Kapitola KL. Klinové plochy

Similar documents
Kapitola S5. Skrutkovica na rotačnej ploche

Kapitola P2. Rozvinuteľné priamkové plochy

Eva Baranová, Kamil Maleček OD STREDOVÉHO PRIEMETU KRUŽNICE KU STREDOVÝM CYKLIDÁM. 1 Priemet kružnice v stredovom premietaní

Teória grafov. RNDr. Milan Stacho, PhD.

3. ročník gymnázia. pre. a 7. ročník gymnázia. s osemročným štúdiom. 2. časť. Zbyněk Kubáček MATEMATIKA

Ukážka testu z prijímacej skúšky pre akad. r. 2006/07 1/7

Maticové algoritmy I maticová algebra operácie nad maticami súčin matíc

ADM a logika. 4. prednáška. Výroková logika II, logický a sémantický dôsledok, teória a model, korektnosť a úplnosť

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta. Michal Kesely. Katedra matematické analýzy. Studijní program: Obecná matematika

(UKÁŽKY V JAZYKU TURBO PASCAL) Zoltán Zalabai, SR - Milan Pokorný, SR

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE TECHNICKÁ FAKULTA APLIKÁCIE INTEGRÁLNEHO POČTU V TECHNICKEJ PRAXI Andrej Štefanka

METRICKÉ ÚLOHY V PRIESTORE

Odhady veľkosti pokrytí náhodne indukovaných podgrafov n-rozmernej hyperkocky


LOWELL JOURNAL. MUST APOLOGIZE. such communication with the shore as Is m i Boimhle, noewwary and proper for the comfort

1 Matice a ich vlastnosti

Stavba Lobačevského planimetrie

GRÉCKA MATEMATIKA II

A L A BA M A L A W R E V IE W

Cyclical Surfaces Created by a Conical Helix

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE STAVEBNÁ FAKULTA. Polomerovo Moorovské grafy

Exact and high order discretization schemes. Wishart processes and their affine extensions

VYHLÁSENIE O PARAMETROCH. č SK. Predpoklada é použitie. stave ý h častí ako o kladov a stropov, pozri prílohu, najmä prílohy B 1 - B 8

VYHLÁSENIE O PARAMETROCH. č SK. Predpokladané použitie. stave ý h častí ako o kladov a stropov, pozri prílohu, najmä prílohy B 1 - B 3

Department of Mathematical and Statistical Sciences University of Alberta

Lucia Fuchsová Charakteristiky pravděpodobnostních

Use precise language and domain-specific vocabulary to inform about or explain the topic. CCSS.ELA-LITERACY.WHST D

Math Exam IV - Fall 2011

2. Vektorová metóda kinematickej analýzy VMS

Obsah. 2 Určenie objemu valčeka Teoretický úvod Postup merania a spracovanie výsledkov... 10

Dotyková rovina a normála k ploche z=f(x,y) s Matlabom

Use precise language and domain-specific vocabulary to inform about or explain the topic. CCSS.ELA-LITERACY.WHST D

VYHLÁSENIE O PARAMETROCH. č SK

DO NOT BEGIN THIS TEST UNTIL INSTRUCTED TO START

7.1 Sampling Error The Need for Sampling Distributions

Name: SOLUTIONS Date: 11/9/2017. M20550 Calculus III Tutorial Worksheet 8

T h e C S E T I P r o j e c t

Parabola v aplikačných príkladoch a ich aplety v programe GeoGebra

Matematika 17. a 18. storočia

chapter 1 vector geometry solutions V Consider the parallelogram shown alongside. Which of the following statements are true?

Úvod. Otázka povahy zmien v matematike bola prvý krát systematicky diskutovaná v druhej polovici 19.

Sect Least Common Denominator

UNIT 1: SIMILARITY, CONGRUENCE, AND PROOFS. 1) Figure A'B'C'D'F' is a dilation of figure ABCDF by a scale factor of 1. 2 centered at ( 4, 1).

Le classeur à tampons

Matematická analýza II.

