Ročníková práca 2014 Kvantová fyzika a atómový reaktor

Transcription

1 Ročníková práca 2014 Kvantová fyzika a atómový reaktor, III. A., ZŠ Kubranská Trenčín

2 Obsah Úvod...1 Kvantová fyzika čo je to?...2 Rýchlosť svetla...3 Laplaceho démon...3 Častice a atóm...4 Atóm...5 Známe častice...8 Cesta neutrín z CERNu do Gran Sasso...9 Ako sa chytajú častice...12 Známe častice...14 Fermióny...14 Bozóny...15 Hadróny...15 Atómový reaktor...17 Termojadrová energia...17 CERN...18 Čo nám to všetko prinieslo?...19 Ukážky...20 Crookesov mlynček alebo Crookesov rádiometer...20 Plazmová guľa...20 Autíčko na solárny pohon...20 Laser...20 Prečo byť vedcom?...21 a STÁLE UNIKÁ...22 Zoznam použitej literatúry...23 Odkaz na prácu:

3 Úvod Za všetko môže hra Minecraft a mod Industrial Craft 2 kde je kvantové brnenie (Quantum Suit). Začal som rozmýšľať prečo sa to volá práve kvantové. Spýtal som sa môjho otca čo to znamená quantum. Málo ľudí vie ako kvantovú fyziku vysvetliť a ako to v kvantovej fyzike funguje. Vybral som si ju aj preto, lebo ma zaujíma ako funguje atómový reaktor. Napríklad ruský fyzik Piotr Lebedev prvý zmeral, že svetlo tlačí na hmotné telesá a preto má hmotnosť. Bez kvantovej fyziky by nebol objavený Higgsov bozón a ani by sme nerozumeli elektrine. Atómový reaktor sme dokázali postaviť až keď sme porozumeli základom kvantového sveta. Energiu môžme vyrábať aj z vody, uhlia alebo niečoho horľavého. Atómový reaktor sa správne volá jadrový, lebo v ňom využívame energiu jadier atómu. Kvantová fyzika nám priniesla veľmi veľa vecí, ktoré používame každý deň. napríklad GPS, procesor a počítače, tranzistor ale aj LED diódu ktorá svieti. strana 1

4 Kvantová fyzika čo je to? Vo svete veľmi malých rozmerov už neplatí, že sa veci dajú deliť na menšie časti ako sa nám zachce ale musíme ich deliť iba po určitom množstve. Množstvo sa povie po anglicky Quantum, preto sa fyzika veľmi malých častíc volá kvantová. V priestore sa môžeme pohnúť iba o určitú malú vzdialenosť, menšia ako najmenšia kvantová vzdialenosť nemôže existovať. Svet je zložený ako keby zo zrniek. Je to rovnaké ako keď skladáme z kociek Lego, tiež existuje najmenšia kocka a neexistuje jej polovica. Takto po kúskoch plynie aj čas. Najmenšie časti hmoty sa volajú častice, preto sa kvantová fyzika niekedy volá aj časticová fyzika. V kvantovej fyzike platia špeciálne pravidlá, úplne iné ako v našom svete. Nedokážeme zmerať polohu a rýchlosť častice ale iba polohu alebo iba rýchlosť. Ani nedokážeme povedať kde sa presne častica nachádza, vieme to iba približne. Ak meriame alebo pozorujeme nejakú vlastnosť častice tak týmto pozorovaním zmeníme jej stav a už nedokážeme povedať v akom je stave. Túto vlastnosť využívame na kvantové kryptovanie. Ak príde správa zmenená viem, že ju niekto čítal. Tento jav sa volá princíp neurčitosti. Keď Albert Einstein napísal svoju rovnicu E=m c² dokázal, že hmota a energia sú to isté. Iba sa inak prejavujú. V časticovej fyzike platí, že keď sa zrazí jablko a jahoda tak vznikne banán. strana 2

