ANALÝZA SYNDRÓMU VYHORENIA U VYCHOVÁVATEĽOV OSÔB S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM V ZÁVISLOSTI OD VEKU

ANALÝZA SYNDRÓMU VYHORENIA U VYCHOVÁVATEĽOV OSÔB S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM V ZÁVISLOSTI OD VEKU Analysis of burnout syndrome of the educators of pupils with intellectual disability based on the age Anna IĽKOVÁ 1, Lucia HREBEŇÁROVÁ 2 Abstrakt: Príspevok sa zaoberá syndrómom vyhorenia u vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím a vychádza zo širšieho výskumného projektu diplomovej práce. Prezentuje výsledky výskumu, porovnávajúce úroveň syndrómu vyhorenia u vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím v závislosti od ich veku. Vo výskume bol použitý dotazník Burnout Meassure A. Pinesovej a E. Aronsona. Výsledky výskumu boli spracované Pearsonovým korelačným testom. Výberový súbor výskumu tvorilo 203 vychovávateľov zo Slovenska. Do výskumu sa zapojilo 86 zariadení z oblasti školstva, sociálnych služieb a sociálnej ochrany detí a kurately. Vo výskume bola zistená priemerná hodnota úrovne syndrómu vyhorenia u vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím na úrovni 2,73, čo predstavuje uspokojivý stav. Štatisticky významná pozitívna korelácia medzi úrovňou syndrómu vyhorenia vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím z hľadiska ich veku nebola preukázaná. Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, vychovávateľ, vychovávateľ osôb s mentálnym postihnutím. Abstract: The study analyses the burnout syndrome among the educators of pupils with intellectual disability and is based on a wider research project of the master thesis. Authors present results of the research comparing the level of burnout syndrome among the educators of persons with intellectual disability depending on their age. In the research was used the questionnaire of the authors A. Pines and E. Aronson Burnout Measure. Results of the research were processed by Pearson correlation test. Sample of the research consist of the 203 educators from the Slovak republic. Research has involved 86 facilities in the field of education, social services and social protection of children. Research was found the average value of the level of burnout among educators of persons with intellectual disability at 2.73, which represents a satisfactory condition. Statistically significant positive correlation between the levels of burnout syndrome of educators with intellectual disability in terms of their age has not been established. Key words: burn-out syndrome, educator, educator of the pupils with intellectual disability. Teoretické východiská Viacerí autori (Wrightová 1998; Drotárová 2003; Stock 2010) spájajú syndróm vyhorenia výlučne s dnešnou dobou. Samozrejme, aj našich predkov trápili traumatické udalosti, rozdiel spočíva v tom, že tieto situácie minulosti mali epizоdický charakter, zatiaľ čo charakter stresоrov dnešnej doby je chrоnický. Nároky na výkonnosť, odborné schopnosti a zodpovednosť pracovníkov sa zvyšujú, tempo práce sa neustále stupňuje. Na rozdiel od minulosti je málo vecí, 1 Bc. Anna Iľková, Prešovská univerzita, Pedagogická fakulta, Katedra špeciálnej pedagogiky, 17. novembra 15, 080 01 Prešov, Slovenská republika. E-mail: 5anna.ilkova6@gmail.com. 2 PaedDr. Lucia Hrebeňárová, Ph.D., Prešovská univerzita, Pedagogická fakulta, Katedra špeciálnej pedagogiky, 17. novembra 15, 080 01 Prešov, Slovenská republika. E-mail: lucia.hrebenarova@unipo.sk. 102

