Modelovanie veternej elektrárne na báze DFIG v programoch MODES a EUROSTAG

Transcription

1 Elektroenergetika Journal Vol. 2, No. 3, October Jozef Rusnák, Karel Máslo, Petr Trubač Modelovanie veternej elektrárne na báze DFIG v programoch MODES a EUROSTAG Príspevok prezentuje výsledky výpočtov realizované dvoma simulačnými nástrojmi MODES a EUROSTAG uskutočnené na jednoduchom modely sústavy obsahujúcom veterné elektrárne s dvojito napájaným asynchrónnym generátorom. Kľúčové slová: veterná elektráreň, MODES, EUROSTAG ISSN I. ÚVOD Veterné elektrárne (VtE) patria medzi obnoviteľné zdroje energie a ich inštalovaný výkon narastá vo svete a zvlášť v Európe. Ich popisom sa zaoberal celý rad predchádzajúcich publikácií (viď napr. [] [8]). Vzhľadom k špecifickým vlastnostiam VtE kladú na ne sieťové kódexy (stanovujúce podmienky pripojovania a prevádzkovania viď napr. [9], [] určité požiadavky, týkajúce sa napr. správania VtE pri poruchách v sieti. Jednou z možností preukázať plnenie požiadaviek sieťových kódexov je simulačný výpočet na verifikovanom dynamickom modeli, ktorý vierohodne reprodukuje odozvy VtE na vonkajšie zmeny napätia, frekvencie a rýchlosti vetra.. Také dynamické modely sú potrebné aj pre výpočty dynamickej stability a slúžia aj k pochopeniu základných princípov fungovania a dynamického správania VtE. Taktiež podľa požiadaviek UCTE stanovených v Prevádzkových príručkách (tzv. Operational Handbooks viď []) musí každý prevádzkovateľ prenosovej sústavy implementovať počítačové modely pre výpočty stability. Tento príspevok ukazuje a porovnáva výsledky výpočtov realizované dvoma sieťovými simulátormi MODES a EUROSTAG. Výpočty boli uskutočnené na jednoduchej sústave, ktorej dynamické správanie je možné ľahko interpretovať. II. MODEL SÚSTAVY Jednopólová schéma modelovanej sústavy je na obrázku. Vybrané dáta modelu (spoločné pre obidva simulátory) sú opísané v nasledujúcich tabuľkách. TABUĽKA Hodnoty záťaží v uzloch NHV a NHV3 NHV NHV3 P [MW] 2 2 Q [MVAr] 6 6 TABUĽKA 2 Parametre vedení (Uv= kv, Sv= MVA) Vedenia medzi uzlami NHVNHV2 NHVNHV22 NHV2NHV3 NHV2NLOAD NHV2NLOAD2 Typ 85AlFe6 85AlFe6 Dĺžka vedenia [km] 2 Celkový odpor vedenia [p.u.],25785,289 Celková reaktancia vedenia [p.u.],67,3355 TABUĽKA 3 Parametre trojvinuťových transformátorov T2, TFO_WT, TFO_WT2 Miesto pripojenia vinutí (prim./sek./terc.) Menovité výkony vinutí [MVA] Menovité napätia [kv] Straty naprázdno [%] Magnetizačný prúd [%] Straty nakrátko P k2[%] Straty nakrátko P k3[%] Straty nakrátko P k23[%] napätie nakrátko u k2[%] napätie nakrátko u k3[%] napätie nakrátko u k23[%] T2 TFO_WT TFO_WT2 NHV/NHV/NH VT NLOAD/NST /NRT 25/25/ 25/25/6 4/2/,5 /,69/,69,45,2,24,6,,6,25,6 3,2,985 37,3,985 22?4,985 TABUĽKA 4 Parametre transformátora T4 Odpor [p.u.],85 Reaktancia [p.u.],769 Menovitý výkon transformátora [MVA] 25 Prevod NLOAD2/NST 2/NRT2 5,75 kv/4 kv TABUĽKA 5 Parametre veterných generátorov a budičov VTE Menovitý zdanlivý výkon jedného veterného parku [MVA] 2 Menovité napätie jedného generátora [V] 69 Konštanta zotrvačnosti [MWs./MVA] 3,527 Synchrónne otáčky rotora [p.u.],9 Minimálne otáčky rotora [p.u.],56 Maximálne otáčky rotora [p.u.],22 Menovitý zdanlivý výkon budiča [MVA] 6 29, Technical University of Košice

