EXTRAMURÁLNE PÔRODY V KONTEXTE REPRODUKČNÉHO ZDRAVIA SOCIÁLNE SLABÝCH A VYLÚČENÝCH SKUPÍN OBYVATEĽSTVA

Transcription

1 Citace článku: Šupínová M, Frčová B, Benyűsová V, Bielik P. Extramural births in the context of reproductive health in socially deprived and excluded populations. Central European Journal of Nursing and Midwifery. 2014;5(3): EXTRAMURÁLNE PÔRODY V KONTEXTE REPRODUKČNÉHO ZDRAVIA SOCIÁLNE SLABÝCH A VYLÚČENÝCH SKUPÍN OBYVATEĽSTVA Mária Šupínová 1, Beáta Frčová 1,Valéria Benyűsová 2, Peter Bielik 3 1 Fakulta zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici, Slovensko 2 Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Všeobecná nemocnica, Rimavská Sobota, Slovensko 3 Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec n.o., Slovensko Abstrakt V mnohých vyspelých krajinách je pôrod v domácom prostredí rovnocennou alternatívou pôrodov v zdravotníckych zariadeniach.. Na Slovensku sú extramurálne pôrody skôr prisudzované sociálne slabým a vylúčeným skupinám obyvateľstva. Ich početnými zástupcami sú Rómovia. Cieľ: Cieľom retrospektívnej štúdie bolo preskúmať extramurálne pôrody v okrese Rimavská Sobota v kontexte celkového pohľadu na sexuálne a reprodukčné zdravie Rómov. Metodika: V sledovanom období rokov , sa vyskytlo 48 pôrodov mimo zdravotníckeho zariadenia. Výsledky retrospektívnej štúdie sme analyzovali absolútnou a relatívnou početnosťou. Vzájomnú závislosť medzi premennými sme zisťovali Pearsonovým korelačným koeficientom a Chi-kvadrát testom. Silu závislosti sme merali Cramerovým V koeficientom. Výsledky: Z celkového počtu 48 extramurálnych pôrodov bolo 44 (91,7 %) rodičiek rómskeho pôvodu, 68,7 % nechodilo do prenatálnej poradne vôbec, resp. nepravidelne. Priemerný vek rodičiek bol 26,3 rokov, 91,7 % bolo bez vzdelania. Bola dokázaná vysoká nepriama štatistická závislosť medzi návštevou prenatálnej poradne a pôrodmi extramuros a medzi vekom rodičiek a pôrodmi extramuros. Záver: Zo zistení vyplýva, že informovanosť sociálne slabších skupín obyvateľstva, s ohľadom na riziko vzniku komplikácií pri pôrodoch realizovaných mimo zdravotníckeho zariadenia, je nedostatočná. Autorky vidia riešenie v realizácii efektívnejšej edukácie zameranej na sexuálne a reprodukčné zdravie mladých rómskych žien a ich dôslednejšej príprave na pôrod. Kľúčové slová: pôrod, extramuros, rodička, prenatálna poradňa, domáce prostredie, Rómovia. Úvod Pôrody v domácom prostredí sú v mnohých krajinách bežnou praxou. V USA vzrástol od roku 2004 do 2008 počet domácich pôrodov až o 20 %. Aj v niektorých európskych štátoch určité množstvo žien rodí v domácom prostredí. Dôvod je tradícia, pohodlie domova a prítomnosť rodiny. V Slovenskej republike nie sú domáce pôrody legislatívne podporované (Čech, 2006). Pôrodná a popôrodná starostlivosť je zabezpečená v zdravotníckych zariadeniach. Napriek tomu sa prípady pôrodov extra muros vyskytujú. Ich počet však nie je štatisticky zaznamenávaný. Na základe empirických skúseností sú prisudzované skôr