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

NAVIGÁCIA MOBILNÉHO ROBOTA VIZUÁLNYM SYSTÉMOM

11. prednáška ( ) Greedy algoritmy. Programovanie, algoritmy, zložitosť (Ústav informatiky, PF UPJŠ v Košiciach)

1-2 Measuring and Constructing Segments

e x2 dxdy, e x2 da, e x2 x 3 dx = e

OH BOY! Story. N a r r a t iv e a n d o bj e c t s th ea t e r Fo r a l l a g e s, fr o m th e a ge of 9

MENGER'S THEOREM AND MATROIDS

Chapter 6 Summary 6.1. Using the Hypotenuse-Leg (HL) Congruence Theorem. Example

ENVIRONMENTÁLNE FAKTORY V HODNOTENÍ EFEKTÍVNOSTI V POĽNOHOSPODÁRSTVE ENVIRONMENTAL FACTORS IN EFFICIENCY ASSESMENT IN AGRICULTURE.

Differential Equation (DE): An equation relating an unknown function and one or more of its derivatives.

1. Town A is 48 km from town B and 32 km from town C as shown in the diagram. A 48km

dy dx dx = 7 1 x dx dy = 7 1 x dx e u du = 1 C = 0

::::l<r/ L- 1-1>(=-ft\ii--r(~1J~:::: Fo. l. AG -=(0,.2,L}> M - &-c ==- < ) I) ~..-.::.1 ( \ I 0. /:rf!:,-t- f1c =- <I _,, -2...

Day 66 Bellringer. 1. Construct a perpendicular bisector to the given lines. Page 1

ENTROPIA. Claude Elwood Shannon ( ), USA A Mathematical Theory of Communication, 1948 LOGARITMUS

Chapter 2 Segment Measurement and Coordinate Graphing

h : sh +i F J a n W i m +i F D eh, 1 ; 5 i A cl m i n i sh» si N «q a : 1? ek ser P t r \. e a & im a n alaa p ( M Scanned by CamScanner

Asymptotic of Enumerative Invariants in CP 2

História nekonečne malej veličiny PROJEKTOVÁ PRÁCA. Martin Čulen. Alex Fleško. Konzultant: Vladimír Repáš

Outlines of Quantum Physics

Modely, metódy a algoritmy pre analýzu longitudinálnych dát

VYHLÁSENIE O PARAMETROCH. č SK. Predpokladané použitie. stave ý h častí ako o kladov a stropov, pozri prílohu, najmä prílohy B 1 - B 4

{n 2 } of {n) such that n = rii+n is an {n-l}, the Vf-i^2 is a {r-l} in {r}, for T=T' + T" + 2. Hence, we have.

Computing Orthonormal Sets in 2D, 3D, and 4D

: i; ii: i:i: I. : q t:iig l3 [i E. i;issii:i::: r p. ! s:r;e;:e;!f. as Iet5;Fgi. i EiiF;:'+3EI. : :*gsc:li-ii. ; si;;ei:i:g; .

The causes of misconceptions of basic geometric figures in primary school

SEIZMICKÁ ODOLNOSŤ ŽELEZOBETÓNOVÝCH BUDOV PODĽA

Ing. Tomasz Kanik. doc. RNDr. Štefan Peško, CSc.

APPLICATION OF THE EXPERIMENTAL TESTS OF THE SHEAR STRENGTH OF SOILS IN THE GEOTECHNICAL DESIGN. 1. Introduction

PSEUDOINVERZNÁ MATICA

BACHELOR'S DEGREE PROGRAMME (BDP) Term-End Examination. June, 2018 ELECTIVE COURSE : MATHEMATICS MTE-02 : LINEAR ALGEBRA

UNIT 1: SIMILARITY, CONGRUENCE, AND PROOFS. 1) Figure A'B'C'D'F' is a dilation of figure ABCDF by a scale factor of 1. 2 centered at ( 4, 1).

Welcome to the Public Meeting Red Bluff Road from Kirby Boulevard to State Highway 146 Harris County, Texas CSJ No.: December 15, 2016

Years. Marketing without a plan is like navigating a maze; the solution is unclear.

Properties of the stress tensor

STN EN ZAŤAŽENIE KONŠTRUKCIÍ

MASARYKOVA UNIVERZITA ÚSTAV MATEMATIKY A STATISTIKY

Conditional Statement: Statements in if-then form are called.

Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava. Multiparty Communication Complexity (Master thesis)

P a g e 5 1 of R e p o r t P B 4 / 0 9

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY DIPLOMOVÁ PRÁCA

Name: Date: 12/06/2018. M20550 Calculus III Tutorial Worksheet 11

Vyučovanie analytickej geometrie s podporou informačných a komunikačných technológií

Review Material for Exam #3. 1. Radio waves for Rocket 101 are emitted at a frequency of MHz. Calculate the wavelength, in m, of this radiation.

by Fdruary,2015 It may. kindly be eosured that a copy of deposit slip is supflied to this for All the Principals/HMs,

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY DETEKOVANIE KOMUNÍT V SOCIÁLNYCH SIEŤACH Patricia SVITKOVÁ

x + ye z2 + ze y2, y + xe z2 + ze x2, z and where T is the

Los Angeles Unified School District Periodic Assessments. Geometry. Assessment 2 ASSESSMENT CODE LA08_G_T2_TST_31241

JUST THE MATHS UNIT NUMBER PARTIAL DIFFERENTIATION 1 (Partial derivatives of the first order) A.J.Hobson

Page 1 MATHEMATICS

Z A V Á D Ě N Í ČSN EN NAVRHOVÁNÍ B E T O N O V Ý C H

CONGRUENCE AND SIMILARITY

Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava THEILOVA REGRESIA

VICTORIA AVE. Chip pawa- Gra ss Isl and Pool. Ice Dam Niagara Falls WTP and Intake. Chippawa. Cree

Transcription:

Kpitol KL Klinové plochy

Mészárosová, Tereňová Klinová ploch Klinovú plochu definujeme vzhľdom n prvouhlý súrdnicový systém (O, x, y, z). Nech, sú dve čiry, ležice v dvoch nvzájom kolmých rovinách = (xz), = (yz). Nech mjú čiry, priesečník n súrdnicovej osi z = ( ). lochu nzveme klinovou, k ju tvori čiry n, ktoré mjú tieto vlstnosti: leži v rovinách rovnoežných s rovinou, pretínjú čiru, kolmé priemety čir n do roviny sú perspektívne finné s čirou (os finity je os x smer finity je os z), leo je n primk (resp. úsečk) pre konečný počet n jej kolmý priemet do roviny je totožný s osou finity x. z Čiry, nzývme ridice (určujúce) čiry. oznámk: Vzhľdom n vlstnosť perspektívnej finity sú klinové plochy známe ko finné plochy. ' ' = ' x = os finity O oznámk: k nie sú čiry, rovinné, tk ide o všeoecnejší prípd klinových plôch, pozri [MEDEK, V., ZÁMOŽÍK, J. Konštruktívn geometri pre technikov]. y

N klinovej ploche sú dve sústvy čir:,,,,... n,...,,,,... n,... Mészárosová, Tereňová Čiry n mjú tieto vlstnosti: leži v rovinách rovnoežných s rovinou, pretínjú čiru, kolmé priemety čir n do roviny sú perspektívne finné s čirou (os finity je os y smer finity je os z), leo je n primk (resp. úsečk) pre konečný počet n jej kolmý priemet do roviny je totožný s osou finity y. z '' B x O B'' = '' os finity = y

N klinovej ploche sú dve sústvy čir:,,,,... n,...,,,,... n,... Mészárosová, Tereňová Kždá čir jednej sústvy pretín všetky čiry druhej sústvy. Kždým odom klinovej plochy prechádz jedn čir z kždej sústvy. oznámk: ri zostrojovní druhej sústvy čir n klinovej ploche môžeme tieto čiry zostrojiť odovo pomocou priesečníkov s čirmi z prvej sústvy. z x O y

N klinovej ploche sú dve sústvy čir:,,,,... n,...,,,,... n,... Mészárosová, Tereňová Tvr čir v sústve,,,,... n,... s mení v závislosti od tvru určujúcej čiry, pričom kolmé priemety čir n do roviny sú perspektívne finné s čirou. Tvr čir v sústve,,,,... n,... s mení v závislosti od tvru určujúcej čiry, pričom kolmé priemety čir n do roviny sú perspektívne finné s čirou. oznámk: orovnjte vlstnosti sústvy čir,,,,... n,...;,,,,... n,... n trnslčnej ploche n klinovej ploche. N klinovej ploche s tvr čir v sústve,,,,... n,... mení. j v sústve,,,,... n,... s tvr čir klinovej plochy mení. N trnslčnej ploche sú všetky čiry jednej sústvy nvzájom zhodné. ozri kpitolu Trnslčné plochy. z x O y