5 Rýchlosť svetla Svetlo sa správa niekedy ako častica a niekedy ako vlnenie, preto hovoríme, že má časticovo-vlnovú povahu. Žiadne teleso, ktoré má hmotnosť nemôže letieť rýchlejšie ako svetlo. V kvantovej fyzike je dôležitá rýchlosť svetla, kilometrov za sekundu alebo miliardu kilometrov za hodinu. Presne ,458 km/s čo je km/h. Svetlo zo Slnka k nám priletí za 8 minút a 18 sekúnd. Laplaceho démon Laplaceho démon ohrozil slobodu ľudskej mysle, keď Newton objavil gravitačný zákon a dokázal, že sa dá vypočítať kam sa teleso pohne. Budúcnosť sa dala presne predpovedať. To znamená, že by sme nemali slobodnú myseľ. Vieme dopredu zistiť, či napríklad bedmintonový košík odpinkneme alebo nie. Ak sa nenaučím dokážem predpovedať či dostanem pätorku. Takýto svet sa volá deterministický, uvedomil si to Pierre-Simon Laplace a povedal, že ak budeme mať možnosť spočítať správanie každého atómu budeme vedieť presne predpovedať čo sa stane a nebudeme mať možnosť to zmeniť. Nemali by sme slobodu v rozhodovaní o tom čo sa stane. Našťastie v kvantovej fyzike existuje skutočná náhoda a princíp neurčitosti nás zachránil. strana 3

6 Častice a atóm Častice sú základné časti hmoty. Niektoré ako napríklad neutrón sú zložené z ďalších, iné sa už nedajú rozdeliť. Nedeliteľnú časticu voláme elementárna častica. To, že sa svet skladá z atómov povedal grécky filozof Démokritos z mesta Abdéra v Trácii okolo roku 400 pred naším letopočtom. Gréci si mysleli, že atóm sa nedá rozdeliť. Aj slovo atomos (ἄτομος) znamená nedeliteľný. Atóm má obal v ktorom sú elektróny. V strede je jadro s protónmi a neutrónmi. Skoro ako jablko. Na konci 19. storočia vedci zistili, že atóm má v sebe záporné elektrické časti, ktoré nazvali elektróny. Tak sa zrodil pudingový model. Navrhol ho Joseph John Thomson, preto sa mu hovorí Thomsonov model. Neskôr Ernest Rutherford ostreľoval zlatú fóliu jadrami hélia a zistil, že atóm má jadro. Niels Bohr vytvoril planetárny model podobný Slnku a planétam kde sa elektróny pohybujú ako planéty okolo Slnka. Potom prišli kvantové zákony a vedci zistili, že častice kmitajú a vytvárajú ako keby oblak. Tento model atómu zostavili erner Heisenberg a Erwin Schrödinger. ako sa menila predstava o atóme strana 4

7 Atóm Dlho si lúdia mysleli, že časti a atóm sú ako maličké guľôčky. To je nesprávne. Ak by boli častice ako guľôčky, tak by sa museli ešte z niečoho skladať. Najlepšie si časticu predstavíme ako chumáčik ktorého stred nemá rozmer. Atóm sa skladá z elektrónov (e-) v obale a jadra ktoré tvoria neutróny (N) a protóny (P). Neutrón a protón sa skladá z troch kvarkov U a D a gluóny (g) držia spolu kvarky. Ak priletí fotón (γ) tak sa zrazí s elektrónom a elektrón získa viac energie. Neutríno (ν e ) preletí a z ničím sa nezrazí. Jadro je veľmi malé. Keby mal atóm 100 metrov, toľko ako budova banky v Bratislave, tak jadro by bolo iba ako hrášok. Protóny a neutróny by boli ako zrnká piesku. strana 5