2 sociálne slabým a vylúčeným skupinách obyvateľstva, zastúpeným rómskym etnikom. Na Slovensku existujú regióny v ktorých je zastúpenie rómskeho obyvateľstva vyššie. Úroveň plodnosti v týchto regiónoch je niekoľkonásobne vyššia, než v ostatných. Prvé pôrody rómskych žien sú posunuté na úplný začiatok reprodukčného obdobia a využívajú ho až do obdobia menopauzy. Podiel detí narodených mimo manželstva je podstatne vyšší, než u majoritného obyvateľstva. Príčinou takýchto výrazných rozdielov sú životné podmienky a životné zvyklosti znásobené vysokým stupňom segregácie rómskeho obyvateľstva. Podľa Zdravotníckej ročenky Slovenskej Republiky (2011) bolo v roku 2011 v Slovenskej Republike zaevidovaných pôrodov. Pre porovnanie bolo v Bratislavskom kraji 7787 pôrodov a v krajoch s najvyšším zastúpením rómskeho obyvateľstva, Prešovskom; pôrodov a v Košickom kraji pôrodov. Celková plodnosť na Slovensku je 1,275. U obyvateľstva s veľmi nízkym životným štandardom, do ktorého Rómovia patria, je až 4,529 (Vaňo, Meszáros, 2004; Šupínová, 2011). Podľa údajov skríningového centra novorodencov SR v Banskej Bystrici, bolo v r percentuálne zastúpenie Rómov v okrese RS, na celkovej pôrodnosti v rozpätí 50,1 % - 60,0 %. Najmenej priaznivá je podľa Vaňa a Meszárosa (2004) situácia v dojčenskej úmrtnosti, kde je rozdiel medzi rómskou a nerómskou úmrtnosťou najvýraznejší. Rómska dojčenská úmrtnosť je približne 1,8-násobná v porovnaní s hodnotou za SR. Slovensko v porovnaní s inými krajinami Európy, zaostáva v zmysle štatistík v úmrtnosti novorodencov. Za posledných desať rokov eviduje Slovenská republika dvojnásobne vyššiu novorodeneckú úmrtnosť ako napr. v Čechách v dôsledku vyššej úmrtnosti novorodencov sociálne rizikových skupín, spájajúcich sa s nižším vekom prvorodičiek a nižším uvedomením v oblasti prevencie, sexuálnej a reprodukčnej výchovy a starostlivosti o dieťa (Národný program..., 2008). Jedným z ukazovateľov nepriaznivého stavu reprodukčného zdravia Rómov sú aj extramurálne pôrody. Príčinou pôrodov extramuros je okrem iných faktorov aj neprítomnosť budúcich matiek v prenatálnej poradni. Budúca matka nepozná termín pôrodu a teda nevie kedy má očakávať prvé príznaky začínajúceho pôrodu. Vyskytujú sa prípady, kedy žena po príchode na pôrodnicu nevie udať ani dĺžku tehotenstva a pôrodník nevie, či má očakávať pôrod donoseného novorodenca, alebo ide o predčasný pôrod. V praxi sú známe prípady pôrodov extrémne nezrelého novorodenca v sanitke počas prevozu rodičky do nemocnice, alebo vo výťahu, počas cesty na pôrodnicu. Lekári neodporúčajú pôrod doma z dôvodu možného vzniku náhlych komplikácií (Lees, 2002). Podľa Trču (2004) sa pri pôrodoch v domácom prostredí komplikácie vyskytujú častejšie než pri pôrodoch v pôrodniciach. Aj pôrod u zdravej ženy po fyziologickej gravidite sa môže zmeniť na rizikový. Pôrod vo vysoko rizikovom prostredí rómskych domácností predstavuje vysoké riziko pre matku aj dieťa. Novorodenec je okrem infekcie ohrozený neodborným vedením pôrodu a možným pôrodným traumatizmom. Život ohrozujúci je pôrod predčasne narodeného novorodenca. Výskyt infekcií u novorodencov narodených extramuros, je častý. Ako prevencia je každému takémuto novorodencovi podaný imunoglobulín anti Hepatitis B. U rodičky môže dôjsť k náhlemu vykrvácaniu, alebo infekcii (Gregora, 2005; Hájek, 2004). V prevencii pôrodov doma je potrebné zvýšiť úsilie zdravotníckych pracovníkov v edukácii rómskych žien, zdôrazňovať nevyhnutnosť návštev poradní pre tehotné a riziká hroziace pri pôrode extra muros novorodencovi aj matke. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2012 v okrese Rimavská Sobota (ďalej RS), obyvateľov. Z toho podiel Rómov, podľa sčítania obyvateľstva, je 4,2 %. Neoficiálne odhady uvádzajú až 8 % (Stav obyvateľstva..., 2012). V tom istom roku bolo v okrese RS zaevidovaných celkovo 1026 pôrodov.

