ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA ŠTEFAN SAMSON Technical University of Košice Faculty of Economics Němcovej 32 040 01 Košice Slovak Republic Stefan.Samson@tuke.sk Abstract / Abstrakt O rozdieloch v sociálnej a ekonomickej úrovni medzi jednotlivými regiónmi krajmi na Slovensku, sa toho už dosť veľa pohovorilo a popísalo. Snahou aj tohto príspevku je hlavne dokumentovať, že rozdiely medzi regiónmi sa neznižujú, ale zvyšujú, čo nepovažujeme za dobrý vývojový trend pre zaostávajúce regióny ale ani pre celú ekonomiku Slovenska. Riešenia tohto, podľa nášho názoru, nie dobrého vývoja, nenašla ani jedna vláda za dvadsať rokov premeny našej ekonomiky, i keď si každá z nich takúto úlohu dala do svojho volebného programu. Vlastné sily a možnosti zaostávajúcich regiónov sa ukázali tiež nedostatočné. Zdroje z eurofondov, štát a regióny, nenasmerovali na rozvoj predovšetkým zaostávajúcich regiónov. V príspevku uvádzame faktory, ktorých komplexné dôsledné využitie, by mohlo priniesť určitú pozitívnu zmenu v regionálnej hospodárskej politike. Kľúčové slová: rozdiely v regiónoch, regionálny hrubý nezamestnanosť, hrubá mesačná mzda, čistý príjem domácnosti domáci produkt, 1 ÚVOD O rozdieloch v sociálnej a ekonomickej úrovni medzi jednotlivými regiónmi krajmi na Slovensku, sa toho už dosť veľa pohovorilo a popísalo.

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA Snahou aj tohto príspevku je hlavne dokumentovať, že rozdiely medzi regiónmi sa neznižujú, ale zvyšujú, čo nepovažujeme za dobrý vývojový trend pre zaostávajúce regióny ale ani pre celú ekonomiku Slovenska. Riešenia tohto, podľa nášho názoru, nie dobrého vývoja, nenašla ani jedna vláda za dvadsať rokov premeny našej ekonomiky, i keď si každá z nich takúto úlohu dala do svojho volebného programu. Vlastné sily a možnosti zaostávajúcich regiónov sa ukázali tiež nedostatočné. Zdroje z eurofondov, štát a regióny, nenasmerovali na rozvoj predovšetkým zaostávajúcich regiónov. V príspevku uvádzame faktory, ktorých komplexné dôsledné využitie, by mohlo priniesť určitú pozitívnu zmenu v regionálnej hospodárskej politike. 2 ROZDIELY V REGIÓNOCH Všetci, ktorí sa zaoberajú regionálnou hospodárskou politikou vychádzajú z toho, že ekonomické a tým aj sociálne rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú prirodzené, vždy boli, sú a budú. Vznikali v historickom vývoji v dôsledku rozdielnych prírodných a spoločenských, vnútorných a vonkajších podmienok. Je pochopiteľné a akceptovateľné aj to, že hlavné mesto Bratislava a okolie okolo neho, kde sa sústreďuje hospodársky a kultúrny život, zákonodarná a výkonná moc štátu, čiže bratislavský región, je ekonomicky a sociálne najvyspelejší. Problematickou a otáznou sa stáva veľkosť týchto rozdielov. Rozchádzame sa v tom, či rozdiely medzi regiónmi a hlavne ich narastanie sa má tolerovať a má sa tiež považovať za prirodzené, či vývoju rozdielov medzi regiónmi treba ponechať voľný priebeh, či vývoj rozdielov medzi regiónmi je potrebné hospodárskou politikou štátu usmerňovať a ekonomickými stimulmi podporovať rozvoj zaostávajúcich a tým vytvárať podmienky pre znižovanie týchto rozdielov Sme zástancami toho tých názorov, že optimálny vývoj a rozvoj ekonomicko sociálnej úrovne štátu ako celku, predpokladá a je daný racionálnym využívaním materiálnych a ľudských zdrojov všetkých regiónov. Príliš veľké zaostávanie ekonomiky niektorého niektorých regiónov, poukazuje na nevyužívanie zdrojov v nich, vytvára nerovnováhu medzi nimi aj v sociálnej oblasti, čím sa znižuje ekonomicko sociálna úroveň štátu ako celku. Sociálna úroveň a uspokojovanie potrieb v tejto oblasti je pre obyvateľov, región, štát, rozhodujúca. Práve rozdielnosť v sociálnej úrovni obyvateľov a jej narastanie v niektorých regiónoch oproti iným a aj určitému priemeru v štáte, robí ten ktorý región zraniteľnejší Vytvára sa v ňom určité nemalé sociálne napätie, ktoré sa prejavuje hlavne v nedostatku pracovných príležitostí a tým vo veľkej nezamestnanosti, nízkych príjmoch a v nižšej obmedzenej spotrebe.

