ÚLOHA UNIVERZÍT V REGIONÁLNOM ROZVOJI

Transcription

1 ÚLOHA UNIVERZÍT V REGIONÁLNOM ROZVOJI Valenčáková Eva, Žigová Silvia Katedra ekonomických vied, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta verejnej správy. Popradská 66, Košice Slovenská republika valencakova@fvs.upjs, zigova@fvs.upjs.sk ABSTRACT Successful regional policy depends on partnership between national, regional and local institutions, including universities, which provide information and knowledge to institutions and inhabitants in their region. Universities can have a great impact on regional development in terms of employment, expenditures and other economic factors, education, social and cultural function. Currently there is a growing academic research on the role of universities in regional development. The aim of our paper is to draw attention to the growing importance of universities to their region, especially with respect to the concept of learning region. We analyze ways how the universities influence regional development, how they cooperate with other partners within the region and which factors influence their role in regional development. We try to show the possible contributions of universities to regional development in Slovak republic. KEY WORDS Regional development, universities, regional networks, learning regions 1. Úvod Regionálny rozvoj sa v súčasnej dobe dostáva do pozornosti politikov, odborníkov z rôznych oblastí, ale aj širokej verejnosti. Pokým v krajinách západnej Európy a USA má regionálny výskum a regionálna politika dlhú tradíciu [1], v Slovenskej republike sa tejto oblasti začala venovať väčšia pozornosť až v posledných desaťročiach. Záujem o rozvoj regiónov sa v SR zvýšil predovšetkým kvôli prudkému nárastu regionálnych rozdielov po r. 1991, ktoré stále pretrvávajú. Vznikla nevyhnutnosť vytvoriť stratégie regionálneho rozvoja, a venovať viac pozornosti, ako aj zdrojov na uskutočňovanie regionálnej politiky. Jedným z faktorov bol aj vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá venuje značnú pozornosť regionálnej politike a vynakladá na ňu značné množstvo prostriedkov. K významným aktérom regionálneho rozvoja patria univerzity, pod ktorými v článku budeme rozumieť všetky inštitúcie, ktoré poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v rôznych krajinách. Univerzity pôsobia na región v rôznych ohľadoch, a to nielen na konkurencieschopnosť a ekonomický rast v regióne, ale aj na sociálnu a kultúrnu oblasť. V príspevku sa zameriame na rastúci význam univerzít pre región v ktorom pôsobia, ako aj na faktory, ktoré ovplyvňujú úlohu univerzít v regionálnom rozvoji. Na základe analýzy možných vplyvov univerzity na región je naším cieľom poukázať na možnosti ako môžu prispieť k rozvoju svojho regiónu slovenské univerzity. 2. Univerzita a jej význam v súčasnej dobe Tradičnou úlohou univerzít je uskutočňovanie vysokoškolského vzdelávania a základného výskumu. V posledných rokoch však univerzity okrem základného výskumu a vzdelávania kladú väčší dôraz aj na aplikovaný výskum, ktorý je relevantnejší pre podniky a tiež poskytujú technickú podporu a špecifické odborné znalosti a zariadenie pre výskumné aktivity firiem. Je to spôsobené zmenami, ktoré vplývajú na univerzitný systém a znamenajú nové výzvy pre univerzity. Medzi ne patria: - rozvoj dlhodobejších vzťahov medzi firmami a akademickými výskumníkmi a priama participácia univerzít v komerčnom výskume, čo podporuje myšlienku, že verejné investície do výskumu by mali mať merateľný ekonomický výnos [2], - presun od elitného k masovému systému vysokoškolského vzdelávania, - dôraz na celoživotné vzdelávanie, - nové spôsoby odovzdávania vedomostí (e-learning, dištančné vzdelávanie,...), - zmeny v globálnej ekonomike, ktoré zvýšili význam univerzít ako producentov znalostí pre ekonomiku a spôsobili, že univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu v spájaní globálneho a lokálneho [3], - využitie informačných a komunikačných technológií, - snahy o zjednotenie a zlepšenie európskeho systému vysokého školstva (ide o tzv. Bolonský proces, ktorý sa začal stretnutím ministrov školstva na Sorbonne v Paríži v roku Na ďalšom stretnutí v r ministri 29 štátov podpísali tzv. Bolonskú deklaráciu o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010). 435

2 K ďalším výzvam, ktoré čelia európske univerzity napr. patria [4]: - rastúci dopyt po vysokoškolskom vzdelávaní, - internacionalizácia vzdelávania a výskumu hlavne v dôsledku nových informačných a komunikačných technológií, rast konkurencie medzi univerzitami a medzi krajinami, - rast počtu miest, kde sa produkujú znalosti, - reorganizácia znalostí, - objavenie sa nových očakávaní, nových potrieb v oblasti vzdelávania a tréningu. Goddard poukazuje na to, že univerzity sa v súčasnej dobe stávajú dôležitými aktérmi lokálnej ekonomiky. V minulosti vysoké školstvo vo väčšine krajín OECD bolo primárne financované národnými vládami s cieľom uspokojiť potreby národného trhu práce a poskytnúť kapacity pre národný výskum a potreby technologického rozvoja [5]. Bolo to spôsobené tým, že na trhu práce často dominovali veľkí zamestnávatelia, a existoval menší záujem o stredné a malé firmy a lokálny trh práce. Tento model sa v posledných rokoch vo svete mení, univerzity, ktoré si uvedomili zmeny v okolitom prostredí a v správaní sa zamestnávateľov, decentralizácií veľkých korporácií, vytváranie klastrov malých podnikateľských jednotiek a väčšiu úlohu malých podnikateľov ako dodávateľov veľkých firiem a pod., upravujú svoje správanie, ako aj požiadavky na absolventov [5]. To univerzity potenciálne stavia do pozície veľkého