3 Cieľ Cieľom retrospektívnej štúdie bolo analyzovať extramurálne pôrody v okres Rimavská Sobota za obdobie Výskumné otázky 1. Vyskytujú sa pôrody extra muros častejšie u mladších, alebo starších rodičiek? 2. Sú pôrody extra muros častejšie u viac rodičiek? 3. Vyskytujú sa pôrody extra muros častejšie u žien, ktoré nenavštevovali prenatálnu poradňu? 4. Sú pôrody extra muros realitou skôr u žien s nižším vzdelaním? 5. Sú pôrody extra muros skôr predčasné, alebo sú to pôrody v termíne? 6. Súvisí výskyt pôrodov extra muros s etnickým pôvodom rodičiek? Metodika Dizajn Na zistenie vstupných dát bola použitá metóda retrospektívnej štúdie. Súbor Výskumný súbor tvorili rodičky, ktoré v sledovanom období rokov 2009 až 2013, rodili extramurálne v okrese Rimavská Sobota. Pri zaradení do výskumného súboru sme nerozlišovali trvalý, alebo prechodný pobyt na území okresu. Okres Rimavská Sobota bol vybraný zámerne, pre vyšší podiel rómskeho obyvateľstva v porovnaní s ostatnými okresmi Banskobystrického kraja. Zber údajov Zber dát bol realizovaný na základe identifikácie extramurálnych pôrodov z dokumentácie gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia Všeobecnej Nemocnice a.s. v Rimavskej Sobote. Analýze sme podrobili pôrodné knihy a zdravotnú dokumentáciu rodičiek z gynekologickopôrodníckeho oddelenia, ktoré porodili mimo zdravotníckeho zariadenia a na gynekologicko pôrodnícke oddelenie boli privezené až následne. Sledovali sme ich vek, pôvod, dosiahnuté vzdelanie, rodinný stav, poradie extramurálneho pôrodu z celkového počtu pôrodov, pravidelnosť návštev prenatálnej poradne, termín pôrodu, miesto pôrodu, komplikácie u matky, komplikácie u novorodenca, prípadne exitus dieťaťa. Analýza dat Výsledky retrospektívnej štúdie sme analyzovali absolútnou a relatívnou početnosťou. Vzájomnú závislosť medzi premennými sme zisťovali Pearsonovým korelačným koeficientom a Chi-kvadrát testom. Silu závislosti sme merali Cramerovým V koeficientom. Výsledky Charakteristika súboru Z celkového počtu 45 respondentiek rodičiek extramuros, bolo 23 (48 %) slobodných s partnerom, 16 (35,5 %) vydatých. Slobodných bez partnera bolo 5 rodičiek (11,1 %). Jedna rodička bola vdova. Až 44 rodičiek (97,7 %), bolo rómskeho pôvodu. U 42 rodičiek (93,3 %), sa pôrod extra muros vyskytol jeden krát, 3 rodičky rodili mimo zdravotníckeho zariadenia opakovane.