Úroveň uspokojovania potrieb v sociálnej oblasti závisí v prvom rade od úrovne v ekonomike. Ekonomická a sociálna stránka života v spoločnosti tvoria určitú jednotu a sú navzájom prepojené, na sebe závislé a vzájomne sa podmieňujú. Nízka ekonomická úroveň regiónu nevytvára tak dobré podmienky pre život ako v regióne ekonomicky vyspelejšom, bohatšom na ekonomické aktivity. 2.1 Ukazovatele hodnotenia ekonomicko sociálnej úrovne subnacionálnych regiónov Keďže už viac rokov sa zaoberáme skúmaním a analýzami ekonomicko sociálnych rozdielov medzi regiónmi 1, dospeli sme tiež k názoru, ktorý je dnes všeobecne uznávaný, že pre presnejšie hodnotenie ich úrovne, nevystačíme s jedným ukazovateľom, napr. vytváraným hrubým domácim produktom. Pri analýzach reálnej úrovne regiónov sme použili súbor viacerých ukazovateľov. Išlo o nasledovné ukazovatele: vytváraný regionálny hrubý domáci produkt (RHDP) na jedného obyvateľa, počet nezamestnaných a z neho vyplývajúca miera nezamestnanosti v regióne, priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve regiónu, priemerný mesačný príjem domácnosti v regióne. Hlbšie a ešte presnejšie analýzy by si vyžiadali pri posudzovaní hodnotenia úrovne tvorby RHDP využiť ďalšie ukazovatele, ako napr. tvorba pridanej hodnoty na pracovníka v regióne, tvorba veľkosti fixného kapitálu, veľkosť a umiestnenie priamych zahraničných investícií v regióne, podiel na tvorbe RHDP pre vlastný región, pre iné regióny v štáte a pre export,.... Analýzu nezamestnanosti by bolo potrebné doplniť poznaním rozloženia nezamestnanosti a jej miery podľa veku, vzdelania, dĺžky nezamestnanosti. Hlbšiemu hodnoteniu by poslúžilo aj poznanie počtu voľných pracovných miest a počtu uchádzačov o zamestnanie,.... Ukazovatele rozdeľovania - priemernú mesačnú mzdu zamestnanca a priemerný mesačný príjem domácnosti v regióne by bolo účelné doplniť prvotným a druhotným rozdeľovaním dôchodkov,.... V našich analýzach ekonomicko sociálnej úrovne a rozdielov regiónov, sme vychádzali len z uvedených štyroch ukazovateľov. Hodnotenie cez tieto ukazovatele považujeme za dostačujúce. 1 Komplexnejšiu analýzu vývoja rozdielov regiónov uvádzame v spolupráci s Ing. G. Koľvekovou, PhD., v príspevku Rozdielnosť vývoja ekonomicko-sociálnej úrovne regiónov Slovenska pripraveného na publikovanie.