2 Elektroenergetika Journal Vol. 2, No. 3, October TABUĽKA 6 Parametre generátora GEN (Uv=5,75 kv, Sv=22 MVA) Menovitý výkon turbíny [MW] 2 Činný výkon generátora [MW] 22 Menovité napätie na svorkách generátora [kv] 5,75 Počet vinutí 4 Rezistancia statorového vinutia [Ω],66 Zvod statora [%] 6,6 Synchrónna/prechodná/rázová reaktancia v pozdĺžnej osi [%] Synchrónna/prechodná/rázová reaktancia v priečnej osi [%.] Prechodná/rázová konštanta v pozdĺžnej osi [s] Prechodná/rázová konštanta v priečnej osi [s] 9/26,7/9,9 82/36,3/2,4 7,7/,4 2,3/,3 Konštanta zotrvačnosti [MWs./MVA],85 NGEN T4 NHV T2 NHV NHV2 NHV3 GEN NHV3 TFO_WT NST NHVT NHV NLOAD WT_STAT NRT WT_GSC TFO_WT2 NST2 WT_STAT2 NLOAD2 NRT2 WT_GSC2 A Obr. Jednopólová schéma modelovanej sústavy. III. MODEL DFIG V PROGRAME MODES Prechodné deje v oboch vinutiach asynchrónneho stroja sa v bežnej prevádzke neuvažujú, pretože sú omnoho rýchlejšie v porovnaní s vyšetrovanými elektromechanickými dejmi. Dominantnú rolu preberá frekvenčný menič, ktorý je v súčinnosti s regulačnými obvodmi schopný prispôsobovať činný aj jalový výkon požiadavkám na efektívne využitie kinetickej energie (rýchlosti) vetra a na minimalizáciu spätných vplyvov stroja na sieť. V bežnej prevádzke s napätím väčším ako je 7 % menovitej hodnoty je dodávka činného aj jalového výkonu daná výstupmi z regulátorov P a Q: Regulácia spočíva v dvoch oddelených a nezávislých častiach pre činný a jalový výkon P a Q. Cieľom regulácie P je prispôsobovať činný výkon dodávaný do siete, aby zodpovedal výkonovej rovnováhe sústrojenstva, teda predovšetkým výkonu vyrábanému veternou turbínou v závislosti na rýchlosti vetra. V modeli sa predpokladá spolupráca s veternou turbínou s premennými otáčkami WIND, takže zadaná hodnota otáčok sa určuje v závislosti na skutočnej dodávke výkonu do siete P G. V prípade výkonovej nerovnováhy (rozdiele medzi výkonom turbíny N T a výkonom generátora P G ) a vzniku regulačnej odchýlky ε P je požadovaný výkon menený trendom v N, aby sa dostal do súladu s výkonom turbíny N T. Naopak pri poklese dodávky do siete P G (napr. vplyvom skratu) sa zmenšujú zadané otáčky ω Z (vstupujúce aj do modelu turbíny), čím sa zmenšuje akcelerácia sústrojenstva. Regulácia Q môže obdobne ako u synchrónneho generátora pracovať v primárnej alebo sekundárnej regulácii v závislosti na hodnote parametru T IQ. Ak je nulový, regulátor reguluje svorkové napätie, prípadne modifikované statikami jalovým a/nebo činným výkonom (voľbou parametrov k IR a k IA ). Pre T IQ > reguluje regulátor jalový výkon generátora. V oboch prípadoch je možné k zadanej hodnote pripočítať korekčný signál z externého regulátora a simulovať tak napr. reguláciu napätia siete (v pilotnom uzle). V prípade, že prúd prekročí menovitú hodnotu o % je jeho hodnota regulovaná dodávkou Q na menovitú hodnotu (dodávka činného výkonu má prednosť pred reguláciou napätia). Pre T IQ < reguluje regulátor na konštantný účinník. Výkon turbíny N T je určený súčinom konštanty K (polovičný súčin hustoty vzduchu a plochy vrtule), účinnosťou turbíny c P a treťou mocninou rýchlosti vetra. Účinnosť turbíny závisí na činiteli rýchlobežnosti λ a uhla natočenia β podľa vzťahu prevzatého z [2]. ISSN , Technical University of Košice