4 Tab. 1 Prehľad extramurálnych pôrodov podľa veku a vzdelania respondentiek Veková skupina ZŠ % SŠ % VŠ % Spolu % , ,56 (25,35> 12 26,66 3 6,66 1 2, ,56 (35; 45> 4 8, ,88 Spolu 41 91,09 3 6,66 1 2, ,00 Tab. 2 Závislosť veku rodičiek a pôrodov extramuros Veková skupina n N p V C (25; 35> (35; 45> 4 5 Spolu Závislosť veku a EM 0,048 0,132 0,131 n = počet rodičiek; N = počet pôrodov EM; p = Chikvadrát test; C = Pearsonov koeficient kontingencie; V= Cramerov koeficient Priemerný vek rodičiek bol 26,3 roka (min. 17, max. 43). V tab. 1 je prehľad extramurálnych pôrodov podľa veku a vzdelania respondentiek. Najväčší počet pôrodov mimo zdravotníckeho zariadenia bol zaznamenaný vo vekovej skupine 25 až 35 rokov, so základným vzdelaním. Celkovo malo základné vzdelanie 91,09 % rodičiek (41). Jedna rodička mala vysokoškolské vzdelanie. Na jednu respondentku so základným vzdelaním pripadá 1,068 pôrodu extra muros. Na jednu respondentku s vyšším ako základným vzdelaním pripadol 1 pôrod extra muros. Závislosť medzi vekom respondentiek a pôrodmi extra muros sme testovali Chi-kvadrát testom (p) na hladine významnosti 0,05 a Pearsonovým koeficientom kontingencie (C). Silu tejto závislosti sme merali Cramerovým V koeficientom. Výsledky potvrdzujú slabú štatistickú závislosť počtu extramurálnych pôrodov od veku respondentiek (tab. 2). Testovanie ovplyvnil nepomer počtu rodičiek v triedach s daným vzdelaním. Počet respondentiek so základným vzdelaním je 11 krát väčší ako počet respondentiek, ktorých vzdelanie je vyššie ako základné. Absolútna početnosť však preukázala väčšinové zastúpenie rodičiek bez vzdelania. Tab. 3 Prehľad extramurálnych pôrodov od roku 2009 do 2013 Rok Počet pôrodov Počet extramurálnych v okrese RS ročne pôrodov v okrese RS ročne n n % , , , , ,02 Spolu ,89 V tab. 3 je prehľad pôrodov mimo zdravotníckeho zariadenia v okrese Rimavská Sobota v sledovaných rokoch 2009 až Podiel pôrodov extramuros na celkovom počte pôrodov bol 0,89 %. Najviac pôrodov extramuros bolo v roku 2011, najmenej v 2012.

5 Celkovo 39 pôrodov (81,3 %) bolo v plánovanom termíne, 9 pôrodov (18,7 %), bolo predčasných. Tab. 4 Poradie extramurálneho pôrodu zo všetkých pôrodov u jednej rodičky Poradie pôrodu n % Prvý pôrod 2 4,17 Druhý pôrod 4 8,33 Tretí pôrod 10 20,84 Štvrtý pôrod 9 18,75 Piaty pôrod 6 12,50 Šiesty pôrod 9 18,75 Siedmy pôrod 3 6,25 Ôsmy pôrod 3 6,25 Deviaty pôrod 1 2,08 Dvanásty pôrod 1 2,08 Spolu Analýzou výsledkov sme zistili, že mimo zdravotníckeho zariadenia častejšie rodili multipary. Najčastejšie sa prípady pôrodov extramuros u rodičiek v sledovanom súbore vyskytli ako ich tretí, štvrtý a šiesty pôrod v poradí (tab. 4) Najviac rodičiek, ktoré rodili extramuros nenavštevovali prenatálnu poradňu vôbec. Vysoký je aj počet rodičiek, ktoré prenatálnu poradňu navštevovali nepravidelne. Presný počet návštev prenatálnej poradne u týchto rodičiek nebol uvedený. Tab. 5 Návšteva poradne a EM Návšteva poradne n % Priemerný vek Počet EM Počet EM/ 1 rodička Vôbec 19 42,22 28, ,10 Nepravidelne 14 31,11 26, ,07 Pravidelne 12 26,67 24, Spolu , ,06 0,99 Koeficient