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA Sme ale toho názoru, že pre uskutočňovanie racionálnej regionálnej hospodárskej politiky, nestačí poznať len skutočnú ekonomicko sociálnu úroveň regiónov. Je potrebné na základe poznania úrovne a rozdielov regiónov, poznať aj trend ich vývoja. 2.2 Vývoj úrovne a rozdielov medzi regiónmi 2.2.1 Regionálny hrubý domáci produkt Regionálny hrubý domáci produkt (RHDP) vyjadruje veľkosť hodnoty - ceny finálnej produkcie vyrobenej v danom regióne za bežný hospodársky rok. Jeho reálna hodnota napovedá o využívaní potencionálnych zdrojov, ktorými disponuje daný región. Tým, že vyjadruje ekonomickú úroveň a ekonomickú výkonnosť regiónu, je jedným zo základných ekonomických ukazovateľov pre hľadanie a využívanie zdrojov ekonomického rastu v regióne a tým aj pre smerovanie regionálnej hospodárskej politiky. Ak chceme porovnávať ekonomickú úroveň a výkonnosť jednotlivých regiónov, musíme vytvorený RHDP v absolútnom celkovom vyjadrení rozpočítať na počet obyvateľov, čím dostaneme RHDP na jedného obyvateľa. Voči ukazovateľu hrubý domáci produkt a jeho aplikácii na úrovni subnacionálnych regiónov je viacero výhrad. Snáď z najpresvedčivejších je tá, že údaje o veľkosti RHDP, ktoré máme k dispozícii zo ŠÚ SR, nám neudávajú presne tvorbu hodnoty HDP pre ten ktorý región, pretože administratívne hľadisko regiónu nezodpovedá vždy presne priestoru reálneho procesu tvorby RHDP. Napriek tejto, ale aj celého radu ďalších výhrad, sme toho názoru, že ukazovateľ HDP, resp. RHDP, je východiskový základný ukazovateľ pre posudzovanie ekonomickej úrovne určitého presne vymedzeného priestoru či už štátu, resp. jeho jednotlivých regiónov 2. V tabuľke č. 1 a 1 a uvádzame vývoj tvorby RHDP v regiónoch na Slovensku, v ich členení podľa NUTS III (8 regiónov) a podľa NUTS II (4 regióny). V tabuľkách porovnávame údaje z roku 2007 ku roku 2002. 2 Regionálny hrubý domáci produkt (RHDP) uvádzame v bežných cenách eur v PJS. Je podielom dvoch ukazovateľov a to: RHDP, v ktorom sa uplatňuje kritérium podľa miesta pracoviska a druhého priemerného počtu obyvateľov bývajúcich v danom regióne, ktorý je založený na princípe rezidencie. Porovnávanie týchto dvoch ukazovateľov založených na rozdielnych princípoch spôsobuje problémy len tam, kde je pomerne vysoká dochádza za prácou z okolitých regiónov ( v našom prípade je to u bratislavského ), V tomto prípade je potrebné hodnotu RHDP zreálniť.

Tabuľka 1: Hrubý domáci produkt na obyvateľa v regiónoch SR NUTS III (v PKS) Región, SR 2002 2007 2007/2002 2002 2007 PPS PPS pomer (%) R/SR (%) R/SR (%) Bratislavský 25027 39917 159,5 226,0 236,8 Trnavský 11078 20405 184,2 100,0 121,1 Trenčiansky 10124 15604 154,1 91,4 92,6 Nitriansky 9366 14108 150,6 84,5 83,7 Žilinský 9047 14114 156,0 81,7 83,7 Banskobystrický 9569 12390 129,5 86,4 73,5 Prešovský 6857 9198 134,2 61,9 54,6 Košický 9997 13790 137,9 90,3 81,8 SR spolu 11075 16852 152,2 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2009, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2009, ŠÚ Tabuľka 1a: Hrubý domáci produkt na obyvateľa v regiónoch SR NUTS II (v PKS) Región, SR 2002 2007 2007/2002 2002 2007 PPS PPS pomer (%) R/SR (%) R/SR (%) Bratislavský región 25027 39917 159,5 226,0 236,8 Západné Slovensko 10117 16469 162,8 91,3 97,7 Stredné Slovensko 9302 13278 142,7 84,0 78,8 Východné Slovensko 8401 11454 136,3 75,8 67,9 SR spolu 11075 16852 152,1 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2009, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2009, ŠÚ Z údajov hodnôt tabuľky 1 vyplýva.: Ako v roku 2002, tak aj v roku 2007 najvyšší RHDP vytváral bratislavský región a po ňom trnavský. U obidvoch bol vyšší ako celoslovenský priemer. Za uvedené 6 ročné obdobie vzrástol v trnavskom o 84,2 % a v bratislavskom o 59,5 % Najnižší RHDP vytváral v celom uvedenom období prešovský a po ňom banskobystrický región. Za dané obdobie v prešovskom vzrástol o 34,2 % a v banskobystrickom o 29,5 %. * Prešovský región vytváral v roku 2002 27,4 % a v roku 2007 23,0 % bratislavského RHDP. V porovnaní k trnavskému to bolo v roku 2002 61,9 % a v roku 2007 45,0 %.

