SUTINOVÉ LESY ASOCIÁCIE ACERI-TILIETUM FABER 1936 V MALÝCH KARPATOCH SCREE FORESTS OF ASSOCIATION ACERI-TILIETUM FABER 1936 IN MALÉ KARPATY MTS.

Transcription

1 SUTINOVÉ LESY ASOCIÁCIE ACERI-TILIETUM FABER 1936 V MALÝCH KARPATOCH SCREE FORESTS OF ASSOCIATION ACERI-TILIETUM FABER 1936 IN MALÉ KARPATY MTS. Martin Galgóci, Peter Štrba Abstract In the submitted work we have dealt with an analysis of phytocoenological relevés, which on the basis of characteristic features, we classified in a biotype of linden-maple forests and the sub-alliance Tilio- Acerion Klika 1955 and in the association Aceri-Tilietum Faber We analyzed the subjectively selected locations situated in the Malé Karpaty in the vicinity of the village Buková (Trnava district). We recorded 66 plant species in a total number of 10 analyzed phytocoenological relevés. Acer campestre (in 7 records) and Acer pseudoplanus (in 3 records) asserted themselves in the records as clearly dominant. Plant species of a tree layer such as Tilia cordata and Acer campestre were present in all phytocoenological relevés. The most frequent herb in the underwood was Alliaria petiolata and another typical nitrophillous species. The total number of species in the one phytocoenological relevé varied between 11 and Úvod Problematike rastlinných spoločenstiev sutinových lesov v predmetnom území a jeho blízkeho okolia sa podľa dostupných literárnych prameňov venovalo málo pozornosti. Jediným literárnym zdrojom priamo zo študovaného územia je príspevok Jurka a Kontriša (Jurko et Kontriš, 1982). Sutinové lesy sú z geobotanického hľadiska intrazonálne spoločenstvá a ich fytocenotické zloženie podmieňujú predovšetkým špecifické pôdne vlastnosti, skeletnaté sutiny rôzneho druhu, osobitný vlhkostný a trofický režim pôdy, ktoré vcelku stierajú vplyv podnebia, expozície, okolitej zonálnej vegetácie a pod. (Jurko et Kontriš, 1982). V predmetnom území sú nasledovné prírodné pomery. Geologický podklad tvoria vápence ktoré sú uložené hlbšie a dolomity vo vyšších vrstvách z obdobia druhohorného triasu a tiež jury a kriedy. Na ich úpätí sa vyskytujú paleogénne ílovce, štrky a piesky (Maheľ, 1962; Medovič, 1969). Podľa klasifikácie Šályho (sec. Michalko, 1986) sa nachádzajú v študovanom území a jeho blízkom okolí nasledovné typy pôd: surové pôdy, lokálné rendziny a hnedé lesné pôdy (Michalko et al., 1986). Hrbatý (1993) udáva priemerné teploty v jednotlivých mesiacoch: január (- 2 až -5 C), júl (+17 až +18,5 C) a ročný priemer (+7 až + 8,5 C). Taktiež udáva trvanie širšieho vegetačného obdobia (teplota 5 C a viac) v dĺžke dní, užšie vegetačné obdobie (teplota 10 C a viac) v trvaní dní a letné obdobie (15 C a viac) v dĺžke 1 až 50 dní. Priemerné ročné zrážky v nížinatých oblastiach Malých Karpát sa pohybujú v rozmedzí mm. Oblasť Malých Karpát patrí k povodiu Moravy, Dunaja a Váhu (Líška, 1986). 2 Cieľ práce Cieľom našej práce bolo zistenie druhového zloženia, synmorfologických a synekologických charakteristík sutinových lesov v centrálnej časti Malých Karpát. 3 Metodika práce 47