8 Antičastica a antihmota Každá častica má aj svoj opak ktorý sa volá antičastica, ktorá ma niektorú vlastnosť presne opačnú, napríklad elektrický náboj. Ak sa zrazí častica a antičastica tak sa stratia a vzniknú fotóny. Hovorí sa tomu že anihilujú. Antihmota je ako naša hmota ale je zložená z antičastíc. Vlastnosti častíc Pri časticiach určujeme a meriame kvantové vlastnosti, ktoré sme si pomenovali podľa našich predstáv. Jedna z vlastností sa dokonca volá chuť (flavour) aj keď časticu nikto neochutnal a ani sa to nedá. Majú aj vlastnosť čo sa volá farba. Také malé veci ako častice ale farbu mať nemôžu to si len vedci tak pomenovali. Poznáme viac ako 260 častíc. Našu hmotu vytvára len málo z nich, ostatné sa rýchlo rozpadajú na iné častice. Spin je energia akou sa častica točí, hovorí sa tomu moment hybnosti. Podobá sa pohybu detského vĺčika. Spin môže byť poločíselný alebo celočíselný. Náboj je koľko elektriny nesie častica, číslo hovorí koľko krát má častica náboj elektrónu. Častice môžu byť kladné aj záporné. Píšeme to plus alebo mínus. Hmotnosť je niečo ako váha častice. Jednotka sa volá elektrónvolt (ev). Jeden elektrónvolt je energia, ktorú získa elektrón keď ho postrčíme jedným voltom (ceruzková batéria má 1,5 voltu). Jeden MeV je milión ev. Aby sme mohli dobre merať častice potrebuje špeciálne malé jednotky. Preto pridávame napríklad ku dĺžke predpony koľko krát je to menšie alebo väčšie. Tie predpony sa volajú SI predpony. Každá je tisíc krát viac ako predchádzajúca. Milimeter je tisícina metra. strana 6

9 Niektoré SI predpony sú: T tera - bilión G giga - miliarda M mega- milión k kilo - tisíc m mili - tisícina u mikro- milióntina n nano - miliardtina p piko - bilióntina f femto- biliardtina Používa sa aj jednotka Angstrom, to je 100 pikometrov. Jeden milimeter má desať miliónov angstromov (Å). Atóm hélia je veľký jeden angstrom. Interakcie To ako na seba častice pôsobia voláme interakcia. Fotóny, bozóny a gluóny sú špeciálne častice o ktorých horíme že prenášajú interakciu. Interakcie sú elektromagnetická, slabá, silná a gravitačná. Interakcie častíc strana 7

10 Známe častice Niektoré sú zložené iné sú elementárne. Opis častíc a ich správania sa volá Štandardný model. Poznáme viac ako 260 častíc. Našu hmotu vytvára len málo z nich, ostatné sa rýchlo rozpadajú na iné častice. Fotón Keď je v pokoji nemá hmotnosť, preto môže letieť rýchlosťou svetla. Predpovedal ho Einstein v roku Prejavuje sa svetlom a je to najrýchlejšia objavená častica. Fotóny môžeme používať ako zdroj elektriny tak, že keď slnko zasvieti na solárny panel, ten ho premení na elektrickú energiu. Solárne panely najskôr používali na družiciach lebo vo vesmíre svieti slnko silnejšie ako na zemi a na niektoré družice svieti stále. Nesie elektromagnetickú interakciu. Elektrón Je vlastne nosič elektriny. Má záporný náboj preto ho označujeme e-. Elektróny tvoria obal atómu a krúžia okolo jadra. Elektrinu používame ju na rôzne veci. Napríklad ju používa mikrovlnka alebo iné domáce elektrospotrebiče. Elektrinu používa aj naše telo - srdce vytvára elektrinu a môžeme ju merať. Prúd môže byť jednosmerný alebo striedavý. Najlepší vodič elektriny je striebro. Neutríno Dokáže preletieť cez celú zemeguľu bez toho, aby do niečoho narazili. Sú najprenikavejšie častice. V roku 2011 z CERNu do Talianska posielali neutrína a talianski vedci si mysleli, že neutríno išlo rýchlejšie ako rýchlosť svetla. Neskôr sa zistilo, že to bol omyl. Zaujímavé je, že neutríno je také malé že prechádza celou zemou a ani si ju nevšimne. To preto, lebo naň pôsobí iba slabá interakcia. Tá dočiahne len na krátku vzdialenosť. Za sekundu nám prebehne cez ruku milióny neutrín, ktoré idú zo slnka. Neutrína ktoré vyrobia v CERNe posielajú do Talianska len tak cez zemskú kôru 730 km ďaleko. strana 8

