HODNOTY PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU, ÚSES A PRINCÍPY TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA

Transcription

1 RNDr. Jana Ruţičková, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra ekosozológie a fyziotaktiky ruzickova@fns.uniba.sk HODNOTY PRÍRODNÉHO POTENCIÁLU, ÚSES A PRINCÍPY TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA Abstract Anthropogenic press on environment and sequence of changes in landscape is contemporary rather intensive. Natural ecosystems, which provide life supporting services and natural sources, remit from landscape. The degree of influence of mentioned trend relates directly on intensity of building activities, density of roads and traffic and on the other negative factors, what results furthermore on fragmentation of biotopes and extinction of species. Even though we live imaginary in lesser direct dependency on natural sources and cycles, we are still not able to substitute ecosystem services. Sustainable development stands on triangle of economic, social and ecological (environmental) principles. All components are important; the question is if their weight is the same. Ecological and environmental values would be guidelines and limits for economic and social evolution. In term of sustainable development and criteria of ecological networks is claimed on local, regional and even on higher level to retain all types of biotopes with sufficient area, to be able to supply the whole scale of productive and non productive roles. It is also important to find and save natural and cultural unique of sites and regions to attract tourists and visitors in more uniform world. Unique phenomenon of landscape memory, remained in Vinosady and Pezinok cadastres, is presented. Úvod Pojem potenciál je definovaný v slovníku cudzích slov [1] ako moţnosť, či spôsobilosť. Prírodný potenciál predstavuje bohatstvo, objektívne sa vyskytujúce v prírode, ktoré vytvára prirodzené kolobehy a ktorými sa menia a premiestňujú látky a energie [2]. Z antropocentrického hľadiska moţno chápať prírodný potenciál v zmysle reálneho a budúceho moţného vyuţitia rozmanitých zdrojov prírody. V súčasnosti je tlak na prostredie a zmeny v krajine dosť intenzívny. Ustupujú prirodzené ekosystémy, ktoré poskytujú tzv. ekosystémové sluţby a prírodné zdroje. Jedným z cieľov koncepcie územných systémov ekologickej stability (ÚSES) a ekologických sietí vo všeobecnosti, je ochrana reprezentatívnych, modelových biotopov, ktorá si zachovávajú svoju prírodnú podstatu. Rozsah ochrany existujúcich a tvorby nových prírodných prvkov je daný aktuálnym stavom krajiny a spoločenskou objednávkou. Moţné sú tri alternatívy maximálna, optimálna a minimálna. V biocentrách by mali byť zachovávané prirodzené ekologické väzby medzi organizmami navzájom a ich prostredím, druhová rozmanitosť a schopnosť regenerácie v prirodzených stanovištných podmienkach. Tieto poţiadavky je moţné zabezpečiť len pri dostatočnej rozlohe a vzájomnom prepojení biocentier a dostatočnej šírke a sieti biokoridorov. Prírodný potenciál, hodnotenie a význam Aktuálna hodnota prírodného potenciálu a prírodných zdrojov sa mení so zmenami v spoločnosti, s technickým vývojom a so stavom krajiny. Pojem prírodný potenciál je v dnešnej dobe často zamieňaný s pojmom prírodného zdroja. Avšak prírodné zdroje sú len časťou prírodného potenciálu, ktorý je týmito zdrojmi 1

2 tvorený spoločne s technikami, metódami a víziami ich vyuţívania spoločnosťou. Základnými kategóriami prírodných zdrojov sú: vodné zdroje, pôdne zdroje, lesné zdroje [3]. Prírodná a harmonická kultúrna krajina predstavujú v súčasnosti významný potenciál z mnohých hľadísk, ktoré sú niekedy v rozpore. V krasových územiach sa často stretáva záujem ťaţby surovín (vápenca) s ochranou prírody, biologickej a krajinnej rozmanitosti a s moţnosťou rekreačného vyuţitia. Vysoký rekreačný potenciál územia môţe utrpieť aj príliš intenzívnym a unifikujúcim spôsobom stvárnenia rekreačnej ponuky. Harmonická je taká kultúrna krajina, v ktorej sú v súlade prírodné krajinotvorné prvky s prvkami do rôznej miery zmenenými, resp. vytvorenými človekom. Tisícročný vývoj kultúrnej krajiny, smerujúci k rovnováhe prírodných a človekom vytvorených zloţiek, narušilo obdobie intenzifikácie, keď