PRIRODOVEDECKA FAKULTA UNIVERZITY p.j.

Transcription

1 U S T A V G E O G R A F I E PRIRODOVEDECKA FAKULTA UNIVERZITY p.j. SAFARIKA ROCNIK IV. 1/2010

2 ILJSTAV G E O G R A J P E E

3

4 Geografia Cassoviensis, ročník IV., 1 / 2010 Editori: Mgr. Marián Kulla, PhD. RNDr. Stela Csachová, PhD. RNDr. Alena Petrvalská RNDr. Katarína Kozáková, PhD. Redakčná rada: doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc. prof. RNDr. Ján Košťálik, DrSc. prof. RNDr. Peter Spišiak, CSc. prof. PhDr. Ladislav Tajták, CSc. Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika Jesenná 5, Košice Recenzenti: prof. RNDr. Vladimír Baar, CSc., prof. RNDr. Anton Bezák, DrSc., doc. RNDr. Ján Buček, CSc., doc. RNDr. Ján Feranec, DrSc., doc. RNDr. Jan Havrlant, CSc., Mgr. Marcel Horňák, PhD., RNDr. Viktória Kandráčová, doc. RNDr. Alfred Krogmann, PhD., doc. RNDr. Dagmar Kusendová, CSc., PaedDr. Alena Madziková, PhD., doc. RNDr. Rudolf Novodomec, CSc., doc. RNDr. Dagmar Popjaková, CSc., prof. RNDr. Peter Spišiak, CSc., RNDr. Dušan Barabas, CSc., doc. RNDr. Branislav Bleha, PhD., doc. RNDr. Alena Dubcová, CSc., Mgr. Anton Fogaš, doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc., doc. PaedDr. Ján Kancír, PhD., prof. RNDr. Pavol Korec, CSc., Mgr. Marián Kulla, PhD., RNDr. Peter Likavský, CSc., RNDr. Janetta Nestorová-Dická, PhD., doc. RNDr. Katarína Pavličková, CSc., doc. RNDr. Vladimír Slavík, CSc., RNDr. Pavel Šťastný, CSc. Jazykové korektúry: RNDr. Stela Csachová, PhD. Vydala: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Náklad: 100 ks Rozsah: 32,98 AH Počet strán: 183 Časopis vychádza dvakrát ročne Evidenčné číslo EV 2845/08 ISSN

5 Obsah BAČÍK Miloš Niektoré aspekty migračného pohybu obyvateľstva Horehronia... 5 BAČÍK Vladimír Internetové stránky samospráv v SR BILIC Michal, KROGMANN Alfred Vplyv vybraných ekonomických ukazovateľov na atraktivitu regiónov SR z pohľadu zahraničnej migrácie v roku BUČEK Ján Majetok hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy počas globálnej finančnej a ekonomickej krízy BUCHER Slavomír Priestorová diferenciácia krstných mien a priezvisk v Slovinsku CSACHOVÁ Stela Slovenské geografické názvy v preklade CZAKOVÁ Gabriela Vyčlenenie obcí suburbánneho zázemia mesta Nitra v rokoch ČUKA Peter Podmienky rozvoja rekreačnej urbanizácie na Slovensku DIVIAKOVÁ Andrea Nelesná drevinová vegetácia a hodnotenie jej prírodochrannej, biotickej a krajinnoekologickej významnosti (modelové územie kataster obce Žibritov, Štiavnické vrchy) GREGOROVÁ Bohuslava Analýza vybraných faktorov ovplyvňujúcich vznik a rozvoj cestovného ruchu v Nízkych Tatrách GURŇÁK Daniel, LAUKO Viliam, KRIŽAN František Vybrané aspekty siete vysokých škôl a regiónov ich dochádzky v Slovenskej republike HANUŠIN Ján Hodnota základných prírodných zdrojov obcí okresov severovýchodného Slovenska vo vzťahu k ich marginalite HOFIERKA Jaroslav, KAŇUK Ján Aplikácie 3D modelov miest v geografickom výskume HROMKOVÁ Lucie Transformace v post-sovětském Kyrgyzstánu ekonomický růst a vybrané aspekty lidského rozvoje CHARVÁT Tomáš Využitie finančných prostriedkov prostredníctvom Programu rozvoja vidieka na rozvoj obcí Trnavského kraja v období IŠTOK Robert Geopolitické aspekty západnej hranice Poľska JANIGOVÁ Erika, NIŽNANSKÝ Branislav E learningové technológie v geografii a ich aplikácia na príklade elektronického kurzu KROGMANN Alfred Geografické dimenzie pútnictva na príklade mesta Nitra... 90