prispievateľa k rozvoju ich regiónov. Aj samotná Európska únia, ktorej je Slovensko členom, kladie veľký dôraz na úlohu univerzít v ekonomickom Obrázok 1 Prostredie univerzity rozvoji. Európska komisia začala diskusiu o úlohe univerzít v znalostnej spoločnosti a ekonomike v Európe a o podmienkach v ktorých môžu efektívne uskutočňovať svoju úlohu [4]. Univerzity zohrávajú významnú úlohu pri plnení cieľa stanoveného v Lisabonskej stratégii - urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu, v ktorej budú lepšie a viac pracovných miest a väčšia sociálna súdržnosť. Slovenská republika tiež pripravila Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku Národnú Lisabonskú stratégiu, v rámci ktorej sa okrem iného uvádza potreba výrazne zvýšiť prepojenie medzi vedeckým výskumom a vysokoškolským vzdelávaním, predovšetkým uplatnením inštitútu výskumných univerzít, ktoré by sa v spolupráci s inými výskumnými inštitúciami mali stať základom vedeckého výskumu v Slovenskej republike[6]. Viacerí autori poukazujú na to, že univerzity patria k najdôležitejším aktérom znalostnej ekonomiky (ang. knowledge-based economy). Znalosti, schopnosti a učenie sú považované za charakteristiky, ktoré definujú modernú ekonomiku, sú považované za zdroje konkurenčnej výhody a majú významnú úlohu v ekonomickom raste. Univerzity vytvárajú nové znalosti a šíria ich do celého sveta, ale aj do daného regiónu, kde univerzita pôsobí. Prostredie univerzity ako organizácie a aktéra v regióne je tvorené jej vnútorným prostredím, mezoprostredím a makroprostredím (Obrázok 1). Makroprostredie univerzity Mezoprostredie univerzity legislatíva stredné školy tretí sektor podniky iné organizácie Vnútorné prostredie univerzity Študenti inštitúcie a organizácie verejnej správy mimo regiónu Učitelia, vedeckí pracovníci, obslužný personál Manažment univerzity medzinárodné a nadnárodné inštitúcie Iné univerzity s rovnakými alebo podobnými študijnými programami Iné univerzity s odlišnými študijnými programami absolventi univerzitného štúdia inštitúcie a organizácie verejnej správy v regióne hospodárska politika Európskej únie a jej členov Zdroj: Autori 436

3 Toto prostredie vplýva na úlohu, ktorú zohráva univerzita v regióne, napr. manažment univerzity rozhoduje o poslaní univerzity a zapojení univerzity do rozvoja regiónu, Rozvoj regiónu ovplyvňuje aj spolupráca učiteľov a výskumných pracovníkov so súkromným sektorom, rozvoj spolupráce s inými univerzitami, školami a organizáciami v regióne, ako aj vplyv makroprostredia napr. politiky vlády v oblasti vysokých škôl, aktivity Európskej únie a OECD v oblasti vyskoškolského vzdelávania. Konkurencieschopnosť regiónu je priamo ovplyvnená jeho schopnosťou rýchlo vytvárať, sprístupňovať, pochopiť a transformovať relevantné znalosti a informácie. [7] V tejto súvislosti rastie význam univerzít v lokálnom a regionálnom meradle. Ak chceme skúmať úlohu univerzít v regionálnom rozvoji, vhodným prístupom sa ukazuje teória učiacich sa regiónov (learning regions), ktorá predstavuje jednu z posledných etáp vývoja teórií regionálneho rozvoja. 3. Učiaci sa región Teória učiacich sa regiónov je založená na vytváraní sietí rôznych subjektov v regióne, šírení inovácií a učení. Práve schopnosť učiť sa a akumulácia znalostí a tvorba podmienok pre vytváranie nových znalostí a inovácií je základom konkurenčnej výhody a regionálneho rozvoja [1]. K rozvoju tejto teórie prispel najmä Lundvall [8]. Lundvall naproti často používanému pojmu znalostná ekonomika preferuje pojem učiaca sa ekonomika, ktorý zdôrazňuje dôležitosť interaktívneho učenia sa na báze inovácií a zmien v moderných ekonomikách. Definuje učiacu sa ekonomiku ako ekonomiku, kde úspech jednotlivcov, firiem a regiónov odráža ich schopnosti učiť sa (a nezabudnúť staré praktiky); kde dochádza k rýchlym zmenám a staré praktiky sa rýchlo stávajú zastaralými a vyžadujú sa nové zručnosti; kde učenie sa zahŕňa zručnosti a vytvorenie kompetencií, nielen zvýšený prístup k informáciám; kde učenie prebieha vo všetkých častiach spoločnosti, nielen v high-tech sektore; a kde čistá tvorba pracovných miest je v sektoroch náročných na znalosti a vedomosti... [8] Dôležitú úlohu v učiacich sa regiónoch zohrávajú univerzity, ktoré prispievajú k tvorbe znalostí a sú kritickým komponentom znalostnej infraštruktúry regiónu. Nie všetky učiace sa regióny sú však založené na pôsobení univerzity. Nové znalosti môžu byť okrem univerzít vytvárané v rôznych typoch organizácií, napr. vo vládou sponzorovaných výskumných a rozvojových centrách, podnikových výskumných a rozvojových centrách, ktoré sú obyčajne prepojené na veľké korporácie, v sieťach výskumných a rozvojových centier v priemyselných komplexoch a pod. Koncepcia učiaceho sa regiónu sa využíva minimálne v dvoch rôznych aplikáciách. Prvý smer bol zavedený predstaviteľmi hospodárskej geografie v roku 1995, kedy sa začalo hovoriť o nevyhnutnosti prepojenia a spájania sa aktérov regiónu formou regionálnych sietí [9] Tödtling poukazuje na to, že tak horizontálne ako aj vertikálne siete majú rovnakú úroveň dôležitosti (Obrázok 2). Znalosti siete však nezávisia len od znalostí a schopností jednotlivcov, ale aj od transferu vedomostí od jednej k druhej skupine cez systém učenia sa. Keďže tento systém učenia sa je závislý na interpersonálnych kontaktoch možno ho rýchlo vytvoriť v určitom regióne. Dôsledkom toho je silná viazanosť na danú lokalitu a geografická blízkosť transferu znalostí. Nevyhnutnosť geografickej blízkosť prispieva k tvorbe priemyselných klastrov (bližšie pozri [10]). Univerzity preto hrajú veľmi dôležitú úlohu v lokálnom a regionálnom ekonomickom