3 Elektroenergetika Journal Vol. 2, No. 3, October pt IC Kompenzace natočení Model WIND Model DFIG Generátor 5 8 an 2 bnc P G N k N w pt W N 3 Zadaná hodnota otáček K P2 pt I2 Regulátor otáček 6 P N min 2 Natáčení lopatek v min v T W v N N k N N T N p 5 pt IN 8 v N N min 4 Regulace výkonu P p VYP SPD v E i c P Statická charakteristika Kc P (, )v E 3 N Z K ( λ, β) pt m U G /k N ρπr A 2 2N TN F 3 λ Gβ β i Bβ λ Výkon turbíny N T C I P I P e D ω2π f rn R v E i P G Q S Q Q min KOR B Korekce z externího regulátoru 3 U Zmin k Q U Z pt IQ 4 U S P G 7 k IA U Z U G T IQ v E U G X I Q U Z U Zmin k IR pt KOR I B 8 U G X I Qmin Sekundární regulace Q k P U G /X Primární regulace U E U U G (I G U G ) 2 2 P G pro I G >I G Generátor a měnič Q G Obr. 2 Bloková schéma modelu DFIG vrátane modelu veternej turbíny WIND. IV. MODEL DFIG V PROGRAME EUROSTAG Model VtE v programe EUROSTAG [3] pozostáva z modelu DFIG modelovanom indukčným strojom s rotorom pripojeným k napäťovému zdroju (typ M5) a injektoru (IR,II) a z tzv. makroblokov WINDTURB, REGDFIG, RECONNE a INTERRO. Model DFIG v programe EUROSTAG je znázornený na Obr. 4. Štruktúra a prepojenia medzi jednotlivými tzv. makroblokmi modelovanými v programe EUROSTAG sú zobrazené na Obr. 3. Makroblok WINDTURB počíta mechanický moment (CM) a optimálnu referenčnú rychlosť rotora (NREF) na základe užívateľom zadanej rýchlosti vetra (@VENT) a aktuálnej rýchlosti rotora (OMEGA). Hodnota NREF vstupuje do makrobloku REGDFIG. Makroblok REGDFIG počíta napätia rotora (U2R a U2I) na reguláciu rotorových prúdov a činný výkon rotora (P2) na základe referenčnej rýchlosti rotora NREF a aktuálnej rýchlosti rotora. Obr. 4 Modelovanie DFIG v programe EUROSTAG [3] ISSN , Technical University of Košice

4 Elektroenergetika Journal Vol. 2, No. 3, October Makroblok RECONNE riadi prevádzku generátora počas doby odpojenia statora. V prípade poklesu napätia spôsobenom napr. skratom je statorová ochrana schopná okamžite odpojiť stator od siete a v prípade vrátenia funkcií do normálu ho znovu pripojit. Makroblok INTERRO reguluje injektor (WT_GSC) a modeluje sieťovú stranu frekvenčného meniča. Vstupom do makrobloku je hodnota činného výkonu generovaná rotorom (P2) a výstupom je prúd injektovaný do siete. Pripojenie a postupný štart veterného parku Rozpojenie vedenia NHVNHV Zvýšenie záťaže v uzle NHV3. 25 Koniec dynamickej simulácie. 28 Nasledujúce obrázky porovnávajú časové priebehy prechodných dejov získané simulačnými výpočtami v programoch EUROSTAG (obrázok hore) a MODES (obrázok dole). Na Obr. 5 je priebeh rýchlosti vetra, ktorý predstavuje rozruch v sústave. Podľa zmeny vetru sa mení výkon dodávaný oboma elektrárňami do siete. Výkon VtE závisí na rýchlosti vetra, ako ukazujú priebehy činných výkonov generátorov na Obr. 6. Po poklese rýchlosti vetra klesá tiež dodávka výkonu a po opätovnom náraste rýchlosti na hodnotu okolo 5 m/s dávajú turbíny imálny výkon 2 MW. Obr. 5 Prepojenia medzi makroblokmi modelu v programe EUROSTAG [3] V. SIMULAČNÉ VÝPOČTY V oboch programoch bol