6 KROKUSOVÁ Juliana Lokalizácia rómskych osád v environmentálne nevyhovujúcom prostredí na príklade obce Rudňany LIKAVSKÝ Peter Aktuálne problémy spoločnosti a geografické vzdelávanie MADAJOVÁ Michala Testovanie metód cestnej siete v procese transformácie geografických dát MATLOVIČOVÁ Kvetoslava, ŠIMČÍK Daniel Kúpeľníctvo a welness turizmus v Estónsku MICHNIAK Daniel Vplyv dostupnosti na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch na Slovensku MIŠÚNOVÁ Ema Narastajúci trh mestského turizmu Bratislavského samosprávneho kraja MLÁDEK Jozef Postavenie a budúcnosť rodiny vo svetle teórie civilizačných vĺn NOVOTNÝ Ladislav Urbánny vývoj v najväčších slovenských mestských regiónoch POLÁČKOVÁ Lucia, POTOMOVÁ Jana Problematika vymedzovania marginálnych regiónov v plánovacích dokumentoch SR POTOMOVÁ Jana, POLÁČKOVÁ Lucia Aspekty transformácie priemyslu na príklade vybraných marginálnych regiónov Slovenskej republiky ROSIČ Martin, KLAMÁR Radoslav, MITRÍKOVÁ Jana Imidž regiónu v kontexte hodnotenia spravodajstiev vybraných mediálnych subjektov so zameraním na región Východného Slovenska RUDENKO Stepan., RUDENKO Valeryi. Prírodný potenciál zdrojov v regiónoch Ukrajiny RUSNÁK Miloš Zmeny pôdorysnej vzorky a presúvanie koryta laterálne čiastočne uzavretej rieky TOMČÍKOVÁ Ivana Miestna krajina vo vyučovaní vlastivedy a geografie na základnej škole TROJAN Jakub, TRÁVNÍČEK Jan Svobodný software (open-source) jako inovace v sekundárním geoinformatickém vzdělávání případová studie Prakticky s GISy VENCÁLEK Jaroslav Potřeba obratu pozornosti od sektorového ke komplexně teritoriálnímu přístupu studia území VĚŽNÍK Antonín, BENEŠ Jan, KONEČNÝ Ondřej Regionální specifika vybraných ukazatelů zemědělství České republiky po vstupu do Evropské unie VYSOUDIL Miroslav Místní klimatické efekty: Výskyt a projevy v městské a příměstske krajině ZVEDELOVÁ Lucia, NIŽNANSKÝ Branislav Implementácia informačných a komunikačných technológií do vyučovania geografie absolventmi Katolíckej univerzity

7 Contents BAČÍK Miloš On Some Aspects of Migration of the Hornonitriansky Region Population... 5 BAČÍK Vladimír Websites of Municipalities in the Slovak Republic BILIC Michal, KROGMANN Alfred Foreign Migration and the Influence of Selected Economic Indicators on Regional Attractiveness of the Slovak Republic in BUČEK Ján Municipal Assets of the Capital of the Slovak Republic Bratislava During Global Financial and Economic Crisis BUCHER Slavomír Spatial Differentiation of First Names and Surnames in Slovenia CSACHOVÁ Stela Slovak Geographical Names in Translation CZAKOVÁ Gabriela Suburban Zone of the Nitra City in ČUKA Peter Conditions of the Development of Recreational Urbanization in Slovakia DIVIAKOVÁ Andrea Non-forest Vegetation and Evaluation of Nature Conservation, Biota and Landscape Ecology (Model Area of the Žibritov Village, Štiavnické vrchy) GREGOROVÁ Bohuslava Analysis of Selected Factors Affecting Tourism in the Nízke Tatry Mountains GURŇÁK Daniel, LAUKO Viliam, KRIŽAN František Some Aspects Of Network of Universities and Commuting Zones in the Slovak Republic HANUŠIN Ján The Value of Primary Natural Resources in NE Slovakia Municipalities Related to Their Marginality HOFIERKA Jaroslav, KAŇUK Ján Applications of 3-D City Models in Geographical Research HROMKOVÁ Lucie Transformation of Post soviet Kyrgystan Economic Growth and Selected Aspects of Human Development CHARVÁT Tomáš Use of Resources from the Rural Development Programme to Rural Development in the Region Trnavský kraj in IŠTOK Robert Geopolitical Aspects of the Western Frontier of Poland JANIGOVÁ Erika, NIŽNANSKÝ Branislav E-learning Technology in Geography and Their Application KROGMANN Alfred Geographical Dimensions of Pilgrimage on the Example of Nitra Town... 90