2 Fytocenologický výskum sme uskutočnili počas vegetačného obdobia rokov -. Výskum bol realizovaný v centrálnej časti Malých Karpát v katastrálnom území obce Buková a jej blízkom okolí (okres Trnava). Ťažiskom terénnych exkurzií boli jarné a letné mesiace. Na vymedzenie študovaného územia sme použili turistickú mapu v mierke 1: Z hľadiska územného členenia patrí skúmané územie do Trnavského kraja, okresu Trnava a katastrálneho územia obcí Buková (ťažisko výskumu), okrajové obce sú: Trstín (211 m n. m.), Smolenice (225 m n. m.), Plavecký Peter (226 m n. m.), Prievaly (243 m n. m.), Rozbehy (428 m n. m.). Obec Buková má nadmorskú výšku 321 m n. m. Zo západu hraničí s prírodnou hranicou CHKO Malé Karpaty a s vrchmi Ježovka (399 m n. m.), Hrubý Kamenec (405 m n. m), Osečník (407 m n. m.) a Ambrove vŕšky (473 m n. m.). Zo severu sú to vrchy Tŕstie (459 m n. m), chatová oblasť Sokolské chaty a rieka Trnávka. Tá zároveň tvorí východnú hranicu, pozdĺž ktorej prechádza. Z tejto svetovej strany hraničí so samotami, Galbov mlyn a Chmelíkov mlyn. Z južnej strany je územie ohraničené najvyššími vrcholmi Malých Karpát, ako sú Kamenné vráta (406 m n. m,), Havranica (717 m n. m), Záruby (768 m n. m.), Ostrý kameň (569 m n. m.) a Veterlín (723 m n. m.) (Malé Karpaty, ). Fytocenologické zápisy sme robili na subjektívne vybraných lokalitách študovaného územia o veľkosti 20 x 20 m (400 m 2 ). Pri spracovaní výsledkov fytocenologického výskumu sme ako hlavný literárny prameň využili Katalóg biotopov Slovenska (Valachovič et Stanová, 2002) a Geobotanickú mapu ČSSR (Michalko et al., 1986) a článok Prehľad sutinových lesov stredného Považia. (Fajmonová, 1973). Záhlavie obsahuje údaje o veľkosti študovanej plochy a jej základných stanovištných podmienkach (expozícia, svahovitosť a nadmorská výška), súčasťou zápisu je aj dátum uskutočnenej fytocenologickej analýzy a údaj o veľkosti študovanej plochy. V zozname druhov sa uvádzajú len latinské názvy zistených taxónov (podľa Marhold et Hindák (1998)), zoskupených podľa účasti v jednotlivých vegetačných poschodiach. Vo fytocenologických zápisoch za latinskými názvami druhov stromov a krov uvádzame skratku etáže (E 1, E 2 a E 3 ) v ktorej boli zaznamenané. Semenáčiky drevín sa uvádzajú ako druhy bylinného poschodia. Mladé exempláre drevín sa považujú za účastníkov kríkového poschodia. Pokryvnosť druhov sme odhadovali pomocou sedemstupňovej Braun-Blanquetovej stupnice pokryvnosti a početnosti (Moravec, 1994). Analyzovali sme bylinné, kríkové a stromové poschodia. Poschodie machorastov a lišajníkov sme druhovo neanalyzovali, zisťovali sme len celkovú pokryvnosť v percentách. 4 Výsledky a diskusia Sutinové vykazujú slabú druhovú diverzitu v porovnaní napr. s dubovo-hrabovými lesmi. No aj napriek tejto črte sú floristicky veľmi svojrázne a charakteristické. Podložie sutinových lesov tvoria vápencové skaly a pôdny kryt je veľmi plytký a miestami absentuje. Z tohto dôvodu umožňujú rast len veľmi málo prispôsobivým druhom drevín, ako sú javory a lipy z čoho je aj odvodený názov podzväzu Tilio-Acerion Klika Na základe druhového zloženia, ekologických pomerov stanovišťa, podložia a následného vyhodnotenia a porovnania s literárnými prameňmi sme fytocenologické zápisy zaradili do biotopu Ls4 Lipovo-javorové lesy a zväzu Tilio-Acerion