rozvoji, hlavne v odvetviach náročných na znalosti a nové poznatky, ako napr. v odvetví informačných a komunikačných technológií, biotechnológií a pod. [2] Podľa Blažeka však teórii učiacich sa regiónov je možné vytknúť práve prílišné zdôrazňovanie významu lokálnych väzieb a geografickej blízkosti, ktorá intenzívne a nevyhnutné osobné kontakty umožňuje. Pritom empirické analýzy nepotvrdzujú príliš intenzívne väzby k ďalším lokálnym subjektom [1]. Druhý prístup, ktorý predstavuje socio-technická škola organizačnej teórie hovorí o dôležitosti učiacich sa organizácií v regióne, ktoré tým, že sú zapojené do procesu učenia sa prispievajú k učeniu sa regiónu. Ak chce byť učiaci sa región efektívny musí podľa Goddarda [5] akceptovať rovnaké kritériá ako firma t.j. princíp kontinuálneho zlepšovania sa, vytvárania vedomostí a organizačné učenie sa. Oba prístupy však považujú za predpoklad úspešnosti v procese učenia inovácie [9]. Garvin poukazuje na to, že ak chceme vytvoriť učiacu sa organizáciu medzi hlavné aktivity patria: systematické riešenie problémov, experimentovanie s novými prístupmi, učenie sa cez skúsenosti, učenie sa od iných, rýchly a efektívny transfer znalostí všetkými spôsobmi, ku ktorým patria aj vzdelávanie a tréning. [11]. 437

4 Obrázok 2 Regionálny inovačný systém Využitie a použitie vedomostí klienti Vertikálne kontraktor Národné organizácie podniky Národné politickohospo dárske náxtroje Kooperujúci partneri Horizontálne siete Konkurenti Ostatné regionálne systémy Difúzia vedomostí Medzinárodné organizácie Záujmové organizácie Výskumné organizácie Vzdelávacie inštitúcie Nástroje EÚ Zdroj: [12] Zdrojom konkurenčnej výhody sa stávajú nekodifikovateľné vedomosti a zručnosti, pretože sú viazané na špecifický regionálny kontext, sú sociálne zakotvené a možno ich získať jedine prostredníctvom skúseností a priamych medziľudských kontaktov. Cieľom regiónu by podľa teórie učiacich sa regiónov mala byť identifikácia tých schopností a zručností, ktoré sú viazané na jeho územie a ich následné využitie [13]. Lundvall a Johnson rozlišujú rôzne typy znalostí [8]: 1. vedieť čo - zahŕňa fakty a informácie 2. vedieť prečo zahŕňa pochopenie základných princípov a právnych noriem, pravidiel a myšlienok 3. vedieť ako zahŕňa zručnosti a schopnosti niečo robiť, ktoré sa tradične získavajú na pracovisku, teda priame skúsenosti 4. vedieť kto zahŕňa informácie o tom, kto vie ako niečo urobiť a sociálne schopnosti nadviazania vzťahov s inými skupinami, ktoré sa získavajú prostredníctvom spoločenských kontaktov cez profesionálne organizácie, dennodenné kontakty a zaobchádzanie so zákazníkmi, dodávateľmi a cez kontakty s ďalšími agentúrami a aktérmi. Vyžaduje si to priamy kontakt medzi jednotlivcami, schopnosť komunikovať, nadväzovať vzťahy na báze dôvery a pod. Goddard [5] upozorňuje na to, že jednotlivé typy znalostí využívajú odlišné kanály pre výmenu informácií. 438 Formálne učenie sa v škole a na univerzitách tradične zahŕňa vedomosti typu čo a prečo. Toto vzdelávanie je potrebné doplniť o experimentálne učenie sa na získanie znalostí vedieť ako. 4. Úloha univerzít v regionálnom rozvoji Univerzity sú bezpochyby významným aktérom regionálneho rozvoja vzhľadom k tomu, že sú základnými inštitúciami poskytujúce znalosti a vedomosti, ktoré distribuujú prostredníctvom študentov (riešenie zadaní, projektov, diplomových prác a pod.), absolventov, publikovaného a zmluvného výskumu, konferencie a konzultácie. Pri skúmaní úloh univerzít v regionálnom rozvoji sa ako výrazné príklady javia regióny, ktoré sa vyznačujú veľmi veľkou hustotou podnikov s vysoko rozvinutou technológiou a inovatívnymi aktivitami. Štúdie regionálnej ekonómie silne poukazujú na fakt, že blízkosť k univerzite je často asociovaná práve s odvetviami vyspelých technológií v danom regióne. Príkladom môže byť Stanfordská univerzita a jej vplyv na ekonomický úspech a rozvoj Silicon Valley v údolí Santa Clara, južne od San Francisca, kde bol založený veľký počet podnikov na mikroelektroniku a software; ako aj univerzitné jadro regiónu Route 128 v Massachusetts, ktoré tvoria

5 Harvardská univerzita a Massachusettský technologický inštitút (MIT), ktoré výrazne prispievajú k rozvoju informačno-komunikačných technológií; ako aj úloha Cambridgskej univerzity vo Veľkej Británii. Niektoré inovatívne regióny vznikli autonómne v blízkosti univerzít, napr. spomínaný región Route 128 a Silicon Valley, iné boli naplánované a podporované štátom, ako napr. región Cambridge vo Veľkej Británii, resp. Sophia Antipolis s univerzitou Nice Sophia Antipolis vo Francúzsku. Súčasný výskum v oblasti úlohy univerzít v regionálnom ekonomickom rozvoji však siaha ďalej ako sú tieto klasické prípady. Dokazujú to rôzne výskumné štúdie v tejto oblasti, napr. [2], [5], [7], [14], [15], [16], [17]. Výskum sa sústreďuje aj na meranie vplyvu univerzity na rozvoj regiónu. Väčšina štúdií a výskumov sa venuje priamym vplyvom univerzity na regionálny rozvoj, predovšetkým ekonomickým a finančným indikátorom. Priamy efekt možno merať prostredníctvom multiplikačného efektu nakupovaných tovarov a služieb, či už priamo univerzitou alebo nepriamo prostredníctvom výdavkov študentov na nákup tovarov a služieb v regióne, predovšetkým na bývanie, stravu, štúdium a pod., tiež môže ísť o výdavky návštevníkov univerzity. Ide o výpočet keynesiánskeho výdavkového multiplikátora Tabuľka 1 Efekty univerzity zo strany dopytu a zo strany ponuky Efekty zo strany dopytu Výdavky na platy zamestnancom (väčšina žije v danom regióne), preto väčšina ich spotreby sa viaže na daný región Výdavky na spotrebu tovarov a služieb univerzity, často sú práve