ktoré sú zaručené, nedotknuteľné a môžeme sa o ne oprieť, práve naopak musíme robiť mnoho dôležitých rozhodnutí, ktoré neustále prehodnocujeme, čím sa na našu psychiku vyvíja silný tlak (Drotárová, Drotárová 2003). V súvislosti so syndrómom vyhorenia existuje mnoho definícií, ktoré tento stav rozoberajú z viacerých stránok, pričom môžu vyzdvihovať rôzne aspekty. Za jednu z komplexnejších považujeme definíciu od Pinesоvej a Arоnsona (In: Křivоhlavý 2001). Podľa nich je syndróm vyhorenia formálne definovaný ako stav fyzického, emocionálneho a duševnéhо vyčerpania, spôsоbeného dlhodоbým pretrvávaním v situáciách, ktоré sú emocionálne mimоriadne náročné. Táto emociоnálna náročnosť je najčastejšie spôsobená spojením veľkého očakávania s chronickými situačnými stresmi. Podľa Pisoňovej (2012) v oblasti psychológie a lekárskych disciplín bolo vypublikovaných viac ako 5000 článkov a kníh zaoberajúcimi sa syndrómom vyhorenia. Z autorov sa touto problematikou zaoberajú, napr. Burisch (2014), Maroon (2012), Minirth a kol. (2011), Stock (2010), Schmidbauer (2008), Jeklová, Reitmaierová (2006), Rush (2003), Kebza, Šolcová (2003), Křivohlavý (1998), (2001), (2012), Zelina (1997) a ďalší. Viacerí títo autori však popisujú syndróm vyhorenia vo všeobecnej rovine. Absentuje literatúra, ktorá by syndróm vyhorenia popisovala v aplikácií na konkrétne povolanie, výnimkou je len povolanie zdravotných sestier, v ktorom sa syndróm vyhorenia vyskytuje najčastejšie. Na výskyt syndrómu vyhorenia poukázal napríklad Schmidbauer (2008). Viacerí autori (Burisch, 2014; Kebza, Šolcová, 2003; Křivohlavý, 1998; Minirth a kol. 2011) však naopak toto povolanie ani nezaradzujú k rizikovým v súvislosti s výskytom syndrómu vyhorenia. Syndróm vyhorenia je skôr spájaný so špeciálnymi pedagógmi, ale nie priamo s povolaním vychovávateľov. Dôvodom môže byť aj to, že ako uvádza Zelina (2004) požiadavka na výchovu v našej spoločnosti je nedocenená. A to aj napriek jej dôležitosti a náročnosti v práci s osobami s mentálnym postihnutím. Podľa Žolnovej (2013) je vo výchove výnimočne dôležitý komplexný prístup, ktorý v sebe zahrňuje niekoľko zložiek. Tento prístup má zabezpečiť práve vychovávateľ, čím sa na jeho povolanie kladie množstvo požiadaviek. Mieru výskytu syndrómom vyhorenia u učiteľov žiakov s mentálnym postihnutím umiestnených vo vzdelávacích variantoch A a C v našich podmienkach zisťovali napríklad Dubayová, Hrebeňárová a Straka (2010) a Hrebeňárová, Dubayová a Nemcová (2013). Metodológia výskumu Na Slovensku doposiaľ nebol realizovaný výskum, ktorý by zisťoval mieru výskytu syndrómu vyhorenia u vychovávateľov alebo mieru syndrómu vyhorenia u tak špecifickej skupiny akou sú vychovávatelia osôb s mentálnym postihnutím, preto nás zaujímala priemerná hodnota úrovne 103