8 KROKUSOVÁ Juliana Localization of the Roma Settlements in Environmentally Inconvenient Landscape on the Example of Rudňany LIKAVSKÝ Peter Topical Problems of Geography and Geographical Education MADAJOVÁ Michala Testing of Road Network Methods in the Process of Geographical Data Transformation MATLOVIČOVÁ Kvetoslava, ŠIMČÍK Daniel Spa and Wellness Tourism in Estonia MICHNIAK Daniel The Impact of Accessibility on Tourism Development in Selected Regions in Slovakia MIŠÚNOVÁ Ema The Growing Market of Urban Tourism in the Bratislava Self-Governing Region MLÁDEK Jozef Position and Future of the Family in the Light of the Civilization Waves Theory NOVOTNÝ Ladislav Urban Development of the Largest Slovak Urban Regions POLÁČKOVÁ Lucia, POTOMOVÁ Jana An Issue of Determination of Marginal Regions in Strategic Documents in the Slovak Republic POTOMOVÁ Jana, POLÁČKOVÁ Lucia The Aspects of Industrial Transformation in Selected Marginal Regions in the Slovak Republic ROSIČ Martin, KLAMÁR Radoslav, MITRÍKOVÁ Jana The Image of a Region in the Context of News Evaluation in Chosen Media with Focus on the Region of Eastern Slovakia RUDENKO Stepan., RUDENKO Valeryi. Natural-Resource Potential of Natural Regions of Ukraine in Modern Terms RUSNÁK Miloš Changes in Channel Planform and Channel Shift of Laterally Partly-Confined River TOMČÍKOVÁ Ivana A Local Country in Homeland Studies and Geography Teaching at the Elementary School TROJAN Jakub, TRÁVNÍČEK Jan Open-source as Innovation in Secondary Geoinformatics Education, Case Study Prakticky s GISy VENCÁLEK Jaroslav From Sectional Approach to the Comprehensive Territorial Approach VĚŽNÍK Antonín, BENEŠ Jan, KONEČNÝ Ondřej Regional Specifics of Selected Indexes of Agriculture of Czech Republic After EU Entry VYSOUDIL Miroslav Local Climatic Effects: Occurence and Exhibition in Urban and Suburban Landscape ZVEDELOVÁ Lucia, NIŽNANSKÝ Branislav Implementation of Information and Communication Technologies into the Geography Teaching by Catholic University Alumnis