bola krajina v rozsiahlych územiach degradovaná z krajiny domova na agroindustriálne výrobné prostredie [4]. Podľa Hadača [5] má kvalita a kvantita prírodných zdrojov rozhodujúci význam pre antropogénne pretváranie krajiny. Abiotické, či biotické zloţky krajiny plnia viaceré funkcie mikroklimatickú, vodohospodársku, protieróznu a pod. Ten istý objekt môţe byť potenciálnym zdrojom pre dva a viac účelov, a potom rozhodnú spoločenské priority, ako by mal byť vyuţitý. Krajinu charakterizuje intenzita jej ovplyvnenia človekom, jej štruktúra a vzájomné usporiadanie krajinných prvkov. Tvoria ju v rôznom pomere prírodné, človekom viac či menej ovplyvnené aj novo vytvorené krajinné zloţky. Významným faktorom je charakter vývoja krajiny, formy osídľovania a časové dimenzie zmien. Mieru ovplyvnenia krajiny je moţné orientačne vyjadriť pomocou viacerých koeficientov, ako napr. koeficient antropogénneho ovplyvnenia [6], ktorý predstavuje podiel rozlohy ekologicky významných prvkov krajinnej štruktúry k rozlohe ekologicky nestabilných prvkov daného územia. Najvyšší krajinno-ekologický význam majú prirodzené spoločenstvá lesov a mokradí a poloprirodzené spoločenstvá lúk, nulový význam má zastavané územie. Koeficient ekologickej kvality priestorovej štruktúry krajiny [7] vyjadruje váhovaný koeficient, kde je rozloha kaţdého prvku krajinnej štruktúry násobená koeficientom jeho krajinno-ekologickej kvality. Vplyvom antropogénnej činnosti rastie podiel ekologicky nestabilných krajinných prvkov. Východiská pre určenie hodnoty prírodného a kultúrno-historického potenciálu sa menia. V minulosti predstavovala príroda pre človeka bezprostredné obytné a priame pracovné prostredie, priamy priestor pre prácu (v lese, na poli, na lúkach), zdroj surovín, vody a obţivy. Človek bol vysoko závislý na prírodných zdrojoch. Denný a ročný cyklus sa odohrával v harmónii s prírodou, čo sa prejavilo v štruktúre krajiny aj v tradičnom ľudovom zvykosloví. Lesy boli zdrojom dreva na stavbu a opravu hradov, kaštieľov, obydlí, mostov, lodí, na pálenie drevného uhlia, kúrenie, na výrobu šindľov a nástrojov, aj miestom pre pastvu domácich zvierat. Lúky a pasienky tvorili priestor pre pasenie a zdroj krmiva pre dobytok. Druhovo bohatšie, extenzívne vyuţívané lúky boli a sú nositeľom vysokej rozmanitosti druhov bioty, zdrojom liečivých rastlín, poskytujú potravu pre včely a zvyšujú rekreačný a estetický potenciál harmonickej kultúrnej krajiny. Medze, remízky a brehové porasty poskytovali materiál na výrobu porísk, plotov, košíkov, na kúrenie, plody a liečivé rastliny (ruţa šípová, trnka obyčajná, baza čierna). Rovnováha medzi mierou vyuţívania a udrţiavaním produkčnej schopnosti obnoviteľných prírodných zdrojov sa aj v minulosti regulovala rôznymi obmedzeniami, pravidlami a lesným poriadkom (napr. Maximiliánov lesný poriadok z r [8]). Významný slovenský vedec Matej Bel uţ v roku 1735 napísal o lesoch Malých Karpát v Bratislave... lesnaté výbežky Karpát stačia zásobovať mesto drevom, ktoré by sa tak rýchlo nevyčerpalo, keby sa ťažilo rozvážnejšie. Hojnosťou dorastajúcich lesov podnietení Bratislavčania v posledných rokoch vyrúbali viac stromov, ako môže na kmeňoch po dlhšom čase znovu narásť. Treba pochváliť magistrát, že stanovil mieru nemiernej ťažbe dreva. 2

3 V celom meste niet domu, ktorý by nemal stanovenú patričnú kvótu dreva na kúrenie. [9] Dnes vnímame prírodné zdroje globálnejšie a viac nepriamo, čo podmienilo aj zmenu vzťahu k prírode a krajine. Náš denný a ročný cyklus je menej ovplyvnený ročnými obdobiami a prírodnými cyklami (umelé osvetlenie, dlhodobá práca v uzavretých priestoroch, klimatizácia). Prírodné prostredie predstavuje priamy pracovný priestor pre percentuálne čoraz menej ľudí a povolaní (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo), čo mení vzťah k prostrediu a krajine. Moţno pozorovať opúšťanie lúk, pasienkov a vinohradov, plytvanie pôdou v dôsledku jej nízkej ceny aj v prípade vysokej bonity. Prejavy uvedenej situácie sú dobre čitateľné v zmenách krajinnej štruktúry a v lokalizácii stavebných objektov na najúrodnejších pôdach (logistické centrá na Trnavskej pahorkatine, obr. 1). Obr.1 Poľnohospodársky vyuţívané územie na Trnavskej pahorkatine, v pozadí Martinský les pri Senci v prepojení so Šenkvickým hájom (foto autor, august 1999). Obr.2 Logistické centrum na lokalite z obr. 1, v pozadí Martinský les pri Senci, zaradený od roku 2004 medzi územia európskeho významu [10].ako SKUEV0089 (foto autor, jún 2006). Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zmeny vo vyuţití územia Európy medzi rokmi 1990 a 2000 celkove poukazujú na nárast rozvoja miest a iných umelo vytvorených území a lesných oblastí a zmenšenie poľnohospodárskych a prírodných území. 3

4 Trendy celkovej premeny potvrdzujú, ţe hlavným procesom v Európe deväťdesiatych rokoch bol rast miest, poháňaný hospodárskym rastom a zvýšenou spotrebou, suburbanizáciou a zavedením vnútorného trhu (vrátane dopravnej infraštruktúry) [11]. Vývoj v súčasnosti má často protikladný charakter. Na jednej strane prebieha spodobňovanie v dôsledku globalizácie, na druhej strane je záujem o hľadanie osobitostí a výnimočnosti daného územia, obce, regiónu prírodných a kultúrnych hodnôt pre upútanie záujmu turistov a návštevníkov. Významnú devastáciu ţivotného prostredia väčšinou nespôsobujú jednotlivci a nemá na pôvodcov priamy dosah. Nepriame vplyvy na prostredie a prírodné zdroje zvyšujú význam poznania, výskumu a sprostredkovaného vedomia. Prečo chrániť prírodný potenciál, biologickú a krajinnú rozmanitosť? Napriek tomu, ţe ţijeme zdanlivo v menšej priamej závislosti od prírodných zdrojov a cyklov, stále nevieme nahradiť tzv. sluţby ekosystémov. Ekologické systémy sú výsledkom dlhodobého vývoja, sú optimálne adaptované na prostredie. Fabrika prírody nepotrebuje pri syntéze organických látok vysoký tlak a teplotu. Vysoko účinne premieňa energiu a syntetizuje ţivú hmotu za beţných klimatických podmienok. Príkladom môţe byť porovnanie premeny vápenca na stavebný materiál portlandský cement pri teplote 1500 C alebo na vaječnú škrupinku pri telesnej teplote [12]. Sluţby ekosystémov moţno nazvať aj ţivot podporujúce funkcie, ktoré zabezpečujú fotosyntézu, produkciu kyslíka, produkciu biomasy, kolobeh látok a energie, zloţenie atmosféry, priebeh klímy, hydrologické cykly, produkčnú schopnosť pôd, kvalitu vody a ovzdušia, opeľovanie, rozmanitosť bioty, elimináciu škodlivín, spracovanie odpadov, atď. Na základe analýzy a ocenenia produkčných a mimoprodukčných funkcií sedemnástich ekosystémov odhadli Constanza et al., 1997 [13] hodnotu sluţieb ekosystémov biosféry v priemere na 33 triliónov USD za rok, čo bolo viac ako globálny národný produkt celej planéty - 18 triliónov USD za rok. Kaţdý druh organizmu má v ekosystéme svoje miesto a zabezpečuje časť metabolizmu celého systému. Charakter bioty v krajinných zloţkách značne ovplyvňuje rôznorodosť krajiny a zároveň tu existuje spätná väzba. Vplyvom činností človeka často dochádza k unifikácii krajinnej štruktúry a k zniţovaniu druhovej rozmanitosti, čo má priamy vplyv na fungovanie ekosystémov. V Dohovore o biologickej diverzite (Convention on Biological Diversity), ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, je definovaná biologická diverzita ako: rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou, teda zahrňuje variabilitu v rámci druhu, rozmanitosť na úrovni druhov aj ekosystémov. [14]. Ochrana prírody, druhovej rozmanitosti a prírodného potenciálu má viaceré dimenzie: - antropocentrickú - ochrana prírodného potenciálu a prírodných zdrojov, uţitočných a vyuţiteľných pre človeka, - biocentrickú - ochrana bioty a vhodných podmienok pre prirodzený ţivot druhov, populácií a spoločenstiev, - morálno-filozofickú - ochrana ţivota ako takého, ochrana prírody a prírodných zdrojov pre budúce generácie. Treba brať do úvahy moţnosti potenciálnej hodnoty prírody. Pre pravekého človeka v období neolitu mal veľký význam výskyt pazúrika, netušil, aký význam by pre neho mohli mať napr. loţiská nafty [7]. Potenciálny význam moţno očakávať v oblasti vyuţitia rastlín ako zdrojov pre prípravu nových liečiv. Zaujímavé sú modely prírody pre imunológiu, elektroniku a biotechnológie. Rizikové faktory pre biotu v človekom vyuţívanej krajine tvoria v dlhodobejšom kontexte viaceré faktory: - rozširovanie sídiel a rozvoj dopravnej infraštruktúry spôsobuje rozdeľovanie (fragmentáciu) aţ zánik plôch prírodných biotopov, vznik bariér pre pohyb bioty 4

5 a izoláciu, čo vedie k oslabenia aţ zániku citlivých rastlín a ţivočíchov, - intenzifikácia poľnohospodárskej výroby, ktorej dôsledkom je odstraňovanie medzí, remízok, brehových porastov, napriamenie vodných tokov, zvýšenie náchylnosti na veternú a vodnú eróziu pôdy, znečisťovanie pôdy a vody, zmena štruktúry krajiny, monotónnosť, vznik devastovaných plôch s vysokým obsahom dusíkatých látok, šírenie cudzorodých a inváznych druhov a ďalšie. - opúšťanie pozemkov, zarastanie aţ zánik neobhospodarovaných lúk a pasienkov, vedie k zniţovaniu rozmanitosti krajiny, aţ k strate poloprirodzených biotopov, ktoré sú charakteristické vysokou produkciou biomasy a výskytom mnohých chránených, vzácnych aj beţných, ale malebných bylín a tráv, prispôsobených pravidelnému koseniu a paseniu, - intenzívna rekreácia, výstavba veľkých hotelových zariadení a rekreačných komplexov znamená ďalší záber biotopov a môţe spôsobovať eróziu pôdy (nevhodná lokalizácia zjazdoviek, trasovanie turistických chodníkov). - ťažba nerastných surovín a intenzívna hospodárska činnosť prináša likvidáciu biotopov, znečistenie zloţiek ţivotného prostredia a produkuje mnoţstvo odpadov. Miera negatívneho vplyvu priamo súvisí s intenzitou a rozsahom pôsobenia uvedených faktorov a s uprednostňovaním jednej funkcie území. Význam ochrany prírodného potenciálu a zmiernenie rizík zdôrazňujú viaceré medzinárodné dohovory na poli ochrany prírody a krajiny (tab. č. 1). Dohovory zároveň vytvárajú podmienky pre medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Tab. č. 1: Vybrané medzinárodné dohovory a dohody na úseku ochrany prírody a krajiny, ktorými je SR viazaná. Názov dohovoru Rok podpisu (platnosti dohovoru)/ rok platnosti pre SR Dohovor o biologickej diverzite 1992 (1993)/ 1994 Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam 1971 (1975)/1993 predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne ţijúcich 1979 (1983)/1995 ţivočíchov (Bonnský dohovor) Dohoda o ochrane netopierov v Európe (EUROBATS) 1991 (1994)/1998 Dohovor o ochrane európskych voľne ţijúcich organizmov a 1979 (1982)/1997 prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) Európsky dohovor o krajine 2000/ 2005 Cieľom Dohovoru o biologickej diverzite je ochrana biodiverzity v celej jej šírke, uprednostňovanie rozumného a trvalo udrţateľného vyuţívania prírodných zdrojov pred ich nenávratným zničením a spravodlivé vyuţívanie výhod (úţitkov), vyplývajúcich z ich vyuţívania [15]. So zámerom zabezpečiť trvalo udrţateľný rozvoj európskych krajín a prispieť k implementácii Dohovoru o biologickej diverzite bola v roku 1995 spracovaná a prijatá Pan-Európska stratégia ochrany biologickej a krajinnej diverzity (PEBLS). Jednou z jej akčných tém je vytvorenie Pan-európskej ekologickej siete (PEEN), ktorú by mali tvoriť jadrové územia (core areas), ekologické koridory (ecological corridors), územia rozvoja prírody (nature developnment areas) a ochranné zóny (buffer zones). Účinnejšiu podporu však má budovanie Sústavy európsky významných území tzv. NATURA 2000, nakoľko je podopretá právne záväznými smernicami Rady Európskeho spoločenstva Smernicou č. 79/409/EEC o vtákoch (EC Bird Directive) a Smernicou č. 92/43/EEC o biotopoch (EC Habitat Directive). Výber a ochrana biotopov európskeho významu má zabezpečiť v prípade nových členských štátov a pristupujúcich štátov, aby sa s rastom ekonomickej sily neznehodnotilo prírodné bohatstvo [15]. Politika územného plánovania a rozvoja by mala 5

6 podporovať riadenie tých znakov krajiny, ktoré majú hlavný význam pre voľne ţijúce ţivočíchy a zvieratá [16]. Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) je povaţovaný za vôbec prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov o ochrane a rozumnom vyuţívaní prírodných zdrojov [17]. Intenzívne vyuţívanie (ťaţba rašeliny), vysušovanie (orná pôda) aţ likvidácia (výstavba vodných diel) mokradí viedla k poklesu aţ k zániku druhov, na ne viazaných. Európsky dohovor o krajine (EDoK) predstavuje nástroj ochrany, riadenia a plánovania krajiny v Európe. Uvedený Dohovor bol schválený a podpísaný 18 členskými štátmi Rady Európy v r. 2000, Slovensko sa stalo signatárom dohovoru v r Ciele dohovoru, v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja, sú nasledovné: - podpora ochrany, manaţmentu a plánovania krajiny, - organizácia európskej spolupráce