Klinové plochy motiváci vznik Hyperolický proloid má výorné sttické vlstnosti zujímvý tvr. To je dôvodom jeho širokého použiti v stviteľstve. le má jednu veľkú nevýhodu, že jeho vodorovný rez je hyperol. Snh o zchovnie dorých sttických vlstností plochy, ktoré poskytujú dv systémy prol, viedl Bedřich Hcr k nvrhnutiu špeciálneho typu plochy, ktorý dnes nzývme Hcrov ploch. Zovšeoecnenie Hcrových plôch uroil Frntišek Kdeřávek. Tieto plochy s nzývjú klinové plochy. Voľne preložené z ČERNÝ, J., KOČNDRLOVÁ, M. Konstruktivní geometrie. oznámk: orovnnie hyperolického proloidu Hcrovej plochy je n nsledujúcej strne. Bedřich Hcr, 89 96, profesor ČVUT, prcovl v odore stvených hmôt etónových konštrukcií. Frntišek Kdeřávek, 88 96, význmný profesor ČVUT, venovl s klsickej syntetickej geometrii plikáciám geometrie v stviteľstve umení. Orázok: Hcrov ploch [ísk, Medek: Deskriptivní geometrie II] rednosť klinovej plochy je v tom, že v technickej prxi s môže použiť ko ploch strechy, ktorá je ukončená primou rímsou. [MEDEK, V., ZÁMOŽÍK, J. Konštruktívn geometri pre technikov] 6

Hyperolický proloid Hcrov ploch z z ' x '' ' '' ' h O ' y E x E F F y Hyperolický proloid je trnslčná ploch. roly, ', '',... sú zhodné proly proly, ', '',... sú zhodné proly. Rovinným rezom zorzeného hyperolického proloidu pôdorysňou je hyperol h. oznámk: ozri kpitolu Trnslčné plochy. Hcrov ploch je klinová ploch pozri nsledujúcu strnu. Rovinným rezom zorzenej Hcrovej plochy pôdorysňou sú dve primky, resp. úsečky. Tereňová 7

Hcrov ploch Ridice čiry: prol v nárysni prol v okorysni = {} x = {E, F} z Čiry,,,... n,... : leži v rovinách rovnoežných s nárysňou, pretínjú prolu, ich kolmé priemety do nárysne sú perspektívne finné s prolou, smodružné ody sú E F. To znmená, že všetky čiry,,,... n,..., sú proly. F F E Čiry,,,... n,... : ' leži v rovinách rovnoežných s okorysňou, x pretínjú prolu, ich kolmé priemety do okorysne sú perspektívne finné s prolou. To znmená, že všetky čiry,,,... n,... sú proly, s výnimkou úsečiek E F, ktoré incidujú s odmi E F. E ' y Kždá čir jednej sústvy pretín všetky čiry druhej sústvy. Tereňová 8

Orázky: Rôzne typy čsti Hcrových plôch odronejšie pozri v diplomovej práci: VEKOVÁ, J. Klínové plochy Dostupné n: http://kdm.krlin.mff.cuni.cz//diplomky/veckov/klinove_plochy.pdf 9

V nsledujúcom príklde je zorzená klinová ploch, ktorá je dná polkružnicou v nárysni úsečkou = D v okorysni. z D 6 7 D 7 6 Čiry,,,... n,... : x = os finity os finity = y leži v rovinách rovnoežných s nárysňou, pretínjú úsečku, ich kolmé priemety do nárysne sú perspektívne finné s polkružnicou, smodružné ody sú ody, B. To znmená, že všetky čiry,,,... n,..., sú polelipsy, s výnimkou úsečky D, ktorá inciduje s odom D. Všetky polelipsy n mjú rovnko dlhú hlvnú os s dĺžkou B. Vedľjši polos polelíps s skrcuje. Čím je rovin n polelipsy n ďlej od roviny, tým je dĺžk vedľjšej polosi krtši ž po nulovú dĺžku pre úsečku D. Čiry,,,... n,... : leži v rovinách rovnoežných s okorysňou, pretínjú polkružnicu, ich kolmé priemety do okorysne sú perspektívne finné s úsečkou, smodružný od je od D. To znmená, že všetky čiry,,,... n,... sú úsečky. ôdorysom tejto klinovej plochy je odĺžnik B B. B B Tereňová, Mészárosová Kždá čir jednej sústvy pretín všetky čiry druhej sústvy. 0