korelácie (r) V tabuľke 5 je prehľad počtu respondentiek, ich priemerného veku a počtu pôrodov, vzhľadom na návštevu prenatálnej poradne. Tento vzťah sme skúmali vzhľadom na počet extramurálnych pôrodov na 1 respondentku. Z výsledkov vyplýva, že relatívne najstaršie rodičky prenatálnu poradňu nenavštevujú vôbec. V tejto triede respondentiek pripadá na jednu rodičku 1,10 extramurálnych pôrodov, čo je najviac. V triede respondentiek, ktoré navštevujú poradňu nepravidelne, počet extramurálnych pôrodov na respondentku klesol a ich priemerný vek je nižší. V skupine tých respondentiek, ktoré poradňu navštevujú pravidelne je počet extramurálnych pôrodov pripadajúcich na jednu respondentku najnižší a najnižší je aj ich priemerný vek. Počet extramurálnych pôrodov v týchto triedach klesá z triedy na triedu priemerne o 4,9 %. Medzi návštevou poradne a počtom extramurálnych pôrodov pripadajúcich na jednu respondentku je silná závislosť (r = 0,99). Počet pôrodov extra muros závisí od frekvencie návštev prenatálnej poradne. Tab. 6 Miesta extramurálnych pôrodov Miesto pôrodu n % Pôrod doma 18 37,50 Pôrod cestou do nemocnice 27 56,25 Iné miesto pôrodu 3 6,25 Spolu

6 Najviac pôrodov extra muros sa uskutočnilo cestou do nemocnice, alebo doma. Z iných možností bola ako miesto pôrodu uvádzaná autobusová zastávka (tab. 6). Nezávažné komplikácie sa vyskytli u dvoch rodičiek. Išlo o silnejšie krvácanie. Komplikácie sa vyskytli celkovo u piatich novorodencov. Súviseli s predčasným pôrodom a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Diskusia V okrese Rimavská Sobota, rovnako ako v celom Banskobystrickom kraji, je rómska populácia zastúpená veľmi početne. Nedostatok vedomostí rómskych žien a nízka úroveň zodpovednosti v sexuálnom živote, ovplyvňuje celkovú pôrodnosť v Banskobystrickom samosprávnom kraji a aj výskyt pôrodov extramuros. Šupínová (2011) zisťovala výskyt extramurálnych pôrodov v Banskobystrickom a Prešovskom samosprávnom kraji. Na vzorke 454 respondentiek; rómskych žien zistila, že v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa priemerne každé siedme rómske dieťa narodí mimo nemocnice, v Prešovskom samosprávnom kraji každé dvanáste a celkovo v obidvoch krajoch, každé ôsme. V okrese Rimavská Sobota bolo z celkového počtu 5394 pôrodov, 48 pôrodov extramurálnych (0,89 %) (tab. 3). Podľa Dobiáša (2007) sa pôrody extramuros častejšie vyskytujú u viac rodičiek. K rovnakým výsledkom sme dospeli aj v realizovanej štúdii (tab. 4). Výsledky preukázali, že extramuros rodili ženy s priemerným vekom 26,3 rokov. Medzi vekom respondentiek a pôrodmi extra muros bola dokázaná len slabá štatistická závislosť (tab. 1, 2). Až 97,7 % rodičiek bolo rómskeho pôvodu. Medzi prípadmi extramurálnych pôrodov boli aj tri matky, ktoré mimo zdravotníckeho zariadenia porodili 2 deti. Rodičky nemajú dostatočné vedomosti o fázach pôrodu a nevedia rozpoznať príznaky začínajúceho pôrodu. Preto sa môže vyskytnúť opakovaný extramurálny pôrod u jednej ženy. Ako argument prečo nemohli ženy prísť na pôrod do nemocnice často udajú nezaopatrené deti doma a partnera na