Klika 1955 (Valachovič et Stanová, 2002; Michalko et al., 1986). Sú charakterizované ako azonálne, edaficky podmienené spoločenstvá zmiešaných javorovo-jaseňovo-lipových lesov na svahových, úžľabinových a roklinových sutinách. Vyskytujú sa na vápencovom podloží, alebo na minerálne bohatších silikátových horninách, takmer vo všetkých pohoriach Slovenska. Veľkú diverzitu drevín zvyšuje prímes druhov z kontaktných zonálných spoločenstiev. V našich podmienkach ide najmä o druhy 48

3 z okolitých dubovo-hrabových lesov, s ktorými je uvedený biotop v kontakte. Krovinové poschodie je bohato vyvinuté. V synúzii bylín sa dominantne uplatňujú nitrofilné a heminitrofilné druhy. Rastú vo viacerých vegetačných stupňoch, v ktorých tvoria enklávy s typickou fyziognómiou. Najväčší počet druhov bol v zápise číslo 102 a to 27 druhov a naopak najmenší v zápise číslo 151 v počte 11 druhov. V druhovom zložení stromovej etáže asociácie Aceri-Tilietum Faber 1936 prevládajú tzv. sutinové dreviny: Acer campestre, A. pseudoplatanus, Tilia cordata a Fraxinus excelsior. Zo susedných vegetačných jednotiek prenikajú Carpinus betulus, Fagus sylvatica, Quercus cerris a Quercus petraea. V bylinnom poschodí nachádzajú dobré uplatnenie nitrofyty Urtica dioica, Alliaria petiolata, Galanthus nivalis, Allium ursinum, Parietaria officinalis, Chelidonium majus, Hedera helix, Galium odoratum, Galium schultesii, Melica uniflora, Mercurialis perennis, Urtica dioica. Zo susedných dubovo-hrabových lesov sem preniká napr. Galium sylvaticum; rovnako však môžeme zaznamenať prechod druhov z vápnomilných bukových lesov, ktoré sú tiež v ich susedstve. V našich zápisoch za druhy náhodné možno považovať napr. Tithymalus cyparissias alebo invázny Helianthus tuberosus. V území sme zaradili k tomuto biotopu a následne zväzu zápisy s dominantným Acer campestre (7 zápisov) a Acer pseudoplatanus (3 zápisy). Druhovo veľmi podobné zápisy uvádzajú Fajmonová (1973) zo Strážovskej hornatiny ( m n. m.) a z Javorníkov ( m n. m.) a tiež Jurko (1951) z Čartovníka pri Košických Hámroch. V zápisoch z M. Karpát chýba výrazný teplomilný prvok Staphylea pinnata. Často maloplošné biotopy sutinových lesov sú rozšírené od kolínneho stupňa po horský stupeň v nadmorských výškach m v najbližších orografických celkoch: Biele Karpaty, Malé Karpaty, Považský Inovec, Vtáčnik a pod. V oblasti Malých Karpát sú viazané na vlhšie zatienené rokliny a svahové úžľabiny (Michalko et al., 1986; Valachovič et Stanová, 2002). V študovanom území sme asociáciu zaznamenali na lokalitách Cerovina Pavňačková, Cerovina, Sladkohúštek, v komplexe Havranica Záruby, a to ako ostrovčekovité spoločenstvá v dubovo-hrabovom lese a v bučinách. Lokality fytocenologických zápisov k tab. 1: 1. Cerovina, časť Pavňačková, sutinový les s javorom, brestom a lipou. Lokalita susedí s Pasekasmi Políčkom, smerom na SZ. Nadmorská výška 380 m. n. m, expozícia V-SV, sklon Sladkohúštek (Drozdová), dubovo-hrabový les so zanedbateľnými plochami lesostepi zo Z, m n. m., expozícia S, sklon Havranica-Záruby, vápnomilná bučina, od štvrtej cesty (ohraničenie NPR Záruby zo S) po tretiu cestu v celej dĺžke od hradu Ostrý kameň až po Havraniu skalu. Nadmorská výška m n. m., expozícia S, sklon (medzi cestami). 