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. KL z z Tereňová, Mészárosová x S = D B S D y S = B Ridice čiry: polkružnic so stredom S, ležic v nárysni, nd pôdorysňou úsečk D ležic v okorysni x z = {} B S D D x y y Ridice čiry v kolmej xonometrii

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. z z Tereňová, Mészárosová x = D S = D B = B S = B D = D y S = B Zorzíme sústvu čir,,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s nárysňou ich kolmé priemety do nárysne sú s polkružnicou perspektívne finné. x B ostup rysovni v Mongeovej projekcii: ) Zostrojíme polelipsu, ktorá leží v rovine : = { } je vedľjší vrchol polelipsy, jej hlvné vrcholy sú B ody, B. ) Zostrojíme polelipsu, ktorá leží v rovine : = { } je vedľjší vrchol polelipsy, jej hlvné vrcholy sú D D B ody, B. y ) V rovine, ktorá inciduje s odom D, leží úsečk D, ležic n zorzovnej klinovej ploche.

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. H z F H = F z Tereňová, Mészárosová = x G S = D E = B S = = D = E = G y x H S = F B G D E y Zorzíme sústvu úsečiek,,,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s okorysňou ich kolmé priemety do okorysne sú s úsečkou perspektívne finné. ostup rysovni: ) Zostrojíme úsečku = EF, ktorá leží v rovine rovnoežnej s rovinou : = {F} Úsečky sú perspektívne finné so smodružným odom D = E. ) Krivk je súmerná podľ okorysne, preto j zorzovná ploch je súmerná podľ okorysne. Túto vlstnosť využijeme pri konštrukcii čir klinovej plochy. Zostrojíme úsečku = GH, ktorá leží v rovine súmernej s rovinou podľ okorysne. 6) V rovine, ktorá inciduje s odom, leží úsečk. Jej nárysom je od. V rovine, ktorá inciduje s odom B, leží úsečk. Jej nárysom je od. 7) N zostrojenie ďlších čir (úsečiek) klinovej plochy opkujeme postup pre ďlšie roviny n rovnoežné s okorysňou.

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. z ostup rysovni v xonometrii: 8) V kolmej xonometrii zorzíme polkružnicu. Jej xononometrickým priemetom je čsť elipsy e. rúžkovou konštrukciou určíme dĺžku vedľjšej polosi elipsy e. x 9) Zorzíme úsečku D. z S = D B Z S = B x B S X D Y D x e D o y y Tereňová, Mészárosová S o

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. Zorzíme sústvu úsečiek,,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s okorysňou ich kolmé priemety do okorysne sú s úsečkou = D perspektívne finné so smodružným odom D. ostup rysovni: 0) Zorzíme úsečku incidujúcu s odom úsečku incidujúcu s odom B. ) Zostrojíme rovinu, ktorá je rovnoežná s rovinou. Úsečk = QR je čir klinovej plochy. ) N zostrojenie ďlších čir (úsečiek) klinovej plochy opkujeme postup pre ďlšie roviny n rovnoežné s okorysňou. z n R B S Q x D p y Tereňová, Mészárosová

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. Zorzíme sústvu čir,,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s nárysňou ich kolmé priemety do nárysne sú s polkružnicou perspektívne finné (os finity je os x smer finity je os z). ostup rysovni: ) Zostrojíme rovinu rovnoežnú s nárysňou. Jej priesečník s úsečkou D oznčíme. xonometrický priemet polelipsy v rovine je polelips určená združenými polomermi S S. Konštrukciu hlvných polosí môžeme uroiť Rytzovou konštrukciou. k máme zostrojenú sústvu úsečiek,,,... n,..., môžeme konštrukciu polelipsy doplniť odmi, ktoré sú prienikom roviny úsečiek,,,... n,... z n ) ostup opkujeme pre rovinu rovnoežnú s nárysňou. V nej leží polelips. R ) Zostrojíme rovinu, ktorá je rovnoežná s nárysňou inciduje s odom D. V rovine leží úsečk D = B, ktorá leží n zorzovnej klinovej ploche. 6) Doplníme orys plochy ko oálku xonometrických priemetov zostrojených čir (úsečiek elíps) klinovej plochy. x S B B S Q D D B p y Tereňová, Mészárosová p p p 6