ktorého sa nemôžu spoľahnúť. Táto skutočnosť je často uvádzaná aj ako príčina svojvoľného opustenia pôrodnice rómskymi rodičkami tesne po pôrode. Dianišková (2004) uvádza, že až 40 % rómskych žien utečie z pôrodnice. Za alarmujúce pokladá vysoký podiel gravidných žien, ktoré nenavštevovali vôbec, alebo len sporadicky prenatálnu poradňu. K rovnakému výsledku sme dospeli analýzou výsledkov retrospektívnej štúdie. Väčšina rodičiek rodiacich mimo zdravotníckeho zariadenia nechodila do prenatálnej poradne vôbec, resp. nepravidelne. Štatistickými výpočtami bola dokázaná silná závislosť medzi návštevou prenatálnej poradne a pôrodmi extramuros (tab. 5). Z analýzy vyplýva, že ženy návštevu prenatálnej poradne berú ľahkovážne, alebo nie sú dostatočne vzdelané aby pochopili dôležitosť návštevy gynekológa. Vzniká problém zabezpečenia zdravého vývoja plodu, fyziologického priebehu tehotenstva a pôrodu. Výsledky našich zistení potvrdzujú tvrdenia viacerých prieskumov, i priameho pozorovania chovania rómskych budúcich matiek. V prieskume realizovanom v roku 2011 v Banskobystrickom a v Prešovskom samosprávnom kraji, Šupínová (2011) uvádza, že z celkového počtu 454 respondentiek, prenatálnu poradňu nepravidelne, resp. vôbec nenavštevovalo až 35 % žien. Miesta extramurálnych pôrodov v sledovanej štúdii boli najčastejšie doma, alebo cestou do nemocnice (tab. 6). Ako iné miesto pôrodu bolo uvedené v zdravotnej dokumentácii jednej multipary, ktorá začala rodiť na autobusovej zastávke. Pôrod ju zastihol náhle, alebo podcenila prvú fázu pôrodu. Napriek predpokladom, že pri pôrodoch mimo nemocnice, pôjde o predčasné pôrody a teda neočakávané, tento predpoklad sa analýzou výsledkov nepotvrdil. Väčšina pôrodov extramuros boli pôrody v termíne. Komplikácie u matiek boli minimálne, väčšinou sa jednalo o silnejšie krvácanie, ktoré bolo medicínsky zvládnuté následne v zdravotníckom zariadení. Komplikácie u detí sa vyskytli výlučne u detí, ktoré sa narodili pred termínom a

7 potrebovali následnú starostlivosť na oddelení pre patologických novorodencov. Exitus dieťaťa pri extramurálnom pôrode nebol zaznamenaný. Záver Je všeobecne známe, že zdravotný stav sociálne slabých a vylúčených skupín obyvateľstva, v najväčšej miere zastúpených rómskou menšinou, je v porovnaní s majoritnou populáciou na Slovensku horší (Popper et al., 2009). Ako hlavná príčina sa javí dlhodobo zlá socioekonomická situácia, slabá úroveň vzdelanosti a nesprávny životný štýl. Oblasť sexuálneho zdravia a reprodukčného správania Rómov predstavuje v porovnaní s majoritným obyvateľstvom vzorec odlišného správania (Bolfíková, 2002). Cieľom prieskumov realizovaných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia Rómov, je pripraviť materiál, ktorý s pomocou kvantifikovaných údajov pomôže vytvoriť obraz o sexuálnom a reprodukčnom zdraví rómskeho etnika na úrovni empirických faktov. Našim zámerom bolo preskúmať výskyt pôrodov v okrese Rimavská Sobota, v päťročnom sledovanom období od roku Z realizovaného prieskumu vyplýva, že najviac pôrodov extra muros bolo v sledovanom období zaznamenaných u mladých