ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY A KOMPLEXNÉ POZEMKOVÉ ÚPRAVY ECOLOGICAL STABILITY OF THE TERRITORY AND COMPREHENSIVE LAND ADAPTATION

Transcription

1 ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY A KOMPLEXNÉ POZEMKOVÉ ÚPRAVY ECOLOGICAL STABILITY OF THE TERRITORY AND COMPREHENSIVE LAND ADAPTATION Muchová Zlatica Konc Ľubomír Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre In this contribution, the ways of incorporation of particular elements of the systems of ecological stability of the territory (ÚSES) into the projects of comprehensive land adaptation are presented. The focus is on interaction elements. New measures have to be properly designed to work together building a polyfunctional system, e. g. the ecological function of a biocorridor can be amended by the anti-erosion function by its (corridor) appropriate space position. Thus, the optimal spatial and functional setup of ÚSES in the scope of the comprehensible land adaptation (KPÚ) is, under certain circumstances, adaptable to anti-erosion protection of soil, accessibility of grounds and their configuration. However, the primary ecological function must not be violated. The particular elements of ÚSES described in this contribution are divided into elements having soil protection as the primary function and the ones having other primary functions. This contribution contains preliminary results from the grant project VEGA 1/1317/04 and the project GA SPU 701/ Key words: landscape, Comprehensive Land Adaptation (KPÚ), ecological stability of the territory (ÚSES) ÚVOD Krajina je meniaci sa systém, ktorý tvoria základné komponenty navzájom sa ovplyvňujúce a postupne nadobúdajúce nové vlastnosti, ktoré dávajú krajine svoju charakteristickú štruktúru. Súčasná krajinná štruktúra nadobudla svoju tvárnosť a vlastnosti dlhodobým vývojom. V poslednom období sa však najdôležitejším činiteľom, ktorý menil a tvoril krajinu stal (i naďalej stáva) človek. Vzťah človeka a krajiny vyústil do nasledovných typov krajiny (členenie podľa Gábriša a kol., 1998): prírodná krajina (pôvodná krajina, prirodzená krajina, nekultivovaná krajina) a kultúrna (antropogénna) krajina (kultivovaná krajina, narušená krajina, devastovaná krajina). Kultúrnu krajinu podľa účelu využitia a podľa prevládajúceho druhu činnosti delíme na lesnú, poľnohospodársku a technickú krajinu. Poľnohospodárska krajina je najrozšírenejší funkčný variant vidieckej poľnohospodárskej krajiny. Dnešný obraz poľnohospodárskej krajiny sa formoval v priebehu dlhého časového úseku, počas ktorého dochádzalo k narušovaniu jej prirodzenej rovnováhy. Stabilita krajiny je schopnosť odolávať vnútorným alebo vonkajším vplyvom a udržiavať si taký stav, pri ktorom nedochádza k zmenám jej kvalitatívnych, kvantitatívnych a funkčných vlastností (Streďanský Šimonides, 1995). Hlavnou zásadou pri tvorbe krajiny (pri riešení ekologických problémov) je to, aby sa všetky zásahy do krajiny posudzovali komplexne, t. j. aby sa vzájomné vzťahy medzi kladnými a zápornými komponentmi krajiny funkčne vyvážili. Kladné krajinné prvky sú tie, ktoré majú v krajine stabilizačný charakter. Sú to napr. lesné porasty, lúčne porasty a rozptýlená zeleň, stromoradia, osamelé stromy, remízky a pod. 137

2 Záporné krajinné prvky sú tie, ktoré pôsobia nestabilne, napr. jedno a dvojročné plodiny na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa pravidelne orie. Ich prítomnosťou sa v krajine zvyšuje nebezpečenstvo vodnej a veternej erózie. Významným opatrením pri zabezpečovaní stability poľnohospodárskej krajiny je vhodné zastúpenie a rozmiestnenie kultúrnych a prirodzených spoločenstiev. Cieľom príspevku je prezentácia, rozdelenie a popis jednotlivých prvkov ÚSES, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú návrh všeobecných zásad funkčného usporiadaní územia v projektoch komplexných pozemkových úprav. MATERIÁL A METÓDA Výrazným pozitívnym zásahom do krajiny sú/mali by byť, komplexné pozemkové úpravy (KPÚ). Sú nástrojom, ktorý ponúka veľké možnosti ochrany a tvorby krajiny. Pozemkové úpravy (PÚ) musia byť však chápané ako systém s maximálnym dôrazom na vzájomné prepojenie kompatibilitu existujúcich a navrhovaných líniových, bodových a plošných prvkov v krajine. Otázkou zostáva zadefinovanie/určenie optimálneho plošného návrhového podielu/stavu druhov pozemkov v krajine, resp. stanovenie potreby riešiť/neriešiť ekologické opatrenia v rámci pozemkových úprav. Metodický návod Ministerstva pôdohospodárstva SR (Všeobecná časť konanie o začatí pozemkových úprav, 2001) definuje potrebu či uvažovať alebo neuvažovať s ekologickými opatreniami v rámci projektu PÚ takto: Ak sa v prípravnom konaní zaradilo hodnotené územie do 1 až 3 stupňa ekologickej stability nie je potrebné uvažovať v projekte PÚ s ekologickými opatreniami, je však potrebné zachovať minimálne aktuálny stupeň ekologickej stability a nenarušiť novou priestorovou skladbou jeho existujúce prvky a vzájomné väzby. V prípade, že stupeň ekologickej stability prekročí 3 je potrebné aplikovať také ekologické opatrenia, aby bola výsledná ekologická stabilita hodnotená prinajhoršom tretím stupňom. Koeficient ekologickej stability (KES) sa stanoví buď na základe spracovaného regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES) pre celé Slovensko v mierke 1:50 000, alebo podľa všeobecne známych vzťahov pre výpočet KES, ktoré uvádza napr. učebnica Pozemkové úpravy (Rybársky Švehla Geisse, 1991). Inou metódou stanovenia plôch potrebných pre návrh ekologických opatrení je prostredníctvom vymedzenia depresných plôch. Postavenie ÚSES v rámci PÚ Podkladom, z ktorého projektant pozemkových úprav vychádza pri projektovaní plôch pre ekologické prvky je územný systém ekologickej stability (ÚSES). V ideálnom prípade sa stretáva s už vypracovaným miestnym územným systémom ekologickej stability (MÚSES) vo forme krajinno-ekologického plánu schváleného v rámci územnoplánovacej dokumentácie územného plánu obce. Ak tento nie je spracovaný, musí sa v dostatočnej podrobnosti pre účely PÚ spracovať. Javí sa vhodnejšie, ak MÚSES nie je doposiaľ spracovaný, to znamená, že musí byť tvorený súbežne s projektom PÚ, pričom sa tu otvára možnosť bližšej spolupráce ekológa, resp. krajinného inžiniera, s projektantom pozemkových úprav. MÚSES tak môže byť tvorený na reálnych podkladoch a dá sa povedať, že na mieru pozemkovým úpravám. ÚSES je sústava vnútorne ekologicky stabilných segmentov krajiny, ktoré sú v nej funkčne a priestorovo rozmiestnené. Základnými štruktúrnymi jednotkami ÚSES sú 138

3 biocentrum, biokoridor a interakčný prvok. Tieto musia byť účelne rozmiestnené na základe funkčných a priestorových kritérií. Týmito kritériami sú: rozmanitosť potenciálnych prírodných ekosystémov v riešenom území, ich priestorové väzby, nevyhnutné priestorové parametre, aktuálny stav spoločenské limity a zámery. Biocentrum je ekologicky významný segment krajiny s trvalou existenciou druhov, spoločenstiev a prirodzeného genofondu krajiny (plošná vegetácia). Biokoridor je ekologicky významný segment krajiny umožňujúci migráciu organizmov a prepojenie biocentier. Interakčný prvok je segment krajiny (napr. trvalá trávna plocha, močiar, porast, jazero a pod.) prepojený na biocentrá a biokorodory, ktorý zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom (zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). VÝSLEDKY A DISKUSIA Základným krokom pri začleňovaní dokumentácie ÚSES do procesu pozemkových úprav je prekreslenie plánu MÚSES do mierky máp katastra nehnuteľností. Tým projektant získa podklad, ktorý mu poskytne základnú informáciu o potrebách plôch pre zabezpečenie funkčného ÚSES. Tieto prvky je možné rozčleniť na prvky jednoznačne vymedzené (biokorodory a biocentrá) a rámcovo vymedzené (interakčné prvky). Zatiaľ čo lokalizácii jednoznačne vymedzených prvkov musia byť podriadené všetky ostatné záujmy v území, prvky rámcovo vymedzené bude možné v rámci projektu pozemkových úprav meniť, resp. prispôsobovať. Prvky rámcovo vymedzené sú tie, ktoré dopĺňajú chýbajúce prvky siete ÚSES (napr. vegetácia navrhovaná na ornej pôde, na devastovaných plochách a pod.) pričom poskytnú projektantovi PÚ širší priestor na uplatnenie svojich záujmov. Pre interakčné prvky zatiaľ nie sú stanovené limitujúce priestorové ani iné požiadavky, ktoré by obmedzovali ich konečnú podobu. Môžu mať teda rozmanitý charakter. Z hľadiska ich funkcie v ÚSES musia však bezprostredne nadväzovať na biocentrá a biokoridory, aby bol zachovaný ich hlavný cieľ, ktorým je sprostredkovanie priaznivého pôsobenia biocentier a biokoridorov na okolitú menej stabilnú krajinu. Ich konečná lokalizácia bude upresňovaná počas tvorby projektu PÚ a do značnej miery budú podriadené aj iným ako len ekologickým funkciám. Priestorové a funkčné parametre ÚSES Priestorové parametre sú jedno z rozhodujúcich kritérií pre dosiahnutie funkčnosti celého systému ÚSES. Plošne menšie biocentrá resp. biokoridory by neplnili požadované funkcie. Priestorové parametre ÚSES sú uvedené v Metodických pokynoch na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability (MŽP, 1994). Najviac využiteľnou kategóriou prvkov ÚSES pre zabezpečenie iných ako ekologických funkcií sú interakčné prvky. A preto sa ďalej v príspevku uvádzajú a definujú jednotlivé typy interakčných prvkov, s ktorými môže projektant pozemkových úprav v priebehu voľnejšie pracovať: 1. Interakčné prvky s primárnou funkciou pôdoochrannou, s cieľom zamedziť prejavom vodnej a veternej erózie: 139

4 Zasakovacie pásy (obrázok 1) majú charakter ochranných lesných pásov proti vodnej erózii na svahoch. Ich úlohou je transformácia povrchového odtoku na podzemný. Umiestňujú sa na vrcholoch a v hornej tretine až polovici svahu, kde vzniká erózia. Zakladajú sa najmä z krovín, umiestňujú sa po vrstevniciach na základe vypočítanej šírky (viac napr. Gábriš a kol., 1998, Antal, 1990). Obrázok1 Zasakovací pás Vetrolamy sú najčastejšie kultúrne líniové formácie nelesnej drevinovej vegetácie v rovinných a suchších oblastiach intenzívne obhospodarovanej poľnohospodárskej krajiny, kde je pôda ohrozená veternou eróziou. Zakladajú sa kolmo na smer prevládajúcich vetrov podľa vypočítaného rozostupu (podrobnejšie napr. Antal Fidler a kol., 1989). Asanované strže, údolnice (zatrávnené vodné cesty) sú prirodzené alebo upravené dráhy sústredeného povrchového odtoku spevnené vegetačným krytom. Neškodne odvádzajú povrchový odtok z prívalových dažďov a z jarného topenia snehu, ktorý sa v údolniciach koncentruje (obrázok 2 a 3). - Obrázok 2 Dráha sústredeného odtoku (údolnice) a ukážka jej stabilizácie 140

5 Obrázok 3 Priečny rez údolnicou Protierózne priekopy s vegetačným opevnením sa budujú vtedy, keď sa povrchová voda nedá pretransformovať na podpovrchovú pomocou zasakovacích pásov (princíp dimenzovania zasakovacích protieróznych pásov viď. napr. Antal, 1990). Suché poldre nádrže/priestor, ktorý sa v čase povodne zaplní vodou. Inak sa bežne využíva na poľnohospodárske alebo lesnícke účely. Protierózne nádrže (obrázok 4), ktorých protierózny účinok spočíva v zadržaní povrchového odtoku, čím chránia nižšie položené miesta pred vznikom eróznych rýh a strží. Obrázok 4 Protierózna nádrž Prielohy (obrázok 5) sú plytké priekopy prejazdné poľnohospodárskymi mechanizmami. Ich overené parametre sú: pozdĺžny sklon (0 až 3%), sklon svahov (1:5 až 10), šírka prielohu (10 30 m), maximálna hĺbka (1 m), minimálna hĺbka (0.1 m). 141

6 Obrázok 5 Prielohy 2. Interakčné prvky (líniové, bodové a plošné) s inými primárnymi funkciami ako pôdoochrannými: Brehové porasty vodných tokov a plôch do skupiny brehovej vegetácie patria porasty drevín zakladané pozdĺž vodných tokov, melioračných jarkov, v okolí rybníkov, vodných plôch a nádrží. Šírka brehových porastov závisí od veľkosti vodnej plochy, resp. toku, od rozkolísavosti ich hladín, od eróznej ohrozenosti priľahlých území a pod. Ich hlavné funkcie sú ochranná, mikroklimatická, bioprodukčná, usadzovacia, biotická, rekreačná, výtvarnoestetická. Sprievodná vegetácia poľných ciest a komunikácií ide o jednoradovú resp. skupinovú vegetáciu zloženú zo stromov a krovín s prioritnou funkciou klimatickou, ochrannou, biotickou, krajinotvorno-estetickou, dopravnou a orientačnou (parametre viď. Gábriš a kol., 1998). Vegetácia poľnohospodárskych dvorov a výrobných objektov jej funkciou je predovšetkým zapojiť objekty do krajiny a vytvoriť tak spojene medzi prírodnými a technickými komponentmi. Živý plot kompaktná tvarovaná výsadba krovín šírky 1-3 m a výšky do 2 m. V našom území sa živé ploty v krajine takmer nevyskytujú. Zachovali sa z minulosti, kde plnili funkciu produkčnú (získavanie palivového dreva) a ohraničovali pozemky. Dnes považujeme živé ploty za svedkov minulosti a jedinečným spôsobom skrášľujú obraz krajiny. Obdobnú funkciu plní aj stromoradie jeden rad drevín. Bodová a skupinová vegetácia ide o najmenšie plošné priestorové formy vegetácie pozostávajúce s 1 jedinca (solitér) alebo skupiny (asi 3 jedince) stromov a krovín. Ich lokalizácia je najmä na medziach, na hraničných plochách, na vyhliadkach, na pamätných lokalitách, pri stĺpoch. Ich funkcia je výtvarno-estetická, orientačná, tieniaca, produkčná, maskovacia. 142

7 Remízky sú zachované alebo umelo zakladané stromové a krovinové porasty rôznej rozlohy o ploche m 2, určené hlavne ako útočište zveri v poľovných revíroch. Prispievajú k druhovej pestrosti (biodiverzite) krajiny a k zlepšeniu jej vzhľadu hlavne v prípade, že podiel lesa klesne pod 20 %. Orientačný rozmer je x 5 m, pričom dlhšia strana má byť orientovaná v smere orby. ZÁVER Jedným z cieľov komplexných pozemkových úprav podľa Zákona SNR č. 330/91 Z. z. v znení neskorších predpisov (od novembra 2004 nadobúda platnosť novela) je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby ÚSES. Táto definícia predpokladá, že projekt ÚSES nie je možné vytvárať nezávisle od procesu projektu pozemkových úprav. Prax však neustále poukazuje na skutočnosť, že projekt ÚSES je samostatná! etapa pred návrhom Všeobecných zásad funkčného usporiadania územia, čo z metodického hľadiska, podľa nášho názoru, nie je správne. Proces tvorby konečnej podoby ÚSES by sa mal prelínať s procesom tvorby projektu pozemkových úprav. Je to jediný spôsob, ako je možné preniesť/zrealizovať zmeny do krajiny, napr. tak ako sa to úspešne darí v Českej republike. Na obrázku 6 je pohľad na pozmenenú krajinu pred a po návrhu, plošne málo zaberajúcej, prielohy (fotografie v príspevku boli použité so súhlasom autora Ing. Miroslava Dumbrovského, CSc.). a) b) Obrázok 6 a) Krajina pred návrhom interakčného prvku prieloha b) Krajina 6 rokov po návrhu Príspevok je výsledkom priebežného riešenia grantového projektu VEGA (registračné číslo 1/1317/04) a projektu GA SPU (registračné číslo 701/04200). 143

8 LITERATÚRA 1. ANTAL, J Ochrana a zúrodňovanie pôdy. Nitra : SPU v Nitre, s. 2. ANTAL, J. FIDLER, J. a kol., Poľnohospodárske meliorácie. Bratislava : Príroda, s. 3. DUMBROVSKÝ, M. MEZERA, J. a i Metodický návod pro pozemkové úpravy a související informace. Praha : Výzkumný ústav meliorací a ochrany půdy, s. 4. GÁBRIŠ, Ľ. a kol., Ochrana a tvorba životného prostredia v poľnohospodárstve. Nitra : SPU v Nitre, s. 5. GEISSE, E. a kol Metodický návod všeobecná časť. Konanie o začatí pozemkových úprav. Bratislava : MP SR, s. 6. MEDERLY, P. a kol Regionálny územný systém ekologickej stability okres Žilina. Žilina, s. 7. MŽP, Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability. Bratislava, RYBÁRSKY, I. ŠVEHLA, F. GEISSE, E Pozemkové úpravy. Bratislava : Alfa, s. 9. STREĎANSKÝ, J. ŠIMONIDES, I Tvorba krajiny. Nitra : Vysoká škola poľnohos-podárska v Nitre vo Vydavateľskom a edičnom stredisku VŠP, s. 10. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. KONTAKTNÁ ADRESA Ing. Zlatica Muchová, PhD., Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Hospodárska 7, Nitra, , Zlatica.Ivanova@uniag.sk, Ing. Ľubomír Konc, Katedra krajinného inžinierstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Hospodárska 7, Nitra, , Lubomir.konc@uniag.sk 144