Klinová ploch je dná polkružnicou, ktorá leží v nárysni úsečkou = D v okorysni. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kolmej xonometrii. z z Tereňová, Mészárosová = KL - zhrnutie x D S = D B S = = = D = D y z n x S = B R B S B S Q B D D B x D D p y y p p p 7

oznámk: loch zorzovná v predchádzjúcom príklde je kružnicovo-úsečková klinová ploch. Je to zároveň primková nerozvinuteľná ploch, môžeme ju vytvoriť ko kolmý kružnicový konoid (pozri príkld v kpitole.. Konoidy). rístv domu kultúry Ostrv, Česká repulik, 00 http://www.q-prs.cz/cs/reference/p%%99%%dstv-domu-kultury-ostrv-jih http://mdg.vs.cz/jdolezl/dgfst/relizce/konoidy/konoidy.html 8

V nsledujúcom príklde je zorzená klinová ploch, ktorá je dná polkružnicou v nárysni prolou v okorysni. rol je dná vrcholom V odmi Q. 7 6 S z V = B Tereňová, Mészárosová x = os finity 6 7 6 Čiry,,,... n,... : y = os finity leži v rovinách rovnoežných s okorysňou, pretínjú polkružnicu, ich kolmé priemety do okorysne sú perspektívne finné s prolou, smodružné ody sú ody Q. To znmená, že všetky čiry,,,... n,... sú proly, s výnimkou úsečky, ktorá inciduje s odom. Q Q Čiry,,,... n,... : leži v rovinách rovnoežných s nárysňou, pretínjú prolu, ich kolmé priemety do nárysne sú perspektívne finné s polkružnicou, smodružný od je. To znmená, že všetky čiry,,,... n,..., sú polelipsy, s výnimkou úsečiek Q, ktoré incidujú s odmi Q. Kždá čir jednej sústvy pretín všetky čiry druhej sústvy. 9

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. KL S z V = B z V Ridice čiry: polkružnic so stredom S, ležic v nárysni čsť proly nd pôdorysňou, určená odmi, Q vrcholom V, ležic v okorysni = {V} x = {} z x Q y S V = V = B = = B V x B x S = Ridice prvky v xonometrii Q y Q ostup rysovni v Mongeovej projekcii: ) Zorzíme prolu. Tereňová, Mészárosová y oznámk: Konštrukciu proly pozri v prvej čsti skrípt www.mth.sk/skriptdg/. 0

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. S B z z V = B = 6 V Zorzíme sústvu čir (polelíps),,,... n,..., ktoré leži v rovinách n rovnoežných s nárysňou. Všetky polelipsy n mjú rovnko dlhú hlvnú os s dĺžkou B. Vedľjši polos polelíps s skrcuje. Čím je rovin n polelipsy n ďlej od roviny, tým je dĺžk vedľjšej polosi krtši ž po nulovú dĺžku pre úsečky Q. = x = Q = = = Q Q y B V =B ostup rysovni v Mongeovej projekcii: ) Zostrojíme polelipsu, ktorá leží v rovine : Bod je vedľjší vrchol polelipsy, jej hlvné vrcholy sú ody, B. = { B} x Tereňová, Mészárosová Q Q y 6 B = ) Zorzovná ploch je súmerná podľ nárysne. Túto vlstnosť využijeme udeme rysovť dvojice polelíps, ;,. Zostrojíme polelipsu, ktorá leží v rovine súmernej s rovinou podľ nárysne. olelipsy, sú zhodné. ) odone zostrojíme polelipsy, v rovinách,. ) V rovinách, 6 incidujúcich s odmi Q leži úsečky, Q.

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. S V = B z V z V = = V Zorzíme sústvu čir (prol),,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s okorysňou. Ich kolmé priemety do okorysne sú s prolou = perspektívne finné. Osou finity je primk y, smodružné ody sú Q. Zorzovná ploch je súmerná podľ roviny, ktorá prechádz odom je rovnoežná s okorysňou. Túto vlstnosť využijeme udeme rysovť dvojice kriviek, ;, ;, 6. x = Q y x V V =B ostup rysovni v Mongeovej projekcii: 6) Zostrojíme prolu, ktorá leží v rovine rovnoežnej s okorysňou. = { V}; V je vrchol proly. Kolmý priemet proly do okorysne je perspektívne finný s prolou so smodružnými odmi, Q. rol je určená vrcholom V odmi, Q. 6 Q Q 6 Q y 7) Zostrojíme prolu, ktorá leží v rovine súmernej s rovinou podľ roviny. 8) N zostrojenie ďlších čir (prol) klinovej plochy opkujeme postup pre ďlšie roviny n rovnoežné s okorysňou. 9) Čir v rovine je úsečk. 0) V rovine, incidujúcej s odom, leží prol, ktorá je zhodná s prolou jej vrchol je v ode.

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. z z 6 S V = B V B V V x = Q = Q = Q y V B =B ostup rysovni v Mongeovej projekcii: ) Zorzíme oidve sústvy kriviek pre lepšiu názornosť klinovú plochu vyfríme z jednej strny žltou frou z druhej modrou. x Q Q 6 6 y Tereňová, Mészárosová

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. z z ostup rysovni v xonometrii: ) V kvliernej xonometrii, pre ktorú pltí j m = j x = j y = j z, zorzíme ridice krivky,. S V = B V ) Zorzíme prolu, ktorá je zhodná s prolou jej vrchol je v ode. z x j m j m Q y S V = B x = S j m = B V j m j z Q x j x j y Q y Tereňová, Mészárosová y

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. Zorzíme sústvu čir (polelíps),,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s nárysňou ich kolmé priemety do nárysne sú s polkružnicou = perspektívne finné. Hlvné vrcholy elíps leži n prolách. Vedľjšie vrcholy elíps leži v pôdorysni. ostup rysovni v xonometrii: ) Zostrojíme polelipsu, ktorá leží v rovine : Bod je vedľjší vrchol polelipsy, jej hlvné vrcholy sú ody, B. ) Zostrojíme polelipsu, ktorá leží v rovine súmernej s rovinou podľ nárysne. olelipsy, sú zhodné. z 6) odone zostrojíme polelipsy, v rovinách,. 7) V rovinách, 6 leži úsečky, Q. oznámk: Stredy elíps leži n prole S, ktorá je zhodná s prolou leží v rovine. Tereňová, Mészárosová x 6 S S S B V = B Q Q y

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. Zorzíme sústvu čir (prol),,,... n,..., ktoré leži v rovinách rovnoežných s okorysňou. Vrcholy prol leži n polkružnici. ostup rysovni v xonometrii: 8) Zostrojíme prolu, ktorá leží v rovine rovnoežnej s okorysňou. rol je určená vrcholom V odmi Q. k máme zostrojenú sústvu polelíps,,,... n,..., môžeme konštrukciu proly doplniť odmi, ktoré sú prienikom roviny polelíps,,,... n,... 9) Zostrojíme prolu, ktorá leží v rovine súmernej s rovinou podľ roviny. 0) N zostrojenie ďlších prol klinovej plochy opkujeme postup pre ďlšie roviny n rovnoežné s okorysňou. ) Čir v rovine je úsečk.. ) Zorzíme orys plochy pre lepšiu názornosť plochu vyfríme z jednej strny žltou frou z druhej modrou. S S V z V = B x 6 Q Q y Q Tereňová, Mészárosová 6

Klinová ploch je dná krivkmi. Krivk je polkružnic, krivk je prol. Dnú plochu zorzte v Mongeovej projekcii v kvliernej xonometrii. KL - zhrnutie z z 6 Tereňová, Mészárosová S V = B V B V V z x = Q = = Q = Q y B V =B x S S V V = B Q Q 6 x 6 Q Q y Q 7 6 y 7

Grimshw rchitects Frnkfurt Trde Fir Hll Frnkfurt, Nemecko https://grimshw.glol/ssets/uplods/9907_n7_.jpg 8

Klinové plochy Orázky: ísk, Medek: Deskriptivní geometrie II 9

Klinová ploch http://www.octtue.nl/dt/imges/site/products/photos/photo-9-thum_view.jpg Orázok: Sínuso-sínusoidná klinová ploch [ísk, Medek: Deskriptivní geometrie II] 0

Klinová ploch rác študent: Tomáš Kuric, F STU, školský rok 009/0

Klinová ploch Steyn Studio Bosjes Frm Witzenerg District Western pe Juhofrická repulik https://i0.wp.com/cpetowndiv.com/wp-content/uplods/07/0/b.jpeg?resize=70%0

Steyn Studio Bosjes Frm Witzenerg District Western pe Juhofrická repulik http://www.psidl.com/wp-content/uplods/07/0/bosjes-_00.jpg