rómskych rodičiek, ktoré boli slobodné a bez vzdelania. Prevažná väčšina z nich nenavštevovala prenatálnu poradňu vôbec, alebo nepravidelne. Zo zistení vyplýva, že informovanosť sociálne slabších skupín obyvateľstva, s ohľadom na riziko vzniku komplikácií pri pôrodoch realizovaných mimo zdravotníckeho zariadenia, je nedostatočná. Preto navrhujeme nasledujúce odporúčania pre prax: 1. Prostredníctvom sestier v primárnej starostlivosti a rómskych asistentov, pôsobiacich priamo v rómskych osadách, edukovať rómske dievčatá a ženy. Pozornosť venovať príprave na pôrod, pôrodným fázam a možným komplikáciám. Zdôrazňovať nutnosť pôrodu v zdravotníckom zariadení. 2. Ak napriek všetkým opatreniam prebieha pôrod v domácom prostredí, zdôrazňovať zásady dodržiavania hygienických opatrení a prvej pomoci novorodencovi. Apelovať na čo najrýchlejší prevoz do zdravotníckeho zariadenia rodičky a dieťaťa. 3. Zdôrazňovať význam a dôležitosť návštev v prenatálnej poradni 4. Uviesť do praxe hlásenie o počte extramurálnych pôrodov na celonárodnej úrovni. Etické aspekty a konflikt záujmov Autori si nie sú vedomí žiadneho konfliktu záujmov. Realizácii prieskumu predchádzalo schválenie vedením nemocnice. Bola prísne dodržaná ochrana osobných údajov respondentiek a boli dodržané etické aspekty výskumu. Bibliografické odkazy Bolfíková E. Sexuálne a reprodukčné zdravie rómskej populácie (empirická analýza sexuálneho a reprodukčného správania rómskej populácie v oblasti Rožňava, Plešivec). Bratislava: Inštitút pre verejné otázky; [cited 2011 Feb 12]. Available from: Čech E, Hájek Z, Maršál K, Binder T, Fait T, Mašata J, Rokytová V, Roztočil A, Srp B, Větr M, Zikmund J. Porodnictví. 2. vyd. Praha: Grada; Dianišková I, Suchánek P, Fialová B, Sovová K, Lukačín Š. Sú gravidity rómskych žien medicínskym problémom? Lekárske listy. Odborná príloha Zdravotníckych novín. 2004; 10(8):4. Dobiáš V. Náhle stavy v gynekológii a pôrodníctve. Sestra a lekár v praxi. 2007;4(3): Gregora M. Očkování a infekční nemoci dětí. 1. vyd. Praha: Grada; 2005.

8 Hájek Z, Andělová K, Binder T, Calda P, Čepický P, Drbohlav P, Mára M, Mašata J, Měchurová A, Pařízek A, Žižka Z. Rizikové a patologické těhotenství. 1. vyd. Praha: Grada; Lees CH, Reynoldsová K, McCartanová G. Tehotenstvo: Otázky a odpovede. Bratislava: Ikar; Národný program starostlivosti o deti a dorast v Slovenskej republike na roky [cited 2014 March 7]. Available from: Popper M. Szeghy P. Šarkozy Š. Rómska populáia a zdravie. Analýza situácie na Slovensku. Bratislava: Partners for Demogratic Change Slovakia; Stav obyvateľstva v Banskobystrickom kraji v roku 2012 [cited 2014 Feb 16]. Available from: Šupínová M. Reprodukčné zdravie ako problém sociálne slabých a vylúčených skupín. 1. vyd. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene; Trča S. Partner v těhotenství a při porodu. Praha: Grada; Vaňo B, Meszáros J. Reprodukčné správanie obyvateľstva v obciach s nízkym životným štandardom. INFOSTAT, Výskumné demografické centrum. Bratislava: Akty; Zdravotnícka ročenka v Slovenskej republike 2011 [cited 2014 Jan 27]. Available from: