe percentilov umožnia stanoviť miesto každého jednotlivca v rámci populácie ( 1, Verbálny test na verbálnu kompetenciu niektoré z jej zložiek, a to verbálne chápanie a schopnosť kritického myslenia sa meria Verbálnym subtestom testu s názvom Hodnotenie manažérskych predpokladov. Tento test ako prostriedok merania verbálnej kompetencie bol zvolený pre jeho náročnosť na pochopenie významu a logiky slovnej formulácie, orientáciu na kritické myslenie, čo ho robí dobrým testom pre profesie, kde sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Výkon vo

3 verbálnom subteste nezávisí od žiadnych špecifických vedomostí, nepreferuje absolventov humanitných a spoločenských odborov pred technicky vzdelávanými osobami a nevyžaduje špecifickú, resp. ťažko pochopiteľnú slovnú zásobu. Okrem logických úloh sú v položkách obsiahnuté aj osobné záujmy, názory a vedomosti, čo najviac zodpovedá štruktúre pojmu kompetencia. Základným princípom tohto testu je hodnotenie a interpretácia písaného materiálu, ktorý je často spracovávaný v rámci mnohých zamestnaní vyžadujúcich vysokú úroveň vzdelania, a práve jeho úspešné zvládnutie je predpokladom ďalšieho úspechu. Test obsahuje spolu 60 položiek, má dve formy. 2, Numerický test na matematickú kompetenciu je meraný Numerickým subtestom testu s názvom Hodnotenie manažérskych predpokladov. Test vyžaduje zapájanie numerických schopností, strategického riešenia problémov, nielen matematických vedomostí. Dôležité pre správne vyriešenie položiek je pochopenie úlohy, stratégia riešenia a komplexné usudzovanie. Položky majú stúpajúcu obťažnosť, súvisiacu s množstvom mentálnych procesov a mentálnych operácií potrebných na vyriešenie úlohy. So zvyšujúcim sa množstvom mentálnych transformácií rastie zložitosť problému a výkon potom viac koreluje so všeobecnou schopnosťou úsudku. Test obsahuje 33 položiek, má dve formy [4]. 3 CIEĽ A VÝSLEDKY VÝSKUMU Cieľom vlastného výskumu, ktorý bol vykonaný začiatkom roka 2012, bolo zistiť, či hodnotenie studijného výkonu je priamoúmerné kompetenciám manažerske předpoklady, ktoré pozostávajú z verbálnych a numerických predpokladov. Po otestovaní študentov sa získali údaje, kto získal koľko bodov z jednotlivých testov a následne bola vykonaná statistika v štatistickom programe SAS. Pod pojmom štatistika rozumieme v tomto prípade použitie softvéru na výpočet Pearsonovho korelačného koeficientu medzi dvoma premennými, a to získané skóre z verbálneho a numerického testu zvlášť verzus ukazovateľ študijného výkonu (študijný priemer). Analyzovaný bol vzájomný vzťah sledovaných premenných, a to verbálnych a numerických predpokladov voči študijnému priemeru študentov. Keďže v tomto výskume sa jedná o analýzu základného súboru, každý korelačný koeficient je štatisticky významný. Avšak z dôvodu odlíšenia korelačných koeficientov, ktoré sú nedostatočne vzdialené od nuly používame test významnosti, aj keď v našom prípade vieme, že nezamietnutie tejto hypotézy neznamená to, že medzi uvedenými premennými neexistuje lineárna závislosť, ale to, že táto závislosť je nedostatočne silná, aby sme sa s ňou zaoberali. Jednotlivé vzťahy medzi týmito premennými (ukazovateľmi) a študijným priemerom zobrazujeme na samostatných grafoch. Tieto grafy obsahujú na x-ovej osi hodnoty študijného priemeru a na y-ovu os nanášame vždy hodnoty sledovaného ukazovateľa. Takto môžeme vidieť, ako sa menia jednotlivé rozloženia týchto súborov. Na nasledujúcich obrázkoch môžeme vidieť vývoj regresnej krivky, ktorá popisuje uvedenú závislosť vybraných premenných voči študijnému priemeru. Vzhľadom na typ údajov je potrebné chápať nepresnosť uvedenej funkcie, respektíve veľký rozptyl uvedených hodnôt voči uvedenej krivke. Verbálne predpoklady Tab. 1: Korelačné koeficienty medzi vybranými premennými Pearson Correlation Coefficients, N = 140 Prob > r under H0: Rho=0 Študijný priemer Verbálne skóre Zdroj: vlastné spracovanie. Študijný priemer je podľa pearsonovho korelačného koeficientu lineárne závislý od verbálnych schopností študentov. Korelačný koeficient je v tomto prípade -0,14759.

4 Obr. 1 Závislosť verbálnych predpokladov voči študijnému priemeru Zdroj: Vlastné spracovanie. To znamená, že študenti, ktorí majú lepšie verbálne schopnosti, dosahujú lepší študijný priemer. V našom prípade to môže byť spôsobené tým, že väčšina predmetov, ktoré študent absolvuje počas jeho štúdia je zameraných na rozvoj práve verbálnych schopností. Tým pádom aj celkové hodnotenie, ktoré študent získava vo forme známky je najviac ovplyvnené týmto aspektom. Numerické predpoklady Tab. 2: Korelačné koeficienty medzi vybranými premennými Pearson Correlation Coefficients, N = 140 Prob > r under H0: Rho=0 Študijný priemer Numerické skóre Zdroj: vlastné spracovanie. Na nasledujúcom grafe môžeme vidieť, že lineárna závislosť medzi študijným priemerom a numerickými predpokladmi je nedostatočne silná. Ak by sme porovnávali rozvoj verbálnych predpokladov voči numerickým na základe absolvovaných predmetov, môžeme tvrdiť, že študenti si precvičovali verbálne predpoklady pri prezentáciách, písaniach semestrálnych zadaní. Tieto výsledky môžu byť spôsobené odborom, ktorý študujú. Môžeme predpokladať, že opačné výsledky, resp. rovnaké by získali na školách matematiky, fyziky a i.

5 Obr. 2: Závislosť numerických predpokladov voči študijnému priemeru Zdroj: Vlastné spracovanie. ZÁVER Otestovať študentov metrikami, ktoré používajú zamestnávatelia pri pracovných pohovoroch môže byť zaujímavé už len pre samotných študentov, aby sa okrem známky, ktorú počas štúdia získali, dozvedeli, ktoré kompetencie ich ako charakterizujú. Verbálne kompetencie sú napríklad nevyhnutné pri pohovoroch. Vo väčšine prípadoch sa musí študent predať, vedieť ako rozprávať, mal by mať správnu inotáciu, mal by chápať súvislosti v hovorenom texte. Okrem toho, v hodnotiacich centrách sú uchádzači sledovaní psychológmi, a jedna z vlastností, ktorá sa sleduje je práve ich verbálny prejav pri riešení problémov. Výsledky výskumu poukazujú na skutočnosť, že už počas vysokoškolského vzdelávania študenti nadobúdajú základné množstvo kompetencií, ktoré by sa počas praxe mali naďalej rozvíjať. Študijný priemer korelovaný s verbálnymi testami nám dokazuje pozitivnu koreláciu, a to skoro 15 %. Študenti ju nadobudli vďaka predmetom zameraným na podporu prejavu pri nespočetnom množstve prezentácií počas štúdia. Naopak, numerické kompetencie absentujú, čo môžeme považovať za alarmujúce vzhľadom k malému množstvu předkládaných predmetov na škole. LITERATÚRA [1] FERENCOVÁ, M. BAŠISTOVÁ, A Požiadavky praxe na kompetencie absolventov vybraných vysokých škôl. In Ekonomika a manažment podniku [online]. 2011, roč. 9, č s [cit ]. Dostupné na internete: < ISSN [2] KANE, M. B. MITCHELL, R Implementing Performance Assessment: Promises, Problems, and Challenges. Mahwah, New Jersey : Lawrence Erlbaum Associates, p. ISBN [3] KOLLÁRIK, T. a kol Hodnotenie managerských predpokladov. Príručka. Bratislava : Psychodiagnostika, [4] MESÁROŠOVÁ, M. et al Kľúčové kognitívne kompetencie vysokoškolských študentov pre celoživotné vzdelávanie. In Key Competencies in Knowledge Society: Today s Trends, Methods of Development and Researches. Belgium : EuroScientia, ISBN , p [5] MODÉER, C Competence Demands for Today and Tomorrow: Quality Progress. [online]. Stockholm : Federation of Swedish Industries. [cit ]. Dostupné na internete: <

6 [6] RYCHEN, S. D. TIANA. A. FERRER, A. T Developing key competencies in education: some lessons from international and national experience. Michigan : International Bureau of Education, p. ISBN Adresa autora: Ing. Daniela Romanová Katedra manažmentu Podnikovohospodárska fakulta v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Tajovského 13, Košice Slovensko daniella.romanova@gmail.com

7 MANAGERIAL COMPETENCES Abstract The aim of the present contribution is to focus on the importance managerial competences. The world s institutions and several authors deal with these competences these days. In the first part of the contribution is defined theory about several types of competencies and the need of its evaluation. The second chapter is concerned with the formulation objects research and choosed methods. Methodology contains tests that are described for measuring managering competences in detail, in our case there are verbal and numerical tests. Another part of this contribution presents correlation between competencies and noticed student performance of examined group. Key words managerial competences, verbal and numerical tests, student performance JEL Classification A11