v oblasti krajiny, - posilnenie významu krajiny v rozhodovacom procese a v medzinárodnej spolupráci, - vytvorenie postupov pre účasť širokej verejnosti, miestnych a regionálnych orgánov. Predmetom Dohovoru sú všetky typy krajiny, aj tá beţná, kaţdodenná, ktorá dlhodobo pôsobí a v podstate formuje ľudí, tvorí ich ţivotné prostredie. Buď kaţdý deň podvedome teší a povznáša, alebo spôsobuje pocit nepohodlia a napätia. Prírodné prostredie má tú vlastnosť, ţe väčšinou prináša pozitívne vnemy, pravidelne sa mení v priebehu dňa aj roka a spájame s ním pozitívne emócie (siluety pohorí, vrchov, jazerá, rieky, les, park, mokraď, východ slnka, jesenné farby na horách v kontraste s modrou oblohou, zasneţené stromy). Mnohé stavby, ktoré sú v súlade s prírodným prostredím sa stávajú charakteristickými pre dané územie, podčiarkujú jeho charakter, dávajú pocit stability aj kontinuity. Bratislavský hrad neodmysliteľne patrí k panoráme hlavného mesta Slovenska a je takouto dominantou. Rušivo pôsobia na ľudí nevhodne umiestnené, cudzorodé stavby, ktoré narúšajú panorámu a výhľady do krajiny a kaţdý pohľad na ne skôr bolí a rozčuľuje, ako teší. Otázkou ostáva, ako takýto vnem formuje vzťah človeka k jeho prostrediu. Iné je vnímanie z chodníka a z auta. Dôleţité je, ktoré vnemy kaţdodenne prevládajú a akým smerom sa situácia mení. V uvedenom Dohovore je zavedený pojem Cieľová kvalita krajiny, čo znamená prianie a požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny v ktorej žije, formulované pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy. [18]. Ekologické siete, ÚSES a princípy trvalo udržateľného rozvoja Environmentálne princípy, medzi ktoré patrí aj udrţiavanie ekologickej integrity (celistvosti, spojitosti) prírodných ekosystémov, tvoria významnú súčasť koncepcie trvalo udrţateľného rozvoja. Rozdelenie princípov je vo viacerých prácach odlišné [19, 20, 21]. Nosný trojuholník tvoria ekonomické, sociálne a ekologické, či environmentálne princípy. Podľa Burgera [22] sú všetky zloţky dôleţité a nesmú byť prehliadané pri projektoch trvalej udrţateľnosti. Otázkou ostáva, či majú rovnaký význam. Ak sú určujúce ekonomické a sociálne aspekty, environmenálne hodnoty a ciele je moţné dosiahnuť podľa scenárov len čiastočne. Naopak, ekologické hodnoty by mali byť konštantou vo forme pravidiel a limitov, kým ekonomické a sociálne hodnoty budú tvoriť variabilnú zloţku. Siete prírodných území, vyberaných podľa stanovených kritérií - ekologické siete obsahujú v sebe preventívnu úlohu zachovať funkčnosť a variabilitu ekosystémov pre nás aj pre budúce generácie a zodpovedajú ekologickým princípom trvale udrţateľného rozvoja. Koncepcie ekologických sietí vznikali nezávisle vo viacerých štátoch Európy, ako odpoveď na zmenšovanie a rozdeľovanie (fragmentáciu) prírodných biotopov a krajiny. Medzi prvé 6

7 koncepcie patrili napr. Sieť kompenzačných území v Estónsku [23], Národná ekologická sieť Holandska [24], Ekologická sieť Litvy [25, 26]. V Amerike a v Austrálii je pozornosť zameraná na spojovacie prvky ekologickej siete ekologické koridory pre voľne ţijúce organizmy (wildlife corridors) a zelené cesty (greenways) s rekreačným vyuţitím [27, 28]. Národná ekologická sieť Holandska je jednou z najlepšie rozpracovaných koncepcií v Európe. Holandská národná ekologická sieť (National Ecological Network NEN) bola projektovaná pôvodne ako súčasť Národného plánu na ochranu prírody (National Nature Plan) [24] a je súčasťou Národnej priestorovej stratégie (National Spatial Strategy), ktorá bola prijatá parlamentom v r Vychádza z inventarizácie prírodných rezervácií a ďalších ekologicky významných prírodných území. NEN sa pripravuje sa pod titulom Príroda pre ľudí, ľudia pre prírodu. Ciele, ktoré by mala plniť sú multifunkčné, patrí medzi ne: - zvýšenie rozlohy, prepojenie a zlepšenie kvality prírodných území, lepšia moţnosť migrácie organizmov aj počas prírodných katastrof a klimatických zmien, - prevencia záplav, ochrana čistoty vôd, - ochrana významných vidieckych kultúrnych, kultúrno-historických archeologických a geologických hodnôt, - plnenie významných rekreačných funkcií za stanovených podmienok, priestor pre relaxáciu v krajine, kde ľudia pracujú viac psychicky, ako pod fyzicky. Holandská národná ekologická sieť má byť dokončená do r [29], čo znamená, ţe do tohto termínu by mali byť vysadené jadrové územia, prípadne ich chýbajúce časti, úseky koridorov, ktoré neexistujú, alebo sú príliš úzke. Do plánu ekologickej siete je zahrnutá aj výstavba početných ekoduktov ponad cesty a diaľnice a podchodov pre menšie ţivočíchy. Zaloţenie funkčnej ekologickej siete finančne zabezpečuje štátny rozpočet, podnikateľské subjekty, regionálne a lokálne samosprávy. Slovenská ekologická sieť - Územný systém ekologickej stability - je dobre podchytená legislatívne, no napriek tomu je presadzovanie plánov a projektov ÚSES v praxi zloţité, čo je spôsobené aj zvýšenou podporou ekonomických hodnôt v spoločnosti, ktoré sú určujúce a nadobúdajú charakter pravidiel a limitov pre ekologické poţiadavky. Trojnoţka princípov trvalo udrţateľného rozvoja je z tohto dôvodu menej stabilná. ÚSES predstavuje originálny typ ekologickej siete, ktorý vznikol v bývalom Československu. Prvá metodika vznikla v roku 1984 [30] ako odozva na nepriaznivý stav a uniformitu poľnohospodárskej krajiny. V Českej republike má ÚSES celospoločenskú podporu aj finančné zabezpečenie napr. prostredníctvom Programu péče o krajinu [31], čo sa prejavilo v početných výsadbách biocentier a biokoridorov regionálneho a miestneho významu v priebehu 20. rokov od vzniku metodiky. Koncepcia ÚSES má umoţniť systematickú ochranu a obnovu ekologickej stability krajiny na prírodovedných základoch a zabezpečiť dlhodobé podmienky pre vývoj a kontakt druhov a spoločenstiev v ich prirodzenom prostredí. Na miestnej úrovni nadobúda čoraz väčší význam zvýšenie rozmanitosti a estetickej hodnoty krajiny, ochrana poľnohospodárskej pôdy proti erózii a zvýšenie rekreačného potenciálu územia. Prírodný a kultúrno-historický potenciál obcí pod Malými Karpatmi, príklad obce Vinosady Obce úpätia Malých Karpát majú veľa spoločného a charakteristický prírodný potenciál, ktorý vţdy určoval ich vývoj. Tvoria ho hojne vyuţívané lesy, lesostepi, vhodne orientované svahy, podloţie a klíma na pestovanie viniča, nerastné suroviny (vápenec), strategická poloha na obchodných cestách a úrodná pôda Trnavskej pahorkatiny. Pohorie Malých Karpát má pestré geologické zloţenie, tvoria ho hlavne granity a granodiority, vápence a dolomity, kremence, pieskovce a ílovité bridlice [32]. Rôznorodosť geologickej stavby, prevýšenie a orientácia voči svetovým stranám sa odzrkadlila aj v rozmanitosti 7

8 prírodných spoločenstiev. V lesných spoločenstvách dominujú dubovo-hrabové lesy karpatské, vo vyšších polohách bukové lesy, na juţných a juhovýchodných svahoch sa vyskytujú teplomilné dubové lesy s dubom plstnatým, druhovo rozmanité lesostepné spoločenstvá (Holubyho lesostep) a skalné spoločenstvá vápencových skál (NPR Záruby). Pre Trnavskú pahorkatinu sú charakteristické dubovo-hrabové lesy panónske, dubovo-cerové lesy a teplomilné ponticko-panónske lesy, ktoré sa zachovali len vo fragmentoch [36]. Časť lesov na Trnavskej pahorkatine patrila v minulosti hradným panstvám v Malých Karpatoch. Medzi zdroje obţivy patrilo lesné hospodárstvo, ťaţba surovín, pálenie vápna, výroba dechtu (Smolenice) aj výroba keramiky. Dlhodobú tradíciu má vinohradníctvo, čo ovplyvnilo vzhľad krajiny aj vývoj zručnosti a schopností ľudí. Blízkosť Bratislavy tieţ vţdy zohrávala svoju úlohu. V súčasnosti je v širšom zázemí hlavného mesta najväčší záujem o výstavbu rodinných domov. Nové štvrte sú často lokalizované na miestach bývalých viníc a polí s kvalitnou ornou pôdou. Trend je veľmi rýchly a nesie so sebou poţiadavky na nové dopravné prepojenia a budovanie obchvatov obcí. Tlak je vysoký a argumentácia z hľadiska ekologických a environmentálnych limitov ťahá za kratší koniec aj preto, ţe z lokálneho aj regionálneho hľadiska nie je jednoduché jednoznačne stanoviť hranice, ktoré nemoţno prekročiť, nakoľko negatívne účinky sa neprejavia okamţite. Obec Vinosady sa nachádza na úpätí Malých Karpát medzi Pezinkom a Modrou. Od Bratislavy je vzdialená 26 km na východ. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r Vinosady vznikli v r zlúčením predtým samostatných obcí, Malého a Veľkého Tŕnia. V súčasnosti v obci ţije 1018 obyvateľov [33]. Prírodný potenciál, zázemie a scenériu krajiny Vinosadov tvorí Chránená krajinná oblasť CHKO Malé Karpaty a Holubyho lesostep s výskytom vzácnych a chránených druhov tráv a bylín (jasenec biely, poniklec lúčny černastý, kavyľ Ivanov, mliečnik mnohofarebný a ďalšie), ktorá je navrhovaná za chránené územie. Lokalita nesie meno významného botanika J. Ľ. Holubyho, ktorý podrobne popísal rastlinstvo pezinského okolia [34]. Významný potenciál predstavujú juţné a juhozápadné svahy nad obcou s vinohradmi. Napriek dobrým produkčným podmienkam sa však zniţuje výmera viníc, ovocných sadov a pestovanej zeleniny [33], aj výmera obrábanej kvalitnej ornej pôdy na Trnavskej pahorkatine. Kultúrna krajina predstavuje mnohokrát prepisované stránky ľudstva. Podľa Gojdu [35] človek v minulosti, rovnako ako v súčasnosti po sebe zanecháva ohromné mnoţstvo stôp, ktoré podliehajú rôzne rýchlym procesom zániku. Napriek tomu je miesto, kde ostáva prakticky kaţdý zásah človeka nezmazateľne zapísaný a môţe sa skôr či neskôr prejaviť krajina. Jedným z príkladov pamäti krajiny sú stopy bývalého lesa v juhovýchodnej časti k.ú. Pezinok a Vinosady. V oblasti bývalého druţstva Panholec sa ešte do polovice 20. storočia vyskytoval les - Panholský háj (obr. 3), v minulosti Baurwaldov háj, Köningswald = Kráľovský les, ktorý mal v r cca 207 ha [36]. Zachované obrysy bývalého lesa z rokov 1747, 1895 a 1956 sú viditeľné na leteckej snímke z r [37] a tvorí ich líniová vegetácia (obr. 4). V druhovom zloţení zvyškových porastov dominuje dub cerový, v bylinnej vrstve najzachovalejšej, najmladšej a najširšej juhovýchodnej línie rastie mednička jednokvetá, čo indikuje zvyšok lesnej vegetácie. Stopy lesa v poľnohospodárskej krajine sú ohrozené plánom výstavby cestného obchvatu. Obec Vinosady má záujem o zachovanie prírodného a kultúrno-historického unikátu. Jednou z moţností je vyuţitie územia pre rekreáciu a vybudovanie náučného chodníka. Strategický zámer, stanovený v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na r [33] je formulovaný v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja a podporuje vyuţitie prírodného potenciálu, kultúrneho dedičstva a osobitostí územia pre rozvoj turistického ruchu. Medzi stanovené ciele je zaradená podpora vinohradníctva aj ďalších poľnohospodárskych aktivít, dobudovanie cyklotrás, zriaďovanie turistických informačných kancelárií a sprístupnenie atraktivít územia v súlade s podmienkami príslušnej 8

9 ochrany územia. Obr. 3 Obr. 4 Obr.3: Územie Kráľovského lesa = Panholský háj v r (pôvodná mierka 1 : ). Obr.4: Letecká snímka plochy bývalého Kráľovského lesa z r [36]. Obrysy bývalého lesa k viacerým časovým obdobiam lemujú porasty drevín. porovnateľné obrysy lesa Záver Environmentálne problémy sa prejavujú globálne a tovary, ktoré poskytujú sluţby ekosystémov, sú väčšinou zadarmo (opeľovanie, fotosyntéza, a pod.). Z pohľadu princípov trvalo udrţateľného rozvoja (TUR) aj v zmysle kritérií ÚSES by malo byť zásadou, aby na kaţdej úrovni miestnej, regionálnej aj nadregionálnej, boli zachované všetky typy ekosystémov s dostatočnou rozlohou, aby mohli plniť očakávané produkčné aj mimoprodukčné funkcie. Z uvedeného hľadiska majú veľký význam kritériá reprezentatívnosti, plošných a priestorových parametrov a vzájomného prepojenia prírodných území. Tretí pilier TUR - environmentálny a ekologický - by mal obsahovať preventívny, sebazáchovný, aj morálny aspekt. Mal by to byť jeden dukát z troch pre planétu a pre budúcnosť. Literatúra [1] Ivanová-Šalingová, M., 1993: Vreckový slovník cudzích slov. Kniha-spoločník, Bratislava, 848 s. [2] Klinda, J., 2000: Terminologický slovník environmentalistiky. MŢP SR, Bratislava, 766 s. [3] Michálik, P., Súčasné vyuţívanie krajinného potenciálu rozptýleného osídlenia mesta Nová Baňa s In: Baláţ, I, Cápay, M., Jakab, I., Palmárová, V., (eds.), 2007: VIII. Vedecká konferencia doktoradnov a mladých vedeckých pracovníkov. FPV UKF Nitra, 924 s. [4] Buček, A., 2005: Krajinný ráz v období globalizace. S In: Maděra, P., Friedl, M., Dresslerová, J., (eds)., 2005: Krajinný ráz jeho vnímaní a hodnocení v evropském kontextu. Sborník pŕíspěvků z konference CZ-IALE, Paido, Brno, 220 s. [5] Hadač. E., 1982: Krajina a lidé. Academia Praha, 152 s. [6] Míchal, I., 1994: Ekologická stabilita. Brno, Veronica, 2. rozš. vyd., 276 s. 9

