KATASTROFY VYBRANÉ PROBLÉMY

Transcription

1 16. medznárodná vedecká konferenca Rešene krízových stuácí v špecfckom prostredí, Fakulta špecálneho nžnerstva ŽU, Žlna, jún 2011 KATASTROFY VYBRANÉ PROBLÉMY Klučka Jozef * ) ABSTRAKT Dôsledky katastrof môžu mať podstatný vplyv na kontnutu podnkateľskej čnnost podnku a plnene základných funkcí štátu. V článku je uvedený prístup k výpočtu kvantfkáce strát z ttulu výskytu katastrofy a popísané prístupy k modelovanu dôsledkov katastrof. Kľúčové slová: katastrofa, kvantfkáca strát. ABSTRACT Catastrophe consequences can have substantal mpact on the busness contnuty of a company as well as on fulfllment of fundamental state functons. In the paper s descrbed the approach to loss quantfcaton of catastrophes and also approaches to modelng of catastrophe consequences. Key words: Catastrophe, loss quantfcaton. Katastrofou rozumeme neočakávanú udalosť, ktorá je zapríčnená prírodným žvlom alebo zámernou ľudskou čnnosťou a vede k rozsahlym a negatívnym socálno-ekonomckým dôsledkom. Dôsledky katastrof môžu mať podstatný vplyv na kontnutu podnkateľskej čnnost podnku a plnene základných funkcí štátu. Preto je nevyhnutné, aby bol podnk a štát prpravený na výskyt katastrofy z dvoch dôvodov: a) preventívnej, b) elmnáce dôsledkov. Zákon NR SR č.42/1994 Z.z. o cvlnej ochrane obyvateľstva [1] rozlšuje mmoradne udalost: a) žvelné pohromy * ) Jozef Klučka, doc. Ing. PhD., Fakulta špecálneho nžnerstva, Katedra krízového manažmentu, ul. 1.mája 32, Žlna, tel , fax: , e-mal: jozef.klucka@fs.unza.sk 305

2 b) haváre c) katastrofy d) terorstcké útoky Dôsledky katastrof možno členť na prame a neprame škody a následné škody. V kontexte tejto základne klasfkačnej schémy je možné členť dôsledky nasledovne: a) škody na majetku (prame škody), b) straty ľudských zdrojov (prame a neprame škody), c) náklady na záchranné práce (náklady spojené s pramym a nepramym škodam), d) náklady stratených príležtostí (následné škody). 1 KVANTIFIKÁCIA STRÁT Výskyt javu katastrofy možno vyjadrť ročnou pravdepodobnosťou výskytu p a prradenou stratou L. Pre udalost uvedené v tab.1 sa predpokladá, že sú nezávslé Bernoullho náhodné premenné, prčom ch možno popísať [2]. P(E výskyt) = p (1) Ak sa jav E nevyskytne, potom strata L =0. Výška očakávanej straty (EL angl. expected loss) danej udalost E je daná EL = p * L (2) Celková strata pre všetky udalost počas roku sa označuje premerná ročná strata (AAL angl. average anual loss) a je daná AAL = å EL = å p L (3) Pravdepodobnosť prekročena danej úrovne straty (angl. exceedence probablty for a gven loss) možno vypočítať nasledovne EP (L ) = Õ P( LñL ) = 1- P( L L ) = 1- (1 - p ) (4) Výsledná hodnota EP (L) udáva hodnotu ročnej pravdepodobnost, že strata prekročí danú hodnotu. EP krvka tak umožňuje určť pravdepodobnú maxmálnu stratu (PML angl. probable maxmum loss). PML je subjektívna mera rzka. j = 1 Tab.1 Výpočet premernej ročnej straty AAL príklad Zdroj: vlastná spracovane, Gros, Kunnrenther ed. 306

3 Udalosť (E ) Ročná pravd. výskytu (p ) Strata (L ) Pravd. prekročena straty (EP(L )) EL = p *L A 0, , B 0, , C 0, , D 0, , E 0, , F 0, , G 0, , H 0, , I 0, , J 0, , K 0, , L 0, , M 0, , O 0, , P 0,02 0 0, Premerná ročná strata = Posťovateľ môže použť EP krvku (obr.1) na určene výšky straty, ktorá sa môže vyskytnúť na danej úrovne pravdepodobnost. PML možno nverzne defnovať ako ročnú pravdepodobnosť prekročena danej úrovne straty. V príklade je frekvenca výskytu katastrofckej udalost 1 krát za 10 rokov čomu zodpovedá PML ako dolná hranca straty, ktorá udáva 10% pravdepodobnosť prekročena na EP krvke. Z obr.1 vyplýva, že PML je prblžne 2 ml. Sk. Prebeh straty v závslost na pravd. výskytu rzka ,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0, Pravd. prekročena straty Strata Obr.1 Prebeh straty v závslost na pravdepodobnost výskytu rzka Zdroj: vlastné spracovane, Gros, Kunnrenther ed. 307

4 K výskytu katastrofy a kvantfkác dôsledkov je možné prstupovať ako k fenoménu determnstckému, resp. stochastckému. Vzhľadom na hore uvedené je zrejmé, že musíme rezgnovať na determnstcký model. 2 MODELOVANIE DOSLEDKOV KATASTROF Možné aplkáce sú nasledovné (vď tež [2]): a) logcké stromy b) smuláca c) aplkáca EP krvky (PML) Logcké stromy predstavujú dekomponovane udalost katastrofy na čntele, pre ktoré je prradená pravdepodobnosť výskytu daného javu. p 2 DT 1 Š 1 p 1 PP 1 1- p 2 DT 2 Š 2 p 2 DT 1 Š 3 1- p 1 PP 2 1- p 2 DT 2 Poveternostné podmenky Dostupnosť v teréne Škody Obr.2 Logcký strom a jeho aplkáca pr modelovaní katastrofy Zdroj: vlastné spracovane Obrázok znázorňuje katastrofcký jav rozsahly požar, ktorého determnanty sú poveternostné podmenky (suché počase, bezvetre,...), dostupnosť v teréne (rovna, horský terén). Ďalše čntele v obrázku neuvedené by mohl byť dostupnosť špecfckej hasčskej technky, lokalzáca požaru (s ohľadom na možný zásah prvkov krtckej nfraštruktúry). Výsledná škoda je daná nasledovne: kde n å Š = p * X (5) = 1 308

5 Š je očakávaná škoda ako dôsledok katastrofy p je pravdepodobnosť -tej stuáce X je hodnota čnteľa charakterstcká pre -tú stuácu Smuláca je metóda založená na napodobnení správana reálneho systému. Metóda antcpuje stochastcké nazerane na správane sa reálneho systému skúmanej katastrofy. Predpokladajme, že škoda náhodného javu (katastrofy) je daná z analýzy javu v mnulost vď tab.2. Tab.2 Vstupné dáta smuláce škody katastrofy Zdroj: vlastné spracovane Škoda Pravd. výskytu škody Náh.č. dolná hranca Náh.č. horná hranca Žadna 0, Nízka 0, Stredná 0, Vysoká 0, Kolaps 0, S použtím generátora náhodných čísel v programe Excel sú generované náhodné čísla. výber zo súboru generovaných náhodných čísel - vď tab.3. Výsledok smuláce je znázornený na obr.3. Tab.3 Generované náhodné čísla Zdroj: vlastné spracovane Por. č. Náh číslo 1 34, , , ,34 5 8,81 6 2, ,48 8 6, , ,27 309

6 Početnosť škody Žadna Nízka Stredná Vysoká Kolaps škoda Obr. 3 Graf početnost škody ako výsledok smuláce Zdroj: vlastné spracovane Postup rešena je nasledovný pre vstupné dáta, ktoré sú dané analýzou dát v mnulost sa generoval náhodné čísla generátorom náhodných čísel, ktorých vyhodnotením bol získaný graf vyjadrujúc vzťah veľkost škody a početnost. Z výsledku príkladu vyplýva, že výška škôd skúmanej katastrofy je s najväčšou početnosťou v kategór nízka/stredná/vysoká s početnosťou 28/75/27 (uvedené je platné pre daný beh smuláce). Aplkáca EP krvky (PML) bola vysvetlená vyšše. Kombnácou uvedeného prístupu v spojtost so smulácou je možné vytvorť relatívne komplexný nástroj na podporu rozhodovana v súvslost s dôsledkam katastrofy a stratégou postena/zastena pre podnky, resp. posťovne/zasťovne. Ak predpokladáme, že podnk a štát je vystavený rzkám antropogénnym (vznkajúcm v dôsledku ľudskej čnnost, ktoré môžu byť nterné a externé) a rzkám prírodným, potom teóra poskytuje v rámc modelovana katastrof (angl. catastrophe modelng), radena rzka podnku (angl. enterprse rsk management) a radena kontnuty podnkateľskej čnnost (angl. busness contnuty management) komplexné (aj keď nedokonalé) spektrum metód a prostredkov na radene rzík, ktorým je podnk a štát vystavený. LITERATÚRA [1] Zákon NR SR č. 42/1994 Z.z. o cvlnej ochrane obyvateľstva [2] GROSSI,P., KUNRENTHER,U. ed.: Catastrophe Modelng, Berln, Sprnger, 2005, ISBN [3] HOCHRAINER, S.: Macroeconomc Rsk Management Aganst Natural Dsasters, Wen, DUV, 2006, ISBN Článok recenzoval: prof. Ing. Ladslav Šmák, PhD. 310