regionálne firmy ich dodávateľom Investičné výdavky napr. budovy a zariadenia, z ktorých môžu profitovať regionálne firmy. Výdavky študentov, ktorí menia prechodné miesto pobytu na lokalitu v danom regióne, v blízkosti univerzity a väčšinu výdavkov uskutočňujú v rámci daného regiónu Zdroj: Vlastná tabuľka spracovaná na základe [16] Efekty zo strany dopytu spôsobujú rast dopytu po spotrebiteľských a investičných tovaroch a službách, produkcia ktorých vedie k rastu miezd, pridanej hodnoty, ďalšiemu rastu dôchodkov a zamestnanosti. Tento rast je podporovaný multiplikačnými efektmi prvotných impulzov rastu regionálneho dôchodku a zamestnanosti. Efekty zo strany ponuky sú ťažšie merateľné a sú tým dôležitejšie, čím lepšie študijné programy a aktivity univerzít zodpovedajú potrebám regionálnych firiem. Aj Európska únia venuje pozornosť úlohe univerzít v regiónoch, napr. vo výskumnom projekte UNIREG (Univerzity v regionálnom rozvoji) realizovanom 7 výskumnými centrami v Európe a financovanom zo (napr. [18] ). Na meranie vplyvu univerzity na regionálny rozvoj sa využíva aj modelovanie (napr. [19]), spoločenská cost-benefit analýza a input-output matice, ktoré zahŕňajú tok informácií, znalostí a nových technológií, ktoré sú dopĺňané a rozvíjané prípadovými štúdiami a dotazníkmi. Každá zo spomenutých metód má svoje prednosti aj nedostatky (napr. dostupnosť dát, predpoklady, nemerateľné vplyvy,...). V poslednej dobe sa objavujú aj štúdie zamerané na nepriame príspevky univerzít k sociálnemu a kultúrnemu rozvoju. Medzi nepriame efekty univerzít patria zvyšovanie zásob ľudského kapitálu, aktivity vedeckého parku, šírenie vzdelania, znalostí a inovácií, pozitívne externality vysokoškolského vzdelávania ako napr. schopnosť univerzít priťahovať investície, možnosti zlepšenia a zdokonalenia kvality ľudského potenciálu, priemyselnej konkurencieshopnosti, podpora a pomoc pre malé a stredné podniky, ponuka športových zariadení, kultúrnych akcií, napr. koncertov, verejného prístupu ku knižniciam a pod. Meranie tohto vplyvu univerzít na regionálny rozvoj je omnoho problematickejšie. Iné členenie efektov univerzít na región ponúka Hamm a Wenke [16], ktorí ich členia na efekty zo strany dopytu, ktoré v podstate predstavujú priamy vplyv univerzity na regionálny rozvoj a efekty zo strany ponuky (Tabuľka 1). Efekty zo strany ponuky Príspevok k rastu produktivity súkromnej produkcie prostredníctvom prípravy kvalifikovanej pracovnej sily a jej ďalšieho vzdelávania. Tiež transferom znalostí z univerzít do podnikateľskej praxe prostredníctvom kooperácie profesorov a podnikov, práce študentov ako praktikantov, či prakticky orientovaných diplomových prác. Univerzity sú lokalizačným faktorom pre podniky a domácnosti, predovšetkým študentov, mladých ľudí, ktorí chcú študovať na univerzite. Príspevok k rozšíreniu flexibility regiónu na štrukturálne zmeny. Zvýšenie miery reakcie na štrukturálne zmeny, je tým vyššie čím lepšie je regionálna pracovná sila kvalifikovaná, čím rýchlejšie sú znalosti transferované z univerzít (vedy) do praxe. zdrojov EÚ a jedným austrálskym výskumným centrom. Podobne aj Centrum pre urbanistické a regionálne rozvojové štúdie (CURDS) Univerzity Newcastle upon Tyne sa intenzívne zaoberá úlohou univerzít v regióne, pričom tento výskum je financovaný OECD [20]. Aj Výbor regiónov (Committee of the Regions), ktorý predstavuje poradný orgán EÚ a v európskom legislatívnom procese reprezentuje záujmy miestnych a regionálnych orgánov, sa zaoberal otázkou úlohy univerzít v regionálnom rozvoji. Za správy vypracovanej Výborom regiónov vyberáme nasledujúce body [21]: Výbor regiónov poukazuje na to, že plnenie cieľov lisabonskej stratégie si vyžaduje, aby municipality 439

6 a regióny boli schopné efektívnej konkurencie v globálnej ekonomike. Poukazuje na to, že vzdelaná a schopná pracovná sila je kľúčovým konkurenčným faktorom pre municipality a regióny. Systém vysokoškolského vzdelávania musí byť flexibilný a natoľko rôznorodý, že dokáže zabezpečiť rýchlo sa meniace potreby regionálnych a lokálnych súkromných podnikov a trhu práce. Vysokoškolské inštitúcie nie sú len centrami výučby, ale sú aj oporou regionálneho rozvoja prostredníctvom aktívnej účasti v regionálnych inovačných sieťach. Je veľmi dôležité vytvoriť vzťah medzi rozvojom a cieľmi vysokoškolského vzdelávania a cieľmi regionálneho a miestneho rozvoja. Univerzity by mali aktívne analyzovať ich regionálny vplyv a takisto regionálne a lokálne inštitúcie tiež musia vyvinúť úsilie na rozvinutie tejto kooperácie a na vytváranie regionálnych sietí. Výbor regiónov poukazuje na to, že diverzita, autonómia a geografická decentralizácia je dôležitým faktorom v raste regionálneho vplyvu. Poukazuje na to, že úloha univerzít v regionálnom a lokálnom rozvoji sa rozširuje aj na sociálne a kultúrne faktory. Poukazuje na uplatňovanie celoživotného vzdelávania vo všetkých formách vzdelávania, pretože podporuje osobný rozvoj a odborné schopnosti. Univerzity by mali byť zahnuté do ekonomických a sociálnych aktivít, vrátane tvorby regionálnych rozvojových plánov a implementácie inovačných stratégií. Zdôrazňuje koordináciu vzdelávacej, výskumnej, vysokoškolskej politiky s regionálnou rozvojovou politikou na národnej úrovni a úrovni EÚ. Zdôrazňuje zahrnutie lokálnych a regionálnych autorít v rozhodovaní týkajúcom sa univerzít Vzťahy univerzity a iných aktérov v regióne Pochopenie rolí univerzít v regionálnom rozvoji si vyžaduje analýzu charakteru inštitucionálnych a interpersonálnych vzťahov medzi univerzitami a ostatnými subjektami v regióne. Vzťah univerzity a podnikateľský (súkromný) sektor Zdroj konkurenčnej