4. Cerovina, dubovo-hrabový les, od aleje elektrického vedenia až po Paseky Políčko. Nadmorská výška 350 m n. m., expozícia J, sklon Hrubý Kamenec, dubovo-hrabový les s prvkami sutinového lesa tiahnuci sa od Kamenných vrát (tadiaľ ide cesta do Plaveckého Petra) až po Českú cestu idúcu cez Babu. Cez územie prechádza plynovod. Nadmorská výška m n. m., expozícia J, sklon (fytocenologické zápisy zapísal M. Galgóci) 49

4 Tab.1 Asociácia Aceri-Tilietum Faber 1936 Číslo zápisu Dátum Lokalita zápisu Plocha (v m 2 ) Nadmorská výška (v m n. m. ) Sklon (v ) Expozíca V 0 SV S V J J Počet druhov v zápise (ks) Pokryvnosť E 3 ( v %) Pokryvnosť E2 (v %) Pokryvnosť E1 (v %) Pokryvnosť E0 (v %) Acer campestre E V Tilia cordata E V Carpinus betulus E IV Acer pseudoplatanus E II Quercus petraea E II Fagus sylvatica E 3 1 I Fraxinus excelsior E I Larix decidua E I Malus sylvestris E 3 2 I Pyrus pyraster E 3 2 I Quercus cerris E 3 1 I Sorbus aria E 3 1 I Sambucus nigra E III Acer campestre E II Cornus mas E II Crataegus monogyna E II Euonymus europaeus E II Fraxinus excelsior E II Carpinus betulus E 2 1 I Corylus avelana E 2 + I Ligustrum vulgaris E 2 + I Lonicera xylosteum E 2 + I Populus tremula E 2 1 I Alliaria petiolata V Impatiens parviflora IV Parietaria officinalis IV Galium aparine III Hedera helix III Chelidonium majus III Mercurialis perennis III Urtica dioica III Vinca minor III Acer pseudoplatanus E II Anemone ranunculoides II Arctium tomentosum II Carpinus betulus E II Cerasus avium E II Dalanum ladana II Melica nutans II S T Á L O S Ť 50

5 Tithymalus amygdaloides II Acer campestre E 1 + r I Aegopodium podagraria + I Ajuga reptans r I Angelica sylvestris + I Arctium lappa + I Asplenium ruta-muraria + I Ballota nigra 1 + I Brachypodium pinnatum + I Campanula persicifolia 1 I Campanula trachelium 1 + I Circaea lutetiana + 1 I Clematis vitalba + I Convallaria majalis 2 I Dalanum angustifolium + I Dryopteris filix-mas 1 I Fagus sylvatica E 1 + I Festuca altissima + 1 I Fragaria vesca + I Fraxinus excelsior E I Galanthus nivalis 2 + I Galium schultesii 2 I Galium sylvaticum 2 I Geranium robertianum + I Glechoma hederacea + I Helianthus tuberosum 2 1 I Hieracium murorum 1 I Lapsana communis + r I Lathyrus vernus r + I Mycelis muralis + + I Myosotis sylvatica r r I Picea excelsa E 1 + I Pulmonaria officinalis + I Ranunculus repens 3 I Tithymalus cyparissias + I 11% 9% 11% G H CH MP 11% 12% 3% 43% NP P T Obr. 1 Zastúpenie životných foriem v sutinových lesoch asociácie Aceri-Tilietum Faber 1936 V študovanom území sme zistili nasledovnú zastúpenosť životných foriem. Najpočetnejšou životnou formou boli hemikryptofyty zastúpené 43 % (29 druhov). Druhou najpočetnejšou 51