9 GEOGRAPHIA CASSOVIENSIS IV. 1 / 2010 Priestorová diferenciácia krstných mien a priezvisk v Slovinsku Slavomír BUCHER Abstract: The following study compares the spatial differentiation of first names and surnames in the 12 districts of Slovenia with a total population just below two million inhabitants (2008). Slovenia is a central European country bordering on Austria to the north, on Hungary to the north-east, on Croatia to the south and south-east, on Italy to the west. Surnames and first names are a distinctive cultural as well as biological mark at the same time, for this reason, they can help to identify the ethniclinguistic constituent element involved in their origin. Key words: first names, population, Slovenia, surnames, spatial differentiation Úvod a formulácia cieľa,,každodennou sociálne a kultúrne podmienenou činnosťou regionálnych skupín je aj voľba krstného mena pre práve narodené deti. Takáto voľba býva často podmienená mnohými faktormi. Medzi základné faktory, ktoré vplývajú na výber krstného mena môžeme zaradiť napríklad módnosť určitého mena, religiózne zvyklosti alebo tradície (Heřmanová, Chromý 2009). Základnou bázou dát pre náš výskum bola rozsiahla virtuálna databáza mien a priezvisk štatistického úradu Slovinskej republiky, ako aj slovinský centrálny register obyvateľstva. Všetky dáta boli spracované k Jednou z možností ako vyjadriť väčšiu alebo menšiu sociokultúrnu homogenitu jednotlivých regiónoch Slovinska je okrem používaných národnostných, etnických a jazykových charakteristík komparácia krstných mien a priezvisk v danom regióne (Kostelecký 1995). Jednoduchým ukazovateľom potom môže byť podiel obyvateľov, ktorí sú v Slovinsku nositeľmi najrozšírenejších mien a priezvisk, vzhľadom na celkové územie regiónu. Vyššie hodnoty tohto ukazovateľa budú predstavovať vyššiu sociokultúrnu súdržnosť z hľadiska zaužívaných a kultúrnych vzorcov danej komunity. V tomto článku sme porovnávali 50 najvýznamnejších mužských a ženských mien za celé Slovinsko ako aj za jednotlivé jeho regióny. Slovinské priezviská podľa štatistických regiónov Každé obdobie sa vyznačuje istou populárnou skupinou mien. Krstné mená nie sú vo väčšej miere závislé na historickom a kultúrnom vývoji regiónu, ako je to v prípade priezvisk. Vďaka migráciám dochádza k heterogenite obyvateľstva, čo má následný vplyv aj na priestorové rozmiestnenie priezvisk v jednotlivých regiónoch Slovinska. Vo veľkostnej skupine nad osôb, ktoré sú nositeľmi rovnakého priezviska sa umiestnilo k iba jedno priezvisko Novák ( osôb). Nasleduje veľkostná skupina obyvateľov, v ktorej sú 4 priezviská Horvat (9 998 osôb), Krajnc (5 681 osôb), Kovačič (5 639 osôb) a Zupančič (5 088 osôb). Najviac zastúpeným priezviskom, ktoré sa vyskytuje vo všetkých skúmaných regiónoch Slovinska je priezvisko Novak. K bolo nositeľom tohto priezviska osôb (čo tvorí 0,56 % podiel z celkového počtu obyvateľov Slovinska). Priezviská sa prvýkrát objavujú v 11. storočí, a to v slobodnej benátskej republike. V Trste a jeho okolí, v ktorom žije taktiež slovinské obyvateľstvo sa prvé priezviská objavujú začiatkom 13. storočia, pričom sa rozširujú aj na ostatné územia obývané Slovincami (Jakopin 1977). V dnešnom centrálnom Slovinsku sú prvé písomné zmienky o používaní priezvisk z 15. storočia. Typické slovinské priezviská vznikli z krstných mien (Stojan, Aleš, Adam), telesných charakteristík (Grbec, Bobek), sociálnych charakteristík a návykov (Divjak), spoločenských vzťahov (Udovič), mien živočíchov (Zajc, Medved, Vovk, Jež), názvov remesiel (Novak, Kovač, Lončar, Sluga), šľachtických a náboženských titulov (Car, Cesar, Kralj), ale aj názvov štátov, regiónov a obcí (Hrovatin, Furlan, Javornik). Významné sú aj priezviská, ktoré majú vo svojom názve geografické pomenovanie svetovej strany alebo názvu vetra (Sever, Jug, Burja). Najpočetnejšie priezvisko Novák, ktoré je najviac zastúpeným priezviskom aj v Česku je odvodené od slova,,nový. Vďaka migrácii sa v každej obci, resp