11 Cesta neutrín z CERNu do Gran Sasso Detektor ktorý chytá neutrína sa volá OPERA. Neutrína sa veľmi málo zrážajú s časticami preto je ťažké ich zachytiť. Zmerali asi 6000 neutrín ale poslaných ich bolo viac ako 10 triliárd. cesta Neutrín do Gran Sasso strana 9

12 Gluón Držia kvarky pohromade v zložených časticiach aby sa nerozpadli. Pritom je zaujímavé, že nejaká hmota je tvrdá a častica si cez ňu len tak preletí. To preto lebo atómy majú v sebe vynechaného veľa priestoru. Gluóny nesú silnú interakciu. Bozón Nesú slabú interakciu. Higgsov bozón je zatiaľ najnovšia objavená častica. Kvôli nemu postavili celý LHC v CERNe. Tam púšťali neutróny proti sebe a zistili Higgsov bozón. Ten je zodpovedný za to, že častice majú hmotnosť. Kvark Existuje 6 kvarkov a 6 antikvarkov. Sú uväznené v hadrónoch ako väzni na väzenskom dvore. Ako vznikol názov kvarkov Murray Gell-Mann a George Zweig navrhli v roku 1964, že by stovka dovtedy známych častíc mohla byť chápaná ako kombinácia práve troch elementárnych častíc. Gell-Mann si zvolil pre tieto častice názov "kvarky" (angl. quark, množ. quarks) nezmyselné slovo, ktoré použil James Joyce vo svojej knihe Finnegan's ake: "Three quarks for Muster Mark!". Zdalo sa mu, že taký zvuk vydávajú čajky nad loďkou. Aby ich výpočty dávali dobré výsledky, museli kvarkom priradiť zlomky elektrického elementárneho náboja e: (2/3)e a (-1/3)e. Takéto náboje neboli predtým nikdy spozorované. Ani kvarky ako izolované častice neboli nikdy spozorované. Preto boli kvarky spočiatku považované len za matematický výmysel. Medzičasom experimenty presvedčili fyzikov, že kvarky nielen existujú, ale že je ich dokonca šesť (nie len tri). strana 10

13 Prečo majú kvarky smiešne mená? Pre kvarky existuje šesť chutí (druhov náboja). "Chute" (flavours) znamenajú len: rozdielne druhy. Dvojica najľahších kvarkov sa volá up (horný) a down (dolný). Mená kvarkov sú ich chute. Tretí kvark sa volá strange (podivný). Jeho meno bolo zvolené vďaka "nezvyčajne" dlhej životnosti takzvaných K častíc, ktoré obsahujú jeden taký kvark. K častica bola objavená ako prvá častica obsahujúca "podivný" kvark. Štvrtý typ kvarku charm (pôvabný) kvark dostal svoje zvláštne meno z rozmaru. Bol objavený v roku 1974 takmer súčasne na dvoch miestach v Stanford Linear Accelerator Center (SLAC) a v Brookhaven National Laboratory. Piaty a šiesty kvark boli pôvodne nazvané "truth" (pravda) a "beauty" (krása). Nuž ale samotní fyzici považovali toto označenie za príliš "dramatické". Bottom (spodný) kvark bol objavený v roku 1977 vo Fermi National Lab (Fermilab), v novej kompozitnej častici - Ypsilon (). Top kvark bolo objavený ako posledný tiež vo Fermilab-e, v roku Je to kvark s najväčšou hmotnosťou. Táto skutočnosť už bola dávno predtým predpovedaná, no nebola pozorovaná Kombinácie šiestich vôní, troch farieb a antikvarkov vytvárajú 36 rôznych kvarkov. strana 11