Klinová ploch http://www.psidl.com/wp-content/uplods/07/0/hpel_sections.png

Klinová ploch http://www.psidl.com/wp-content/uplods/07/0/hpel_sw_ne-elevtions.png

Klinová ploch Orázok: Sínuso-sínusoidná klinová ploch VEKOVÁ, J. Klínové plochy Dostupné n: http://kdm.krlin.mff.cuni.cz//diplomky/veckov/klinove_plochy.pdf 6

Renzo ino Building Workshop, rchitects in collortion with Stntec rchitecture liforni cdemy of Sciences Sn Frncisco, US https://c.stticflickr.com//9/89007_e60efdf_z.jpg?zz= 7

http://imges.dsttc.com/medi/imges/00/066/8/0d/00/08/slideshow/stringio.jpg?988006 Renzo ino Building Workshop, rchitects in collortion with Stntec rchitecture liforni cdemy of Sciences Sn Frncisco, US 8

Klinové plochy Orázky: Rôzne typy čsti klinových plôch odronejšie pozri v diplomovej práci: VEKOVÁ, J. Klínové plochy Dostupné n: http://kdm.krlin.mff.cuni.cz//diplomky/veckov/klinove_plochy.pdf 9

Klinové plochy Orázky: Rôzne typy čsti klinových plôch odronejšie pozri v diplomovej práci: VEKOVÁ, J. Klínové plochy Dostupné n: http://kdm.krlin.mff.cuni.cz//diplomky/veckov/klinove_plochy.pdf 0

orovnjme výhody nevýhody prktického využiti trnslčných, primkových klinových plôch v stvenej prxi. Njväčšou výhodou použiti trnslčných plôch je možnosť sériovej výroy jej čstí, leo všetky čiry jednej sústvy sú nvzájom zhodné. Njčstejšou plikáciou sú trnslčné plochy s určujúcou úsečkou v jednej sústve. Toto zjednodušenie umožňuje použiť zložitejšiu (zujímvejšiu) krivku v druhej sústve. Nevýhodou niektorých plôch použitých ko kleny (zstrešenie) je ich ukončenie krivkou. rimkové rozvinuteľné plochy sú jednoznčne njčstejšie používné v prxi to njmä hrnolové vlcové plochy, le j ihlnové kužeľové plochy. Okrem ich jednoduchosti medzi ich výhody ptrí možnosť pokryti rovinným mteriálom (npríkld sklo) leo mteriálom, ktorý s dá ľhko tvrovť (npríkld plech, drevo). rimkové nerozvinuteľné plochy ponúkjú škálu zujímvých tvrov možnosť využiť tvorice primky ko nosné, leo estetické prvky. Ich njväčšou nevýhodou je, že s n ich pokrytie nedá použiť rovinný mteriál. Riešením je rozdelenie plochy n množstvo mlých čstí, ktoré sú rovinné. Njčstejšou proximáciou ýv použitie trojuholníkovej leo štvoruholníkovej siete. Čsto s stretávme s plikácimi, ktoré využívjú len jednotlivé primky leo krivky primkových nerozvinuteľných plôch, npríkld nosné lná mostných konštrukcií. Njčstejšie plikovnou je ploch hyperolického proloidu, ktorá umožňuje využiť sttické vlstnosti prol v zvislých rovinách. Nevýhodou v tomto prípde je, že vodorovný rez hyperolického proloidu je hyperol. rx priniesl požidvku nájsť tkú plochu, ktorá y ol ukončená úsečkou. Túto výhodu poskytujú klinové plochy. odľ typu klinovej plochy môžu yť ukončené úsečkou v jednom, leo v ooch smeroch, ktoré sú n se kolmé. To umožňuje prime npojenie n udovu odĺžnikového pôdorysu. Nevýhodou klinových plôch je menici s tvr čir jednej sústvy. Všetky čiry jednej sústvy sú v kolmom priemete perspektívne finné, le kždá z nich má iný tvr. Minimálny počet plikácií v stveníctve poukzuje n to, že táto nevýhod je pri relizácii rozhodujúc. le stále dokonlejšie mteriály technológie umožňujú relizovť čorz odvážnejšie, zujímvejšie tvry tk možno j klinové plochy udú v udúcnosti inšpiráciou pre rchitektov dizjnérov.