10 meste objavujú prisťahovalci, ktorých domáce obyvateľstvo stotožňuje s prezývkou,,novousadlíci, z ktorej sa sformovalo priezvisko Novák a jemu podobné varianty. Slovinské mená podľa štatistických regiónov Ženské mená Nasledujúce výstupy analyzujú mieru sociokultúrnej homogenity ženských krstných mien v Slovinsku. Bolo vybraných 50 najpočetnejších ženských mien za Slovinsko, pri ktorých celkový počet nositeľov presiahol počet obyvateľov. V Slovinsku bolo nositeľkami týchto mien celkovo 46,8 % žien. V rámci jednotlivých regiónov je situácia v sociálnej homogenite ženských mien diferencovanejšia. Obr. 1. Sociokultúrna homogenita podľa ženských krstných mien, Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ RS, 2009b Najvyššiu sociokultúrnu homogenitu ženských mien dosahujú Dolnoposavský región (51,9 %), Juhozápadné Slovinsko (51,8 %) a Korošský región (49,5 %). Podobné hodnoty ako Slovinsko v sociokultúrnej homogenite ženských mien vykazovali regióny: Gorenský (48,0 %), Podravský a Pomurský (zhodne 47,9 %), Savinjský (47,2 %) a región Stredného Slovinska (46,8 %). Najvyššou variabilitou v používaní ženských krstných mien sa vyznačovali Zásavský (44,3 %), Gorišský (41,1 %) a Prímorsko-krašský (35,3 %) región. Mužské mená V Slovinsku bolo nositeľmi 50 najpočetnejších mien celkovo 51,7 % ( ) mužov. V rámci jednotlivých regiónov je situácia v sociálnej homogenite mužských mien diferencovanejšia. Najvyššiu sociokultúrnu homogenitu mužských mien vykazuje Dolnoposavský región (58,1 %), Pomurský (57,8 %) Juhozápadné Slovinsko (57,5 %) a Korošský región (54,7 %). Podobné hodnoty ako Slovinsko v sociokultúrnej homogenite mužských mien vykazovali regióny: Podravský (53,9 %), Savinjský (52,9 %), Gorenský (52,2 %) a Stredné Slovinsko (50,7 %). Najvyššou variabilitou v používaní mužských krstných mien sa vyznačovali Zásavský (50,4 %), Vnútorno-krašský (50,0 %), Gorišský (44,6 %) a Prímorský región (35,0 %)

11 Obr. 2. Sociokultúrna homogenita podľa mužských krstných mien, Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ RS, 2009b Tab. 1. Zmena v zastúpení a poradí desiatich najpočetnejších mužských a ženských mien obyvateľov narodených v Slovinsku v rokoch a Zdroj: Vlastné spracovanie podľa ŠÚ RS, 2009b meno Poradie mena Počet narod. s daným menom v MUŽI Poradie mena Počet narod. s daným menom v LUKA ROK JAN ŽAN MATEJ ŽIGA MATIC NEJC BLAŽ MIHA ŽENY ANJA NINA SARA ANA TJAŠA MAJA KATJA EVA NIKA ŠPELA