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA U banskobystrického v porovnaní k bratislavskému bol RHDP v roku 2002 38,2 % a v roku 2007 31,0 %. V porovnaní k trnavskému to bolo v roku 2002 86,3 % a v roku 2007 60,7 % Ak porovnávame vývoj tvorby regionálnych hrubých domácich produktov v regiónoch za toto 6. ročné obdobie k celoslovenskému priemeru, tak dostávame nasledovné vzťahy: RHDP bratislavského regiónu bol v roku 2002 vyšší o 126,0 % a v roku 2007 o 136,8 % ako celoslovenský priemer. V trnavskom regióne: sa RHDP v roku 2002 rovnal celoslovenskému priemeru a v roku 2007 bol vyšší o 21,1 % Prešovský RHDP predstavoval k celoslovenskému priemeru v roku 2002 61,9 % a v roku 2007 už len 54,6 %.U banskobystrického regiónu v roku 2002 86,4 % a v roku 2007 73,5 %. Aj údaje z tabuľky č. 1 a nám potvrdzujú zaostávanie a narastanie rozdielov v tvorbe RHDP východného a stredného Slovenska.Za uvedené obdobie (2002 2007) v bratislavskom a západoslovenskom regióne vzrástol a vo východnom a strednom Slovensku poklesol RHDP v porovnaní k celoslovenskému priemeru. 2.2.2 Nezamestnanosť v regiónoch Nezamestnanosť v počte nezamestnaných absolútne a miera nezamestnanosti v relatívnom vyjadrení, kvantifikujú nevyužitie jedného z rozhodujúcich výrobných faktorov ekonomického rastu pracovnú silu. Miera nezamestnanosti vyjadruje pomer počtu nezamestnaných aktívne hľadajúcich prácu, k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Významne koreluje s tvorbou celkového RHDP, ako aj jeho prepočtom na obyvateľa. Pritom si treba uvedomiť, že jedno percento miery nezamestnanosti predstavuje na úrovni Slovenska približne okolo 25 000 nezamestnaných, čo prepočítajúc je cca 42 miliónov eur 3. Údaje o miere nezamestnanosti a jej vývoji za analyzované obdobie šiestich rokov (2002 2007), uvádzame v nasledovných tabuľkách. 3 Štatistická ročenka regiónov Slovenska uvádza dva spôsoby výpočtu miery nezamestnanosti. Jednak je to miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl ( VZPS ) a jednak miera evidovanej nezamestnanosti podľa metodiky MPSVaR SR. Rozdiel medzi nimi je v tom, že v prvom prípade v čitateli tejto miery je uvádzaný počet nezamestnaných podľa VZPS a v druhom, pri evidovanej miere nezamestnanosti uvádzame v čitateli počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie.

Tabuľka 2: Miera evidovanej nezamestnanosti (EN) v regiónoch SR NUTS III (v %) Regióny Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR spolu 2002 5,2 13 10,9 21,5 14,7 23,8 23 24,3 17,5 2007 4,2 6,5 5,7 10,7 10,1 20 13,8 15,9 11 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008, ŠÚ Tabuľka 2a: Miera evidovanej nezamestnanosti (EN) v regiónoch Slovenska NUTS II (v %) Bratislavský Západné Slovensko Regióny Stredné Slovensko Východné Slovensko SR Spolu 2002 5,2 15,6 19,1 23,6 17,5 2007 4,2 5,4 9,8 12,5 9,6 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008, ŠÚ Z údajov v tabuľke č. 2 vyplýva: za uvedené obdobie sa vo všetkých regiónoch Slovenska znižovala miera nezamestnanosti bratislavský, trenčiansky, trnavský a žilinský región mal v uvedenom období najnižšie miery nezamestnanosti nižšie ako bol celoslovenský priemer košický, banskobystrický, prešovský a nitriansky mal najvyššie miery nezamestnanosti. V roku 2002 najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti mal košický ( 24, 3 % ) a v roku 2007 banskobystrický región. Všetky v tomto bode uvedené regióny mali vyššiu mieru nezamestnanosti ako bol celoslovenský priemer. Podobne ako podľa NUTS III sa vyvíjala aj miera nezamestnanosti podľa NUTS II.. Región Bratislava a západné Slovensko mali relatívne nízku mieru nezamestnanosti, v celom období nižšiu ako celoslovenský priemer. Naproti tomu stredné a východné Slovensko vždy vyššiu, presahujúcu celoslovenský priemer a dosahujúcu viac ako desať i dvadsať percent

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA 2.2.3 Mesačná mzda zamestnanca V tabuľkách č.3 a 3a uvádzame vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve v regiónoch SR. Ide v nej o základnú tarifnú mzdu, určenú podľa platných mzdových predpisov. Táto mzda vyjadruje do určitej miery podiel zamestnanca na vytvorenom RHDP. Je daná úrovňou ekonomiky v regióne, jej štruktúrou a dosahovanou efektívnosťou. Tabuľka 3 Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca v regiónoch SR NUTS III Región, SR 2002 2007 2007/2002 2002 2007 EUR EUR pomer (%) R/SR (%) R/SR (%) Bratislavský 646,45 957,35 148,1 133,4 133,1 Trnavský 463,95 700,69 151,0 95,7 97,4 Trenčiansky 434,38 647,3 149,0 89,6 90,0 Nitriansky 433,74 636,32 146,7 89,5 88,5 Žilinský 460,90 638,78 138,6 95,1 88,8 Banskobystrický 437,63 624,91 142,8 90,3 86,9 Prešovský 406,56 597,29 146,9 83,9 83,1 Košický 474,57 713,36 150,3 97,9 99,2 SR spolu 484,53 718,9 148,3 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008, ŠÚ Tabuľka 3a: Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca v regiónoch SR NUTS II Región, SR 2002 2007 2007/2002 2002 EUR EUR pomer (%) R/SR (%) Bratislavský región 646,45 957,35 148,1 133,4 Západné Slovensko 470,24 658,93 140,1 97,1 Stredné Slovensko 455,0 632,05 138,9 93,9 Východné Slovensko 440,56 657,11 149,2 90,9 SR spolu 484,53 718,91 148,4 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008, ŠÚ Pozn.: Údaje za rok 2002 sú podľa vlastných prepočtov

Z údajov tabuľky č. 2 vyplýva, že hrubá mesačná mzda rástla za analyzované obdobie vo všetkých regiónoch. Najrýchlejšie rástla v trnavskom, košickom, trenčianskom a bratislavskom regióne. Najpomalšie v žilinskom, banskobystrickom, nitrianskom a prešovskom kraji najvyššie mesačné mzdy v období uvádzaných šiestich rokov mali zamestnanci v bratislavskom regióne a po ňom v košickom, najmä zásluhou hutníckeho kombinátu US Steel najnižšie boli v celom období v prešovskom regióne vo všetkých regiónoch, okrem bratislavského, boli nižšie mesačné mzdy ako bol celoslovenský priemer. V bratislavskom boli mzdy vyššie oproti slovenskému priemeru cca o 33 percent Z pohľadu regiónov NUTS II, najvyššie mzdy mali v roku 2002 v bratislavskom regióne, potom na západnom, strednom a najnižšie na východnom Slovensku. V roku 2007 nižšiu ako na východnom mali zamestnanci na strednom Slovensku. Ako v roku 2002 tak aj v roku 2007 vyššiu mzdu ako bol celoslovenský priemer mal iba bratislavský región 2.2.4 Čistý peňažný príjem domácnosti Čistý peňažný príjem domácnosti je príjem jedného člena - osoby domácnosti. Tvoria ho: čisté pracovné príjmy, časť príjmov zo súkromného podnikania, ktoré podnikateľ vyčlení pre svoju domácnosť, sociálne príjmy ( dávky dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátne sociálne dávky, dávky sociálnej pomoci a podpora v nezamestnanosti ) a ostatné príjmy ( príjmy z majetku, príjmy z predaja poľnohospodárskych produktov, príjmy od inštitúcií a súkromných osôb, príjmy z pôžičiek,... ) V tabuľkách č. 4 a 4a sú uvedené údaje o čistých peňažných príjmov domácnosti za obdobie rokov 2002 2007, v regiónoch Slovenska.