simulovaný nasledujúci scenár: TABUĽKA 7 Scenár udalostí simulovaného výpočtu UDALOSŤ ČAS [s] Začiatok Koniec Tento výkon je v programe MODES udržiavaný pomocou natáčania lopatiek turbíny (v blokovej schéme modelu na Obr. 2 je uhol natočenia lopatiek označený β, na Obr. 7 je časový priebeh natočenia lopatiek označený ako BETA). Po vypnutí generátora sa lopatky turbíny natočia na imálnu hodnotu, aby sa vyregulovala rýchlosť otáčania na zadanú hodnotu (na Obr. 2 je zadaná hodnota regulácie otáčok označená ω Z, na Obr. 7 je časový priebeh označený ako WZAD). Po zapnutí generátora sa otáčky vyregulujú na optimálnu hodnotu, pri ktorej má turbína pre danú rýchlosť vetra najlepšiu účinnosť. Pri zmenách výkonu VtE a zmenách zaťaženia ostrova (jedná sa o ostrovnú prevádzku, keď paralelne spolupracuje jedna parná turbína a dve veterné bez pripojenia k nadradenej sústave) dochádza k zmene frekvencie ostrova) ako ukazujú obrázky 8 (v programe MODES je zobrazovaná priamo odchýlka frekvencie od menovitej hodnoty SU). Štart dynamickej simulácie. Konštantná rýchlosť vetra 7 m/s pre WT_STAT... Konštantná rýchlosť vetra 7 m/s pre WT_STAT Zníženie rýchlosti vetra na m/s pre WT_STAT. 4 Zníženie rýchlosti vetra na m/s pre WT_STAT Zvýšenie rýchlosti vetra na 22 m/s pre WT_STAT. 5 6 Zvýšenie rýchlosti vetra na 22 m/s pre WT_STAT Konštantná rýchlosť vetra 22 m/s pre WT_STAT Konštantná rýchlosť vetra 22 m/s pre WT_STAT Veterný park WT_STAT odpojený od siete. 65 Veterný park WT_STAT2 odpojený od siete. 7 Zníženie rýchlosti vetra na 7 m/s pre WT_STAT Zníženie rýchlosti vetra na 7 m/s pre WT_STAT VE_WSTAT[m/s] VE_WSTAT2[m/s] Konštantná rýchlosť vetra 7 m/s pre WT_STAT Konštantná rýchlosť vetra 7 m/s pre WT_STAT Pripojenie a postupný štart veterného parku Obr. 5 Časový priebeh rýchlosti vetra v m/s ISSN , Technical University of Košice

5 Elektroenergetika Journal Vol. 2, No. 3, October V programe MODES je parná turbína modelovaná jednoduchým modelom podľa nasledujúceho obrázku: Základní Generátor otevření d SP s k SP Σ G Ventily v G p T Σ T V p Π VT M T část pt HP NT část k HP k LP Σ N T PG_WSTAT[ MW] PG_WSTAT2[ MW] Hydraulický regulátor otáček v min Gmin pt R Přihřívák TV THP TR Vmin V Gmin G KLP KHP dsp ksp (s) (s) (s) (/s) (/s) () () () () () () Obr. 9 Bloková schéma modelu parnej turbíny vrátane parametrov Otváranie ventilov je regulované proporcionálne podľa odchýlky otáčok generátora od menovitej hodnoty (sklzu s G ) so zosilením 2, čo zodpovedá statike 5%. V programe EUROSTAG je turbína modelovaná nasledovne [3]: Obr. 6 Časový priebeh výkonov generátorov v MW BETA_WSTAT[rad] WZAD_WSTAT[p.j.] s Laplaceov operátor INTMAX () KDELTAF () THR (s) PROPHP (), 25.3 Mechanický točivý moment turbíny je v p.u. k menovitému výkonu turbíny. Obr. 7 Časový priebeh uhla natočenia lopatiek a zadaných otáčok v programe MODES Obr. Bloková schéma modelu turbíny vrátane parametrov VI. ZÁVER V rámci EÚ je plánovaný výrazný nárast inštalovaného výkonu veterných elektrární. Na tento stav nie je ES, budovaná na báze centrálnych zdrojov, prispôsobená. Z tohto dôvodu je potrebné vyšetrovať vplyv veterných elektrární na ES ešte pred ich pripojením do siete. [6, 7] SU_NGEN[ mhz] Na základe dosiahnutých výsledkov možno konštatovať, že simulačné prostriedky MODES a EUROSTAG sú vhodnými nástrojmi na modelovanie prevádzky veterných elektrární a ich spolupráce s elektrizačnou sústavou POĎAKOVANIE Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja prostredníctvom finančnej podpory č. APVT22692 a Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva SR a Slovenskej akadémie vied prostredníctvom finančnej podpory VEGA č. /475/7. Obr. 8 Časový priebeh frekvencie ostrova ISSN , Technical University of Košice

6 Elektroenergetika Journal Vol. 2, No. 3, October LITERATÚRA [] K.Máslo: Modelování větrných elektráren pro výpočty dynamické stability, sborník 7. semináře E24, Praha září 24 [2] K.Máslo: Vliv větrných elektráren na provoz ES, sborník konference CIRED, Tábor listopad 24 [3] V.Mach, K. Máslo: Model asynchronního generátoru, 7. mezinárodní konference Automatizace energetických procesů, Zlín květen 26 [4] V.Mach, K. Máslo. Verifikace modelu asynchronního stroje v programech ATP a MODES měřením Sborník konference ELEN 26 pořádané ČVUT, Praha září 26 [5] K. Máslo, A. Kasembe: Požadavky Kodexu PS na větrné elektrárny z hlediska dynamické stability, sborník konference ELEN 28 pořádané ČVUT, Praha září 28 [6] K. Máslo, A. Kasembe: Wind Farm Equivalent for Transient Stability Calculations, sborník konference ELEN 28 pořádané ČVUT, Praha září 28 [7] K. Máslo, A. Kasembe: Požadavky na větrné elektrárny z hlediska dynamické stability, sborník konference CIRED, Tábor listopad 28 [8] J. Rusnák, M. Hvizdoš, J.Tkáč: Modelling of DFIGbased wind power plants operation,.mezinárodní konference Electric Power Engineering, Dlouhé Stráně květen 29 [9] Kodex PS část.i Plánování rozvoje PS, dostupný na [] K.Procházka. Zvláštní požadavky na farmy VtE připojované do sítí kv, sborník konference CIRED, Tábor listopad 28 [] UCTE Operational Handbook Policy 3: Operational Security [2] Slootweg J.G., Polinder H., Kling W.L., Reduced Order Models of Actual Wind TurbineConcepts, IEEE Young Researchers Symposium, Leuven, February, 22 [3] Tractebel and Electricité de France: Eurostag Documentation, Release 4.3. [4] Tractebel and Electricité de France: Eurostag Tutorial, October 22. [5] Mešter, M., Chladný, V.: Analýza elektrizačnej sústavy pomocou programu Eurostag In: EE Odborný časopis pre elektrotechniku a energetiku, roč., mimoriadne číslo, október 25. Bratislava: Spolok absolventov a priateľov FEI STU (EF SVŠT) v Bratislave, 25, s ISSN [6] Mešter, M.: Realita obnoviteľných zdrojov energie. In: EE časopis : Odborný časopis pre elektrotechniku a energetiku. roč. 9, č. 6 (23), s. 35. ISSN [7] Hvizdoš, M., Tkáč, J.: Pripojovanie decentralizovaných zdrojov elektriny do distribučnej siete. In: EE časopis : Časopis pre elektrotechniku a energetiku. roč. 4, mimoriadne č., október (28), s ISSN ADRESY AUTOROV Ing. Jozef Rusnák, PhD. jozef.rusnak@tuke.sk FEI TUKE, Katedra elektroenergetiky, Mäsiarska 74, 4 2 Košice, Slovenská republika Ing. Karel Máslo, CSc, maslo@ceps.cz Ing. Petr Trubač, trubac@ceps.cz ČEPS, a.s., Elektrárenská 774/2, 52 Praha, Česká Republika, ISSN , Technical University of Košice