12 Záver Sociokultúrnu homogenitu môžeme najjednoduchšie pomenovať pomocou religióznej a národnostnej štruktúry obyvateľstva. Ako príklad môžeme uviesť Pomurský región, v ktorom sú priezviská ako napríklad Čizmacija, Kınye, Prendl, Žoldoš, Kasaš, ktoré sa v iných slovinských regiónoch nevyskytujú. Značný vplyv na rozšírení týchto priezvisk má početná maďarská menšina, ktorá je najvýznamnejšie zastúpená práve v Pomurskom regióne. Podobne môžeme uvažovať aj pri rozšírení najpočetnejšieho mužského mena Franc, meno franského pôvodu, ktoré dokumentuje určitú dominanciu Rakúsko-Uhorska a vplyv germánskej kultúry na tomto území. Taktiež veľkou výpovednou hodnotou disponuje druhé najpočetnejšie slovinské priezvisko Horvat, ktoré je odvodené od maďarského pomenovania pre etnickú skupinu Chorvátov. Najpočetnejšie zastúpenie tohto priezviska je v Pomurskom a Podravskom regióne, ktoré tvorili v 19. storočí zmiešané územia s maďarským, slovinským a chorvátskym obyvateľstvom (Keber 2000, 2002). Za sociokultúrne heterogénne regióny považujeme všetky urbanizované územia s vysokou koncentráciou obyvateľov. Ako príklad môžeme uviesť región Stredného Slovinska, Zásavský a Pomurský región, ktoré sa vyznačujú vyššou sociokultúrnou heterogenitou krstných mien ako je priemer Slovinska. V 60. a 70. rokoch 20. storočia dochádza práve v týchto regiónoch k intenzívnej imigrácii z ostatných republík bývalej Juhoslávie. Územia s najnižšou sociokultúrnou homogenitou sa nachádzajú v západnej časti Slovinska, konkrétne v Gorišskom a Prímorsko-krašskom regióne, v ktorých po druhej svetovej vojne došlo k významným emigráciám talianskeho obyvateľstva. Sociokultúrne najviac homogénne regióny z hľadiska krstných mien sa nachádzajú na juhovýchode Slovinska a to región Juhozápadného Slovinska a Dolnoposavský región. Tieto regióny sa vyznačujú slabo urbanizovanými územiami, nízkou hustotou obyvateľstva, nedochádzalo tu k imigráciám z ostatných slovinských regiónov, resp. zahraničia. Sú to regióny, ktoré si udržali vyššiu mieru tradícií, konzervatívnosti, či sociálnej pasivity autochtónnej populácie. Literatúra HEŘMANOVÁ, E., CHROMÝ, P. a kol., 2009: Kulturní regiony a geografie kultury. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., ISBN JAKOPIN, F., 1977: Struktura slovenskih priimkov v statistični osvetlitvi. SRL XXVI, KONGRESNA, KEBER, J., 1996: Priimki v Sloveniji. Slovenski izseljenski koledar. 43, ISSN X. KEBER, J., 2000: Razlaganje izvora priimkov v Sloveniji. Drevesa. Letnik 7, št. ¾ (dec. 2000), ISSN KEBER, J., 2002: Rojstna imena, hišna imena, vzdevki, psevdonimi v Sloveniji. Jezikoslovni zapiski. Letnik 8, št. 2, ISSN KOSTELECKÝ, T., 1995: Rozdíly v chování regionálních populací a jejich příčiny. Pracovní texty, 95:5, Praha: Sociologický ústav AV ČR, 88 s. STATISTIČNI URAD REPUBLIKE SLOVENIJE, 2009a: Statistične informacije št. 42, podzbirka Prebivalstvo št. 2. ISSN X. STATISTIČNI URAD REPUBLIKE SLOVENIJE, 2009b: Rojstna imena in priimki, rojstni dnevi, Slovenija, /elektronický zdroj na stránke SU RS/, text dostupný zo dňa na stránke: Tento článok bol vypracovaný s podporou projektu: VEGA č. 1/0611/09,,Koncept miesta v regionálnogeografickej analýze a syntéze a teritoriálnom marketingu: teoreticko-metodologický rámec a aplikácia na vybrané modelové územia na Katedre geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove

13 Spatial Differentiation of First Names and Surnames in Slovenia Slavomír BUCHER Summary: Three most frequent female and three most frequent male names in Slovenia have more than inhabitants of Slovenia in 2008 (about 9 % of the all population). Almost every tenth person in Slovenia has one of the following names: Franc, Janez, Anton, Marija, Ana or Maja. The most frequent female name in Slovenia is Marija. This is the name of women (6.9 % of all women in 2008), but in the daily life the name Marija is hidden in many variants names like: Meri, Mica, Marička, Micka etc. Marija was the top name for female born until 1970, between years only 104 Marijas were born (rank 116). The second most popular women s name is Ana and the popularity of this name is still increasing. Between years , Ana s were born (2.7 % of all women in years ). Maja is the third among female names ( women in 2008). Franc is the most frequent name in Slovenia. More than men have this name; only 12 of them were born after The name was the most popular between 1941 and The second most popular men name s is Janez. This is the name of men (2.5 % of all women in 2008), but the shortened version of the name Janez, namely Jan, is very popular among young parents. Janez was the top name for men born between years , between years were born 175 Janez s (only 0,2 % of all men in years ). If the name Jože and its different variations (such as: Jožek, Jožko, Joža, Jože) were summed together, the name would become the most popular among men. Adresa autora: Mgr. Slavomír Bucher Katedra geografie a regionálneho rozvoja Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešovská univerzita Ul. 17. novembra 1, Prešov, slavobucher@yahoo.com

14 9 ISSN