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA Tabuľka 4 Čisté mesačné peňažné príjmy domácnosti v regiónoch SR NUTS III Región, SR 2002 2007 2007/2002 2002 /2007 EUR EUR pomer (%) R/SR (%) R/SR (%) Bratislavský 281 408 145,2 126,0 127,5 Trnavský 212 335 158,0 95,0 104,6 Trenčiansky 213 310 145,5 95,5 96,8 Nitriansky 212 322 151,9 95,1 100,6 Žilinský 214 307 143,4 95,9 96,0 Banskobystrický 217 310 142,8 97,3 96,8 Prešovský 205 288 140,5 91,9 90,0 Košický 234 305 130,3 104,9 95,3 SR spolu 223 320 143,5 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008, ŠÚ Tabuľka 5a Čisté mesačné peňažné príjmy domácnosti v regiónoch SR NUTS II Región, SR 2002 2007 2007/2002 2002 2007 EUR EUR pomer (%) R/SR (%) R/SR (%) Bratislavský región 281 408 145,2 125,0 127,5 Západné Slovensko 212 322 151,8 95,1 100.6 Stredné Slovensko 215 308 143,2 96,4 96,2 Východné Slovensko 219 296 135,1 98,2 96,2 SR spolu 223 320 143,5 Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007, ŠÚ SR, Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2008, ŠÚ Pozn. údaje za rok 2002 sú podľa vlastných prepočtov Z údajov v tabuľke č. 4 vyplýva: najvyšší čistý mesačný príjem na osobu domácnosti mal bratislavský región, prevyšoval celoslovenský priemer v celom sledovanom období približne o tretinu najnižší čistý mesačný príjem mala domácnosť v prešovskom regióne, bol nižší oproti bratislavskému cca o 40 percent a oproti slovenskému priemeru o desať percent za obdobie rokov 2002 2007 najrýchlejšie rástol v trnavskom a najpomalšie v košickom regióne. Ak v roku 2002 bol v košickom regióne vyšší ako

celoslovenský priemer o päť percent, tak v roku 2007 bol nižší o to isté percento Údaje z tabuľky 4 a ( NUTS II ) jasne dokumentujú, že aj v čistom mesačnom príjme domácnosti je na tom najhoršie východné a po ňom stredné Slovensko Obidva tieto regióny sú pod celoslovenským priemerom. Nad ním sú regióny bratislavský a západné Slovensko. 3 RIEŠENIA Dvadsať rokov premeny Slovenska na trhovú ekonomiku i keď znamenali pre všetky regióny a Slovensko ako celok podstatný ekonomický rast, znamenali aj narastanie nerovnomernosti vývoja medzi jednotlivými oblasťami krajmi, regiónmi v krajine. V dôsledku rozdielnej ekonomickej výkonnosti a nerovnomernosti tohto vývoja, vytvárajú sa aj veľké rozdiely v sociálnej oblasti medzi regiónmi. Príčinou narastajúcich rozdielov v uspokojovaní potrieb obyvateľov v sociálnej oblasti je nedostatočné využívanie potencionálnych zdrojov, ktorými ekonomicky menej vyvinuté regióny disponujú Takýmito sú predovšetkým, ako to vidieť aj z predchádzajúcej časti príspevku, regióny východného a stredného Slovenska. Tieto, v porovnaní k bratislavskému a regiónu západného Slovenska, vytvárajú o 30 až 50 percent nižší hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa, majú najvyššiu mieru nezamestnanosti, ich zamestnanci majú nižšie mesačné mzdy a aj príjem ich domácnosti je nižší. To znamená, že obyvatelia v regiónoch východného a stredného Slovenska žijú na nižšej úrovni spotreby materiálnych a kultúrnych potrieb. Rozdiely v ekonomickej a sociálnej úrovni narastajú v neprospech regiónov východné a stredného Slovenska a vedú k ich zaostávaniu. Nevyužitie zdrojov, ktorými disponujú, sú straty nielen ich, ale aj celého Slovenska. Základnou príčinou nevyužitia potencionálnych a disponibilných zdrojov týchto regiónov, najmä pracovných síl, je predovšetkým ich nedostatočná, v porovnaní k bratislavskému a regiónu západné Slovensko, technická a sociálna infraštruktúra. Táto nie je pre investorov, či už domácich ale zahraničných dostatočne motivujúca na podnikanie. Domáci investori nemajú dostatok kapitálu a zahraničný kapitál, vlastne každý kapitál, hľadá svoje umiestnenie tam, kde má tie najlepšie podmienky pre svoju realizáciu. Najlepšie podmienky pre fungovanie kapitálu sú tie, za ktorých má možnosť najvyššieho zhodnocovania čiže dosahovania najvyššieho zisku. Preto zahraniční investori nateraz obchádzajú východné a stredné Slovensko a poväčšine podnikajú na západnom. Zastaviť narastanie rozdielov medzi východnou a západnou časťou Slovenska predpokladá: vytvoriť dostatočnú motiváciu pre investorov podnikať na východnom