6 životnou formou boli megafanerofyty prezentované 12 % (8 druhov). Za nimi počtom druhov tesne nasledovali nanofanerofyty, fanerofyty a terofyty (zastúpené každá kategória 11 %; 7 druhov). Menej zastúpené zo sledovaných druhov boli geofyty 9 % (6 druhov) a najmenej početnou skupinou boli chamefyty 3 % ( 2 druhy). Počty druhov v (ks) Boreál. - Subatl. - Submed. - Iné geoelementy Geoelement Pôvod v Amerike Obr. 2 Zastúpenie geoelementov u prítomných druhov. Vysvetlivky: Submed. druhy submediteránne, Subatl. druhy subaltlantické, Boreál. druhy boreálne, Iné geoelementy (zastúpené menej ako 5 druhmi), Druhy pôvodné v Amerike Najpočetnejšie boli zastúpené druhy submediteránneho geoelementu 43 % (24 druhov), nasledovali druhy subatlantického geoelementu 29 % (19 druhov), rovnakú početnosť sme zaznamenali pri boreálnych a ostatných (iných) geoelementoch (obe kategórie 17 %; 11 druhov). Najmenej frekventovanou kategóriou boli druhy pôvodné v Amerike 2 % (1 druh). 5 Záver V 10 analyzovaných fytocenologických zápisoch sme celkovo zaznamenali 66 rastlinných druhov. Ako jednoznačné dominaty sa v zápisoch uplatnili druhy Acer campestre v (7 zápisoch) a Acer pseudoplatnus v (3 zápisoch) Vo všetkých fytocenologických zápisoch boli prítomné druhy ako Tilia cordata a Acer campestre oba druhy boli účastníkmi stromového poschodia. Najrozšírenejšou bylinou v podraste bol druh Alliaria petiolata prítomná v 9 zápisoch. Najväčší počet druhov bol v zápise číslo 102 a to 27 druhov a naopak najmenší v zápise číslo 151 v počte 11 druhov. Zo životných foriem počtom druhov prevládali boli hemikryptofyty zastúpené 43 % a z geoelementov sme zistili jednoznačnú prevahu príslušníkov submediteránneho geoelementu. 6 Literatúra Dostál, J., Červenka, M Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. Bratislava: SPN, 1991, 775 s. ISBN Dostál, J., Červenka, M Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. Bratislava: SPN, 1992, 1567 s. ISBN Galgóci, M Flóra a vegetácia v centrálnej časti Malých Karpát. Diplomová práca, (mscr.) [Depon. in Univerzitná knižnica UKF, Nitra], 2007, 159 s. Hrbatý, J Štátna prírodná rezervácia Záruby. Inventarizačný výskum, (mscr.) [Depon. in Správa CHKO Malé Karpaty, Modra], 1993, 49 s. 52

7 Jurko, A Vegetácia Stredného Pohornádia. Bratislava: SAVU, s. Jurko, A., Kontriš, J Submontánne sutinové lesy v Malých Karpatoch. In: Biológia, 37, 1982, 5, s Líška, M Horopis, vodopis, podnebie. In: Szomolányi, J.: Malé Karpaty. Turistický sprievodca ČSSR. Bratislava: Šport, 1986, s Maheľ, M Geologická stavba Malých Karpát. In: Dropa, A.: Kras a jaskyne Malých Karpát. Bratislava: Veda, 1962, s Malé Karpaty (Sever). Turistická mapa 1: Bratislava: Freytag & Berndt,, 1 mapa. ISBN Marhold, K., Hindák, F Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: Veda, 1998, 687 s. ISBN Medovič, J Predbežná správa o kvetene trstínsko-bukovských kopcov. In: Prírodovedný zborník Slovenského múzea Bratislava, 1959, s Michalko, J. et al Geobotanická mapa ČSSR. SSR - textová časť. Bratislava: Veda, 1986, 168 s. Moravec, J Fytocenologie. Praha: Academia, 1994, 403 s. ISBN Stanová, V., Valachovič, M Katalóg biotopov Slovenska. Bratislava: Daphne inštitút aplikovanej ekológie, 2002, 225 s. ISBN Adresa: Mgr. Martin Galgóci, Katedra botaniky a genetiky, FPV, UKF v Nitre, Nábrežie Mládeže 91, Nitra, mgalgoci@ukf.sk RNDr. Peter Štrba, PhD., Katedra botaniky a genetiky, FPV, UKF v Nitre, Nábrežie Mládeže 91, Nitra, pstrba@ukf.sk Recenzent: Ing. Anna Gogoláková, PhD., Katedra botaniky a genetiky, FPV UKF v Nitre, Nábrežie Mládeže 91, Nitra, agogolakova@gmail.com 53