14 Ako sa chytajú častice... Atómy a ani častice se nedajú vidieť v mikroskope, preto vedci stavajú detektory. Jeden z prvých detektorov funguje tak že máme veľmi čistú kvapalinu a z nej sme spravili niečo ako sódovku, takže sme tam pridali plyn. To sme dali do nádoby s veľkým tlakom. Nádobu umiestnime medzi dva silné magnety. Keď cez tekutinu preletí častica spravia sa malé bublinky. Tak vidíme ako letela a ako sa rozpadla. Iný detektor funguje ako čiary za lietadlom na oblohe. Je v ňom stlačený plyn, aby sa už skoro vytvorila hmla. Keď preletí častica spraví sa stopa ako za lietadlom. strana 12

15 Moderné detektory už pracujú inak. Napríklad fotóny chytáme tak, že je platnička, ktorá má veľa elektrónov. Keď do nej trafí fotón tak vystrelí elektróny na druhú platničku tam sa zosilnia a prejdú ďalej a tam ich zmeriame ako elektrický prúd. Takýto detektor sa volá fotonásobič. V CERNe v detektore ATLAS alebo CMS používajú CCD detektory. Počítač im spraví takéto obrázky. strana 13

16 Známe častice V tabuľkách máme napísané podaktoré známe častice, ich mená, značku, antičasticu a iné vlastnosti. Fermióny Riadia sa Pauliho vylučovacím princípom, nemôžu byť na rovnakom mieste spolu. Majú polocelý spin. Kvarky meno meno anglicky značka antičastica náboj spin hmotnosť MeV horný up u u 2/3 1/2 3 dolný down d d - 1/3 1/2 6 pôvabný charm c c 2/3 1/ divný strange s s - 1/3 1/2 130 vrchný top t t 2/3 1/ spodný bottom b b - 1/3 1/ Leptóny meno meno anglicky značka antičastica náboj spin hmotnosť MeV elektrón electron e pozitrón 1 1/2 0,51 elektrónové neutríno electron neutrino ν e ν e 0 1/2 0,01 mión muon μ μ+ 1 1/2 105,70 miónové neutríno muon neutrino ν μ ν μ 0 1/2 0,17 tau tau τ τ+ 1 1/2 1777,00 tau neutríno tau neutrino ν τ ν τ 0 1/2 15,50 strana 14

17 Bozóny Dobre sa spolu znášajú. Majú celý spin. Bývajú zložené s kvarkov, alebo sú elementárne. Nesú interakcie. meno meno anglicky značka antičastica náboj spin hmotnosť MeV fotón photon γ sám sebe 0 1 nemá bozón boson ,00 Z bozón Z boson Z sám sebe ,00 gluón gluon g sám sebe 0 1 0,01 Higgsov bozón Higgs boson H 0 sám sebe ,00 gravitón graviton G sám sebe 0 2??? Hadróny Sú to častice zložené z kvarkov, platí na ne silná interakcia. Baryóny Patria medzi fermióny, neznášajú sa. Je ich viac ako 120 typov. Sú zložené z troch kvarkov. Najznámejšie baryóny sú neutrón a protón lebo vytvárajú jadro atómu. meno meno anglicky značka antičastica náboj spin hmotnosť MeV/c2 zložený z kvarkov protón proton p+ p- 1 1/2 938,27 uud neutrón neutron n n 0 1/2 939,57 udd lambda lambda Λ Λ 0 1/2 1116,00 uds omega omega Ω- Ω+ -1 3/2 1672,00 sss strana 15

18 Mezóny Patria medzi bozóny, dobre sa znášajú. Sú tvorené kvarkom a antikvarkom a je ich viac ako 140 častíc. meno meno anglicky značka antičastica náboj spin hmotnosť MeV zložený z kvarkov pión pion π+ π ,57 ud kaón kaon K- K ,67 su rho rho ρ+ ρ ,40 ud bé mezón B mezon B+ B ,00 ub éta C eta-c η c sám sebe ,00 cc strana 16

19 Atómový reaktor Jadrový reaktor vydáva veľké množstvo energie vo forme tepla napriek tomu, že prísun paliva je veľmi malý (urán). Do reaktoru sa dáva obohatený urán, z neho vyletí neutrón, ktorý rozbije jadro uránu, to sa rozpadne na dve časti a vyletia aj tri neutróny ktoré zasa rozbijú ďalšie jadro a tak sa to stále opakuje. To sa volá reťazová reakcia. Pri tom vzniká veľmi veľa tepla. Teplo, ktoré vytvára jadrový reaktor, roztáča turbíny. Turbíny roztáčajú generátor a generátor vyrába elektrinu. Odpad, čo vyprodukuje atómový reaktor by sa mal zakopať hlboko do zeme. Z toho sa vyrábajú nukleárne zbrane. Napríklad atómová bomba. Atómová bomba má vplyv na celý svet. Keď Američania bombardovali Hirošimu v Japonsku, tak aj u nás na Slovensku mohli ľudia, ktorí boli vonku dostať nejakú chorobu. Termojadrová energia Jadrová syntéza by nám mohla poskytnúť neobmedzené množstvo energie. Palivo pre jadrovú syntézu sa vyrába z bežných látok. Deutérium sa vyrába z vody a trícium z lítia. Zatiaľ sme nedokázali fúzny reaktor postaviť preto, lebo z bežných materiálov by sme museli spraviť takú nádobu kde sa dva plyny musia zohriať na stoviek miliónov stupňov a musia byť stlačené niekoľko sekúnd. Už sa vyskúšalo viacero systému založených na magnetických poliach alebo laseroch. Vo Francúzku staviame reaktor ITER kde sa vedci pokúsia spustiť fúziu ako vo hviezde. strana 17

20 CERN Názov je skratkou z francúzskeho Conseil Européen pour la Recherche Nucléaire, čo znamená Európska rada pre jadrový výskum. LHC je stavba kde potvrdzujú a skúmajú častice. LHC v CERNe je urýchľovač v tvare prsteňa. CERN sa nachádza medzi Švajčiarskom a Francúzskom. LHC je tunel dlhý 27 kilometrov, 100 pod zemou. Skladá sa z niekoľkých urýchľovačov. Higgsov bozón hľadali vedci preto, aby porozumeli vesmíru. Napríklad jeho vzniku. Higgsov bozón zapríčiňuje to, častice majú hmotnosť. Celé sa to začalo v roku 1949 na konferencií v Lausanne, kde bolo zistené, že ani jedna z krajín Európy nemá dostatočné možnosti na jadrový výskum a jedinou možnosť je spojiť svoje sily. Vybrali Ženevu, ako miesto pre vytvorenie laboratória. Už v 70 rokoch sa začalo rozmýšľať o stavbe LEP Veľkého Elektrón Pozitrónového urýchľovača, oficiálna výstavba začala v roku Je to tunel dlhý 27 kilometrov a 100 metrov hlboko pod zemou. Tento obrovský projekt začali s vierou, že sa im podarí objaviť toľko hľadaný Higgsov bozón. V roku 1990 predstavili protokol HTTP, je to vynález Internetu. Skutočne vznikol v CERNe. V roku 1994 sa schvaľuje výstavba najznámejšieho projektu CERNu, LHC, Large Hadron Collider po slovensky Veľký hadrónový zrážač. Znovu sa dúfa v objav Higgsovho bozónu, prapodstaty vzniku vesmíru a hmoty ako takej. Dostavaný bol v roku 2008, ako náhrada projektu LEP v tom istom podzemnom tunely jeho súčasťou je 6 detektorov ALICE, ATLAS, LHCb, CMS, TOTEM a LHCf. strana 18