ROZDIELY MEDZI REGIÓNMI, ICH VÝVOJ A MOŽNOSTI RIEŠENIA a strednom Slovensku. Je to ako v záujme týchto regiónov, tak aj v záujme celého Slovenska, veď národné hospodárstvo štátu je dané úrovňou ekonomiky všetkých a nielen niektorých jeho regiónov. Riešenia sú v podstate známe, no doteraz málo realizované Sú v regionálnej hospodárskej politike a jej realizácii a to ako na úrovni regiónov, tak aj na úrovni štátu 1. Hlavné riešenie vidíme v samotných regiónoch. Tie v dnešnej podobe vyšších územných celkov ( VUC ) sa ukázali viac ako administratívne a málo podnikateľské inštitúcie.. Ich vedenie musí zmeniť obsah svojej činnosti, v ktorej by bol rozvoj regiónu prioritou. 2. Je potrebné zmeniť aj doteraz málo úspešnú regionálnu hospodársku politiku štátu. Jej zmena by mala spočívať vo vytvorení takých podmienok pre tieto regióny, ktoré by boli motivujúce pre investorov a to bez rozdielu či by išlo o domácich alebo zahraničných. To predpokladá prinajmenšom nepreferovať západné pred východným a stredným Slovenskom pre zahraničných investorov. Základnou úlohou štátnej hospodárskej politiky pre regióny by malo byť dotváranie technickej a a sociálnej infraštruktúry na úroveň, ktorou by už neboli diskriminované zaostávajúce regióny 3. Prostriedky z eurofondov prednostne zamerať pre rozvoj zaostávajúcich regiónov a budovanie ich infraštruktúry Pritom si treba jednoznačne uvedomiť, že riešiť rozvoj zaostalých regiónov na Slovensku je predovšetkým naša slovenská úloha a nutnosť a nie Európskej únie. Preto aj zdroje z eurofondov majú len dopĺňať naše vlastné regionálne a štátne zdroje. 4. Prírodnogeografické a zemepisné podmienky Slovenska vytvorili vo svojom vývoji v skutočnosti dve hlavné prirodzené hospodársko kultúrne centrá, na západe Bratislavu a na východe Košice. Túto realitu je potrebné rešpektovať aj v v dnes uskutočňovanej centrálnej hospodárskej politike štátu a nerealizovať ju len od Bratislavy na východ, ale aj od Košíc smerom na stredné a západné Slovensko. To ale znamená, že východné Slovensko by malo byť viac zastúpené aj inštitúciami v štátnej správe a dnes tomu tak nie je. Ak by tomu tak bolo, mohli by sme predpokladať aj jeho približovanie sa ekonomicko sociálnou úrovňou západnému Slovensku. Nateraz sa východné Slovensko nepribližuje ale skôr od neho vzďaľuje Poďakovanie: Autor je toho času zamestnancom Technickej univerzity v Košiciach, EkF. Príspevok vypracovaný v rámci projektu VEGA 1/0211/08 Ekonomické nástroje na ochranu životného prostredia v trhovej ekonomike, s aplikáciou na podmienky Slovenska. REFERENCES / POUŽITÁ LITERATÚRA [1] SAMSON, Š. a kol. : Regionálna ekonomika, Košice 2001, ISBN80-7099-716-8 [2] SAMSON, Š KOĽVEKOVÁ, G.: Vývoj rozdielov v regiónoch SR. In: Zborník z medzin. vedec. konferencie National and Regional Economics VI Herľany 2006, ISBN 80-8073-721-5

[3] SAMSON, Š.: Košice ako druhé hospodárske centrum SR, Zborník Ek.f. TU Košice, 2004 [4] SAMSON, Š.: Ukazovatele hodnotiace úroveň regiónov. In: Zborník z medzin. vedec. konferencie National and Regional Economics VII Herľany 2008, ISBN 978-80-553-0084-9. [5] SAMSON, Š. KOĽVEKOVÁ, G.: Vývoj regiónov Slovenska aj z pohľadu rozvoja spoločnosti a hospodárskej krízy. In: [6] Štatistická ročenka SR, ŠÚ SR, 2009 [7] Štatistická ročenka regiónov Slovenska, 2009