výhody sa v posledných rokoch odkláňa od materiálových aktív k intelektuálnym. Pre konkurenčnú stratégiu firiem sú v súčasnej dobe stále dôležitejšie technologické inovácie a prístup k zdrojom inovácií, schopnosti, znalosti a informácie. Potenciálnymi zdrojmi inovácií sú konkurenčné firmy, výskumné organizácie, vládne laboratóriá, a univerzity. Univerzity majú osobitné postavenie vzhľadom k tomu, že umožňujú firmám nielen získať znalosti a technológie, ale aj absolventov a zamestnancov univerzity ako napr. konzultantov. Univerzity akumulujú systematizované poznatky zo sveta a zabezpečujú ich distribúciu v regióne. Napriek rozvoju internetu a nových komunikačných technológií, dopravných systémov sú náklady na získanie nových znalostí stále najnižšie priamo pri ich zdroji, s rastom vzdialenosti (geografickej a kultúrnej) rastú [3]. Preto je úloha univerzity v regióne stále dôležitá. Firmy môžu podporovať alebo úplne financovať univerzitný výskum, ale len vtedy ak získajú exkluzívny prístup k poznatkom, resp. prvenstvo vo využití poznatkov. Na spoluprácu firiem a univerzity pôsobia viaceré faktory (Tabuľka 2). Spolupráca univerzít a súkromného sektoru môže byť obojstranná. A to nielen v oblasti spomínaného výskumu, ale aj v iných smeroch, napr. : - ponuka konzultácií a vedecko-technickej podpory podnikom, vrátane zahrnutia fakulty, resp. univerzity do riešenia rôznych projektov. Podobne aj zamestnanci súkromných firiem môžu prednášať na univerzite napr. odovzdávať poznatky z praxe Tabuľka 2 Externé a interné vplyvy na univerzitu, ktoré ovplyvňujú jej spoluprácu so súkromnými podnikmi Externé vplyvy na spoluprácu firiem a univerzity Interné vplyvy na univerzitu, ktoré vedú k rastu záujmu o výskumnú spoluprácu s podnikmi politické zmeny na rôznych úrovniach týkajúce sa rastúca dôležitosť multidisciplinárneho výskumu, hlavne komercionalizácie technológií v technologickej oblasti podpora týchto partnerstiev zo strany vládnych agentúr hľadanie nových podnikateľských možností pre fakultu potreba získať alternatívne zdroje financovania pre Zmeny v očakávaní študentov týkajúcich sa učebných univerzity plánov rozvoj komplexných nových technológií, ktoré si vyžadujú dopyt po nových študijných programoch a učebných multidisciplinárny prístup a rozsiahle zdroje osnovách, ktoré zdôrazňujú súkromné podnikanie a komercionalizáciu nových technológií rastúca potreba vysoko vzdelaných pracovníkov potreba neustáleho profesionálneho vzdelávania sa zamestnanci univerzity, ktorí sa snažia zmeniť systém Zdroj: Vlastná tabuľka spracovaná na základe [22] 440

7 - vzdelávanie a výcvikové partnerstvo. K základnému poslaniu univerzít patrí vzdelávanie, podniky na druhej strane môžu napr. ovplyvňovať tvorbu učebných osnov, keďže vytvárajú dopyt po odborníkoch. Univerzity môžu poskytovať kurzy pre začínajúcich podnikateľov, a rôzne podnikateľsky orientované konferencie a udalosti [2] - aktívna podpora podnikateľských aktivít univerzitami napr. prostredníctvom podnikateľských inkubátorov, zariadení, miestnych zdrojov zárodkového kapitálu, - univerzita môže zlepšiť lokalizačné podmienky v danom regióne, predovšetkým vďaka disponibilnej kvalifikovanej pracovnej sile, transferu znalostí a technológií, technickej podpory, zlepšeniu regionálneho imidža a pod. - ďalšou formou spolupráce môžu byť návštevy pracovných miest, pozorovanie na pracovisku zo strany študentov univerzity, umiestnenie učiteľov, mentorovanie študentov zamestnávateľmi, a pod. - absolventi univerzity môžu založiť úspešné firmy a naďalej spolupracovať s univerzitou, napr. prostredníctvom praxe pre študentov, riešením diplomových prác, spoločnými projektmi a podobne. Tiež prinášajú do firiem nové prístupy, vedomosti a schopnosti využiť znalosti iným spôsobom [2] Vlády, ako aj finančné inštitúcie ponúkajú rôzne stimuly na spoluprácu medzi podnikmi napr. v USA a Fínsku [23], aj keď národné politiky a prax sa v oboch krajinách značne líšia. V USA napr. nepodporujú projekty, z ktorých by mohli prosperovať konkrétne firmy, podporujú projekty zamerané na predkonkurenčnú etapu, ktoré potrebujú ďalší rozvoj pred ich komerčnou implementáciou. Naopak vo Fínsku univerzity čelia výzve pomôcť rozvoju regiónov a preto sa podporuje aj komercionalizáciu technológií. Rastúca úloha univerzít v regionálnom rozvoji vo Fínsku má svoje počiatky na počiatku 90. rokov, keď Fínsko čelilo hlbokej recesii, spôsobenej problémami jeho hlavného ekonomického partnera Sovietskeho zväzu, recesia bola sprevádzaná vysokou nezamestnanosťou, a v tom čase sa univerzity stali dôležitým motorom ekonomického rozvoja. Príkladom môže byť univerzita v Turku, kde nové vedenie priviedlo od r univerzitu k tesnejším vzťahom s regionálnou komunitou [14]. Vzťah univerzity a regionálnych a lokálnych inštitúcií verejnej správy Tento vzťah je tiež obojstranný jednak univerzity poskytujú vzdelanú pracovnú silu pre inštitúcie verejnej správy, humanitné a spoločenskovedné fakulty môžu hrať veľkú úlohu v kultúrnom rozvoji mesta a regiónu, môžu napr. participovať na lokálnych, regionálnych strategických plánovacích procesoch. Fakulty architektúry môžu spolupracovať na urbanistickom rozvoji miest, inžinierske fakulty na technologických inováciách a pod. Je možné tiež pozývať politikov a oficiálnych 441 predstaviteľov na stretnutia s profesormi, výskumníkmi, napr. na konferencie, workshopy a iné aktivity univerzity. A na druhej strane inštitúcie verejnej správy v regióne môžu podporovať univerzitu, napr. poskytnutím pozemkov, budov a kancelárií, technického vybavenia, štipendií, môžu znášať náklady napr. na údržbu. Tieto inštitúcie sa tiež môžu podieľať na spoločnom výskume. V niektorých prípadoch sa regionálne inštitúcie môžu podieľať na založení univerzít. Ako príklad spolupráce s inštitúciami verejnej správy uvádzame Fakultu verejnej správy Univerzity P.J. Šafárika. Táto fakulta vznikla v r a je najmladšou zo štyroch fakúlt univerzity, ku ktorým patria Lekárska, Prírodovedecká, Právnická fakulta, a Fakulta verejnej správy, ktoré pripravujú lekárov, odborníkov z prírodovedných disciplín, matematiky a informatiky, učiteľov, právnikov a odborníkov pre oblasť verejnej správy. Fakulta verejnej správy v rámci študijného programu Verejná správa pripravuje odborníkov na vykonávanie riadiacich funkcií na všetkých úrovniach verejnej správy (v štátnej správe i v samospráve) a pre manažérske posty vo verejnom sektore. Okrem poskytovania vzdelávania, šírenia poznatkov a znalostí sa Fakulta verejnej správy v rámci výskumu zameriava aj na výskum v oblasti ekonomicko-právnych aspektov verejnej správy v podmienkach regiónu. Fakulta tiež spolupracuje s organizáciami verejnej správy, hlavne územnej samosprávy v Košickom kraji, a to formou spoločne riešených projektov, konzultácií študentov a pracovníkov verejnej správy pri riešením prípadových štúdií, záverečných, diplomových a rigoróznych prác. Pri domácich zadaniach sa študenti zúčastňujú krátkodobých stáží v organizáciách verejnej správy, napr. v rámci predmetu Regionálna ekonomika a rozvoj ide o prípravu Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí, ktoré sa často krát stávajú podkladom pre reálny strategický dokument obcí [24]. Fakulta verejnej správy spolu s Košickým samosprávnym krajom tiež rieši projekt celoživotného vzdelávania pracovníkov samosprávy. Vzťah univerzity a pracovnej sily v regióne (vplyv na rozvoj ľudského kapitálu) Kľúčovým faktorom, ktorý prepája univerzity a regionálny rozvoj je ich úloha poskytovateľa vysoko kvalifikovaných a talentovaných ľudí. Rast konkurencie so sebou prináša dôraz na inovácie a nové technológie, ktoré si vyžadujú kvalifikovanejšiu pracovnú silu. Univerzity tiež môžu poskytovať tréning učiteľom, rôzne konzultácie, víkendové tréningové možnosti a večerné kurzy a pod. Univerzity môžu vytvárať partnerstvá so školami v danom regióne a podporovať mladých ľudí v regióne v ich záujme o vedu a technológie, tiež umožňujú využitie regionálnych zdrojov talentov. Chakrabarti a Lester v rámci komparatívnej štúdie USA a Fínska poukazujú na to, že univerzity sa snažia priviesť študentov aj k riešeniu praktických problémov, vytvárať pracovné príležitosti pre absolventov, ako aj zabezpečiť

8 prístup k aplikovaným technologickým znalostiam [23]. Dôraz sa začína klásť na a flexibilné učenie a hlavne celoživotné vzdelávanie. Vzťah univerzity a verejnosti Univerzita vystupuje nielen ako šíriteľ poznatkov v regióne, ale aj ako sociálna a kultúrna inštitúcia. Univerzity realizujú verejné prednášky a fóra, odborní zamestnanci publikujú články nielen v zahraničí, ale aj v miestnych novinách, môžu vytvárať univerzitné komunitné centrá, môžu realizovať rôzne výstavy, koncerty, prezentácie prác spisovateľov a umelcov, umožniť stretávanie sa odborníkov a pod. Umožňujú verejný prístup do univerzitných knižníc, môžu byť poskytovateľom internetu, vlastných zariadení, napr. nemocnice, botanickej záhrady. Vplyv univerzity na lokalitu môže byť aj prostredníctvom samotných budov, campusu univerzity, ktorý môže byť napr. dominantou mesta. Dôležitý je tiež obraz univerzity na verejnosti, spokojnosť študentov, pohyb absolventov, regionálna spolupráca nielen s inštitúciami verejného a súkromného sektora, ale aj s inštitúciami tzv. tretieho sektora (neziskovými organizáciami). Lepšie využitie lokálnych zdrojov a infraštruktúry umožňuje kooperácia medzi samotnými univerzitami v rámci regiónu, aj keď stále naráža aj na konkurenčný vzťah univerzít. Pre univerzity je zložité regionálne spolupracovať ak vzájomne súťažia o počty študentov, rozšírenie prístupu na trh vzdelávania, výskumné granty, spoluprácu s podnikmi, ako aj o finančné zdroje z EÚ. Ako príklad uvádzame Univerzitu P.J.Šafárika (UPJŠ), ktorá si medzi strategické zámery rozvoja stanovila prehlbovanie jej postavenia medzi kultúrnymi a vzdelávacími ustanovizňami Slovenskej republiky a v širšej verejnosti. Jednou z možností dosiahnutia tohto cieľa je poskytovanie služieb verejnosti, v rámci ktorého univerzita mieni napr [25]: vytvoriť a rozvíjať partnerstvo so štátnymi, verejnými a podnikateľskými subjektami so zameraním na aktualizáciu obsahu výučby, podporu spoločného rozvoja základného a aplikovaného výskumu s nadväzným zabezpečením transferu poznatkov a technológií; rozvíjať partnerstvo a spoluprácu s verejnými a štátnymi vysokými školami v regióne Východného Slovenska so zameraním na aktualizáciu obsahu výučby, riešenie vedecko-výskumných projektov a koordináciu spoločného postupu pri presadzovaní oprávnených požiadaviek vysokých škôl; rozšíriť ponuku programov ďalšieho vzdelávania pre absolventov stredných a vysokých škôl, odborníkov z praxe a iných záujemcov a vytvoriť tak podmienky pre ich celoživotné vzdelávanie; zabezpečiť, aby sa poskytovanie ďalších služieb verejnosti (sociálnych, kultúrnych, zdravotných, športových, atď.) stalo integrálnou zložkou poslania UPJŠ 442 vytvárať primerané možnosti na rozvoj vysokoškolského športu a kultúry. Doteraz sme popísali jednotlivé vzťahy a načrtli aké úlohy môže zohrávať univerzita v regióne, nie všetky univerzity sú však rovnako zahrnuté do rozvoja svojho regiónu. Niektoré univerzity venujú väčšiu pozornosť regiónu v ktorom pôsobia, osobitne to platí pre univerzity v okrajových (periférnych regiónov), ktoré viac berú do úvahy lokálny trh práce. 5. Faktory ovplyvňujúce úlohu univerzít v regionálnom rozvoji Miera v akej je univerzita zahrnutá v regionálnom rozvoji závisí od viacerých faktorov, ku ktorým patria: rozhodnutie univerzity akú úlohu chce zohrávať v regionálnom rozvoji, ako si univerzita stanoví poslanie a stratégiu, cieľ univerzity, jej možnosti a zariadenia, politika v danej krajine, akú úlohu majú hrať univerzity, veľkosť a pozícia regiónu v ktorom univerzita pôsobí. Veľká univerzita v periférnom regióne môže mať lepšie postavenie a vplyv na regionálny rozvoj ako viac malých univerzít v jadrovom regióne, najmä ak aj medzi sebou súťažia. typ univerzity. Prípadové štúdie poukazujú na to, že staršie a tradičné univerzity sú menej zahrnuté do rozvoja svojich regiónov ako nové a technické univerzity [15]. Rovnako veľké výskumné univerzity sú viac zamerané na globálne siete a šírenie výsledkov akademického výskumu vo svete. Pre univerzity so silnou výskumnou základňou sú často regionálne záležitosti málo zaujímavé. spôsob financovania univerzít. Väčšina univerzít je financovaná zo zdrojov štátneho rozpočtu, ale v niektorých krajinách, napr. v posledných rokoch vo Fínsku sa univerzity viac spoliehajú na regionálnu ako národnú podporu. Regionálne financovanie sa uplatňuje napr. aj vo federálnom systéme krajín v Nemecku alebo v Španielsku. Financovanie regionálnymi inštitúciami, však ešte negarantuje orientáciu univerzity na daný región. V prípade regionálnej podpory však môžu regionálne inštitúcie požadovať väčšie zapojenie univerzity do rozvoja daného regiónu. ďalším faktorom ovplyvňujúcim správanie sa univerzít sú rýchlo meniace sa požiadavky zamestnávateľov a zmeny na trhu práce. Kitagawa poukazuje na to, že existuje medzera medzi tým, čo sa očakáva od univerzít v modeloch regionálneho rozvoja a skutočným zapojením sa univerzít do inovačného procesu. Medzi bariéry, ktoré bránia univerzitám zohrávať aktívnejšiu úlohu v rozvoji svojich regiónov zahrňuje náročnosť na čas, prípadné komplikácie, ako aj problém rovnováhy medzi potrebami konkurencie a spolupráce [17].

9 6. Závery a odporúčania Na základe doteraz uvedeného môžeme identifikovať oblasti, v ktorých by mohli slovenské univerzity zohrávať väčšiu úlohu v regionálnom rozvoji. Doteraz nebola venovaná väčšia pozornosť úlohe univerzít v regionálnom rozvoji na Slovensku, najmä v strategických dokumentoch SR sa nevenuje dostatočná pozornosť úlohe univerzít v regiónoch. Postrádame stratégie ako efektívnejšie zapojiť univerzity do rozvojových procesov. Na druhej strane aj samotné univerzity sa vnímajú skôr ako národné inštitúcie, nie ako regionálne. Riešením je podľa nášho názoru ani nie tak plánovanie zhora nadol, ale vytváranie sietí poskytovateľov vzdelávania, zamestnávateľov, kontaktov s absolventmi, úniami zamestnávateľov, inštitúciami regionálneho rozvoja, pracovnými agentúrami, neziskovými organizáciami a pod. z iniciatívy aktérov vo vnútri regiónov. Univerzity si túto svoju úlohu v regióne začínajú uvedomovať, napr. na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici sa dňa 6. decembra 2002 konal seminár "Úloha univerzít v regionálnom rozvoji" v rámci projektu Rozvoja vysokého školstva v Slovenskej republike realizovanom Univerzitou Komenského. Seminár sa zaoberal spoločensky dôležitou úlohou univerzít, ich postavením v regionálnom rozvoji a možnosťami tvorby a rozšírenia regionálnej spolupráce [26]. Teda aj samotná univerzita musí v prvom rade chcieť prispievať k rozvoju regiónu a stanoviť si regionálny rozvoj ako časť svojho poslania. V takom prípade môže univerzita vplývať na región v ktorom pôsobí cez: šírenie informácií a znalostí v regióne i mimo neho prostredníctvom poskytovania vzdelávania, rôznych základných i špecifických kurzov. Ak chcú univerzity hrať väčšiu úlohu v ekonomickom rozvoji je nevyhnutné, aby nielen odpovedali na aktuálne požiadavky trhu práce, ale aj aktívne skúmali a predpovedali meniace sa požiadavky zamestnávateľov. Problematický je pomerne značný časový rozdiel medzi identifikáciou potreby a prípravou potrebných kvalifikovaných síl. Základnou požiadavkou preto je zdieľanie informácií medzi univerzitami a zamestnávateľmi. uľahčenie prístupu ku globálnemu toku znalostí. tvorbu nových znalostí a vedomostí, hlavne lokálne relevantnú produkciu poznatkov prostredníctvom základného, ale aj aplikovaného výskumu. univerzita tiež musí oslovovať podniky, pracovnú silu a spoločnosť. Mala by sa pripojiť k regionálnym záujmom a regionálnym klastrom. rozvoj spolupráce s praxou, vytváranie regionálnych sietí. Konkrétne by mali univerzity rozvíjať spoluprácu medzi jednotlivými univerzitami a inými výskumnými centrami, spoluprácu s firmami v danom regióne, neziskovými organizáciami a regionálnymi inštitúciami a samosprávou. Tieto siete môžu využiť tak na tvorbu, ako aj na šírenie znalostí v regióne a prepojenie s globálnymi sieťami. dôraz na rozvojové oblasti, ktoré sú relevantné pre región, sústredenie sa na výskumné projekty relevantné pre región. spoluprácu s regionálnymi inštitúciami na stratégiách rozvoja regiónu. Účasť na tvorbe regionálnych stratégií a pomoc aj pri ich implementácii. spoluprácu s priemyselnými parkami a inkubátormi. schopnosť pritiahnuť najlepších študentov, fakultných zamestnancov, vedeckých pracovníkov, ktorá má vplyv na atraktívnosť regiónu a pod. Je rovnako potrebné venovať aj viac pozornosti marketingovým funkciám univerzity. Univerzity podľa Goddarda venujú málo pozornosti a zdrojov na marketing svojich produktov a reakciu na požiadavky trhu [5] Univerzity by mali budovať povedomie o univerzite (o kurzoch, ďalšom vzdelávaní, medzinárodných vzťahoch, transfere technológií, výskumných aktivitách, a pod.). Rovnako by univerzity mali sledovať a merať svoj vplyv na regionálny rozvoj. Poznámka Príspevok je súčasťou grantu VEGA č. 1/2627/05 Ekonomický systém samosprávy v povstupovom období do EÚ. Zoznam použitej literatúry 1. BLAŽEK, J.: Teorie regionálního vývoje: je na obzoru nové paradigma či jde o pohyb v kruhu? [online] [cit ]. Dostupné z < 2. BRAMWELL, A. WOLFE, D.A.: Universities and Regional Economic Development: The Entrepreneurial University of Waterloo. [Online] Paper presented ad Canadian Political Science Association. Annual Conference. The University of Western Ontario. London. June [cit ] Dostupné z < > 3. THANKI, R.: How do we know the value of higher education to regional development? In: Regional Studies. Feb. 1999, 33, 1, s COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES: Communication from the mission: The role of the universities in the Europe of knowledge. [online] Brussels, [cit ] Dostupné z < FIN:EN:PDF> 5. GODDARD, J.: Universities and Regional Development: An Overview. [online] Background paper to OECD Project on the response of Higher Education to regional needs, july [cit ] Dostupné z 6. Bolonský proces. [online] [ ] Dostupné z < =107&pid=107> 7. KEANE, J. ALLISON, J: The intersection of the learning region ad local and regional economic 443

10 development: Analysing the role of higher education. In: Regional Studies, Dec. 1999, 33, 9, s LUNDVALL, B. - JOHNSON, B.: The Learning Economy. In: Journal of Industrial Studies. 1(2), 1994 s Zdroj: DUCATEL, K.: Learning and skills in the Knowledge Economy. Online [ ] Danish Reseach Unit for Industrial Dynamics. Working Paper No February Dostupné z < 9. ASHEIM, B.T.: The Learning Firm in the Learning Region: Workers Participation as Social Capital. [online] DRUID s Summer 2000 Conference, June 15-17, Rebild, Denmark. s [cit ] Dostupné z < 10. REHÁK, Š.: Regionálne priemyselné klastre na Slovensku: konkurencia vs. spolupráca. In: Zborník prác zo 6. medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Sprac. E. Strážovská. 2003, s GARVIN, D.: Building a Learning Organisation. In: Harvard Business Review, 1993, Vol.71, Iss.4, July- August, s TÖDTLING, F.: Innovative Regionen Erfolgsrezept für die Zukunft? [Online] Príspevok na konferencii Region München Wohin v Mníchove. [ ] Dostupné z BLAHÚTOVÁ, J.: Vplyv procesu globalizácie na ľudský kapitál ako vnútorný faktor regionálneho rozvoja. In: Zborník prác zo 6. medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Sprac. E. Strážovská. 2003, s LÖNNBERG H. PUUKKA J.: The University and Its Region: The Case of the University of Turku. In: Higher Education in Europe. Vol. XXVI, No. 3, BOUCHER, G. CONWAY, CH. MEER, E.: Tiers of Engagement by Universities in their Region s Development. In: Regional studies. Vol. 379, December 2003, p , 16. HAMM, R. WENKE, M.: The Importance of Universities of Applied Sciences for Regional Development Theory and empirical Evidence for the German Middle Lower Rhine Area. [online] European Regional Science Association. 41 st European Congress Zagreb, Croatia, 29.august 1.September [cit ] Dostupné z < KITAGAWA F.: Universities and Innovation in the Knowledge Economy: Cases from English Regions. In: Higher Education Management and Policy. Vol. 16, No. 3, 2004, s BLEANEY, M.F. et al.: What does a University add to its local economy? In: Applied Economics, 1992, No.24, s KARLSSON, CH. ZHANG, W.: The role of universities in regional development. Endogenous human capital and growth in a two-region model. In: The Annals of Regional Science. 2001, 35, The Response of Higher Education Institutions to Regional Needs. Dostupné z < 21. Outlook opinion of the Committee of the Regions of 20 November 2003 on The role of universities in local and regional development within the context of a Europe of knowledge. [online] [ ] Official Journal of the European Union Brussels. Dostupné z < pdf> 22. SMILOR R.W. - DIETRICH, G.B. - GIBSON, D.V.: The entrepreneurial university: The role of higher education in the United States in technology commercialization and economic development. In: International Science Journal. Feb. 1993, s Zdroj: CHAKRABARTI, A.K. LESTER, R.K.: Regional Economic Development: Comparative Case Studies in the US and Finland. Massachusetts Institute of Technology. Industrial Performance Center. Special Working Paper Series on Local Innovation Systems. Dostupné z < CHAKRABARTI, A.K. LESTER, R.K.: Regional Economic Development: Comparative Case Studies in the US and Finland. Massachusetts Institute of Technology. Industrial Performance Center. Special Working Paper Series on Local Innovation Systems. Dostupné z < ŠTANGOVÁ, N. - ORBÁNOVÁ, I.: Transformačný proces a jeho odraz v ekonomických predmetoch vyskoškolského vzdelávania pre verejnú správu. Príspevok prednesený na medzinárodnej vedeckej konferencii Inovačné procesy v obsahu vysokoškolského vzdelávania v sociálnych a ekonomických vedách. Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne. Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Dlhodobý zámer UPJŠ v Košiciach na roky 2004 až [ ] Dostupné z 3eca99efcab64f&m=b dfacb2a f4bc968e b 26. Kronika Univerzity Konštantína Filozofa, rok Dostupné z MAIER, G. TODTLING, E. : Regionální a urbanistická ekonomika II. Regionálny rozvoj a regionálna politika. Bratislava: Elita, SCHLÄGER-ZIRLIK, P.: Der Ansatz der Lernenden Region in der Stadt- und Regionalentwicklung - - dargestellt am Beispiel der Übertragung des Stadtmarketinggedankens auf ausgewählte Städte in Transformationsländern. Dizertačná práca. Bayreuth 2002 s