21 Čo nám to všetko prinieslo? Zaujímavou vecou je že energia sa dokáže premeniť na hmotu, kde sú časy o zachovaní hmoty. Pri zrážkach protónov sa tieto "rozbili" na väčšie častice ako protóny, dnes vedci už medzi hmotou a energiou nevidia veľký rozdiel. Zrážky protónov je možné sledovať online. Ďalšou zaujímavosť je výroba a skladovanie antihmoty. Nie je to nič nadprirodzené. Medzi hmotou a antihmotou je rozdiel v opačnom náboji. Klasický atóm ma v jadre protóny a v obale elektróny u antihmoty je to "naopak". V skutočnosti má antihmota v jadre antiprotóny a v obale pozitróny. môj mozog na MRI Pri zrážke hmoty s antihmotou sa uvoľní obrovská energia. Zatiaľ sa tento jav nedá nijak využiť v praxi, pretože na výrobu antihmoty je potrebné veľké množstvo energie. Antiprotón ma tiež opačný náboj ako protón. Vzniklo veľa užitočných vynálezov a prístrojov ktoré používajú kvantový fyziku a veľmi nám pomáhajú. Napríklad lekárska magnetická rezonancia zobrazuje vnútro pacienta. strana 19

22 Ukážky Crookesov mlynček alebo Crookesov rádiometer Je to svetelný mlynček. Skladá sa zo sklenenej nádobky, z ktorej je vyčerpaný vzduch a vrtuľky. Reaguje na svetlo. Funguje tak, že fotóny narazia do jednej z doštičiek. Na bielu prídu, odrazia sa na čiernej a pohltia. Tak ho roztáčajú. Prístroj vynašiel v roku 1873 chemik illiam Crookes ako vedľajší produkt svojho výskumu. Snažil sa ním zmerať pôsobenie svetla, ktoré ovplyvňovalo jeho presné chemické merania. Plazmová guľa V sklenenej guli je zionizovaný plyn a my do toho plynu púšťame elektrinu. Po priložení ruky na povrch gule vidíme fotóny. Autíčko na solárny pohon Funguje tak, že fotóny (svetlo) dopadnú na solárny panel, ktorý ich premení na energiu. V našom prípade na elektrinu. Laser Štrbinový experiment keď svetlo prejde cez úzku zvislú štrbinu na druhej strane sa vytvorí vlna a svetlo sa šíri ako vodorovná čiarka. Difrakcia (ohyb) svetla okolo drôtiku. Fotóny za drôtikom spravia dve vlny a na stene vidíme bodky ako sa vlny stretajú. strana 20

23 Prečo byť vedcom? Keď dánsky fyzik Niels Bohr (Niels Henrick David Bohr) získal v roku 1922 Nobelovú cenu za výskum štruktúry atómu, dostal od pivovaru Carlsberg dom, ktorý mal potrubie priamo z pivovaru s neobmedzenou zásobou piva. Ten dom sa volá Carlsbergs Æresbolig. O fyzikoch sa hovorí (a je to aj pravda), že jedia veľa orieškovej čokolády aby sa im dobre pracovalo a aby mali veľa energie. Asi preto postavili CERN vo Švajčiarsku. strana 21

24 ANTED GRAVITÓN PREDPOVEDANÝ ALEBO ŽIVÝ ODMENA NOBELOVÁ CENA SPÔSOBUJE GRÁVITÁCIU a STÁLE UNIKÁ strana 22

25 Zoznam použitej literatúry Nová mamutia kniha techniky David Macaulay, Neil Ardley Vydavateľstvo Slovart Fyzika v živej prírode V. M. Varikaš, I. M. Varikaš, B. A. Kimbar Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1990 Jeden výdych koňa Martin Mojžiš, Press a.s., Bratislava 2012 Dva hrby ťavy Martin Mojžiš, Press a.s., Bratislava 2013 Fyzika 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať Joane Baker Vydavateľstvo Slovart 2013 Vesmír v orechovej škrupinke - Stephen Hawking, Slovart 2002 Skrytý pôvab symetrie alebo prechádzka svetom elementárnych častíc RNDr. Štefan Olejník, DrSc. - prednáška v CVTI SR Metódy NMR ako ich nepoznáme, výskum materiálov prof. Ing. Ivan Frollo, DrSc. - prednáška v CVTI SR Lampa.týždeň : Štefan Hríb - Vlado Černý - Martin Mojžiš universe-review.ca/f15-particle01.htm a youtube.com/watch?v=gzbkb59my3u Forbes 2012 / 11 ikipédia