syndrómu vyhorenia a týchto osôb a či existuje pozitívna korelácia medzi vekom respondentov a dosiahnutou úrovňou syndrómu vyhorenia. Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť priemernú hodnotu úrovne syndrómu vyhorenia u vychovávateľov pracujúcich s osobami s mentálnym postihnutím a porovnať zistenú úroveň syndrómu vyhorenia v závislosti od veku respondentov. Hypotéza: Medzi vekom respondentov a dosiahnutou úrovňou miery vyhorenia existuje významná pozitívna korelácia. Zdôvodnenie hypotézy: V našej spoločnosti je prijímaný všeobecný názor, že syndróm vyhorenia súvisí s vekom. Na túto premennú v súvislosti s výskytom syndrómu vyhorenia upozorňujú aj viacerí autori (napr. Křivohlavý, 1998, 2001). Pravdepodobnosť vyššieho výskytu syndrómu vyhorenia sa predpokladá u starších osôb. Pravdepodobne tento predpoklad vychádza z toho, že s narastajúcim vekom klesá u človeka jeho výkonnosť, čo sa prejavuje na tom, že má menej energie a sily na zvládanie svojich úloh a je viac unavený. Vzhľadom na deskriptívny a relačný charakter výskumného problému a cieľ výskumu bola vo výskume použitá exploratívna metóda a výskumný nástroj dotazník psychického vyhorenia autorov M. Pinesovej a E. Aronsona (Burnout Measure), ktorý sa používa v českej verzii po jazykovej modifikácii Křivohlavým (2012). Vo výskume sme použili slovenskú verziu dotazníka použitú Dubayovou, Hrebeňárovou a Strakom (2010). Dotazník BM pozostával z 21 položiek s možným hodnotením výrokov na škále od 1 (nikdy) do 7 (vždy). Vo výrokoch sa zohľadňovali všetky 3 aspekty syndrómu vyhorenia: fyzické, emocionálne a psychické vyčerpanie. Vyššie skóre korešponduje so závažnejším stavom syndróm vyhorenia (BQ). Analytickou jednotkou bol vychovávateľ osôb s mentálnym postihnutím pracujúci vo vybranom zariadení (školskom klube detí, školskom internáte, reedukačnom centre, dennom stacionári, domove sociálnych služieb alebo detskom domove). Výberový súbor tvorilo 208 vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím pracujúcich v rôznych druhoch zariadení v rezorte školstva (školský klub, školský internát, reedukačné zariadenie), sociálnych služieb (domov sociálnych služieb, denný stacionár) a sociálnej ochrany detí a kurately (detský domov). Na porovnanie dát pre potreby induktívnej štatistiky bola použitá matematicko-štatistická metóda, konkrétne Pearsonov korelačný test. 104

Výsledky výskumu Priemerná hodnota BQ bola vypočítaná na úrovni 2,7316. Minimálna hodnota BQ bola 1,0476 a naopak maximálna hodnota BQ bola 6,3810. Podľa autorov dotazníka BM (In: Křivohlavý 2012) radíme vypočítanú hodnotu BQ 2,7316 do druhého intervalu, čo znamená, že sa u vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím vyskytujú už niektoré známky syndrómu vyhorenia, ale ich celkový stav je zatiaľ uspokojivý. Z celkového počtu respondentov bolo do výskumu zapojených 35 (17, 24 %) respondentov vo veku do 34 rokov, 38 (18,72 %) respondentov vo veku 55 rokov a viac, 53 (26,11 %) respondentov vo veku od 35 do 44 rokov. Najpočetnejšiu skupinu respondentov, 77 (37,93 %) bolo vo veku od 45 do 54 rokov. Priemerný vek respondentov vo výberovom súbore bol 44,458 rokov. Najstarší respondent bol vo veku 62 rokov, najmladší mal 22 rokov (obrázok 1). Smerodajná odchýlka pre vek respondentov bola 9,948 rokov. Približne 2/3 respondentov boli vo veku od 34,51 rokov do 54,41 rokov. Obr. 1 Priemerný vek respondentov vo výberovom súbore Zhrnutie pre premennú "VEK RESPONDENTOV" A nderson-darling Normality Test A -Squared 2,61 P-V alue < 0,005 Mean 44,458 StDev 9,948 V ariance 98,972 Skew ness -0,476878 Kurtosis -0,704707 N 203 Minimum 22,000 1st Q uartile 38,000 Median 46,000 24 30 36 42 48 54 60 3rd Q uartile 53,000 Maximum 62,000 