10 [7] Izakovičová,Z., Kartusek,V.,1994: Hodnotenie ekologickej kvality priestorovej štruktúry krajiny na území Slovenska, ÚKE SAV Bratislava, 12 s. [8] Urgela, J., 1985: Dejiny lesníckeho školstva a vedy na Slovensku. Osveta, Martin, 280 s. [9] Tibenský, J., Dubovský, J., Lefíková, A., Novacká. M., Pavelek, J., 1984: Bratislava Mateja Bela. Výber z diela Notitia Hungariae novae historico-geographica I, II, zv, vydaného r vo Viedni. Obzor Bratislava, 22 s. [10] Výnos MŢP SR č. 3/ , ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu s účinnosťou od 1. augusta [11] EEA, 2005: The changing face of Europe. The European Environment, State and Outlook 2005, Copenhagen, 570 s. [12] Hawken, P., Lovins, A., Lovinsová, L., H., 2003: Přírodní kapitalizmus. Jak se rodí další průmyslová revoluce. Mladá fronta, Praha, 480 s. [13] Costanza, R., D Arge, R., Groot, R., Farberk, S., Grasso, M., Hannon, B., Limburg, K. et al., 1997: The Value of the World's Ecosystem Services and Natural Capital. Nature Vol. 387 (1997), s [14] Convention on biological diversity, [15] Straka, P., 2002: Medzinárodné aspekty ochrany biologickej diverzity. Časť II celoeurópsky proces. SPU Nitra, PRIF UK Bratislava, 70 s. [16]. Habitats Directive _directive/index_en.htm [17] Šíbl, J., Guziová, Z., Straka, P., 1998: Medzinárodné aspekty ochrany biologickej diverzity. SPU Nitra, PRIFUK Bratislava, 191 s. [18] Európsky dohovor o krajine (2000) (č. 176), [19] Brudtland, G. H Our Common Future. Oxford University Press, New York. 40 s. [20] IUCN, UNEP, WWF, 1991: Caring for the Earth. A Strategy of Sustainable Living, Gland, Switrzerland, 294 s. [21] Burger, P., 2001: Ecological values as new social values and new conceptual qualities in decision finding for sustainable development. Proceedings from Symposium Sustainable Development and a New System of Societal Values, December 2001, Austria, AAAR (Austrian Association for Agricultural Research), ENSURE (European Network for Sustainable Regional Development Research), SUSTAIN (Association for Co-ordination for the Research on Sustainability ), Austria, s [22] Kozová, M., Krasnec, P., 2000: Trvalo udrţateľný rozvoj. Učebné texty pre všetky formy vzdelávania. PRIF UK Bratislava, SPÚ Nitra, 128 s. [23] Mander, Ü., Jagomägi, J., and Külvik, M Network of compensative areas as an ecological infrastructure of territories. In : K.-F.Schreiber (Ed.): Connectivity in Landscape Ecology. Proc. 2nd Intern. Seminar of IALE. Münstersche geographische Arbeiten 29, s [24] Zadelhoff, E., Lammers, W., 1995: The Dutch Ecological Network. Landschap Special Issue 95-3, Wageningen, The Netherlands, s [25] Kavaliaukas, P, 1990: Gamtinio karakaso teorijos klausimai. Geografia, 26, Vilnus, s [26] Kavaliaukas, P., 1995: The Nature Frame, Lithuanian Experience. Landschap 3(1995), ECNC, The Netherlands, s

11 [27] Smith, D., Hellmund, P. C. (ed.), 1993: Ecology of Greenways, Design and function of linear conservation areas, University of Minesota Press, USA, 222 s. [28] Saunders, D. A., Hobs, R. J. (eds.), 1991: The Role of Corridors, Australia, Surrey Beatty and Sons PTY LTD, 442 s. [29] Hootsmans, M., Kampf, H., 2004: Ecological networks: experiences in the Netherlands. Ministry of Agriculture, Nature and Food Quality. The Netherlands, 23 s. [30] Löw, J., 1984: Zásady pro vymezování a navrhovaní územních systémů ekologické stability v územně plánovací projekci. Agroprojekt, Brno, 55 s. [31] Fišer, B, Scharf, R. Fišer, R., Neuwirth, J., Tóthová, L., 2007: Program péče o krajinu dva roky po vstupu do EU. Ochrana přírody 1/2007, s [32] Biely, A., Bezák, V., Elečko, M. a kol., 2002: Geologická stavba. M 1: In: MŢP SR; SAŢP, 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky 1. vydanie. Bratislava, Banská Bystrica, 344 s. [33] Danová, E., Plachý, P., Urban, Š, 2004: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Vinosady na r , 75 s. [34] Holuby, Ľ., J., 1956: Zoznam rastlín cievnatých okolia Pezinského. Vydavateľstvo SAV Bratislava, 116 s. [35] Gojda, M., 2000: Archeologie krajiny. Academie Praha, 238 s. [36] Ruţičková, J., 2003: Sequence of wood fragmentation and isolation in the Trnava upland since 18th century. Ekológia (Bratislava), Vol. 22, Suppl., Slovak Academic Press s.r.o., s [37] Ústav geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 1998: LMS C Senec, Bratislava. 11