95% C onfidence Interv al for Mean 43,081 45,835 95% C onfidence Interv al for Median 44,042 48,000 95% Confidence Intervals 95% C onfidence Interv al for StDev 9,066 11,023 Mean Median 43 44 45 46 47 48 Ďalej sme zisťovali hodnoty BQ v jednotlivých vekových skupinách respondentov. Ukázalo sa, že najnižšiu úroveň BQ (2,52) vykazujú najmladší respondenti do 34 rokov, o niečo vyššia hodnota BQ (2,66) bola preukázaná u respondentov od 35 do 44 rokov. Tak ako to znázorňuje graf 1 najvyššiu hodnotu BQ (2,88) zaznamenali respondenti vo veku od 45 do 54 rokov a hodnota BQ u respondentov vo veku 55 rokov a viac je opäť o niečo nižšia BQ (2,73). Medzi jednotlivými skupinami v súvislosti s hodnotou BQ nie je veľký rozdiel a všetky uvedené vekové skupiny respondentov sa nachádzajú v rovnakom intervale BQ 2-3, ktorý predstavuje uspokojivý stav v súvislosti so syndrómom vyhorenia. 105

BQ BQ ŠTUDENT NA CESTE K PRAXI III, 15. máj 2014 Graf 2 Priemerná hodnota úrovne syndrómu vyhorenia v závislosti od vekovej skupiny respondentov do 34 rokov; 2,52 od 35 do 44 rokov; 2,66 od 45 do 54 rokov; 2,88 55 rokov a viac; 2,73 Legenda: BQ údaj poukazujúci na mieru syndrómu vyhorenia Na overenie vo výskume stanovenej hypotézy sme použili korelačnú analýzu, ktorou sme sledovali tesnosť štatistickej závislosti korelovaných veličín na danom funkčnom vzťahu. Pre štatistické testovanie je dôležitý bodový graf pre sledované premenné. Zobrazením regresnej priamky sme získali predstavu o sile vzťahu medzi analyzovanými premennými (graf 2). Z grafu 2 nepredpokladáme silnú významnú koreláciu medzi sledovanými premennými. Graf 3 Bodový graf zobrazujúci silu vzťahu medzi úrovňou syndrómu vyhorenia a vekom respondentov vo výberovom súbore 7 Bodový graf (Premenné Vek, BQ) 6 5 4 3 2 1 20 30 40 50 Vek Legenda: BQ údaj poukazujúci na mieru syndrómu vyhorenia 60 Predpoklad sme overili ešte prostredníctvom výpočtu Pearsonovho korelačného koeficientu (r = 0,1083, p = 0,1240). Medzi analyzovanými premennými sme zaznamenali veľmi slabý pozitívny vzťah (r = 0,1083, korelácia je malá, až triviálna), ktorý zároveň nie je štatisticky významný (p = 0,1240). Môžeme teda konštatovať, že nebola zaznamenaná štatisticky významná pozitívna 106

korelácia medzi vekom respondentov a dosiahnutou úrovňou BQ, z čoho vyplýva, že hypotéza sa nepotvrdila. Samotný vzťah medzi vekom a úrovňou BQ môžeme charakterizovať rovnicou: BQ = 2,2803 + 0,0102 VEK. Závery a diskusia Priemerná hodnota úrovne syndrómu vyhorenia v našom výskume predstavovala BQ 2,7316, čo znamená, že sa u pracovníka vyskytujú už niektoré známky syndrómu vyhorenia, ale jeho stav je zatiaľ uspokojivý. V porovnaní s výsledkami výskumov realizovaných Dubayovou, Hrebeňárovou a Strakom (2010) a Hrebeňárovou, Dubayovou a Nemcovou (2013), ktorí zistili, že priemerná hodnota BQ u učiteľov vzdelávacieho variantu A (určený pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím) je 2,9, u učiteľov vzdelávacieho variantu C (určený pre žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím) 2,5 a učiteľov na ZŠ 2,7, je tento výsledok u vychovávateľov osôb s mentálnym postihnutím veľmi porovnateľný. Priemerný vek respondentov bol 44 rokov. Výsledky výskumu ukázali, že nebola zaznamenaná štatisticky významná pozitívna korelácia medzi vekom respondentov a dosiahnutou úrovňou BQ, z čoho vyplýva, že stanovená hypotéza sa nepotvrdila. To znamená, že vek nie je premennou súvisiacоu s mierou vyhоrenia ako sa zvyčajne predpokladá. Starší učitelia sa nelíšia оd svojich mladších kolegov v miere psychickej, fyzickej a spolоčenskej vyčerpanosti. Tieto výsledky korešpondujú s výsledkami výskumu Dubayovej, Hrebeňárovej a Straku (2010), v ktorom sa pozitívna korelácia medzi vekom a úrovňou BQ taktiež nepotvrdila. Vychádzajúc zo sledovania problematiky týkajúcej sa syndrómu vyhorenia môžeme konštatovať, že je potrebné neustále empiricky monitorovať výskyt syndrómu vyhorenia, prinášať nové informácie a poskytovať ich nielen ľuďom pomáhajúcich profesií ale aj širokej verejnosti. Štúdia je súčasťou riešenia grantového projektu KEGA 035PU-4/2014 Zvyšovanie kvality pregraduálnej prípravy špeciálnych pedagógov v kontexte inovatívnych trendov teórie a praxe. Zoznam bibliografických odkazov BURISCH, M., 2014. Das Burnout-Syndrom [online]. Berlin: Springer [cit. 6. marca 2014]. ISBN 978-3-642-36255-2. Dostupné z: <http://link.springer.com/book/10.1007/978-3-642-36255-2> DROTÁROVÁ, E. a L. DROTÁROVÁ, 2003. Relaxační metody. Praha: Epocha. ISBN 80-86328- 12-0. 107

DUBAYOVÁ, T., L. HREBEŇÁROVÁ a V. STRAKA, 2010. Syndróm vyhorenia učiteľov 1.stupňa základných škôl a učiteľov špeciálnych základných škôl vo variante A. In: Efeta. Roč. 20, č. 2-3, s. 16-20. ISSN 1335-1397. HREBEŇÁROVÁ, L., T. DUBAYOVÁ a B. NEMCOVÁ, 2013. Syndróm vyhorenia u učiteľov žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím na Slovensku. In: Prohuman [online]. [cit. 6. marca 2014]. ISSN 1338-1415. Dostupné z: <http://www.prohuman.sk/psychologia/syndromvyhorenia-u-ucitelov-ziakov-s-tazkym-a-hlbokym-mentalnym-postihnutim-v-sr> JEKLOVÁ, M. a E. REITMAYEROVÁ, 2006. Syndrom vyhoření. Praha: Vzdělávací institut ochrany dětí. ISBN 80-86991-74-1. KEBZA, V. a I. ŠOLCOVÁ, 2003. Syndrom vyhoření. Praha: Státní zdravotní ústav. ISBN 80-7071-231-7. KŘIVOHLAVÝ, J., 1998. Jak neztratit nadšení. Praha: Grada. ISBN 80-7169-551-3. KŘIVOHLAVÝ, J., 2001. Psychologie zdraví. Praha: Portál. ISBN 80-7178-551-2. KŘIVOHLAVÝ, J., 2012. Horieť, ale nevyhorieť. Bratislava: Karmelitánske nakladateľstvo. ISBN 978-80-81135-003-0. MAROON, I., 2012. Syndrom vyhoření u sociálních pracovníků. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-0180-9. MINIRTH, F. a kol., 2011. Jak překonat vyhorení. Praha: Návrat domů. ISBN 978-80-7255-252-8. PAVLISKOVÁ, L., 2013. Civilizačné choroby - syndróm vyhorenia. In: Pharma News. č. 10-12. PISOŇOVÁ, M., 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-80- 8078-470-6. RUSH, M. D., 2003. Syndrom vyhoření. Praha: Návrat domü. ISBN 8072550748. SCHMIDBAUER, W., 2008. Syndrom Pomocnika. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-369-7. STОCK, Ch., 2010. Syndrom vyhoření a jak jej zvládnout. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80- 247-3553-5. WRIGHTOVÁ, J., 1998. Umenie relaxovať. Bratislava: Ikar. ISBN 80-7118-530-2. ZELINA, M., 1997.,,Vyhorenie učiteľa a tvorivosť. In: Technológia vzdelávania. Roč. 4, č. 2, s. 6-11. ISSN 1335-003X. ZELINA, M., 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá. ISBN 80-10-00456-1. ŽOLNOVÁ, J., 2013. Základy pedagogiky psychosociálne narušených. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN 978-80-555-0842-9. 108